Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3To/52/2017

Uznesenie

Krajský súd Banská Bystrica, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alojza Palaja a sudcov JUDr. Jozefa Ryanta a JUDr. Slavoja Sendeckého, na verejnom zasadnutí dňa 19. júla 2017, prejednal odvolanie obžalovaného G. Q., proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš z 08.03.2017 sp.zn. 9T/73/2015 a takto

rozhodol:

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného G. Q. z a m i e t a.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uznal obžalovaného G. Q. za vinného zo zločinu krádeže podľa § 212 ods. 1,4 písm. b) Tr. zák. na tom skutkovom základe, ako je rozvedený vo výrokovej časti rozsudku, teda odcudzením rôzneho tovaru po vlámaní do predajne s rozličným tovarom v obci P. 18 v dňoch 11.09. až 12.09.2011. Mal takto spôsobiť škodu majiteľke predajne H. T. 1.012,88 Eur poškodením okna v sume 80,- Eur. Za to bol odsúdený podľa § 212 ods. 4 Tr. zák. s použitím § 37 písm. h), m) Tr. zák., § 38 ods. 2,4,8 Tr. zák., § 42 ods. 1,2 a § 41 ods. 2 Tr. zák. na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 64 mesiacov (vo výroku v slovnom vyjadrení výmery trestu je pisárska chyba šesťdesiat mesiacov, ktorú bude povinný súd prvého stupňa napraviť opravným uznesením). Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. pre výkon trestu odňatia slobody bol obžalovaný správne zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. bol zrušený rozsudok Okresného súdu Veľký Krtíš zo 07.01.2013 sp.zn. 8T/118/2012 vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu a bol odsúdený podľa § 212 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2, § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere štyroch mesiacov a pre výkon trestu bol zaradený podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia a zároveň boli zrušené všetky rozhodnutia na zrušený výrok o treste, jeho výmery a spôsobe jeho výkonu nadväzujúce. Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. bola obžalovanému uložená povinnosť nahradiť poškodenej strane spoločnosť Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., Bratislava, regresnú náhradu ako náhradu škody poškodenej strany touto poisťovňou v sume 1.017,79 Eur. Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal obžalovaný v zákonnej lehote odvolanie, ktoré odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu a domáhal sa zrušenia napadnutého rozsudku a vrátenia veci súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie, v konečnom dôsledku sa domáhal oslobodenia spod obžaloby, pretože vykonaným dokazovaním pri správnom hodnotení dôkazov podľa § 2 ods. 12 Tr. por. nemohla byť vina v zákone uznaná. Práve nesprávnym hodnotením dôkazov sa súd prvého stupňa dopracoval k uvedenému rozsudku, keď obžalovaného odsúdil na základe jediného usvedčujúceho dôkazu, a to odtlačku prstov - daktyloskopickej stopy na plechovke paradajkového pretlaku, nachádzajúceho sa v obchode poškodenej, kde bol odcudzený tovar, žiadny iný dôkaz priamy alebo nepriamy nebol zistený, ktorý by potvrdzoval, že skutočne obžalovaný sa vlámal do predmetného obchodu, že odcudzil tovar a práve pri tejto príležitosti, že by zanechal stopu v zmysle odtlačku - daktyloskopickej stopy od Q.. Tento jediný dôkaz sa mohol dostať na uvedený predmet síce tým, že ho

uchopil do ruky poškodený, ale do predajne sa mohol dostať akýmkoľvek iným spôsobom ako stopa zavádzajúca na usvedčenie obžalovaného a odpútania zrejme pozornosti od skutočného páchateľa, prípadne iným spôsobom sa mohla dostať táto stopa na miesto činu. Naopak, nebola braná v úvahu obhajoba obžalovaného, keď svedok T. potvrdil vo svojej výpovedi, že obžalovaný u neho pracoval a vyplácal mu za prácu odmenu, resp. V., ktorý bol podnikateľom a v rámci podnikateľskej činnosti vykonával zateplovanie obytných blokov v W., mal tiež obžalovaného zamestnávať, resp. obžalovaný mal pre neho pracovať, ale neexistujú o tom dôkazy a práve tento svedok si v podstate skoro na nič nepamätá, zjavne z toho dôvodu, že na zatepľovanie obytných blokov sa zúčastnilo množstvo brigádnikov, ktorí nemali pracovné, ani iné zmluvy a pracovné povolenie a vykonávali tzv. prácu na čierno. Ale uvedené dôkazy smerujúce k jeho obhajobe, že v kritickom období pracoval, mal finančné prostriedky a nebol odkázaný na vykonanie takejto vlámačky. V ďalšom poukazuje na faktor, ktorý je podľa neho závažný, že aj podľa poškodenej išlo o také množstvo tovaru, ktoré vážilo minimálne 100 a viac kg a nebol schopný ani z hľadiska množstevného ho odniesť sám, inak tovar, ktorý predávala a predtým nakúpila v Metre vo Z.. Vychádzajúc z uvedených skutočností odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa vykonal na hlavnom pojednávaní všetky dostupné dôkazné prostriedky v záujme ustálenia skutočného stavu veci, a to pri plnom rešpektovaní všetkých základných zásad trestného konania pri vykonávaní dôkazov. V dôvodovej časti vysvetlil, ktoré skutočnosti mal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové a právne zistenia a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení dôkazov jednotlivo i v ich súhrne, a to v súlade s ust. § 168 ods. 1 a § 2 ods. 12 Tr. por. Takýto súhrn dôkazov, resp. základný dôkaz smerujúci k páchateľovi, k obžalovanému vedie aj odvolací súd k správnosti skutkových a právnych záverov, pretože dôkazy vyznievajúce v prospech i v neprospech na základe logických úvah a vnútorného presvedčenia vedú aj odvolací súd k záveru v zmysle výrokovej časti napadnutého rozsudku, týkajúceho sa viny obžalovaného. Vzhľadom k tomu, že súd prvého stupňa dostatočne zrozumiteľne a zákonným spôsobom vysvetlil, ako sa dopracoval k jednotlivým výrokom napadnutého rozsudku, s takýmto hodnotením sa odvolací súd stotožňuje, pretože si ich osvojil a v ďalšom na ne iba poukazuje, aby zabránil zbytočnému duplicitnému hodnoteniu dôkazov v podstate zhodne s názormi súdu prvého stupňa. V rámci odpovedi na odvolanie obžalovaného odvolací súd však musí reagovať a v stručnosti v nadväznosti na odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa opätovne konštatovať, že pokiaľ poškodená predávala tovar vo svojom obchode tzv. pultovým predajom, teda tam zákazníci nemali prístup legálne za pult, kde sa nachádzal tovar a pohybovala sa iba obsluha predajne, nemal možnosť zákazník a teda ani obžalovaný dostať sa k predmetnému tovaru a v tomto prípade aj k plechovke s paradajkovým pretlakom, na ktorom bol identifikovaný odtlačok práve z ruky obžalovaného, bol tento odtlačok identifikovaný s porovnávacou stopou zistenou iným zákonným spôsobom, ako prostredník, resp. odtlačok ľavého prostredníka z ruky obžalovaného G. Q., teda ide o jednoznačnú daktyloskopickú zhodu dôkazu v zmysle odtlačku a registrovanej porovnávacej stopy získanej od obžalovaného, ktorý dôkaz bol zistený aj vypracovaný znaleckým posudkom KEÚ PZ odbor prírodovedného skúmania a kriminalistickej identifikácie U. O.. Skutočnosť, že obžalovaný si v kritickom období mohol zarábať či už legálnym alebo nelegálnym spôsobom v zmysle práce načierno, teda bez pracovnej zmluvy a bez odvodov, nie je vylúčená, ale na druhej strane nevylučuje tú skutočnosť že obžalovaný mal záujem na beztrestnom zisku v zmysle získaní rôzneho tovaru, v tomto prípade tovaru ako bol ustálený vo výrokovej časti rozsudku, ktorý vychádzal z inventarizácie po vlámaní do obchodu poškodenej H. T. v obci P., podľa ktorej v podstate všetci občania z okolitých dedín chodili nakupovať do jej potravín, teda aj z Červenian, Príboja, Nedelišťa, Senného z obci Šuľa, keď v tejto súvislosti nie je možné vylúčiť tú skutočnosť, že obžalovaný nespáchal predmetný skutok sám, ale s ďalšou osobou a že páchatelia mohli mať k dispozícii aj nezistené motorové vozidlo, čím je vyvrátená obhajoba obžalovaného, že sám nemohol odviesť alebo odniesť také množstvo tovaru, ako bolo odcudzené pri predmetnom skutku. Pokiaľ sa obžalovaný obhajoval skutočnosťou, že nie je možné obžalovaného odsúdiť pri existencii len jediného dôkazu, poukazujúc na judikatúru Najvyššieho súdu SR, treba uviesť, že každý jeden skutok, kvalifikovaný síce zhodne, nie je totožný s iným, ktorý spáchala iná osoba na inom mieste a len podobným spôsobom v zmysle základných princípov toho - ktorého trestného činu. V tomto prípade ide o odlišný prípad ako sa snaží prezentovať obžalovaný, keď v tomto prípade s prihliadnutím na uvedené skutočnosti možno vylúčiť jednoznačne, že stopa v zmysle odtlačku prsta obžalovaného sa na nositeľa, teda predmet, na ktorom zanechal odtlačok prsta, nemohla dostať na tento predmet iným spôsobom ako, že ju obžalovaný uchopil do svojich rúk a obžalovaný nemal inú možnosť dostať sa k tomuto predmetu žiadnym iným legálnym spôsobom ako jeho prípadnou kúpou, pritom v tomto smere

nebola prezentovaná ani jeho obhajoba, že mohol si v minulosti dať predložiť a obzerať práve takýto tovar a vtedy zanechať stopu na predmetnom tovare. Obhajoba obžalovaného je jednoznačná v tom smere, že nikdy v predmetnom obchode nebol nakupovať a nebol tam ani pri vlámaní a práve takéto tvrdenie potom jednoznačne vedie k záveru odvolací súd o zákonnosti napadnutého rozsudku vo výroku o vine a v právnom posúdení predmetného skutku. Odvolací súd nezistil pochybenie ani vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu, ktorý bol uložený obžalovanému s prihliadnutím aj na skutok alebo trestnú činnosť, ktorej sa dopustil, bola jeho vina uznaná, ale bol zrušený len vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu z rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš zo 07.01.2013 sp.zn. 8T/118/2012, pretože v teraz prejednávanej trestnej činnosti sa obžalovaný dopustil skôr ako bol vyhlásený uvedený rozsudok a súd prvého stupňa rozhodol o spáchaní predmetného skutku v tejto veci potom, ako nadobudol právoplatnosť uvedený výrok o treste, ktorý súd prvého stupňa zrušil a vzhľadom k tomu mu potom ukladal trest súhrnný za celú trestnú činnosť, pritom ide o špeciálnu recidívu. Aj v predchádzajúcej trestnej činnosti išlo o majetkovú trestnú činnosť, trestný čin krádeže, tak ako v tomto prípade, za ktorú bol obžalovanému uložený trest odňatia slobody vo výmere štyroch mesiacov a pre výkon trestu bol zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia v zmysle § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. Po zhodnotení všetkých skutočností, rozsahu, charakteru trestnej činnosti, motívu spáchania trestnej činnosti, osoby odsúdeného s prihliadnutím aj k jeho osobným pomerom a možnostiam prevýchovy a nápravy, dospel aj odvolací súd k zhodnému záveru, že uložený trest zodpovedá všetkým zákonným hľadiskám, a to aj z pohľadu individuálnej a generálnej prevencie. Vo výroku o treste odvolací súd zistil pochybenie len v zmysle pisárskej chyby, keď v napadnutom rozsudku sa v zátvorke uvádza nie šesťdesiatštyri mesiacov, ale šesťdesiat mesiacov, ale to len v písomnom vyhotovení rozsudku a jeho odôvodnení, keď zo zápisnici o hlavnom pojednávaní vyplýva, že skutočne bol obžalovanému uložený trest odňatia slobody vo výmere 64 mesiacov. Bude preto povinnosťou súdu prvého stupňa napraviť toto pochybenie opravným uznesením, aby nevznikli pochybnosti o zákonnosti predmetného rozsudku súdu prvého stupňa. Obžalovaný bol správne pre výkon trestu zaradený do ústavu s minimálnym stupňom stráženia, keďže v posledných desiatich rokoch nebol vo výkone trestu odňatia slobody pre iný úmyselný trestný čin. Je v súlade so stavom veci a zákonom, keď obžalovanému bola uložená povinnosť v zmysle regresnej náhrady, teda nahradiť takto vzniknutý deficit alebo škodu poisťovni, ktorá uhradila poistnú sumu svojej klientke, a to v tejto veci poškodenej H. T., pritom poškodená strana si uplatnila svoj nárok riadne a včas, a o jeho opodstatnenosti nevznikli ani u odvolacieho súdu žiadne pochybnosti. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd nezistil v napadnutom rozsudku žiadne pochybenie, odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.