Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11S/39/2022

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci žalobcu: U. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXX, XXX XX H., proti žalovanému: Národná rada Slovenskej republiky, so sídlom Námestie Alexandra Dubčeka 1, 812 80 Bratislava 1, o čiastočné zrušenie , t a k t o

rozhodol:

Konanie z a s t a v u j e .

Vec p o s t u p u j e po právoplatnom zastavení konania Ústavnému súdu Slovenskej republiky, Hlavná 110, 042 65 Košice.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou súdu dňa 13.05.2022 sa žalobca domáhal zrušenia ustanovení , ktoré upravujú spôsob výpočtu nároku na dôchodok tak, že zohľadňujú priemernú sumu zárobkov až od roku 1984.

2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že Národná rada Slovenskej republiky prijatím smerom s platnosťou dozadu ho poškodila tým, že podľa tohto zákona nemôže Sociálna poisťovňa zobrať ako rozhodujúce obdobie pre výpočet výšky jeho dôchodku to obdobie, kedy skutočne najlepšie zarábal pred rokom 1984, t.j. roky 1972 až 1982, kedy bol dôchodkovo poistený. Za vtedajších podmienok platnosti predchádzajúceho zákona platil za neho vtedajší zamestnávateľ odvody z jeho mzdy, ktorá bola v tom čase ako mzda výkonného športovca cca 2,8 krát vyššia v čistom než bol vtedy celoštátny priemer v hrubom, teda cca 3,5 násobne vyššia v čistom než bol celoštátny priemer v čistom. 3. Žalobca poukázal na to, že pracovné zásluhy dôchodkového poistenca (podľa ktorých stanovuje Sociálna poisťovňa podstatnú výšku dôchodku dôchodcu) sú určitou formou majetku a s platnosťou dozadu kedy iný predchádzajúci zákon mu tieto zásluhy garantoval ; považuje žalobca za zákon odporujúci tomu, čo SR priamo občanovi garantuje, teda právo vlastniť legálne získaný majetok. Z týchto dôvodov žiadal, aby súd platnosť tohto zákona smerom dozadu zrušil rozsudkom s nasledovným výrokom: „Krajský súd v Trenčíne týmto rozsudkom vyhlasuje s platnosťou smerom dozadu za neplatný nakoľko berie občanovi to, čo mu SR garantuje. zakazuje brať Sociálnej poisťovni za rozhodujúce obdobie to obdobie pred rokom 1984 a to napriek tomu, že dôchodkoví poistenci boli poistení za platnosti predchádzajúceho zákona, ktorý im garantoval, že sa im bude do výpočtu dôchodku brať obdobie 10 rokov kedy vo svojom živote skutočne najlepšie zarábali a za takýchto podmienok za nich platili poistné ich vtedajší zamestnávatelia. Krajský súd v Trenčíne považuje tieto pracovné zásluhy za určitý druh majetku nakoľko sa podľa týchto zásluh určuje podstatná časť výšky dôchodku a keďže SR garantuje svojim občanom právo vlastniť majetok a tento zákon v podobe ako je vydaný im tento majetok berie. Preto súd považuje tento zákon za neplatný nakoľko je nadradená všetkým zákonom a zákon nemôže občanovi brať to čo mu SR garantuje. Preto Krajský súd v Trenčíne vyhlasuje tento zákon v uvedenom bode za neplatný a to z účinnosťou od jeho vydania s tým, že musia byť napravené všetky

rozhodnutia, ktoré boli na jeho základe vydané a to aj dozadu od jeho platnosti. Zároveň Krajský súd v Trenčíne stanovuje, že Sociálna Poisťovňa je zodpovedná za neporiadok ktorý mala a má v evidencii dôchodkového poistenia nakoľko v právnom štáte sa nemožno tejto povinnosti zbaviť alebo ju presunúť na poistenca ako to spravila NR SR prijatím tohto zákona odporujúceho ústave SR. Zároveň súd ruší všetky rozhodnutia ktoré v súvislosti s týmto zákonom v jeho zmysle boli vydané a žiada všetkých ktorý sa ním riadili o nápravu. Toto rozhodnutie nadobúda platnosť dňom nadobudnutím platnosti tohto rozsudku a jeho vykonateľnosti.“

4. Žalobca na zdôvodnenie žaloby tiež uviedol, že Slovenská republika revolúciou v roku 1989 sa stala medzinárodne uznávaným demokratickým a právnym štátom. Preto nemožno tolerovať zákon NR SR, ktorý bol vydaný v dôsledku docielenia nápravy neporiadku v evidencii pracovného zaradenia niektorých poistencov pre účely dôchodku v minulosti pred rokom 1984 Sociálnou poisťovňou nakoľko pre jej zlú evidenciu z dôvodu, že nemá byť možné dohľadať niektoré obdobia práce poistencov pre účely správneho vymerania dôchodku a to viac dozadu ako do roku 1984, a preto sa nemá starším poistencom brať za rozhodujúce obdobie to obdobie, ktoré bolo pred rokom 1984, aj keď vtedy poistenci za takýchto podmienok zákona pracovali a za takéto poistenie platili vtedajší ich zamestnávatelia za nich poistné. Podľa žalobcu by súd mal dospieť k záveru, že NR SR nemôže napraviť neporiadok v evidencii Sociálnej poisťovne tým, že napravenie vykoná tým spôsobom, že zoberie najslabším t.j. poistencom v dôchodkovom poistení, teda dôchodcom to, čo im garantuje a garantovala aj predchádzajúca SR a za čo si prostredníctvom svojich zamestnávateľov zaplatili vydaním zákona so spätnou platnosťou s tým, že sa nemôže brať za rozhodujúce obdobie pre výpočet ich dôchodku obdobie pred rokom 1984. Tento zákon smerom dozadu je neplatný, nakoľko berie občanom hodnoty, ktoré majú v podobe odpracovaných zásluh na spravodlivý dôchodok za odpracovanú dobu, za ktorú boli dôchodkovo poistený a v závislosti od výšky ich odmeny za túto prácu ich vtedajší zamestnávateľ zaplatil za nich Sociálnej poisťovni poistné. Zákon v tejto podobe a s platnosťou dozadu odporuje Ústave SR, ktorá garantuje občanom SR legálne získaný majetok. Pracovné zásluhy nakoľko podľa ich výšky sa vypočítavá podstatná časť dôchodku, preto považuje za určitú formu majetku a tento nie je možné zobrať občanovi, čo mu garantuje platná SR. A vzhľadom na to, že SR je najvyššia zákonodarná inštancia SR je nadradená nad všetky zákony, tak zákon ktorý odporuje tomu, čo SR garantuje je a musí byť neplatný.

5. Záverom žalobca vyjadril právny názor, že aj keď sa jedná o zákon vydaný NR SR, tak by o tom mal rozhodovať Krajský súd. Podľa žalobcu, ak má Krajský súd v Trenčíne iný názor, a to že na posúdenie uvedeného návrhu je určený napr. Ústavný súd Slovenskej republiky, tak pre tento prípad žiadal Krajský súd v Trenčíne poslať jeho podanie na súd, ktorý je na to oprávnený.

6. Správny súd sa oboznámil s podanou žalobou a zistil, že žalobca sa domáha 1) vyslovenia nesúladu časti s a 2) zrušenia všetkých rozhodnutí, ktoré v súvislosti so a v jeho zmysle boli vydané. Žalobu podľa 2), kde sa žalobca domáha zrušenia všetkých rozhodnutí, ktoré v súvislosti so a v jeho zmysle boli vydané, správny súd vylúčil na samostatné konanie uznesením č.k. -6 zo dňa 31.05.2022. Pokiaľ sa týka časti 1) žaloby, a to vyslovenia nesúladu časti s správny súd k veci uvádza nasledovné: 7. Podľa Čl. 124 Ústavný súd Slovenskej republiky je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

8. Podľa Čl. 125 ods. 1 písm. a) (ďalej len „“) Ústavný súd rozhoduje o súlade a) zákonov s , s ústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom,

9. Podľa Čl. 143 ods. 1 sústavu súdov tvoria Najvyšší súd Slovenskej republiky, Najvyšší správny súd Slovenskej republiky a ostatné súdy.

10. Podľa , rozhodujúce obdobie na zistenie priemerného osobného mzdového bodu sú kalendárne roky pred rokom, v ktorom boli splnené podmienky nároku na dôchodkovú dávku, s výnimkou kalendárnych rokov pred 1. januárom 1984, ak tento zákon neustanovuje inak. Z rozhodujúceho obdobia sa vylučujú obdobia, za ktoré patrí osobný mzdový bod

podľa § 62 ods. 2 prvej vety alebo § 255 ods. 3 prvej vety, alebo obdobie dôchodkového poistenia, za ktoré nemožno určiť osobný mzdový bod, ak tieto obdobia trvali celý kalendárny rok.

11. Podľa , ak priemerný osobný mzdový bod poistenca zistený z rozhodujúceho obdobia uvedeného v až 12, ktorému vznikne nárok na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok v období od 1. januára 2004 do 31. decembra 2004, je nižší ako 0,6 a v období od 1. januára 2005 do 30. júna 2005 je nižší ako 1, priemerný osobný mzdový bod sa určí podľa až 6 z rozhodujúceho obdobia, ktorým sú kalendárne roky pred rokom, v ktorom boli splnené podmienky nároku na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok okrem kalendárnych rokov pred 1. januárom 1984. Ak takto určený priemerný osobný mzdový bod je nižší ako priemerný osobný mzdový bod zistený z rozhodujúceho obdobia uvedeného v až 12, suma starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku sa určí z vyššieho priemerného osobného mzdového bodu. Ak takto určený priemerný osobný mzdový bod je vyšší ako 1, suma starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku, na ktorý vznikne nárok v období od 1. januára 2005 do 30. júna 2005, sa určí z priemerného osobného mzdového bodu v hodnote 1. To platí aj na účely určenia súm vdovského dôchodku, vdoveckého dôchodku alebo sirotského dôchodku priznaných po tomto poistencovi. 12. Podľa (ďalej len „“), ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").

13. Podľa , ak správny súd zistí, že vec nepatrí do právomoci súdov, konanie zastaví; ak možno zistiť iný orgán, do ktorého právomoci vec patrí, správny súd mu vec po zastavení konania uznesením postúpi.

14. Podľa , právne účinky spojené s podaním žaloby alebo iného podania zostávajú pri postúpení veci zachované.

15. Správny súd uvádza, že z obsahu žaloby je zrejmé, že jej časť je návrhom, ktorým sa žalobca domáha vyslovenia nesúladu časti s , pre v ňom obsiahnutú neprípustnú retroaktivitu, ktorá zasahuje do majetkových práv žalobcu tým, že nezohľadňuje roky jeho vyššieho príjmu (a odvodov), ktoré dosahoval pred rokom 1984, čím mu znižuje sumu priznaného dôchodku.

16. Správny súd konštatuje, že Ústavný súd Slovenskej republiky je podľa Čl. 124 nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti a v jeho kompetencii je podľa Čl. 125 ods. 1 preskúmavať súlad zákonov s SR. Ústavný súd Slovenskej republiky ako orgán ochrany ústavnosti nie je súčasťou sústavy všeobecných súdov Slovenskej republiky (viď Čl. 143 ). Preto správny súd rozhodol tak, že konanie v súlade s zastavil a vec postúpil Ústavnému súdu Slovenskej republiky na prejednanie.

17. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0 ( veta posledná o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu j e m o ž n é podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa a d) alebo je žalovaným Centrum právnej pomoci.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podľa (z podania musí byť zjavné ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, údaj, kedy bolo sťažovateľovi napadnuté rozhodnutie doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).