Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Co/476/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Priehodu, členov JUDr. Márie Podhorovej a JUDr. Anny Snopčokovej, v právnej veci žalobkyne: E.I., nar. XX. XX. . XXXX, trvale bytom I. XXX, XXX XX H., zast. JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom, so sídlom J. Kráľa 5/A, 984 01 Lučenec, proti žalovanému: Home Credit Slovakia, a. s., so sídlom Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176, o zaplatenie 490,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 9C/88/2015-83 zo dňa 16. 05. 2016 takto

rozhodol:

I. Rozsudku súdu prvej inštancie v časti výroku, ktorým žalovanému bola uložená povinnosť zaplatiť žalobkyni 490,- Eur do 15 dní od právoplatnosti rozsudku, s a n e d o t ý k a a vo výroku o trovách prvoinštančného konania odvolanie žalovaného o d m i e t a .

II. V časti výroku o príslušenstve pohľadávky m e n í rozsudok súdu prvej inštancie tak, že istinu 490,- Eur je žalovaný p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni s 5,05 % ročným úrokom od 19. 01. 2015 do zaplatenia, v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Žiadnej zo strán sporu náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni 490,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne z uvedenej sumy od 16. 05. 2014 do zaplatenia, a to do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Taktiež žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobkyni trovy právneho zastúpenia vo výške 386,66 Eur s DPH na účet právneho zástupcu žalobkyni JUDr. Andreja Cifru, advokáta do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodol tak s odôvodnením, že poskytnutý úver neobsahuje náležitosti podľa § 6 ods. 2 písm. g/ Zák. 258/2011 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, a to ročnú percentuálnu mieru nákladov, a preto bolo potrebné ho považovať za bezúročný a bez poplatkov. Keďže žalobkyňa zaplatila žalovanému viac, ako bol poskytnutý úver, tak v zmysle uplatneného nároku sa žalovaný o sumu 490,- Eur s príslušenstvom na úkor žalobkyne obohatil, a preto je povinný bezdôvodné obohatenie vrátiť. Keďže žalobkyňa mala aj úspech v konaní, tak súd priznal žalobkyni v zmysle ust. § 142 ods. 1 OSP aj právo na náhradu trov prvostupňového konania.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný. Podaným odvolaním žalovaný napadol rozsudok súdu prvej inštancie, a to vo výroku, ktorým mu bola uložená povinnosť zaplatiť sumu 490,- Eur od 16. 05. 2014 vo výške 5,25 %. Taktiež napadol rozsudok súdu prvej inštancie aj vo výroku o trovách prvoinštančného konania. Vo výroku v časti, ktorou bol zaviazaný na zaplatenie 490,- Eur, rozsudok súdu prvej inštancie podaným odvolaním napadnutý nebol. Žalovaný mal za to, že súd nesprávne počítal lehotu, od ktorej by mal bežať úrok z omeškania. Vzhľadom na rozhodnutie súdu prvej inštancie mala lehota na vydanie bezdôvodného obohatenia začať bežať až okamihom

rozhodnutia súdu, ukladajúcim povinnosť žalovanému vydať bezdôvodné obohatenie. V súvislosti so zmenou dátumov, od kedy by mal byť priznaný úrok z omeškania, dochádza aj k zmene výšky úroku z omeškania, keď by do úvahy prichádzal úrok vo výške 5,00 % ku dňu 16. 05. 2016. Vo výroku o trovách konania nepovažoval rozhodnutie za správne z dôvodu, že podľa jeho názoru rozhodnutie v tomto prípade je nepreskúmateľné, a teda nemal možnosť sa žalovaný vyjadriť k otázke odôvodnenosti a účelnosti vynaložených trov konania zo strany žalobkyne.

3. Na odvolanie žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa, ktorá považovala rozhodnutie súdu prvej inštancie za vecne správne tak v napadnutej časti, ktorá sa dotýkala príslušenstva pohľadávky priznanej istiny, ako aj vo výroku o trovách prvoinštančného konania. Pre prípad, že by sa odvolací súd nestotožnil s argumentáciou súdu prvej inštancie, tak poukazoval na to, že žalobkyňa si už v konaní proti žalovanému vedenom na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. 6C/175/2014 uplatnila nárok na zaplatenie sumy vo výške 490,- Eur, ktorá predstavovala bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného. V takomto prípade pre začatie plynutia úrokov z omeškania bolo rozhodujúcou právnou skutočnosťou doručenie vyjadrenia žalovanému. Na základe toho by prípadne prichádzala do úvahy aj zmena časti výroku, ktorá sa dotýkala úrokov z omeškania v zmysle tohto vyjadrenia. Rozhodnutie o trovách prvoinštančného konania považovala za vecne správne a súčasne uplatnila aj nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Žiadala preto rozhodnúť v zmysle podaného vyjadrenia.

4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch v rozsahu danom ustanovením § 379 a § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 a tento v zmysle ustanovenia § 388 zmenil a odvolanie žalovaného do výroku o trovách prvoinštančného konania odmietol. Žiadnej zo strán sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

5. Z obsahu podaného odvolania žalovaného vyplýva, že nenapadol rozsudok súdu prvej inštancie v časti výroku, ktorým bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobkyni 490,- Eur, a to do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. V tejto časti preto rozsudok súdu prvej inštancie nadobudol právoplatnosť a krajský súd ho nepreskúmaval.

6. Na základe podaného odvolania sa potom zaoberal len správnosťou výroku rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bolo rozhodnuté, že istinu 490,- Eur má žalovaný zaplatiť žalobkyni vo výške 5,25 % ročne od 16. 05. 2014 do zaplatenia, a to v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

7. V podanom odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie a v napadnutej časti výroku žalovaný argumentoval, že súd prvej inštancie vo veci nesprávne rozhodol jednak pri tom, kedy sa mal dostať žalovaný do omeškania so zaplatením sumy 490,- Eur, ako aj vo výške úroku z omeškania v sume 5,25 % ročne zo sumy 490,- Eur. Mal za to, že v danom prípade mala lehota omeškania bežať od tej doby, keď rozsudkom súdu prvej inštancie bola žalovanému uložená povinnosť vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 490,- Eur mesačne a potom by aj bola iná výška úroku z omeškania, a to 5 % ročne z uvedenej sumy 490,- Eur.

8. S takýmto záverom žalovaného sa ani krajský súd nestotožňuje a v tejto súvislosti poukazuje aj na samotné vyjadrenie zo strany žalobkyne, v ktorom alternatívne poukazovala na to, že ak by krajský súd dospel k záveru, že neprichádza do úvahy priznanie úroku z omeškania od 16. 05. 2014, tak ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku súdu prvej inštancie, tak by do úvahy prichádzalo uplatnenie úroku z omeškania od uplatnenia nároku žalobkyne v konaní vedenom pred Okresným súdom Zvolen pod sp. zn. 6C/175/2014, v ktorom požadovala vzájomným návrhom nárok na zaplatenie sumy vo výške 490,- Eur, predstavujúcej bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného.

9. Z pripojeného spisu Okresného súdu Zvolen sp. zn. 6C/175/2014 krajský súd zistil, že na č. l. 31 až 32 je založené podanie, z ktorého vyplýva aj vzájomný návrh E.I., ktorá bola žalovanou v danom konaní a ktorým uplatnila nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 490,- Eur. Toto podanie, obsahujúce aj vzájomný návrh, bolo doručené žalovanému dňa 16. 01. 2015. S ohľadom na ustanovenie § 160 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. bola vo vzájomnom návrhu požadovaná lehota troch dní a celé plnenie vrátane úroku z omeškania, ktorý však žalovaná požadovala od 15. 05. 2014. Z uplatneného vzájomného návrhu teda žalobca v danom konaní vedel o požiadavke vydania bezdôvodného obohatenia a mal možnosť v takejto primeranej lehote svoju povinnosť na vydanie

bezdôvodného obohatenia, od kedy sa o uplatnenom nároku dozvedel, tento uhradiť v tom čase E.I., ako žalovanej. Svoju povinnosť žalovaný mohol splniť v lehote troch dní od doručenia vzájomného návrhu dňa 16. 01. 2015, teda do dňa 19. 01. 2015.

10. Súd v konaní podaný vzájomný návrh vylúčil na samostatné konanie, ktoré bolo predmetom tohto konania, v ktorom o sume 490,- Eur bolo rozhodnuté tak, že žalovaný - Home Credit Slovakia, a. s., má povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 490,- Eur titulom bezdôvodného obohatenia.

11. V takomto prípade preto krajský súd dospel k záveru, že v danom prípade prichádza do úvahy povinnosť zaplatiť istinu 490,- Eur zo strany žalovaného žalobkyni s 5,05 % ročným úrokom z omeškania od 19. 01. 2015 do zaplatenia v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Úrok z omeškania vo výške 5,05 % zodpovedá dobe, kedy sa žalovaný s vydaním bezdôvodného obohatenia dostal do omeškania.

12. Z uvedených dôvodov preto v napadnutom výroku ohľadne príslušenstva pohľadávky a počiatku omeškania preto krajský súd, ako to je vyššie uvedené, rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 388 zmenil, pretože dôvod na zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie videla aj samotná žalobkyňa v podanom vyjadrení, ktorým reagovala na odvolanie žalovaného.

13. Pokiaľ ide o napadnutý výrok o trovách konania, tak z obsahu podaného odvolania žalovaného vyplýva, že napadol výšku priznaných trov konania. V podanom odvolaní nespochybňoval to, že by základ nároku na náhradu trov konania na strane žalobkyne nebol daný.

14. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na ustanovenie § 357 písm. m/ CSP, z ktorého vyplýva, že odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania. Keďže podaným odvolaním zo strany žalovaného nebol napadnutý nárok na náhradu trov konania žalobkyni, ale len výška priznaných trov konania, tak v danom prípade odvolanie proti výške trov konania v zmysle ustanovenia § 357 nie je prípustné.

15. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že nová právna úprava zaviedla zásadnú zmenu, týkajúcu sa prípustnosti odvolania voči uzneseniam súdu prvej inštancie, kde je prípustné odvolanie len vtedy, keď ho zákon pripúšťa. Formou taxatívneho výpočtu sa ustanovil okruh uznesení súdu prvej inštancie, proti ktorým je odvolanie prípustné. Proti akémukoľvek inému uzneseniu odvolanie prípustné nie je.

16. Za daných okolností preto bol dôvod na postup podľa ustanovenia § 386 písm. c/ CSP, podľa ktorého odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

17. Z vyššie uvedených dôvodov preto krajský súd odvolanie žalovaného, smerujúce do výšky trov, v zmysle § 386 písm. c/ odmietol.

18. Z vyššie uvedených dôvodov preto krajský súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku krajského súdu.

19. Vzhľadom na okolnosti v danej veci odvolací návrh zo strany žalovaného, dotýkajúce sa výroku o trovách konania, ako aj podané vyjadrenie zo strany žalobkyne, dospel krajský súd k záveru, že nebol daný právny dôvod na priznanie trov odvolacieho konania ani jednej zo strán sporu v zmysle ustanovenia § 257 CSP.

20. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ .

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .