Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K3-17Cb/13/2022

Uznesenie

Okresný súd Košice - okolie v právnej veci navrhovateľa: Alternet, s.r.o. so sídlom Popradská 12, 040 11 Košice, IČO: 36 576 204, zastúpený: JUDr. František Buhla, advokát, Čajakova 5, 040 01 Košice, proti odporcovi: VH TRADE, s.r.o. Košice so sídlom Mudroňova 31, Košice 040 01, IČO: 31 729 002, v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia na splnenie zmluvnej a zákonnej povinnosti takto

rozhodol:

I. Odporcovi u k l a d á povinnosť zdržať sa konania, ktorým by navrhovateľovi bránil vo vstupe do nehnuteľnosti - budovy súpisné číslo XXX stojacej na parcele „X. Č.. XXX, zapísanej na LV č. XXX vedenom Okresným úradom Košice - okolie pre okres Košice - okolie, obec M., katastrálne územie M., a konania, ktorým by navrhovateľovi bránil vykonávať opravy, údržbu a prevádzku zariadení tvoriacich súčasť verejnej elektronickej komunikačnej siete Z. nachádzajúcej sa v nehnuteľnosti - budove súpisné číslo XXX stojacej na parcele „CKN“ č. XXX, zapísanej na LV č. XXX vedenom Okresným úradom Košice

- okolie pre okres Košice - okolie, obec M., katastrálne územie M. .

II. Navrhovateľovi p r i z n á v a voči odporcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 100%, účelne vynaložených trov konania.

III. Odporcu p o u č u j e o možnosti podať samostatnú žalobu kde bude vystupovať ako žalobca a spoločnosť Z., G..M..B.. G. G. C. XX, XXX XX Y., V.: XX XXX XXX ako žalovaný, kde predmet sporu sa môže týkať nárokov na navrátenia do pôvodného stavu alebo nárokov reštitučných, reparačných, kompenzačných alebo satisfakčných, ktoré bezprostredne súvisia s právnymi účinkami nariadeného neodkladného opatrenia a jeho prípadným výkonom.

odôvodnenie:

1. Navrhovateľ dňa 06.05.2022 podal na tunajší súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. V návrhu uviedol, že je podľa ustanovenia o elektronických komunikáciách (ďalej aj „“), tzv. „podnikom“, t.j. osobou, ktorá poskytuje siete alebo služby na základe všeobecného povolenia na poskytovanie sietí alebo služieb podľa (ďalej len "všeobecné povolenie"), všeobecného povolenia na používanie frekvencií podľa , individuálneho povolenia na používanie frekvencií podľa alebo na základe individuálneho povolenia na používanie čísel podľa okrem subjektov podľa . Navrhovateľ od iného poskytovateľa elektronických komunikačných služieb - spoločnosti T. G..M..B.., G. G. B. X, Y. XXX XX, V.: XX XXX XXX, ktorý ukončoval svoju činnosť v súvislosti s poskytovaním elektronických komunikačných služieb, nadobudol do vlastníctva elektronickú komunikačnú sieť, ktorej zariadenia a vedenia sú umiestnené aj na budove skladu obci Ruskov vo vlastníctve žalovaného, ide o budovu súpisné číslo XXX stojacu na parcele „X.“ č. XXX, zapísanú na LV č. XXX vedenom Okresným úradom Y. - B. pre B. Y. - B., B. M., Y. Ú. M.. Zoznam uzlov siete a na nich sa nachádzajúcich zariadení je uvedený v prílohe č. 2 Zmluvy medzi žalobcom T. G..M..B.. F. S. XX.XX.XXXX. Predmetné zariadenia slúžia pre poskytovanie verejne dostupných elektronických komunikačných služieb pripojeným užívateľom, ktorým pôvodne poskytovala pripojenie spoločnosť T. a ktorí podpísali novú zmluvu so spoločnosťou Z. G..M..B... Súčasťou tejto

siete je telekomunikačný rádiový uzol "M. G., D. U. G..M..B..". umiestnený na budove skladu v obci Ruskov súpisné číslo XXX, stojacu na parcele „CKN“ č. XXX, zapísanú na LV č. XXX, ktorej vlastníkom a užívateľom je odporca. Odporca zároveň využíval pripojenie k internetu prostredníctvom siete T., pričom toto pripojenie využíval bezodplatne protislužbou za umiestnenie rádiového uzla na budove skladu. Navrhovateľ v súvislosti so zmenou vlastníctva siete predložil vlastníkovi nehnuteľnosti na podpis Zmluvu o umiestnení zariadení a prevádzke zariadení verejnej elektronickej komunikačnej siete, táto bola uzavretá medzi žalobcom a žalovaným dňa 01.10.2019 a Zmluvu o poskytovaní verejných služieb - pripojenie k internetu č. XXX XXX XXX, táto bola uzavretá medzi navrhovateľom a odporcom dňa 10.10.2019. Podľa ustanovenia čl. V bod 3 písm. a) Zmluvy sa poskytovateľ (teda odporca) zaviazal „umožniť užívateľovi (teda navrhovateľovi) prístup do miesta inštalácie a k zariadeniu za účelom inštalácie, údržby a zabezpečenia prevádzky zariadenia, a to v bežných prípadoch v čase podľa dohody s poskytovateľom, v urgentných prípadoch kedykoľvek 24 hodín denne po celý rok. V priebehu roka 2021 telefonicky a e-mailom konateľ odporcu označil vyššie špecifikované zmluvy za neplatné, nakoľko ich nepodpísal on osobne, a zároveň požiadal od navrhovateľa odplatu 20 tisíc eur, neskôr žalobcu vyzval, aby demontoval svoje zariadenia z nehnuteľnosti žalovaného. Konateľ odporcu v roku 2021 začal účelovo označovať uzavreté zmluvy za neplatné, pretože boli za odporcu podpísané nie konateľom, ale vedúcim skladu D. U. D. B. M.. Uvedená osoba pri podpise zmlúv však konala v súlade s ustanovením , teda svojim konaním - podpisom uvedených zmlúv - platne zaviazala odporcu, pretože išlo o úkony pri prevádzkovaní podniku. Citované ustanovenie slúži na zjednodušeniu právneho styku tým, že tretím osobám garantuje možnosť spoľahnúť sa na oprávnenie osoby konať za podnikateľa, ak táto osoba pôsobí v organizačnej štruktúre podnikateľa na pozícii, s ktorou je obvykle spojené robenie určitých právnych úkonov. Hoci odporca od roku 2021 spochybňuje platnosť uzavretých zmlúv, naďalej, po celý čas aktívne využíval pripojene k internetu prostredníctvom siete navrhovateľa. Navrhovateľ opakovane deklaroval záujem dohodnúť sa, no nové podmienky požadované konateľom odporcu nie sú primerané a k novej dohode doposiaľ nedošlo. Pre prípad, ak by na základe vyššie uvedenej argumentácie odporcu mohlo byť prípadne spochybňované právo navrhovateľa na prístup do miesta inštalácie a k zariadeniu za účelom inštalácie, údržby a zabezpečenia prevádzky zariadenia v zmysle príslušných ustanovení Zmluvy, poukázal na platnú právnu úpravu a inštitút tzv. zákonného vecného bremena v prospech podniku - navrhovateľa. Navrhovateľ vstúpil do práv a povinností iného podniku, keď v roku 2019 nadobudol do svojho vlastníctva sieť a spolu s ňou aj jednotlivé uzly, medzi nimi aj rádiový uzol „M. G. D. U. G..M..B... V roku 2019, kedy je zrejmé, že určite existovala predmetná elektronická komunikačná sieť aj s rádiovým uzlom v M., bol platný a účinný Z .z. o elektronických komunikáciách. Ten upravoval zákonné vecné bremeno v nasledovne: „Podnik môže v nevyhnutnom rozsahu a ak je to vo verejnom záujme a) zriaďovať a prevádzkovať verejné siete a stavať ich vedenia na cudzej nehnuteľnosti, b) vstupovať v súvislosti so zriaďovaním, prevádzkovaním, opravami a údržbou vedení na cudziu nehnuteľnosť, c) vykonávať nevyhnutné úpravy pôdy a jej porastu, najmä odstraňovať a okliesňovať stromy a iné porasty ohrozujúce bezpečnosť a spoľahlivosť vedenia, ak to po predchádzajúcej výzve neurobil vlastník alebo užívateľ pozemku.“ Z citovanej právnej úpravy je zrejmé, že ak by hoc aj teoreticky mala byť akceptovaná argumentácia odporcu o neplatnosti Zmluvy z dôvodu, že ju nepodpísal konateľ odporcu, ale iná osoba (s čím navrhovateľ samozrejme nesúhlasí a s odkazom na ustanovenie takúto argumentáciu v plnom rozsahu popiera),navrhovateľ mal a stále má zákonné vecné bremeno v zmysle ustanovenia . Hoci bol zrušený a od 01.02.2022 nahradený novým , je potrebné akcentovať na ustanovenie , podľa ktorého „Oprávnenia k cudzím nehnuteľnostiam, ako aj obmedzenia ich užívania, ktoré vznikli pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, zostávajú nedotknuté. Na počítanie lehôt na uplatnenie nároku na primeranú jednorazovú náhradu, ktoré začali plynúť podľa doterajších predpisov, sa použijú doterajšie predpisy.“ Toto právo navrhovateľa k cudzím nehnuteľnostiam konštatuje aj „Potvrdenie o splnení oznamovacej povinnosti“ vydané regulátorom - Úradom pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb zo dňa 29.01.2019 v poslednom odseku. Dňa 27.04.2022 zaregistroval dohľad siete Z. G..M..o prerušenie prevádzky uzla "M. G. D. U. G..M..B..". a ňom prevádzkovo závislých uzlov "M. B. Ú." a "M. Š.", ako aj a výpadok telekomunikačných služieb zákazníkom v lokalite. Následne bolo telefonicky prostredníctvom personálu skladu D. U. M., zistené, že s technológiou siete navrhovateľa a/alebo jej napojením manipulovali neznáme osoby, za účasti konateľa odporcu. Zmluvným dodávateľom navrhovateľa, ktorí pre neho zabezpečujú servis jeho siete a zariadení, v štvrtok dňa 28.04.2022, a opakovane aj v pondelok dňa 02.05.2022, nebol v rozpore s

ustanovením čl. V bod 3 písm. a) Zmluvy umožnený prístup do miesta inštalácie a k zariadeniu za účelom údržby a zabezpečenia prevádzky zariadenia. Navrhovateľ núdzovo pre zákazníkov obnovil prevádzku prostredníctvom rádiového uzla v susednej obci D. Č., čím sa zabezpečilo aspoň základné poskytovanie služby, avšak kvalita poskytovanej služby nie je dostatočná pre trvalé používanie. Medzi pripojenými objektmi je tiež F. Š. M., resp. jej prepojenie na národnú sieť J., ktorá vzhľadom na obmedzené náhradné pripojenie nemusí fungovať v štandardnom režime. Takýto núdzový stav, teda nekvalitu, nie je pri službe možné akceptovať a ak by tento stav nekvality pretrval viac ako niekoľko dní alebo nanajvýš týždňov, s vysokou istotou dôjde k nezvratnému stavu - ukončeniam zmlúv zo strany zákazníkov, kedy už ďalšia prevádzka uzla a služieb nebude vôbec udržateľná.

Nezákonnosť postupu odporcu

Z citovaného ustanovenia čl. V bod 3 písm. a) Zmluvy a súčasne aj z ustanovenia jasne vyplýva právo žalobcu na vstup na cudziu nehnuteľnosť (hoci je dnes už neúčinný, podľa ustanovenia zákonné vecné bremeno žalobcu, ktoré vzniklo počas účinnosti zostáva nedotknuté) a súčasne z konania odporcu jasne vyplýva, že odporca tak zmluvné ako aj zákonné oprávnenie navrhovateľa neumožňuje navrhovateľovi vykonávať.

Právomoc a príslušnosť

Právomoc súdu je daná podľa ustanovenia (ďalej ako „"), pričom vecne príslušným na konanie v predmetnej veci je v súlade s ustanovením a okresný súd. Miestne príslušným na prejednanie predmetnej veci v zmysle ustanovenia a je Okresný súd Košice - okolie.

Dôvodnosť a trvanie nároku.

Uvedené navrhovateľ dôvodí potrebou bezodkladne upraviť pomery strán, keď žiada súd o nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa odporcovi uloží povinnosť zdržať sa konania, ktorým by žalobcovi bránil vo vstupe do nehnuteľnosti a konania, ktorým by navrhovateľovi bránil vykonávať opravy, údržbu a prevádzku zariadení tvoriacich súčasť verejnej elektronickej komunikačnej siete Alternet nachádzajúcej sa v nehnuteľnosti odporcu. Odporca bez právneho dôvodu znemožňuje navrhovateľovi výkon jeho zmluvného oprávnenia a súčasne aj zákonného vecného bremena. Súčasne poukázal na zákonnú povinnosť v zmysle ustanovenia „Každý je povinný počínať si tak, aby svojou činnosťou nepoškodzoval vedenia alebo telekomunikačné zariadenia a nerušil prevádzku sietí alebo služieb a neoprávnene nezasahoval do siete a do poskytovania služieb, inak zodpovedá za škodu, ktorú tým podniku spôsobil.“

Podľa pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

Podľa na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd.

Podľa neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

Podľa neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa a neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami, niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

Podľa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich

dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

Podľa k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

2.Vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že neodkladné opatrenie môže súd nariadiť v dvoch prípadoch a to, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava z ohrozenia exekúcie pričom tak môže učiniť pred začatím konania, počas konania a tiež po jeho skončení. Podmienkou je tiež osvedčenie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Neodkladné opatrenie umožňuje rýchlo a presne riešiť situáciu kedy je potrebný urýchlený zásah súdu, aby sa zabránilo ďalšiemu zhoršeniu postavenia oprávnenej strany sporu. Pri ich nariadení sa nemusí dodržať formálny postup určený na dokazovanie a zisťovať všetky skutočnosti potrebné pre rozhodnutie vo veci samej. Pred nariadením neodkladného opatrenia je postačujúce pokiaľ sú okolnosti z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť nároku na toto dočasné opatrenie aspoň osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou a to najmä naliehavosťou jej riešenia. Prostredníctvom jazykového výkladu prvého predpokladu možno dospieť k tomu, že neodkladným opatrením je potrebné naliehavo a nevyhnutne upraviť právne vzťahy obvyklé medzi stranami. „Právna úprava v , účinnom od 01.07.2016, pre neodkladné a zabezpečovacie opatrenia umožňuje súdu nariadiť takéto opatrenia za iných podmienok, ako predchádzajúca právna úprava pre predbežné opatrenia v . (....) Nevyžaduje sa už bezprostredne hroziaca ujma , ale potreba bezodkladnej úpravy pomerov ." (rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. zo dňa 21.12.2016) . Pojem „Potreba bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu" je potrebné vykladať tak, že bez tejto úpravy vzťahov súdom by strane sporu hrozila ťažko napraviteľná ujma.

3. Podstatným znakom neodkladného opatrenia bol jeho predbežný dočasný charakter, to zn., že sa ním dočasne upravujú pomery účastníkov, do doby než súd vydá vo veci konečné rozhodnutie. Podľa právnej úpravy však sa od pôvodnej koncepcie bezpodmienečnej väzby neodkladného opatrenia na konanie vo veci samej upustilo. Neodkladné opatrenie je potrebné nariadiť všade tam, kde by jeho nenariadením vznikol priestor pre právne úkony, ktoré by vytvorili nezvratný stav. To sa týka najmä tých prípadov, kde je treba obmedziť možnosť prevodu nehnuteľností alebo hodnotných hnuteľných vecí. Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musí navrhovateľ osvedčiť svoj nárok voči odporcovi alebo porušenie práva odporcom a potrebu dočasne upraviť pomery sporových strán, t.j. naliehavosť situácie. Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy súdu a neodkladné opatrenie je spravidla opodstatnené ak navrhovateľovi hrozí vznik, alebo rozširovanie škody či inej ujmy, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu následne neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu.

4. Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musí vyplývať, ktorý v zákone uvedený účel má navrhované neodkladné opatrenie plniť. Z dočasného charakteru neodkladného opatrenia ďalej vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia ale nie je možné neodkladné opatrenie nariadiť bez toho, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie, že je tu nebezpečie bezprostredne hroziacej ujmy.

5. Pred nariadením neodkladného opatrenia súd vychádza z jeho vymedzenia uvedeného v návrhu a skúma, či je dostatočne odôvodnený, ako aj skutkové okolnosti vzťahujúce sa na rozsah navrhovaného opatrenia. Navrhované neodkladné opatrenie sleduje zabezpečenie povinnosti odporcu zdržať sa konania ktorým by navrhovateľovi bránil vo vstupe do nehnuteľnosti - budovy a konania, ktorým by navrhovateľovi bránil vykonávať opravy, údržbu a prevádzku zariadení tvoriacich súčasť verejnej elektronickej komunikačnej siete Alternet nachádzajúcej sa v nehnuteľnosti vo vlastníctve odporcu.

6. Nariadením neodkladného opatrenia obmedzujúceho dispozičné oprávnenie dochádza nevyhnutne k zásahu do základných práv povinnej osoby a to najmä do základného práva vlastniť majetok podľa článku 20 SR. Zásah do právnej sféry povinnej osoby musí byť legitímny a v súlade s princípom proporcionality. Neodkladné opatrenie nemá nikoho obmedzovať nad rozsah, ktorý je nevyhnutný na dosiahnutie sledovaného účelu. Ujma osoby proti ktorej neodkladné opatrenie smeruje nemá byť zjavne neprimeraná výhode, ktorú navrhovateľ získa. V súlade s princípom proporcionality musí súd pred rozhodnutím o nariadení neodkladného opatrenia zvážiť či v dôsledku neodkladného opatrenia sa

nevytvorí nezvratný, nenapraviteľný stav právnych vzťahov medzi stranami sporu a či zásah do práv dotknutej strany sporu je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov. Súdna prax preto pristupuje veľmi citlivo k akýmkoľvek obmedzujúcim zásahom do základného práva vlastniť majetok podľa SR.

7. Vo všeobecnosti platí, že na každom rozhodnutí vrátane rozhodnutia o neodkladnom opatrení musí existovať právny záujem. Právny záujem na neodkladnom opatrení sa vyvodzuje s právne významných skutočností, kde za základ slúži znenie . Nariadenie neodkladného opatrenia je prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi sporovými stranami a tieto právne vzťahy vyžadujú dočasnú úpravu, pričom sa právnym vzťahom medzi účastníkmi nevytvorí nenávratný vzťah a neprimeraným spôsobom sa nezasiahne do právnych vzťahov medzi účastníkmi. Je potrebné, aby boli osvedčené základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako aj osvedčenie, že je nebezpečie bezprostrednej ujmy. Nariadenie neodkladného oparenia je podmienené tým, že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovaním opatrením podľa kedy zabezpečovacie opatrenie má prednosť a pokiaľ by súd dospel k záveru, že jeho nariadenie je účelné vo vzťahu k navrhovanému neodkladnému opatreniu a je možné samotný návrh zamietne. Podmienku súd skúma pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vždy a z úradnej povinnosti pričom primárne sa identifikuje účel, ktorý navrhovateľ svojím návrhom sleduje. Podmienku podľa je za daných okolností možné považovať za splnenú, pretože vydanie zabezpečovacieho opatrenia je vylúčené. Návrhom sa neuplatňuje právo na peňažné plnenie od dlžníka, ide tu o procesne inú situáciu keď návrh nesúvisí s prípadným ohrozením exekúcie. Zabezpečovacie opatrenie má vždy prednosť a pokiaľ by súd dospel k záveru, že jeho nariadenie by bolo vo vzťahu k účelu vyplývajúcemu z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia možné samotný návrh by súd zamietol. Je vhodné, aby už návrh na nariadenie neodkladného opatrenia obsahoval zdôvodnenie a prípadne aj osvedčenie nedosiahnuteľnosti sledovaného účelu zabezpečovaním opatrením a to aj za tých okolností, že nejde o zákonnú náležitosť návrhu v zmysle . Navrhovateľ tak v záujme vlastného procesného úspechu osvedčil, že individuálne podmienky na dosiahnutie sledovaného účelu zabezpečovacím opatrením nie sú splnené. V rámci rozhodnutia o neodkladnom opatrení musí byť poskytnutá ochrana ako tomu, kto o vydanie neodkladného opatrenia žiada, tak aj v rámci ústavných a zákonných pravidiel aj tomu, voči komu neodkladné opatrenie smeruje.

8. Súčasťou návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia boli nasledovné dokumenty : list vlastníctva č.715, Zmluva o umiestnení zariadení a prevádzke zariadení verejnej elektronickej komunikačnej siete zo dňa 01.10.2019, Zmluva o poskytovaní verejných služieb - pripojenie k internetu č.551 792 649 zo dňa 10.10.2019, Zmluva medzi žalobcom a NEOnet, Čestné vyhlásenie technika, Graf kvality pripojenia pred výpadkom rádiový uzol "Ruskov Silo" a po výpadku s vysvetlením.

9. Z obsahu listín doložených k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyplýva, že podľa listu vlastníctva č.715 pre katastrálne územie Ruskov obec Ruskov je vlastníkom nehnuteľnosti evidovaných na parcele registra C parcelné číslo 362 o výmere 5034 m2 zastavaná plocha a nádvorie a stavieb tam uvedených spoločnosť odporcu. Z potvrdenia o splnení oznamovacej povinnosti ktoré vydal úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb datovaného 29.1.2019 ktoré bolo adresované navrhovateľovi mal súd preukázané, že navrhovateľ si splnil oznamovaciu povinnosť v súvislosti so začatím poskytovania elektronických komunikačných sietí a elektronických komunikačných služieb uvedených v potvrdení a v predmetnom potvrdení sa uvádza, že podnik môže v nevyhnutnom rozsahu a ak je to vo verejnom záujme zriaďovať a prevádzkovať verejné siete a stavať ich vedenia na cudzej nehnuteľnosti vstupovať v súvislosti so zriaďovaním prevádzkovaním opravami a údržbou na cudziu nehnuteľnosť vykonávať nevyhnutné úpravy pôdy a jej porastu najmä odstraňovať a okliesňovať stromy a iné porasty ohrozujúce bezpečnosť a spoľahlivosť vedenia, ak to po predchádzajúcej výzve neurobil vlastník alebo užívateľ pozemku. Dňa 11.9.2019 podpísali spoločnosť navrhovateľa a spoločnosť T. G..M..B.. zmluvu o spoločnom postupe, ktorou si upravili svoje vzťahy práva a povinnosti v prípade ukončenia poskytovania elektronických komunikačných služieb pre svojich účastníkov v Košickom kraji spoločnosťou T. G..M..B.. a súčasne začatím poskytovania týchto služieb pre týchto účastníkov spoločnosťou navrhovateľa z dôvodu zabezpečenia kontinuálneho fungovania uvedenej siete. Súčasťou tejto zmluvy bola aj príloha č. 2 ktorá obsahovala zoznam uzlov telekomunikačnej siete T. G..M..B.. v Košickom kraji a na nich sa

nachádzajúcich zariadení a technických súčastí vo vlastníctve T. G..M..B.. prevádzaných do majetku spoločnosti navrhovateľa kde medzi inými bol uvedený uzol M., G. D. U. G..M..B.. a špecifikované zariadenia a technické súčasti. Dňa 1.10.2019 bola podpísaná zmluva medzi navrhovateľom v postavení užívateľa a odporcom v postavení poskytovateľa o umiestnení a prevádzke zariadení verejnej elektronickej komunikačnej siete. Spoločnosť navrhovateľa uzavrela dňa 10.10.2019 zmluvu o poskytovaní verejných služieb - pripojenie k internetu č. XXXXXXXXX podľa ktorá preukazuje navrhovateľom tvrdenú skutočnosť, že odporca využíval pripojenie k internetu prostredníctvom siete navrhovateľa pričom toto pripojenie využíva bezodplatne protislužbou za umiestnenie rádiového uzla na budove skladu. Predmetná zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú. Z čestného vyhlásenia V.. I. Y. F. X.X.XXXX mal súd preukázané, že uvedená osoba vykonáva pre navrhovateľa správu a servis elektronických komunikačných sietí a zariadení a dohľadový systém navrhovateľa dňa 27.4.2022 detekoval prerušenie prevádzky uzla „M. G. D. U. G..M..B..“ a výpadok telekomunikačných služieb, ktorý pretrval aj nasledujúci deň. Dňa 29.4.2022 vykonal servisný zásah u zákazníkov spoločnosti navrhovateľa v obci M. a presmeroval jeho prepojenie z uzla „M. G. D. U. s.r.o.“ na uzol „M. B. Ú.“. Dňa 2.5.2022 za účelom kontroly údržby a opravy siete navrhovateľa ktorá je umiestnená na nehnuteľnosti odporcu sa pokúsil o vstup na nehnuteľnosť čo mu však nebolo umožnené jemu neznámymi osobami ktoré mali uviesť že konajú na základe pokynu konateľa odporcu. Z grafu kvality pripojenia pred výpadkom rádiový uzol M. G. Z. po jeho výpadku v zmysle vysvetliviek k tomuto grafu , ktoré poskytol navrhovateľ mal súd preukázané, že žalobca núdzovo obnovil prevádzku prostredníctvom iného rádiového uzla zabezpečujúc aspoň základné poskytovanie služby pričom kvalita poskytovanej služby nemá byť dostatočná pre trvalé používanie a fungovanie v štandardnom režime.

10. Ustanovenie nevylučuje, že v určitých prípadoch bude mať rozhodnutie o neodkladnom opatrení meritórny charakter ( aj keď bude vydané vo forme uznesenia) ak ním možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. Tento zákonný predpoklad súd posudzuje podľa vlastnej úvahy.

11. V intenciách zákonodarca od navrhovateľa vyžaduje, aby v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia „hodnoverne osvedčil“ dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, pričom z návrhu musí byť zrejme, akého neodkladného opatrenia sa domáha. Skutočnosť sa považuje za osvedčenú vtedy, keď sa so zreteľom na všetky fakty posudzovaného prípadu javí ako nanajvýš pravdepodobná. Podľa súdu, nebezpečenstvo hroziacej ujmy je osvedčené už samotnou skutočnosťou, že konaním odporcu - znemožnením prístupu navrhovateľovi k sieti bez právneho dôvodu za účelom jej kontroly, po avizovanom prerušení prevádzky uzla "M. G. D. U. G..M..B..". a na ňom prevádzkovo závislých uzlov "M. B. Ú. Z. ". Š.", ako aj a výpadok telekomunikačných služieb zákazníkom v lokalite - dochádza k výpadkom, resp. neúmernému zhoršeniu kvality poskytovaného internetového pripojenia pre klientov (pričom významné podľa navrhovateľa je aktuálne nekvalitné pripojenie základnej školy v M.). Bezodkladnosť potreby upraviť pomery medzi stranami zdôvodňoval navrhovateľ tým, že ak nedôjde okamžite k servisu a znovuobnoveniu prevádzky predmetného rádiového uzla v obci Ruskov, bude to mať za následok nezvratný stav, kedy klienti prejdú k iným poskytovateľom a ďalšia činnosť žalobcu už nebude možná. Dožadovať sa splnenia zmluvnej, resp. zákonnej povinnosti žalovaného umožniť vstup žalobcovi do nehnuteľnosti a vykonať servis siete podaním „klasickej“ žaloby v zmysle uloženia povinnosti žalovanému niečo konať, niečoho sa zdržať alebo niečo znášať, by vzhľadom na dĺžku takéhoto konania nemohlo zabezpečiť efektívnu a účinnú ochranu práv (či už zmluvných alebo zákonných) žalobcu, čo by nebolo v súlade s , podľa ktorého „Ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty.“ S uvedeným odôvodnením sa súd stotožnil keď neodkladné opatrenie má zabezpečiť, aby sa v konaní vo veci samej nedosiahol výsledok, ktorý by už nemohol ovplyvniť hmotno-právne postavenie strán konania a bol by samoúčelný.

12.Vzhľadom na vyššie uvedené keď odporca bez právneho dôvodu neumožňuje navrhovateľovi výkon jeho zmluvného ako aj zákonného oprávnenia a súčasne hrozí ukončenie poskytovania služieb pre klientov - navrhovateľ nemá inú možnosť, ako žiadať, aby súd uložil odporcovi povinnosť v zmysle ustanovenia - niečoho sa zdržať alebo niečo znášať. Odporcovi súd uložil zdržať sa konania brániaceho vstupu navrhovateľa do nehnuteľnosti a súčasne aby znášal vstup navrhovateľa do nehnuteľnosti v súvislosti s prevádzkovaním, opravami a údržbou siete a zariadení tvoriacich jej súčasť a to aj s poukazom na nižšie citované zákonné ustanovenia. Zákonné vecné

bremeno navrhovateľa, ktoré vzniklo počas účinnosti zostáva nedotknuté a z popísaného konania odporcu jasne vyplýva, že odporca tak zmluvné ako aj zákonné oprávnenie navrhovateľa neumožňuje navrhovateľovi vykonávať.

Podľa účinného a platného v roku 2019 podnik môže v nevyhnutnom rozsahu a ak je to vo verejnom záujme a) zriaďovať a prevádzkovať verejné siete a stavať ich vedenia na cudzej nehnuteľnosti, b) vstupovať v súvislosti so zriaďovaním, prevádzkovaním, opravami a údržbou vedení na cudziu nehnuteľnosť, c) vykonávať nevyhnutné úpravy pôdy a jej porastu, najmä odstraňovať a okliesňovať stromy a iné porasty ohrozujúce bezpečnosť a spoľahlivosť vedenia, ak to po predchádzajúcej výzve neurobil vlastník alebo užívateľ pozemku.

Podľa Z.z . účinného a platného v roku 2019 povinnosti zodpovedajúce oprávneniam podľa odseku 1 písm. a) sú vecnými bremenami viaznucimi na dotknutých nehnuteľnostiach. Návrh na vykonanie záznamu do katastra nehnuteľností podá podnik. Ak dôjde k prevodu alebo prechodu vlastníctva siete alebo jej časti, vo vzťahu ku ktorej vznikli oprávnenia podľa odseku 1, oprávnenia podľa odseku 1 prechádzajú na nového vlastníka, ak je podnikom.

Podľa ustanovenia oprávnenia k cudzím nehnuteľnostiam, ako aj obmedzenia ich užívania, ktoré vznikli pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, zostávajú nedotknuté. Na počítanie lehôt na uplatnenie nároku na primeranú jednorazovú náhradu, ktoré začali plynúť podľa doterajších predpisov, sa použijú doterajšie predpisy. Podľa ustanovenia čl. V bod 3 písm. a) Zmluvy sa poskytovateľ (teda odporca) zaviazal „umožniť užívateľovi (teda navrhovateľovi) prístup do miesta inštalácie a k zariadeniu za účelom inštalácie, údržby a zabezpečenia prevádzky zariadenia, a to v bežných prípadoch v čase podľa dohody s poskytovateľom, v urgentných prípadoch kedykoľvek 24 hodín denne po celý rok. Podľa neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynie čas, na ktorý bolo nariadené. Podľa ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. Podľa ,, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje. Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia. Súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím, ktorým žalobe vo veci samej vyhovel. Ustanovenie platí primerane.

Časové ohraničenie neodkladného opatrenia 13.Koncepcia inštitútu neodkladného opatrenia vychádza z princípu ochrany práv a oprávnených záujmov navrhovateľa bez vopred vymedzeného časového ohraničenia, pokiaľ trvajú dôvody jeho nariadenia. Navrhovateľ zdôraznil, že v novej právnej úprave sa odzrkadľuje koncepčná zmena, podľa ktorej sa neodkladné opatrenie nemusí nevyhnutne spájať s konaním vo veci samej a v ktorej sa upustilo od dočasnosti predbežných opatrení, zakotvenej v predchádzajúcej právnej úprave podľa a v tomto prípade bezodkladná úprava pomerov medzi stranami bude dostačujúca a nebude potrebné, aby sa o veci ďalej konalo vo veci samej, to znamená, že by nemala byť žalobcovi uložená povinnosť po nariadení neodkladného opatrenia podať žalobu vo veci samej.

14.Podľa novej úpravy neodkladné opatrenie by malo byť primárne zrušené rozhodnutím súdu z dôvodu, že odpadli dôvody, pre ktoré boli vydané. Výnimočne však môže zaniknúť aj uplynutím času. Nová úprava odstraňuje výslovnú potrebu spájať neodkladné opatrenie s konaním vo veci samej.

Neodkladné opatrenie môže slúžiť aj na trvalú úpravu pomerov medzi stranami ako je tomu aj v tomto prípade. Súd nariadil neodkladné opatrenie bez toho , aby súčasne uložil žalobcovi podať v určitej lehote žalobu vo veci samej.

15. Keď súd nerozhodol o časovom obmedzení neodkladného opatrenia, ktoré konzumuje vec samu, nie je trvanie právnych účinkov časovo limitované. Osoby voči ktorým neodkladné opatrenie smeruje sú zo strany súdu poučené o možnosti podať žalobu vo veci samej,tak ako súd uviedol v III. výroku uznesenia. Následkom úspešnej žaloby je potom zrušenie neodkladného opatrenia.

16. Rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia spravidla nie je rozhodnutím, ktorým sa konanie končí v súlade s súd o nároku na náhradu trov konania nerozhoduje. S trovami konania a ich náhradou sa súd vysporiada až v rozhodnutí vo veci samej, prípadne v inom rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Výnimku z daného pravidla predstavuje iba neodkladné opatrenie, ktoré procesne konzumuje vec samu a ktoré nie je viazané na meritórne konanie. Takýmto rozhodnutím je neodkladné opatrenie po skončení konania vo veci samej a neodkladné opatrenie nariadené pred začatím konania, ktoré nie je a nemá byť nasledované žalobou. Ide o prípad, kedy súd v zmysle neuložil navrhovateľovi neodkladného opatrenia povinnosť podať žalobu. Za daných okolností preto súd rozhodoval o nároku na náhradu trov konania, a to v tomto rozhodnutí o neodkladnom opatrení.

17. O trovách konania súd rozhodol v súlade s , podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

18. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia bol žalobca úspešný v celom rozsahu, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania súd rozhodne v súlade s nižšie cit. zákonným ustanovením.

Podľa o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia uznesenia na tunajšom súde.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť

o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.