Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (10)Rozsudok_6Co-86-2017.pdf
PDF · 95.35 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/86/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar Podhorcovej a sudkýň JUDr. Marty Polyákovej a JUDr. Ingrid Doležajovej, v právnej veci žalobkyne: G. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom R. L. XXXX, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, zastúpenému Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Bratislava, Kubániho 16, o určenie neplatnosti právneho úkonu, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Komárno z 2. novembra 2016, č. k. 10C/99/2016-47, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e s tým, že ide o dohodu zo dňa 30. 12. 2013.
Žalobkyni p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená v zmluve o revolvingovom úvere č. 8500038538 medzi stranami sporu dňa 21. 03. 2014 (správne 30. 12. 2013) je v celom rozsahu neplatná. Žalobkyni náhradu trov konania nepriznal. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že dňa 30. 12. 2013 medzi stranami sporu bola uzatvorená zmluva o revolvingovom úvere s úverovým rámcom 1.500 eur. V zmluve sa dlžníčka zaviazala úver splatiť 42 splátkami v mesačnej výške 85,37 eura počnúc dňom splatnosti prvej splátky 01. 02. 2014 a poslednej splátky 01. 07. 2017. Ročná úroková sadzba bola medzi nimi dohodnutá 70 %, ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) 69,75 %, priemerná hodnota RPMN 45,94 %. Pohľadávka bola zabezpečená dohodou o zrážkach zo mzdy uzatvorenej podľa § 551 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“). V tejto dohode strany výslovne súhlasili s tým, že pokiaľ nebude v ktoromkoľvek mesiaci zrážka zo mzdy vykonaná v dohodnutej výške (a to z akéhokoľvek dôvodu), ale vo výške nižšej, bude za účelom riadneho vyrovnania príslušných pohľadávok výška mesačnej zrážky zo mzdy v najbližšom nasledujúcom mesiaci, či mesiacoch zvýšená nad dohodnutú výšku a to na najvyššiu prípustnú výšku v zmysle všeobecných záväzných predpisov upravujúcich rozsah zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia a to všetko do doby úhrady všetkých pohľadávok v omeškaní. Dlžník nemal oprávnenie túto dohodu pred splatením pohľadávky vypovedať, od nej odstúpiť, alebo iným spôsobom jednostranne ukončiť. Pre porušenie zmluvných povinností žalovaný listom zo dňa 16. 12. 2015 požiadal zamestnávateľa žalobkyne o vykonávanie zrážky zo mzdy na uspokojenie jeho pohľadávky vo výške 2.937,65 eura. Z takto zisteného skutkového stavu mal za preukázané, že žalobkyňa preukázala naliehavý právny záujem tým, že žalovaný reálne vykonával realizáciu zabezpečovacieho prostriedku, čím dochádzalo (alebo ešte môže dochádzať) bez právneho dôvodu k zásahu do jej majetkovej sféry, pričom zamestnávateľ žalobkyne bude musieť, rešpektujúc uzatvorenú dohodu, vykonávať zrážky zo mzdy žalobkyne a žalovaný za daného stavu sa môže na úkor žalobkyne bezdôvodne obohacovať. Podmienkou poskytnutia revolvingového úveru, ako to potvrdil aj žalovaný, bolo uzatvorenie dohody o zrážkach zo mzdy povinnej. Z vykonaného
dokazovania nevyplynulo, že by žalobkyňa bola akýmkoľvek spôsobom osobitne oboznámená zo strany žalovaného o forme tohto zabezpečovacieho inštitútu, ani o jeho následkoch. Tak sa dá usudzovať nedostatok vôle konajúceho spotrebiteľa - žalobkyne, vstúpiť do dohody o zrážkach zo mzdy so žalovaným. Vychádzajúc z povahy spotrebiteľských právnych vzťahov odporuje požiadavka na podrobnej (až detailnej) znalosti právnych predpisov zo strany spotrebiteľa. Preto neinformovanosť, resp. jeho nedostatočná informovanosť v tejto oblasti mu nemôže byť na ujmu. Súd je názoru, že takýto postup žalovaného sa dá s poukazom kvalifikovať ako nekalá praktika, ktorá v zmysle Smernice Rady č. 93/13/EHS z 05. 04. 1993, ako aj podľa ust. § 52 a nasl. OZ nemôže požívať právnu ochranu. Naviac samotná zmluva o revolvingovom úvere obsahuje viaceré, Zákonu o ochrane spotrebiteľa, odporujúce dojednanie, napr. nesprávnu výšku RPMH, chýbajúce zmluvné dojednanie o výške, počtu a termíne splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (podľa § 9 ods. 2 písm. l/ zák. č. 129/2010 Z. z.) pre ktoré je úver bezúročný a bez poplatkov. V tejto súvislosti poukázal aj na to, že v danom prípade boli peňažné prostriedky poskytnuté za ročnú úrokovú sadzbu 70,01 % ročne. Z prehľadu priemerných úrokových sadzieb z úverov obchodných bánk za rok 2013 bola úroková sadzba 12,83 %. Úroková sadzba dohodnutá v úverovej zmluve účastníkov konania je vyše 5,4-násobok priemernej úrokovej sadzby porovnateľných úverov poskytovaných v tom čase obchodnými bankami spotrebiteľom. Skoro trojnásobné navýšenie úrokov hraničí s úžerou a súd takému dojednaniu nemôže poskytnúť ochranu, nakoľko je v hrubom rozpore s dobrými mravmi. Ďalšou neprijateľnou zmluvnou podmienkou je aj dojednanie uvedené v druhej vete posledného odseku dohody o zrážkach zo mzdy, podľa ktorého dlžník nemá oprávnenie pred splatením pohľadávky vypovedať, od nej odstúpiť alebo iným spôsobom jednostranne ukončiť. Táto zmluvná podmienka zabezpečuje veriteľovi neobmedzenú možnosť vymôcť z neprijateľnej zmluvnej podmienky nároky prostredníctvom dohody o zrážkach zo mzdy. Dlžník preto tieto zrážky nedokáže priamo voči svojmu zamestnávateľovi zastaviť a to napriek neexistencii súdneho rozhodnutia, ktoré by judikovalo sporný právny vzťah. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy nie je založený na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu, ale na subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstva. Uvedený zabezpečovací inštitút umožňuje dodávateľovi siahnuť na majetkové práva spotrebiteľa aj za predpokladu, že si uvedené nároky uplatňuje z neprijateľných, resp. neplatných právnych úkonov, spôsobuje hrubú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa, a preto z týchto dôvodov dohodu o zrážkach zo mzdy vyhodnotil za neprijateľnú a tým aj neplatnú zmluvnú podmienku, a preto žalobe v celom rozsahu vyhovel. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok - ďalej len „CSP“, žalobkyňa mala vo veci plný úspech, napriek tomu jej súd náhradu trov konania nepriznal, nakoľko jej žiadne trovy nevznikli.
2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol v zákonnej lehote odvolaním žalovaný a domáhal sa zrušenia rozsudku súdu prvej inštancie a zamietnutie žaloby. Svoje odvolanie podal z dôvodov ust. § 365 ods. 1 písm. d/, f/ a h/ CSP. V dôvodoch odvolania uviedol, že súd prvej inštancie neuviedol žiadny zákonný dôvod neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, teda žiadne konkrétne ustanovenie (právnu normu) a jeho použitie - aplikáciu na konkrétny prípad. Poukazuje na fakt, že napadnutý rozsudok neobsahuje žiadne dokázané skutočnosti potvrdzujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán v neprospech spotrebiteľa tak, že dohoda o zrážkach zo mzdy nie je neprijateľnou podmienkou, vylučuje aj to, že ide o spôsob zabezpečenia upravený právnou normou (§ 551 OZ, § 3 ods. 13 zák. č. 129/2010 Z.z.). Súd prvej inštancie súčasne uvádza, že žalobkyňa nemala vôľu vstúpiť do dohody o zrážkach zo mzdy so žalovaným. Toto tvrdenie pritom žalobkyňa uplatnila až v súvislosti s týmto konaním, dovtedy ho nikdy netvrdila. Postup súdu a hodnotenie výsledkov dokazovania sú v rozpore s § 191 ods. 1 CSP. Ak by sa zaoberal aj obsahom samotnej dohody o zrážkach zo mzdy, minimálne by mal vyhodnotiť jej obsah spočívajúci v tom, že predmetná dohoda je na samostatnom liste a je označená ako Dohoda o zrážkach zo mzdy. Tiež nie zrejmé, na základe čoho má vyjadrenie žalobkyne pred súdom pravdivejšiu hodnotu, ako jej skoršie reálne konanie zavŕšené podpisom dohody o zrážkach zo mzdy. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/81/2011. V závere uviedol, že tvrdenia súdu sú jednostranné, nemajú oporu v zákone a porušujú právo žalovaného na spravodlivý súdny proces len preto, že takýto postup sa javí ako vhodnejší pre spotrebiteľa.
3. K odvolaniu sa písomne vyjadrila žalobkyňa, ktorá navrhla rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Vo svojom vyjadrení uviedla, že poukazuje na bod 18 rozhodnutia súdu, v ktorom cituje zákonné ust. § 37 ods. 1 OZ, v ktorom podrobne odôvodňuje neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy. V bode 20 rozhodnutia súd jasne a zrozumiteľne vymenoval tzv. neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Preto odvolanie žalovaného v týchto bodoch považuje za nesprávne v súvislosti s pravdepodobným
nedostatočným oboznámením sa s obsahom odvolania. Podľa ustálenej judikatúry, systém ochrany spotrebiteľa zavedený Smernicou Rady 93/13/EHS o nekalých zmluvných podmienkach vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred s predajcom bez toho, aby mohol ovplyvniť ich obsah. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok únijného práva a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a v povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Ak by vnútroštátne právo umožnilo obísť takéto preskúmanie prostredníctvom uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy, išlo o pozbavenie Smernice 93/13/EHS jej užitočného úžitku. V ďalšom poukázala na jednotlivé články Smernice Rady 93/13/EHS. Súd posudzoval v konaní súlad obsahu zmluvy, ako i dohody o zrážkach zo mzdy zo všeobecne záväznými predpismi, ako i okolností, za ktorých boli uzatvorené a po náležitom posúdení dospel k záveru, že dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatná, a že viaceré ustanovenia zmluvy o úvere sú neplatné. Opätovne uviedla, že pri uzatváraní dohody o zrážkach zo mzdy nebola schopná rozpoznať následky podpisu takejto dohody. Až následne, po začatí výkonu zrážok zo mzdy sa jej tieto skutočnosti a následky objasnili. Nemala skutočnú vôľu uzavrieť dohodu o zrážkach zo mzdy, táto jej bola predložená zo strany žalovaného spolu so zmluvou o úvere a ostatnými dokladmi na podpis. Nemala možnosť riadne sa oboznámiť s podrobným znením všetkých predložených dokladov, nakoľko tieto jej boli predložené na podpis v časovej tiesni. Z uvedených dôvodov je postup súdu a hodnotenie dôkazov nie v rozpore s ust. § 191 ods. 1 CSP. Je preto toho názoru, že v tomto prípade nie sú splnené odvolacie dôvody v zmysle ust. § 365 ods. 1 CSP ako ich uvádza žalovaný.
4. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP, po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou stranou konania, v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359, § 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti § 363 CSP, prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) za splnenia povinnosti ustanovenej v § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
5. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
6. Podľa § 470 ods. 2 prvej vety CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované.
7. Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplní na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
8. Ustanovením § 387 ods. 2 CSP je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. Možnosť vypracovania takéhoto odôvodnenia je odôvodnená tým, že odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie a to po skutkovej ako aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne nestotožní s týmito závermi, neprichádza do úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môže síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu prvej inštancie, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore so závermi súdu prvej inštancie, môže ho iba dopĺňať v tom zmysle, že závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvej inštancie.
9. V súdenej veci z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa podala žalobu na určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 30. 12. 2013. Keďže v danom prípade ide o žalobu v zmysle ust. § 137 písm. c/ CSP, procesnou podmienkou prípustnosti takejto určovacej žaloby je preukázanie naliehavého právneho záujmu. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobkyňa preukázala naliehavý právny záujem na danom určení a odvolací súd sa v tomto smere s právnym posúdením súdu prvej inštancie plne stotožňuje. Je nesporné, že žalobkyňa uzatvorila zmluvu o revolvingovom úvere, na základe ktorej jej bola poskytnutá čiastka 1.500 eur a z vykonaného dokazovania bolo doposiaľ preukázané, že žalovaný predložil zamestnávateľovi žalobkyne dohodu o zrážkach zo mzdy a žiadal na základe tejto dohody uspokojenie neuhradenej splatnej pohľadávky vo výške 2.937,65 eura k 09. 12. 2015, teda sumu, ktorá
prevyšuje peňažné prostriedky poskytnuté žalovaným žalobkyni, a preto odvolací súd dospel k záveru, že žalobkyňa preukázala naliehavý právny záujem na požadovanom určení.
10. Súd prvej inštancie posúdil zmluvu o revolvingovom úvere zo dňa 30. 12. 2013 ako zmluvu spotrebiteľskú, a aj v tomto smere sa odvolací súd s takýmto právnym posúdením plne stotožňuje. Žalovaný poskytuje za odplatu službu, ktorú žalobkyňa využila na základe žalovaným pripravenej zmluvy. Žalobkyňa nemala možnosť individuálne zmluvu pripomienkovať, a preto k týmto skutočnostiam treba na zmluvu účastníkov pozerať ako na spotrebiteľskú zmluvu. Tým sa zároveň otvára priestor pre tzv. súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Nemali by byť pritom žiadne pochybnosti, že spotrebiteľ je slabšou zmluvnou stranou či už z dôvodu informovanosti, alebo vyjednávacej pozície pri pokuse dosiahnuť zmenu už vopred naformulovanej (predtlačenej) zmluvy. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným k zmluve o revolvingovom úvere je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle ust. § 53 ods. 1, 5 OZ z dôvodu, že žalobkyňa ako spotrebiteľka nebola akýmkoľvek spôsobom osobitne oboznámená zo strany žalovaného o forme tohto zabezpečovacieho inštitútu ani o jeho následkoch. Podmienkou poskytnutia revolvingového úveru, ako potvrdil sám žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe, bolo uzavretie dohody o zrážkach zo mzdy povinnej. Takéto zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenia záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy podľa zákona je neprípustné a tiež v rozpore s ust. § 37 ods. 1 OZ, podľa ktorého právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný a je v rozpore s ust. § 3 ods. 1 OZ, podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Na absolútnu neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy súd prihliada z úradnej povinnosti. Neurčitosť obsahu dohody spočíva i v tom, že sa vzťahovala na akékoľvek, aj budúce pohľadávky žalovaného až do momentu, keď sám uzná za vhodné oznámiť zamestnávateľovi, že jeho pohľadávky sú splatené. Nemožno preto prisvedčiť námietkam žalovaného uvádzaných v odvolaní, že by z odôvodnenia rozsudku nevyplývalo uvedenie žiadneho zákonného dôvodu neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, teda žiadne konkrétne ustanovenie (právnu normu). Z obsahu rozhodnutia jednoznačne vyplýva, že súd prvej inštancie posúdil dohodu o zrážkach zo mzdy s poukazom na ust. § 37 ods. 1 OZ, ako aj § 52 a nasl. OZ a § 53 OZ. Preskúmaním napadnutého rozhodnutia odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie, týkajúce sa žalovaným v odvolaní namietaných skutočností, je vyčerpávajúce, správne skutkovo a právne zdôvodnené a zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská strán sporu v prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Súd prvej inštancie totiž zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré žalobe vyhovel. Odvolací súd sa plne stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie a ako na vecne správne poukazuje bez toho, aby opakoval výsledky vykonaného dokazovania (§ 387 ods. 2 CSP).
11. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
12. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP a úspešnej žalobkyni priznal náhradu trov odvolacieho konania.
Odvolací súd vo výroku svojho rozsudku opravil zrejmú nesprávnosť uvedenú len vo výroku rozsudku súdu prvej inštancie (v odôvodnení je dátum dohody uvedený správne), nakoľko uviedol nesprávny dátum uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy v zmysle § 224 CSP, podľa ktorého súd kedykoľvek aj bez návrhu opraví v rozsudku chyby vpísaní a počítaní, ako aj iné zrejmé nesprávnosti.
Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).