Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_37Cb-56-2016.pdf
PDF · 149.99 KB
Case nature
Area
Subarea
37Cb/56/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Marcelou Kačmárovou v spore žalobcu: Getfin s.r.o., so sídlom Bezručova 1191/3, 911 01 Trenčín, IČO: XX XXX XXX, proti žalovanému v 1. rade: NEP SLOVAKIA s.r.o., so sídlom Palackého 6403, 911 01 Trenčín, IČO: XX XXX XXX, proti žalovanému v 2. rade: H. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. XXXX/XX, XXX XX F., právne zastúpený: C.. I. K., D.., so sídlom Z. 4, XXX XX R., proti žalovanému v 3. rade: B. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX L. XX, o zaplatenie 17.200,08 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. úd žalobu zamieta.
II. Žalovanému v 1. rade, žalovanému v 2. rade súd priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
III. Žalovanému v 3. rade súd náhradu trov konania nepriznáva.
IV. Súd návrh na prerušenie konania do skončenia konania vo veci vedenej Okresným súdom Trenčín pod sp. zn. 17C/48/2015, zamieta.
odôvodnenie:
1. Okresnému súdu F. dňa XX.XX.XXXX doručená žaloba žalobcu, ktorou sa domáha rozhodnutia o povinnosti žalovaných zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu vo výške XX.XXX,XX eur spolu s úrokom z omeškania vo výške X,XX % ročne z tejto sumy od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX a zo sumy XX.XXX,XX eur od XX.XX.XXXX do zaplatenia. Q. si uplatnil nárok na náhradu trov konania. Q. odôvodnil tým, že žalobca uzatvoril so žalovaným v 1. A. ako dlžníkom dňa XX.XX.XXXX Q. o úvere uzatvorenú podľa § 497 a nasl. O. zákonníka. Na základe zmluvy poskytol žalobca ako veriteľ žalovanému v 1. A. úver vo výške XX.XXX,- eur s dobou splácania, počtom mesačných splátok XX, s mierou mesačnej úrokovej sadzby z istiny úveru X %, s celkovou ročnou fixnou úrokovou sadzbou XX,XX %, so splatnosťou prvej mesačnej splátky do XX.XX.XXXX, so splatnosťou každej nasledujúcej splátky do XX. dňa v mesiaci, s výškou úveru s navýšením XX.XXX,XX eur, s konečnou splatnosťou úveru do XX.XX.XXXX. Q. v 2. a 3. rade prevzali ručiteľský záväzok za riadne a včasné splatenie úveru žalovaným v 1. rade. Q. ku dňu podania žaloby nič nezaplatili. H. ku skutočnosti, že žalovaný neuhradili splátky úveru riadne a včas v súlade so zmluvou, zaslal žalobca žalovaným upomienky a to dňa XX.XX.XXXX upomienka - výzva na úhradu splátky, dňa XX.XX.XXXX upomienka, dňa XX.XX.XXXX upomienka - výzva na úhradu dlžnej čiastky - upozornenie, dňa XX.XX.XXXX upomienka - oznámenie o predčasnej splatnosti a výzva na plnenie, ktorou žalobca vyhlásil úver za predčasne splatný a vyzval žalovaných na úhradu istiny s dojednaným navýšením najneskôr do XX.XX.XXXX, dňa XX.XX.XXXX upozornenie na neplatenie si záväzkov zo zmluvy o úvere č. XXXXXX. N. XX.XX.XXXX podal H. N. žalovaný v 2. rade na O. súd F. žalobu o určenie neplatnosti právneho úkonu - zmluvy, ktoré konanie je
vedené pod sp. zn. XXC/XX/XXXX, pričom v uvedenom konaní nebolo doposiaľ rozhodnuté. Čo sa týka úroku z omeškania (bod II ods. q/ Q. o úvere) účastníci si dohodli úrok z omeškania vo výške určenej podľa § 3 nariadenia vlády SR č. XX/XXXX Z. z. v znení neskorších predpisov, zo súčtu dlžnej sumy nesplatnej istiny a dohodnutého navýšenia, počnúc prvým dňom po dni, v ktorom sa stal úver predčasne splatným. Q. si uplatňuje úrok z omeškania počnúc dňom XX.XX.XXXX vychádzajúc zo skutočnosti, že predčasná splatnosť nastala dňa XX.XX.XXXX. D. prípad omeškania so splácaním splátok úveru, si účastníci dohodli zmluvnú pokutu (bod II ods. p/ Q. o úvere) vo výške do X,X % denne z dlžnej sumy alebo jej časti. Q. si túto sankciu v spore neuplatňuje. Q. ním tvrdené skutočnosti navrhoval preukázať listinnými dôkazmi.
2. Po doručení žaloby bola následne žaloba spolu s prílohami a poučením podľa príslušných ustanovení zákona č. XX/XXXX Zb. O. súdny poriadok doručená všetkým žalovaným, ktorí sa k nej nevyjadrili. Po nadobudnutí účinnosti nového procesného predpisu, zákona č. XXX/XXXX Z. z. V. sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) súd v spore postupoval podľa ustanoví nového procesného predpisu, vzhľadom na § 490 ods. X C.s.p. E. sporu, ktoré neboli právne zastúpené, poučil o ich procesných právach a povinnostiach podľa C.s.p. (č. l. XX).
3. Q. návrhom zo dňa XX.XX.XXXX navrhol prerušenie konania do skončenia veci vedenej na O. súde F. pod sp. zn. XXC/XX/XXXX. Q. vedenou pred O. súdom F. sp. zn. XXC/XX/XXXX sa žalovaný v 2. rade domáhal určenia neplatnosti zmluvy o úvere č. XXXXXX, zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa XX.XX.XXXX a oznámenia o začatí výkonu záložného práva. A. O. súdu F. č. k. XXC/XX/XXXX- XXX zo dňa XX.XX.XXXX bola žaloba zamietnutá. L. súd v F. uznesením č. k. XCo/XXX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil. H. k tomu, že konanie do skončenia ktorého žalobca navrhoval toto konanie prerušiť bolo medzičasom právoplatne skončené, súd v súlade s § 164 C.s.p., v rozhodnutí vo veci samej, návrh na prerušenie konania zamietol.
4. Q. svojím písomným podaním zo dňa XX.XX.XXXX k veci uviedol, že žalobca uzavrel so žalovaným v 1. rade ako dlžníkom dňa XX.XX.XXXX zmluvu o úvere uzatvorenú podľa § 497 a nasl. O. zákonníka, na základe ktorej poskytol žalobca ako veriteľ žalovanému v 1. rade úver vo výške XX.XXX,- eur s dobou splácania, počtom mesačných splátok XX mesiacov, úrokovej sadzby z istiny úveru X % mesačne, ročne XX %, so splatnosťou prvej splátky do XX.XX.XXXX, so splatnosťou každej nasledujúcej splátky do XX. dňa v mesiaci, s výškou úveru s navýšením XX.XXX,- eur, s konečnou splatnosťou úveru do XX.XX.XXXX. Q. v 2. a 3. rade prevzali ručiteľský záväzok za riadne a včasné splatenie úveru žalobcom v 1. rade. Q. zaplatili nasledovné: dňa XX.XX.XXXX sumu X.XXX,- eur, dňa XX.XX.XXXX sumu X.XXX,- eur, dňa XX.XX.XXXX sumu X.XXX,- eur. H. ku skutočnosti, že žalovaní neuhradili splátky úveru riadne a včas v súlade so zmluvou, zmluva bola ukončená a úver bol vyhlásený za predčasne splatný dňa XX.XX.XXXX. D. pohľadávka bola zabezpečená záložným právom na nehnuteľnostiach zapísaných na liste vlastníctva č. XXX a to v okrese U. G. nad H., obec L., katastrálne územie L. a na nehnuteľnostiach zapísaných na liste vlastníctva č. XXX a to v okrese U. G. nad H., obec R., katastrálne územie R.. L. pohľadávka žalobca nebola uspokojená dobrovoľne, pristúpil žalobca k realizácii výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby. N. XX.XX.XXXX sa uskutočnili dve dražby realizované prostredníctvom spoločnosti N. a realita s.r.o., dom so súpisným číslom XX sa vydražil za cenu XX.XXX,- eur, po odpočítaní nákladov dražby bolo na účet žalobcu poukázané XX.XXX,XX eur, dražba pozemkov nebola úspešná, žalobca uhradil za realizáciu sumu XXX,XX eur. N. XX.XX.XXXX sa uskutočnila dražba pozemkov, ktoré sa vydražili za sumu X.S.,- eur. Po odpočítaní nákladov bol na účet žalobcu poukázaný výťažok vo výške X.XXX,XX eur. E. tak bolo na zmluvu č. XXXXXX uhradené celkom XX.XXX,XX eur, pričom výška záväzku pri uzatváraní zmluvy bola XX.XXX,- eur. A. vo výške X.XXX,XX eur bol započítaný na poplatky za omeškanie. D. prípad omeškania sa dlžníka so splácaním splátok úveru, si dohodli účastníci zmluvnú pokutu (bod II ods. q) Q. o úvere vo výške X,X % denne z dlžnej sumy alebo jej časti. Čo sa týka úroku z omeškania (bod II ods. q) Q. o úvere) účastníci si dohodli úrok z omeškania vo výške určenej podľa § 3a nariadenia vlády SR č. XX/XXXX Z. z. v platnom znení, zo súčtu dlžnej sumy nesplatenej istiny a dohodnutého navýšenia, počnúc prvým dňom po dni, v ktorom sa stal úver predčasne splatným.
5. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom do spisu predložených listinných dôkazov. Na pojednávaní sa zúčastnil žalobca, žalovaný v 1. rade a žalovaný v 2. rade. Q. v 3. rade sa na pojednávanie ani raz nedostavil.
6. D. zástupca žalobcu predniesol na pojednávaní žalobu v súlade s jej písomným vyhotovením. G. uviedol, že čo sa týka neplatnosti poukazuje na konanie sp. zn. XXC/XX/XXXX, kde podal v tomto konaní žalovaný návrh na určenie neplatnosti zmluvy, pričom toto konanie je právoplatné. V uvedenej veci ide o obchodno-právny vzťah, absolútny obchod, zmluvu na oboch stranách uzatvárali podnikatelia, ktorých zmluvná voľnosť nebola ničím obmedzená, na základe zmluvy bol vypracovaný splátkový kalendár, ktorý je jasný a zrozumiteľný. Čo sa týka úžery, nemôže tu ísť o úžeru, zástupca žalovaného citoval rozhodnutie, ktoré bolo vydané v civilnom konaní, nie v obchodno-právnom vzťahu. Čo sa týka prvej zmluvy má informácie, že nehnuteľnosť založená bola vydražená a výťažok z dražby bol použitý na úhradu dlhu z prvej zmluvy. O. žalovaného považujem za účelovú, v časti úrokov neplatnosti poukazujem na rozhodnutie O. súdu F. sp. zn. XXC/XX/XXXX. Čo sa týka ručiteľského záväzku, má taký dojem, že žalobca to robí samostatným ručiteľským vyhlásením. V podanej žalobe je uvedené, že žalobca poskytol žalovanému v 1. rade úver v sume XX.XXX,- eur, suma XX.XXX,- predstavuje aj istinu, nakoľko ako to vyplýva aj zo žaloby z poskytnutého úveru nebolo žalobcovi nič uhradené. Q. v 2. rade v rámci konania XXC/XX/XXXX argumentoval okolnosťami uzatvárania zmluvy, tieto jeho tvrdenia boli v konaní vyvrátené, žalovaný sa snaží navodzovať dojem, že do uzatvorenia zmluvy bol snáď zo strany žalobcu dotlačený. B. o obchodno-právny vzťah, zmluvné strany ho uzatvorili bez nátlaku, boli dodržané všetky zásady poctivého obchodného styku a práva a povinnosti dojednané v rámci zmluvy nie sú v rozpore so žiadnymi ustanoveniami nášho právneho poriadku.
7. Q. na pojednávaní uviedol, že čo sa týka zmluvy č. XXXXXX ide o samostatnú zmluvu, kde bol žalovanému v 1. rade poskytnutý úver vo výške XX.XXX,- eur s navýšením na sumu XX.XXX,- eur. H. platby doposiaľ aj z výkonu záložného práva boli poukazované iba na túto zmluvu. Q. si uplatňuje v tomto konaní nárok zo zmluvy č. XXXXXX. Na túto zmluvu nebolo uhradené nič. O tom, že išlo o X samostatné zmluvy svedčí rozdielna výška úroku, splatnosť. U. o nejaké dojednanie dodatku. Q. č. XXXXXX bola v celom rozsahu vyplatená. K výške úroku vo výške XX% uviedol, že takto dojednaný úrok nie je v rozpore s dobrými mravmi. So žalovaným v 1. rade bol dojednaný vo viacerých rokovaniach, prebehli medzi stranami zmluvy viaceré stretnutia. Q. v 1. rade bol znalý problematiky, vedel z čoho pozostáva suma, ktorú bude musieť uhradiť.
8. D. zástupca žalovaného v 2. rade na pojednávaní viedol, že žalovaný má za to, že pohľadávka žalobcu zanikla v celosti. Q. v X/, 2/ aj 3/ rade sú zároveň v zmluvnom vzťahu so žalobcom aj z inej zmluvy. Na tejto inej zmluve bola istina XX.XXX,- Y.. Q. neuvádza, aká je istina v tomto konaní, avšak podľa zmluvy by mala byť XX.XXX,- eur, čo znamená, že istina z oboch zmlúv bola XX.XXX, eur. O. zmluvy boli zabezpečené zriadením záložného práva k tej istej nehnuteľnosti, pri ich neplnení žalobca pristúpil k výkonu záložného práva, pričom výkon záložného práva bol úspešný. XX.X.XXXX sa uskutočnila 2. dražba, kde bol predmet záložného práva dom so súpisným č. XX predaný za sumu XX.XXX,- eur, pričom po odpočítaní nákladov dražby bolo žalobcovi poukázané XX.XXX,XX eur. F. suma predstavuje zaplatenie istín oboch zmlúv. Čo sa týka úroku, obe zmluvy majú úžernícky úrok, ktorý pri zmluve o úvere č. XXXXXX je v celkovej výške XX %, v zmluve ktorá je predmetom tohto konania bol úrok vyčíslený v sume X.XXX eur, čo predstavuje XX % istiny, v zmluve č. XXXXXX je uvedená ročná úroková sadzba XX %, pričom v zmysle viacerých súdnych rozhodnutí je úroková sadzba XX% v rozpore s dobrými mravmi. E. dojednanie úroku vo výške XX% predstavuje zároveň aj naplnenie skutkovej podstaty úžery, pričom poukázal na rozhodnutie NS ČR sp. zn. XXCdo/XXXX/XXXX, L. súdu v F. sp. zn. XXCo/XXX/XXXX, L. súdu v D. sp. zn. XCo/XX/XXXX, ktoré zhodne považujú úrok nad XX% za neplatný a to z dôvodu rozporu s dobrými mravmi. A. poukázal aj na zdôvodnenie civilno-právnej úžery v rozhodnutí L. súdu v D. sp. zn. XXCo/XX/XXXX. B. dobrých mravov je potrebné aplikovať bez ohľadu na to, či ide o občiansky alebo obchodno-právny vzťah. V prípade zistenia dojednania v rozpore s dobrými mravmi je toto zmluvné dojednanie postihnuté neplatnosťou. Q. v 2. rade namieta túto neplatnosť aj ďalšom konaní , ktoré je vedené na O. súde U. G. nad H.. Z dôvodu, že dosiahnutý výťažok z predaja nehnuteľnosti pri realizácii záložného práva prevyšuje uplatnenú istinu, na dohodnutý úrok z dôvodu rozporu s dobrými mravmi, nie je možné prihliadať, žiada aby súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol. Z istiny z ďalšej zmluvy v sume XXXXX bolo žalovaným v 2. rade zaplatené XXXX eur, nezaplatené zostalo XX.XXX eur, čo v spojení s istinou v tomto konaní celkom predstavuje sumu XXXXX , ktorá bola výťažkom z realizácie záložného práva v sume XX.XXX,XX eur plne pokrytá. K samotnému uzatvoreniu zmluvy uviedol, že keď žalovaný v 2. rade navštívil žalobcu za účelom poskytnutia úveru, bolo mu povedané, že úver mu bude poskytnutý iba v prípade, keď bude poskytnutý právnickej osobe, spoločnosti. K súdnemu konaniu, ktoré uvádza vo svojom prednese žalobca uviedol, že sa v ňom riešilo či sa právny vzťah bude riadiť zákonom o spotrebiteľských úveroch, nakoľko tento zákon bol na každej zmluve uvedený, pričom bolo
uzavreté vzhľadom k tomu, že právny vzťah bol medzi právnickými osobami že ide o obchodno-právny záväzok. O. dobrých mravov a úžery nebola riešená v predmetnom konaní. N. mravy sa aplikujú na všetky záväzkové vzťahy a aj keď ide o podnikateľov, ani títo si nemôžu dohodnúť nič v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko takáto dohoda je sankcionovaná neplatnosťou, absolútnou. N. úrok pri jednom úvere bol XX%, pri druhom úvere XX%. D. zo zmluvy, kde bol dohodnutý úrok XX% si žalobca uplatňuje v tomto konaní. Q. v 2. rade má za to, že dojednanie úroku vo výške XX% je stále v rozpore s dobrými mravmi a takýto úrok si strany nemohli dojednať. S. XX% ako aj úrok XX% trojnásobne prevyšujú mieru úroku obvyklého a to v čase pred poskytnutím úveru, v čase poskytnutia úvere a po poskytnutí úveru. D. žalovaný namieta absolútnu neplatnosť tohto dojednania. Ak zoberieme do úvahy sumu, ktorú žalobca získal výkonom záložného práva a to XX.XXX,XX eur, pričom pohľadávka z oboch úverov predstavovala sumu XX.XXX,- Y. , potom sa žalobca bezdôvodne obohatil na úkor žalovaného vo výške X,XXX,XX Y., ktoré žalobca započítal na príslušenstvo. Q. v 2. rade zaplatil žalobcovi X.XXX,- Y. , vzhľadom k uvedenému má za to, že pohľadávka žalobcu z poskytnutého úveru zanikla v celom rozsahu zaplatením. B. z úveru č.XXXXXX z XX.XX.XXXX je vo výške XX.XXX,- Y., potom nie je tu celková dlžná čiastka úveru s dojednaným navýšením je vo výške XX.XXX,- eur, takáto suma poskytnutá nebola, predpokladám, že ide o kapitalizovanú pohľadávku k dátumu X.X.XXXX. D. suma z úveru bola XX.XXX,- v rozsahu istiny a zo zmluvy o úvere č. XXXXXX bola poskytnutá istina vo výške XX.XXX,- Y., ktorá je predmetom tohto sporu. R. do úvahy celkovú istinu z oboch úverov vo výške XX.XXX,- Y., z ktorej XXXX,- bolo zaplatené zo strany žalovaného v 2. rade predstavuje celkovú istinu XX.XXX,- Y., ktorá bola uspokojená výkonom záložného práva, keďže obidve úverové zmluvy boli zabezpečené tými istými nehnuteľnosťami, žalobca má za to, že obe pohľadávky z obidvoch úverových zmlúv zanikli výkonom záložného práva a úhradou zo strany žalovaného v 2. rade. V ostatnej výške pohľadávka žalobcu predstavuje bezdôvodné obohatenie z titulu úžery v rozpore § 39 O. zákonníka.
9. D. zástupca žalovaného v 2. rade v záverečnej reči uviedol, že žiada žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať náhradu trov právneho zastúpenia a trov konania, pričom uplatnená pohľadávka zanikla výkonom záložného práva. Má za to, že uplatnená pohľadávka predstavuje v časti úžeru v rozpore s § 39 O. zákonníka, čo spôsobuje absolútnu neplatnosť časti príslušenstva. R. do úvahy, že celková pohľadávka na istinách z dvoch úverových zmlúv je v nižšej sume ako výťažok z dobrovoľnej dražby, má za to, že povinnosť dlžníka žalovaného v 1. rade zanikla, pričom vzhľadom § 3X1 odsek 1 O. zákonníka ručenie zaniká zánikom záväzku, čo odôvodňuje zamietnutie žaloby aj vo vzťahu k žalovanému v X a 3. rade. K predloženému čestnému prehláseniu č. l. XXX uviedol, že ručiteľské vyhlásenie je zmätočné, vo vzťahu k tomu, že na predmetnej listine je nielen dlžník ale aj ručiteľ, ktorí spoločne vyhlasujú text uvedený nižšie, pričom znenie textu, že ručiteľ vyhlasuje, že preberá ručiteľský záväzok za splnenie úveru v zmysle zmluvy o úvere č. XXXXXX je neurčité, keďže podľa § 303 O. zákonníka ručiteľ musí písomne vyhlásiť, že uspokojí veriteľa, ak dlžník voči nemu nesplní určitý záväzok. Z uvedeného má za to, že absentuje určitosť záväzku, pričom nie je zrejmé, aký konkrétny záväzok zo zmluvy má byť zabezpečený. Q. predložil konajúcemu súdu dva rozdielne rovnopisy, z ktorých nie je zrejmé, ktorý je pravý a preto má za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k povinnosti žalovaného v 2. rade a 3. rade vystupovať v konaní ako žalovaný popri hlavnému dlžníkovi, t.j. namieta aj pasívnu legitimáciu žalovaného v 2. rade a v 3. rade.
XX. E. na pojednávaní vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom do spisu predložených listinných dôkazov, pričom v súlade s § 204 C.s.p. neoboznamoval čítaním ani oboznamovaním obsahu: zmluva o úver č. XXXXXX, splátkový kalendár k zmluve č. XXXXXX, čestné vyhlásenie, upomienka adresovaná žalovanému v 3. rade z X.X.XXXX s doručenkou, upomienka adresovaná žalovanému v 3. rade z X.X.XXXX s doručenkou, upomienka adresovaná žalovanému v 1. rade z X.X.XXXX s doručenkou, upomienka adresovaná žalovanému v 3. rade z XX.X.XXXX s doručenkou, upomienka adresovaná žalovanému v 2. rade z XX.X.XXXX s doručenkou, upomienka adresovaná žalovanému v 1. rade z XX.X.XXXX s doručenkou, upomienka adresovaná žalovanému v 3. rade z XX.XX.XXXX, upomienka adresovaná žalovanému v 2. rade z X.X.XXXX s doručenkou, upomienka adresovaná žalovanému v 1. rade z X.X.XXXX s doručenkou, upomienka adresovaná žalovanému v 3. rade z X.X.XXXX, upomienka adresovaná žalovanému v 2. rade X.X.XXXX, upomienka adresovaná žalovanému v 1. rade z X.X.XXXX s doručenkou, upomienka adresovaná žalovanému v 3. rade z XX.X.XXXX, upomienka adresovaná žalovanému v 2. rade z XX.X.XXXX, upomienka adresovaná žalovanému v 1. rade z XX.X.XXXX, žaloba o určenie neplatnosti právneho úkonu - zmluvy a návrh na vydanie predbežného opatrenia, notárska zápisnica č. U oznámenie o dražbe z XX.XX.XXXX, dodatok k oznámeniu o dobrovoľnej dražbe z XX.XX.XXXX, vyúčtovanie z XX.XX.XXXX, oznámenie o dražbe z
XX.X.XXXX, vyúčtovanie z XX.X.XXXX, oznámenie o dobrovoľnej dražbe z XX.XX.XXXX, oznámenie o dražbe z XX.X.XXXX, faktúra č. XXXXXXXX, notárska zápisnica č. U čestné vyhlásenie z XX.XX.XXXX, faktúra č. XXXXXXX. E. na pojednávaní oboznámil podľa § 204 C.s.p. obsah: rozsudok O. súdu F. č. k. XXC/XX/XXXX-XXX, uznesenie L. súd v F. č. k. XCo/XXX/XXXX-XXX, výpis z obchodného registra na žalobcu z XX.XX.XXXX, výpis z obchodného registra na žalovaného v 1. rade z XX.X.XXXX, výpis z registra obyvateľov na žalovaného v 2. rade z XX.X.XXXX, výpis z registra obyvateľov na žalovaného v 3. rade z XX.X.XXXX, zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a mandátna zmluva z XX.XX.XXXX, návrh na vydanie platobného rozkazu, splátkový kalendár k úverovej zmluve č. XXXXXX, zmluva o úvere č. XXXXXX, výpis z obchodného registra na žalobcu z XX.XX.XXXX, výpis z obchodného registra na žalovaného v 1. rade z XX.XX.XXXX, výpis z registra obyvateľov na žalovaného v 2. rade z XX.XX.XXXX, výpis z registra obyvateľov na žalovaného v 3. rade, priemerné úrokové miery z úverov poskytnutých v eurách za rok XXXX, priemerné úrokové miery z úrokov poskytnutých v eurách za rok XXXX, priemerné úrokové miery z úrokov poskytnutých v eurách za rok XXXX, výpis z obchodného registra na žalobcu z XX.XX.XXXX, výpis z obchodného registra na žalovaného v 1. rade z XX.XX.XXXX, výpis z registra obyvateľov na žalovaného v 2. rade z XX.XX.XXXX, výpis z registra obyvateľov na žalovaného v 3. rade z XX.XX.XXXX, emailová komunikácia z XX.XX.XXXX.
XX. Po vykonaní dokazovania súd zistil pre rozhodnutie o žalobe podstatný skutkový stav, na ktorý aplikoval nižšie uvedené právne predpisy.
XX.X D. § 26X ods. 1 O. zákonníka táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
XX.X D. § 261 ods. X O. zákonníka touto časťou zákona sa spravujú aj vzťahy, ktoré vznikli pri zabezpečení plnenia záväzkov v záväzkových vzťahoch, ktoré sa spravujú touto časťou zákona podľa predchádzajúcich odsekov, ako aj záložné právo k nehnuteľnostiam pri zabezpečení práv spojených s dlhopismi a záložné právo k cenným papierom v rozsahu ustanovenom osobitným zákonom.
XX.X D. § 265 O. zákonníka výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu.
XX.X D. § 365 prvá veta O. zákonníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.
XX.X D. § 369 odsek X O. zákonníka ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.
XX.X D. § 369 odsek X O. zákonníka ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda E. republiky nariadením.
XX.X D. § 497 O. zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
XX.X D. § 502 odsek X O. zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
XX.X D. § 503 odsek X O. zákonníka záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.
XX.XX D. § 50X odsek 3 O. zákonníka dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky pred dobou určenou v zmluve. S. je povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných prostriedkov.
XX.XX D. § 504 O. zákonníka dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.
XX.XX D. § 303 O. zákonníka kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník voči nemu nesplnil určitý záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom.
XX.XX D. § 306 odsek X O. zákonníka veriteľ je oprávnený domáhať sa splnenia záväzku od ručiteľa len v prípade, že dlžník nesplnil svoj záväzok v primeranej dobe po tom, čo ho na to veriteľ písomne vyzval. F. vyzvanie nie je potrebné, ak ho veriteľ nemôže uskutočniť alebo ak je nepochybné, že dlžník svoj záväzok nesplní, najmä pri vyhlásení konkurzu.
XX.XX D. § 306 odsek X O. zákonníka ručiteľ môže voči veriteľovi uplatniť všetky námietky, na ktorých uplatnenie je oprávnený dlžník, a použiť na započítanie pohľadávky dlžníka voči veriteľovi, ak na započítanie by bol oprávnený dlžník, keby veriteľ vymáhal svoju pohľadávku voči nemu. A. môže použiť na započítanie aj svoje pohľadávky voči veriteľovi.
XX.XX D. § 3X1 O. zákonníka ručenie zaniká zánikom záväzku, ktorý ručenie zabezpečuje.
XX.XX D. § 3 odsek 1 O. zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
XX.XX D. § 39a O. zákonníka neplatný je právny úkon urobený fyzickou osobou nepodnikateľom, pri ktorom niekto zneužije tieseň, neskúsenosť, rozumovú vyspelosť, rozrušenie, dôverčivosť, ľahkomyseľnosť, finančnú závislosť alebo neschopnosť plniť záväzky druhej strany a dá sebe alebo inému sľúbiť alebo poskytnúť plnenie, ktorého majetková hodnota je vzhľadom na vzájomné plnenie v hrubom nepomere.
XX.XX D. § 121 odsek X O. zákonníka príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
XX.XX D. § 488 O. zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
XX. Na základe zisteného skutkového stavu s použitím vyššie uvedených právnych predpisov súd vec právne posúdil takto: E. prvotne posudzoval charakter strán sporu, za účelom posúdenia aplikácie príslušného právneho predpisu t. zn. O. zákonníka alebo O. zákonníka na predmetný právny vzťah. Z údajov uvedených v zmluve, z ktorej plnenie je predmetom tohto konania vyplýva, že zmluva bola uzatvorená žalobcom, právnickou osobou a žalovaným v 1. rade, právnickou osobou. H. k tomu, že obe strany zmluvy sú v zmysle § 2 O. zákonníka podnikateľmi a záväzkový vzťah, z ktorého plnenie je predmetom tohto konania vznikol pri výkone ich podnikateľskej činnosti, aplikoval súd na predmetnú vec príslušné ustanovenia O. zákonníka. Q. súd posúdil podľa ustanovení O. zákonníka aj právny vzťah žalovaného v 2. rade a 3. rade vzhľadom na § 261 odsek X O. zákonníka, v zmysle ktorého sa O. zákonníkom spravujú aj právne vzťahy, ktoré vznikli pri zabezpečení obchodnoprávneho vzťahu, t. zn. aj ručiteľský právny vzťah, z titulu ktorého si žalobca uplatňoval nárok voči žalovanému v 2. rade a 3. rade. XX. Na základe vykonaného dokazovania súd posúdil právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade ako napĺňajúci pojmové znaky zmluvy o úvere v zmysle § 497 a nasl. O. zákonníka. D. náležitosťami zmluvy o úvere je určenie zmluvných strán, určenie sumy (limitu), do ktorej budú peňažné prostriedky poskytnuté, záväzok veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky, záväzok dlžníka vrátiť poskytnuté prostriedky a zaplatiť úroky. Q. o úvere uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade obsahuje dostatočne určito všetky podstatné zákonné náležitosti predmetného zmluvného typu, preto súd mal za to, že v uvedenom prípade došlo k platnému uzatvoreniu zmluvy o úvere, označenej medzi stranami ako zmluva č. XXXXXX. Q. v 1. rade počas konania nespochybnil ako uzatvorenie zmluvy, tak ani poskytnutie predmetného úveru.
XX. Na základe uzatvorenej zmluvy žalobca poskytol žalovanému v 1. rade úver vo výške XX.XXX,- eur. G. stranami zmluvy bola v súlade so zákonom dohodnutá cena úveru vo výške úroku XX % ročne a s celkovými nákladmi vo výške X.XXX,XX eur, čo predstavujú úroky počas dohodnutej doby splácania v trvaní XX mesiacov. E. úveru bolo dohodnuté v XX splátkach po XXX,XX eur, pričom výška splátky už v sebe zahrňovala aj dohodnutú výšku úroku. Q. v 1. rade žalobcovi neuhradil ani prvú splátku, ktorá bola splatná dňa XX.XX.XXXX a neuhradil ani ďalšie dve po sebe idúce splátky. U., na základe dohody v článku V odsek X žalobca vyhlásil okamžitú splatnosť úveru v celej jeho poskytnutej výške a to na deň XX.XX.XXXX. D. žalobcu bol v súlade s dohodou strán sporu. Q. si podanou žalobou uplatnil nárok na zaplatenie celej istiny v sume XX.XXX,- eur, úroku vo výške X.XXX,XX eur, úroku z omeškania vo výške X,XX % ročne zo sumy XX.XXX,XX eur od XX.XX.XXXX do zaplatenia.
XX. Q. v 1. rade ako hlavný dlžník sa konania zúčastnil, avšak sám sa v spore nevyjadril. Q. v 3. rade sa rovnako v spore nevyjadril a tento sa ani konania nezúčastnil. D. procesnej obrany v spore vznášal iba žalovaný v 2. rade. Q. v 2. rade v prvom rade namietol zánik uplatneného nároku v celom rozsahu z dôvodu uspokojenia žalobcu na základe výkonu záložného práva, namietol neplatnosť dojednania úroku z poskytnutého úveru z dôvodu rozporu s dobrými mravmi ako aj platnosť ručiteľského vyhlásenia pre jeho neurčitosť. E. vyhodnotil postupne prostriedky procesnej obrany žalovaného v 2. rade (ďalej len „žalovaný“) a dospel k záveru, že obrana žalovaného je v tomto spore dôvodná.
XX. Q. namietol v spore zánik nárok žalobcu v celom rozsahu z dôvodu jeho uspokojenia výťažkom z realizácie záložného práva. Q. poukázal na to, že realizáciou záložného práva došlo k uspokojeniu žalobcu v celom rozsahu istiny zo zmluvy č. XXXXXX, ktorá nie je predmetom tohto konania v sume XX.XXX,- eur ako aj istiny zo zmluvy č. XXXXXX, ktorá je predmetom tohto konania v sume XX.XXX,- eur. V časti príslušenstva žalovaný považoval nárok žalobcu za nedôvodný, z dôvodu rozporu tohto nároku s dobrými mravmi.
XX. O. žalovaného súd v tejto časti vyhodnotil ako dôvodnú a v spore predloženými listinnými dôkazmi za preukázanú, aj keď s časťou argumentov žalovaného sa súd nestotožnil (v časti nároku na príslušenstvo, ku ktorému sa súd vyjadrí v ďalšej časti rozhodnutia). E. mal v spore za preukázané, že medzi stranami okrem zmluvy o úvere č. XXXXXX, ktorá je predmetom tohto sporu, bola uzatvorená aj zmluva o úvere č. XXXXXX, pričom plnenie z oboch zmlúv bolo zabezpečené zriadením záložného práva k tým istým nehnuteľnostiam. G. stranami nebolo sporné, že žalovaný si neplnil riadne svoje povinnosti ani z jednej zo zmlúv. D. zo zmluvy o úvere č. XXXXXX bola vyhlásená za splatnú (mimoriadne splatnosť) dňa XX.XX.XXXX a pohľadávka zo zmluvy o úvere č. XXXXXX bola vyhlásená za splatnú (mimoriadne splatnosť) dňa XX.XX.XXXX. Po vyhlásení mimoriadnej splatnosti uvedených zmlúv pristúpil žalobca ako záložný veriteľ k realizácii záložného práva ku ktorej došlo dňa XX.XX.XXXX, na základe ktorej získal žalobca výťažok z realizácie záložného práva v sume XX.XXX,XX eur a dňa XX.XX.XXXX na základe ktorej získal sumu X.XXX,XX eur. O. toho žalovaný uhradil žalobcovi na zmluvu č. XXXXXX dňa XX.XX.XXXX a XX.XX.XXXX po X.XXX,- eur a dňa XX.XX.XXXX sumu X.XXX,- eur. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobca poskytol žalovanému na základe zmluvy č. XXXXXX úver v sume XX.XXX,- eur, pričom medzi stranami bol dohodnutý úrok vo výške XX % ročne. Q. k obrane žalovaného v časti zániku nároku práve uspokojením realizáciou záložného práva uviedol, že celý výťažok použil na uspokojenie zo zmluvy č. XXXXXX, pričom mal za to, že jeho pohľadávka z tejto zmluvy bola pri uzatvorení zmluvy XX.XXX,- eur, realizáciou záložného práva získal XX.XXX,XX eur, pričom sumu X.XXX,XX eur započítal na poplatky za omeškanie (zrejme mal žalobca na mysli úroky z omeškania). E. prepočítal nárok žalobcu a zistil, že žalobca nevzal do úvahy, niektoré rozhodné skutočnosti ktoré nastali po uzatvorení zmluvy. Q. tvrdil, že nárok zo zmluvy č. XXXXXX je XX.XXX,- eur. K. ide o nárok vypočítaný s dohodnutým úrokom za predpokladanú dobu trvania zmluvného vzťahu, pričom v uvedenom prípade došlo k jeho ukončeniu pred dobou pôvodne zmluvou predpokladanou. A. žalobca nevzal do úvahy, žalovaným poskytnuté plnenie na uvedenú zmluvu a úrok z omeškania (žalobcom označený ako poplatky za omeškanie) vypočítal spôsobom súdu neznámym.
XX. E. vychádzal z toho, že žalobca poskytol žalovanému úver v sume XX.XXX,- eur, s dohodnutou výškou úroku XX % ročne, s dátumom splatnosti prvej splátky v sume X.XXX,- eur dňa XX.XX.XXXX. N. XX.XX.XXXX bola vyhlásená mimoriadne splatnosť úveru a žalovaný bol teda povinný zaplatiť úver naraz, pričom ak sa tak nestalo dostal sa od XX.XX.XXXX do omeškania. Q. uhradil dňa XX.XX.XXXX sumu X.XXX,- eur, dňa XX.XX.XXXX sumu X.XXX,- eur t. j. do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti bola
uhradená suma X.XXX,- eur. U. realizáciou výkonu záložného práva žalobca dňa XX.XX.XXXX obdržal sumu XX.XXX,XX eur a v ten istý deň žalovaný uhradil žalobcovi sumu X.XXX,- eur. Z uvedeného vyplýva, že žalobcovi bola ku dňu XX.XX.XXXX na zmluvu č. XXXXXX poskytnutá celkom úhrada v sume XX.XXX,XX eur. V rámci uvedenej úhrady bola teda v celom rozsahu uhradená istina z úveru v sume XX.XXX,- eur. Ak bola uhradená v celom rozsahu istina z úveru, nemôže žalobca žiadať úroky z istiny aj za dobu po tejto úhrade resp. za dobu pôvodne v zmluve dohodnutú. V zmluve o úvere č. XXXXXX bola splatnosť úveru dohodnutá na dobu do XX.XX.XXXX t. zn. až vtedy sa žalovaný zaviazal vrátiť celý poskytnutý úver, avšak vzhľadom k tomu, že k jeho vráteniu došlo z dôvodu mimoriadnych okolností v zmluve predpokladaných skôr, uvedené je potrebné zohľadniť aj pri výške úroku, ktorý žalobcovi za dobu poskytnutia úveru patrí. E. poukazuje na to, že žalobca má nárok na úrok do vrátenie peňažných prostriedkov v zmysle § 497 O. zákonníka, pričom v prípade ak k ich vráteniu dôjde pred dobou dohodnutou v zmluve, má nárok na úrok iba do ich reálneho vrátenia, § 50X ods. 3 O. zákonníka. D. ak k vráteniu poskytnutého úveru došlo dňa XX.XX.XXXX, súd prerátal na uvedený dátum výšku úroku a zistil, že žalobcovi za poskytnutie úveru v sume XX.XXX,- eur za obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX patrí dohodnutý úrok v sume XX.XXX,XX eur. O. tohto nároku žalobca má nárok na úrok z omeškania a to od vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru ako celku t. j. od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX zo sumy XX.XXX,- eur vo výške zákonného úroku z omeškania X,XX % t. j. X.XXX,XX eur t. zn. žalobca mal nárok zo zmluvy č. XXXXXX celkom na zaplatenie istiny v sume XX.XXX,- eur, úroku v sume XX.XXX,XX eur a úroku z omeškania v sume X.XXX,XX eur t. j. celkom sumy XX.XXX,XX eur. Q. na uvedenú zmluvu zaplatil sumu X.XXX,- eur a výťažok z realizácie záložného práva dňa XX.XX.XXXX bol v sume XX.XXX,XX eur, z čoho vyplýva záver že záväzok žalovaného zo zmluvy č. XXXXXX bol XX.XXX,XX eur a plnenie získané žalobcom bolo ku dňu XX.XX.XXXX v sume XX.XXX,XX eur, teda v plnom rozsahu pokrylo nárok žalobcu z uvedenej zmluvy a zároveň žalobcovi zostala časť sumy, ktorá nárok zo zmluvy č. XXXXXX presahovala a to v sume XX.XXX,XX eur. Q. následne dňa XX.XX.XXXX realizáciou predaja ďalšej časti zálohu získal plnenie vo výške X.XXX,XX eur.
XX. E. keďže vyššie uvedeným výpočtom ustálil, že žalobca získal realizáciou záložného práva plnenie presahujúce záväzok zo zmluvy č. XXXXXX a tým istým záložným právom bol zabezpečený aj nárok zo zmluvy č. XXXXXX, súd zisťoval v akom rozsahu tento nárok ku dňu XX.XX.XXXX resp. XX.XX.XXXX existoval a následne na základe uvedených plnení zanikol. Q. na základe zmluvy č. XXXXXX poskytol žalovanému úver v sume XX.XXX,- eur, s dohodnutým úrokom vo výške XX % ročne s vyhlásením mimoriadnej splatnosti dňa XX.XX.XXXX. Q. si v tomto spore uplatnil úrok z omeškania vo výške X,XX % ročne. Q. si uplatnil úrok z omeškania z istiny aj z príslušenstva (z úroku), ktorý mu však nepatrí, z dôvodov, ktoré súd uvedie v ďalšej časti odôvodnenia rozsudku. D. žalobcu voči žalovanému ku dňu realizácie záložného práva pozostávala z istiny XX.XXX,- eur, úroku XX % ročne, ktorý súd rovnako vyčíslil ku dňu realizácie záložného práva, výťažkom ktorého bola celá istina uhradená, t. j. XX % ročne zo sumy XX.XXX,- eur od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX t. j. X.XXX,XX eur a úroku z omeškania vo výške a obdobia žalobcom v spore uplatnenej (ktorá je nižšia ako zákonná) t. j. X,XX % ročne zo sumy XX.XXX,- eur od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX t. j. XXX,XX eur. V. nárok žalobcu zo zmluvy č. XXXXXX ku dňu XX.XX.XXXX bol v sume XX.XXX,XX eur. H. z realizácie záložného práva, nespotrebovaný na zmluvu č. XXXXXX, ku dňu XX.XX.XXXX bol XX.XXX,XX eur. Z uvedeného výťažku žalobca preto pokryl svoj nárok na istinu v sume XX.XXX,- eur, ako aj časť zmluvne dohodnutého úroku v sume X.XXX,XX eur. Q. úroku v sume XXX,XX eur ako aj úrok z omeškania v sume XXX,XX eur t. j. celkom X.XXX,XX eur bol pokrytý výťažkom z predaja, ktorý žalobca získal realizáciou záložného práva dňa XX.XX.XXXX.
XX. E. vzhľadom k vyššie uvedenému prepočtu nárokov žalobcu, na základe listinných dôkazov do spisu predložených dospel k záveru, že nárok žalobcu v celom rozsahu voči žalovanému zanikol, a to splnením, na základe realizácie záložného práva k nehnuteľnostiam, ktoré nárok žalobcu zo zmluvy o úvere č. XXXXXX a č. XXXXXX zhodne zabezpečovali. E. vychádzal z listinných dôkazov a údajov, ktoré do spisu predložili resp. v rámci svojich vyjadrení predniesli strany sporu. E. na úplnosť uvádza, že žalobca v rámci vyjadrenia zo dňa XX.XX.XXXX (č. l. XXX) uviedol sumy, s ktorými počítal a ktoré zohľadňoval pri svojich výpočtoch. Z týchto súm v spojení s predloženými listinnými dôkazmi vychádzal aj súd. U. žalobca záverom uviedol iba všeobecne, že medzi stranami bola dohodnutá aj zmluvná pokuta za neplnenie povinnosti zo zmluvy č. XXXXXX, avšak ako a či vôbec si tento nárok voči žalovanému uplatnil, ďalej v priebehu sporu neuviedol. H. k tomu, že je na vôli žalobcu, či v prípade ak si strany zmluvnú pokutu dohodnú, túto aj reálne voči protistrane uplatní a v priebehu sporu súd uvedené zo strany žalobcu nemal preukázané, súd nemohol na uvedený prípadný nárok v tejto časti prihliadať. E. predmetné uvádza pre
úplnosť, aby bolo dostatočne zrejmé, že toto stručné vyjadrenie žalobcu neprehliadol, avšak nevyplýva z neho nič konkrétne, čo by súd mohol v nároku žalobcu zohľadniť.
XX. Q. si podanou žalobou uplatnil úrok z omeškania aj z dohodnutého úroku. E. však má za to, že v zmysle § 121 ods. X O. zákonníka príslušenstvo pohľadávky tvorí úrok, úrok z omeškania a poplatok z omeškania. D. predstavuje, v zmysle definície uvedenej v § 488 O. zákonníka, peňažné plnenie (istinu), na ktorú má veriteľ právo na základe hlavného záväzkového vzťahu, ku zmene ktorého dochádza priamo zo zákona až omeškaním dlžníka. S. záväzkový vzťah je vzťahom akcesorickým, ktorého vznik je podmienený platným záväzkovým vzťahom hlavným, pričom splnením hlavného záväzkového vzťahu, zaniká aj akcesorický záväzok. F., že však dlžník nesplatí úroky z istiny, sa dlžník dostáva do omeškania s plnením príslušenstva, nie s plnením vlastného dlhu (istiny ako takej). D. požadovať od dlžníka príslušenstvo z príslušenstva (v uvedenom prípade úroky z omeškania z dojednaných úrokov) nepriznáva veriteľovi ako O. zákonník, tak ani subsidiárne použiteľný O. zákonník. K. jeden z týchto zákonov nezakotvuje majetkové sankcie pre prípad omeškania s platením príslušenstva pohľadávky. Ak sa rozumie v zmysle úpravy § 121 ods. X pohľadávkou istina (t. j. plnenie z hlavného peňažného záväzku), potom nemôže nárok na príslušenstvo z príslušenstva pohľadávky plynúť ani zo znenia § 517 ods. X O. zákonníka, nakoľko by sa príslušenstvu pohľadávky priznalo postavenie nie príslušenstva ale samotnej pohľadávky. H. k uvedenému, súd mal za to, že tento uplatnený nárok žalobcovi nepatrí.
XX Na úplnosť súd k obrane žalovaného ďalej uvádza, že žalovaný sa bránil v spore aj tým, že dohodnutý úrok (ktorý bol dohodnutý vo výške XX % ročne) je v rozpore s dobrými mravmi. E. však v tomto smere poukazuje na to, že v zmysle § 467 O. zákonníka sa zmluvou o úvere dlžník zaväzuje zaplatiť úroky. S. teda ako také sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere a po poskytnutí úveru je dlžník povinný ich platiť. E. úroky samé o sebe preto v rozpore s dobrými mravmi byť nemôžu. Čo sa týka výšky, v zmysle § 502 ods. X O. zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške. Z uvedeného teda vyplýva, že ak nie je výška úrokov v zmluve dohodnutá, zákon ustanovuje povinnosť dlžníka platiť úroky v najvyššej prípustnej výške. H. sa uznáva, že pri dojednávaní výšky úrokov treba rešpektovať § 265 O. zákonníka, v zmysle ktorého výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu. Z. § 265 O. zákonníka prichádza do úvahy spravidla len v prípade neobvykle vysokých úrokov a rozpor so zásadami poctivého obchodného styku by sa musel nepochybne preukázať posúdením konkrétnych okolností. Ak by bola najvyššia prípustná výška úrokov ustanovená zákonom alebo na základe zákona (čo v súčasnosti nie je), strany by boli pri dohode o výške úrokov limitované touto najvyššou výškou. Aj keby dohodli výšku úrokov presahujúcu ustanovený limit, dlžník by nebol povinný platiť úroky nad ustanovený limit. N. by však úrok platiť musel, nakoľko platenie úroku je zákonným znakom uvedeného zmluvného typu. Z. však žalovaný nebral do úvahy a trval na tom, že žalobca nemá nárok na žiadne úroky. E. v tomto smere poukazuje aj na rozhodnutie U. súdu ČR sp. zn. XXCdo XXXX/XXXX z XX.XX.XXXX, s ktorým závermi sa súdu stotožnil, a z ktorého vyplýva, že zmluva o úvere nemôže byť dojednaná ako bezúročná, záväzok zaplatiť úroky patrí k pojmovým znakom zmluvy o úvere a je jej podstatnou časťou. Q. poukázal na viaceré rozhodnutia, z ktorých podľa vyjadrenia žalovaného malo vyplývať, že dojednaný úrok je v rozpore s dobrými mravmi. D. na rozhodnutie U. súdu ČR sp. zn. XXCdo/XXXX/XXXX, z ktorého však uvedené podľa názoru súdu nevyplýva a skutkové okolnosti predmetnej veci boli iné. E. v predmetnej veci posudzovali iný typ právneho úkonu a medzi iným druhom subjektov (dve fyzické osoby), pričom predmetom prieskumu boli dohodnuté úroky z poskytnutej pôžičky vo výške XX % ročne. D. dovolací súd v uvedenom prípade dospel k záveru, že neprimeranou a teda odporujúcou dobrým mravom je spravidla taká výška úrokov dohodnutá, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe ich dohody obvyklú, stanovenú s prihliadnutím k najvyššej úrokovej sadzbe uplatňovanej bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. V uvedenej veci však medzi stranami bol uzatvorený iný zmluvný typ a dohodnutý úrok bol vo výške XX %. O. od iného skutkového základu, ak by súd vychádzal aj z uvedeného rozhodnutia, v rozpore s dobrými mravmi by boli len úroky dohodnuté tak, že podstatne presahujú úrokovú mieru v dobe ich dohody obvyklú. N. o úrokoch, je podľa názoru súdu potrebné vyhodnocovať individuálne, vzhľadom na všetky okolnosti prípadu. Q. predložil do spisu priemerné úrokové miery úverov poskytované bankami v rozhodnom období, pričom, v čase uzatvorenia zmluvy v mesiaci november banky poskytovali úvery na obdobie X až X rokov s úrokom XX,XX % ročne. Z
uvedeného teda vyplýva, že dohodnutý úrok bol vo výške X násobku sadzby poskytovanej bankami v rozhodnom období. Z. právny vzťah však nevznikol medzi osobitne regulovanými subjektmi (t. zn. kde jeden má špeciálne postavenie akým je spotrebiteľ). U. uvedený právny vzťah vznikol na základe princípov zmluvnej voľnosti, medzi dvoma rovnako postavený subjektmi t. j. podnikateľmi. Je preto potrebné aj z tohto pohľadu prihliadať na uvedenú dohodu. Q. v rámci svojich prednesov opakovane poukázal aj na ďalšie rozhodnutia (L. súdu v F. sp. zn. XXCo/XX/XXXX, či L. súdu v D. sp. zn. XCo/ XX/XXXX), ktoré však boli vyhlásené vo veciach, kde skutkový stav nezodpovedal prejednávanej veci, nakoľko jednou zo strán v uvedených prípadoch bol spotrebiteľ, ako strana, ktorá má svoje špeciálne postavenie, ktorému zákon priznáva zvýšenú ochranu. Q. však súd považuje za potrebné uviesť, že aj pri spotrebiteľoch platí úprava, § 1a ods. X nariadenie vlády č. XX/XXXX Zb., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia O. zákonníka, zmysle ktorej, odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov. V poslednom štvrťroku XXXX bola pri spotrebiteľských úveroch so zabezpečením s dohodnutou dobou splatnosti od jedného do piatich rokov ročná percentuálna miera nákladov vo výške XX,XX %, z čoho vyplýva, že v zmysle zákona dohodnutá odplata nesmie prevýšiť XX,XX %, pričom výška úroku je súčasťou aj A.. D. ide o spotrebiteľa, ktorý má svoje špeciálne postavenie. D. ak si strany sporu v uvedenom prípade dohodli úrok vo výške XX % ročne, súd vzhľadom k rovnosti strán sporu, priemernej výške úrokov poskytovaných bankami v danom mieste a čase, má za to, že takúto dohodu nemožno považovať za dohodu ako v rozpore s poctivým obchodným stykom, tak ani v rozpore s dobrými mravmi. Za rozpor s dobrými mravmi by bolo potrebné považovať dohodu o úroku, ktorá je neprimerane vysoká, čo by bola dohoda podľa názoru súdu o úroku presahujúcom XX % ročne.
XX. G. argumentom neplatnosti dojednaného úroku vo výške XX % ročne bolo tvrdené naplnenie podmienok úžery podľa § 39a O. zákonníka. E. však má za to, že v uvedenom prípade právny vzťah pôvodný, vznikol medzi podnikateľmi, preto aplikácia uvedeného ustanovenia na tento právny vzťah je vylúčená. Zo znenie § XXa O. zákonníka jednoznačne vyplýva, že “neplatný je právny úkon urobený fyzickou osobou nepodnikateľom...“, čo právny úkon, zmluvy o úvere č. XXXXXX z ktorej plnenie si žalobca uplatňuje podanou žalobou, ktorý bol uzatvorený medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade, t. j. dvoma právnickými osobami nespĺňa. H. k uvedenému súd obranu v tejto časti považuje za nedôvodnú.
XX. Na úplnosť súd uvádza, že žalobca uplatnil svoj nárok aj voči k žalovanému v 2. rade a žalovanému v X.rade ako ručiteľom. O. samotnej obrany žalovaného o zániku záväzku, súd k postaveniu ručiteľov v predmetnom spore uvádza, že záväzok ručiteľa vzniká jednostranným právnym úkonom, ktorý zakladá ručenie. H. ručiteľa musí spĺňať zákonné predpoklady. Q. pre vznik ručenia predpokladá formálne aj obsahové náležitosti. Z hľadiska formy musí byť dodržaná písomná forma ručiteľského vyhlásenia a z hľadiska obsahu, musí toto vyhlásenie obsahovať vyhlásenie ručiteľa, že ak dlžník svoj záväzok voči veriteľovi nesplní, splní ho ručiteľ, pričom musí byť z neho dostatočne zrejmé, za aký konkrétny záväzok dlžníka, preberá ručenie ručiteľ. S. ručiteľa musí byť jednoznačne zrejmý, bez akýchkoľvek pochybností, v opačnom prípade, k vzniku ručenia nedôjde. V uvedenom prípade, bol žalobca vyzvaný v priebehu sporu súdom, aby v spore preukázal vznik ručiteľského záväzku. Q. na pojednávaní súdu uviedol, že ručiteľské vyhlásenie bolo zrejme urobené na samostatnej listine. U. súdu doručil čestné prehlásenie zo dňa XX.XX.XXXX, pričom ide o rovnopis (kópiu), v rámci ktorého je uvedené v predposlednej vete, že ručiteľ preberá ručiteľský záväzok za splatenie úveru v zmysle zmluvy o úvere č. XXXXXX. Z. čestné vyhlásenie sa nachádza na č. l. XXX. E. neuniklo však pozornosti, že v priebehu súdneho konania, spolu s podanou žalobou, doručil žalobca súdu rovnako čestné prehlásenie, ktoré sa nachádza v súdnom spise na č. l. XX, ktoré však uvedenú vetu neobsahuje. E. porovnal predmetné čestné prehlásenia a voľným okom sa javia ich vyhotovenia (okrem spornej vety) ako totožné. E. porovnal spôsob písma podpisovaných osôb, spôsob vyhotovenia dátumu, sumy splátky. Z podpisov súd poukazuje napríklad na podpis ručiteľa v druhom rade, či treťom rade, pri ktorých sa zhodujú zakončenia či interpunkčné znamienka (ô, dĺžne). E. upozornil na uvedené pochybnosti na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX žalobcu, pričom ho vyzval na predloženie ich originálov, na odstránenie akýchkoľvek pochybností, na čo určil žalobcovi lehotu XX pracovných dní. Q. na uvedené nereagoval a originály predmetných listinných dôkazov, o pravosti ktorých (resp. jedného z nich) mal súd pochybnosť, súdu nepredložil. H. k tomu, súd uvedené pochybnosti vyhodnotil v neprospech žalobcu a keďže nemal jednoznačne preukázané, že k písomnému ručiteľskému prehláseniu skutočne došlo, súd žalobu vo vzťahu voči žalovanému v 2. rade a 3. rade, bez ohľadu na vyššie uvedené považuje za nedôvodnú a bolo by potrebné ju zamietnuť aj v prípade, ak by žalovaného v X. rade zaviazal na akékoľvek plnenie. XX.X D. § 255 odsek X C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
XX.X D. § X62 odsek 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. XX.X D. § 262 odsek 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. XX. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. X C.s.p, § 262 ods. X C.s.p., a to tak že, žalovanému v 1. rade a X. rade, ktorí boli v spore plne úspešní, priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške trov konania rozhodne súd v súlade s § 262 ods. 2 C.s.p. samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník, po právoplatnosti tohto rozhodnutia. Q. v 3. rade, ktorý bol rovnako v spore plne úspešný, avšak v rámci konania sa nevyjadril, pojednávania sa nezúčastnil, súd zo spisu žiadne trovy, ktoré by žalovanému v 3. rade vznikli nezistil, preto o trovách žalovaného v 3. rade ako celku rozhodol tak, že žalovanému v 3. rade náhradu trov konania nepriznal. E. z dôvodu hospodárnosti konania spojil do jedného rozhodnutie o nároku a výške trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, v dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Trenčín, bude o ňom rozhodovať Krajský súd v Trenčíne. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.