Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

41Cob/61/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miriam Boborovej Sninskej a členiek senátu JUDr. Aleny Križanovej a JUDr. Miroslavy Púchovskej, v právnej veci žalobcu TRANSMEDIC SLOVAKIA, s.r.o., so sídlom Lazovná 68, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 020 982, zastúpeného Advokátska kancelária Patajová Pataj s.r.o., J.Chalupku 8, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 867 519, proti žalovanému 1/ Ing. Eva Chromnčíková, J.G. XXXX/XX, XXX XX L., správca konkurznej podstaty úpadcu SkopioPharm, s.r.o., so sídklom J.Kozáčeka 2182/11, 960 01 Zvolen, IČO: 36 648 841, žalovanému 2/ K.. M. I., M. E. XXXX/XX, XXX XX L., štátny občan SR, o zaplatenie 5.007,51 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného 1/ proti rozsudku Okresného súdu Zvolen, č.k. 13Cb/25/2013-792 zo dňa 19. októbra 2015 takto

rozhodol:

I. Rozsudok Okresného súdu Zvolen, č.k. 13Cb/25/2013-792 zo dňa 19. októbra 2015 potvrdzuje.

II. Žalobca má voči žalovanému 1/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaných spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 5.007,51 Eur, ako aj trovy konania za zaplatený súdny poplatok v sume 300,-Eur a trovy právneho zastúpenia v sume 4.244,12 Eur.

2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu dňa 16.7.2013 domáhal voči žalovaným 1/ a 2/ zaplatenia spoločne a nerozdielne sumy 5.007,51 Eur s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká do výšky plnenia povinnosť druhého žalovaného. Žalobca uviedol, že so žalovaným 1/ uzatvoril dňa 18.10.2010 kúpnu zmluvu č. 126/2010, predmetom ktorej bol záväzok žalobcu, ako predávajúceho dodať žalovanému 1/, ako kupujúcemu objednaný tovar - hromadne vyrobené liečivé prípravy, zdravotnícke pomôcky a doplnkový sortiment za dohodnutú kúpnu cenu. V období od 18.10.2010 do 30.6.2012 žalobca dodal žalovanému 1/ na základe uvedenej kúpnej zmluvy a na základe objednávok od žalovaného 1/ objednaný tovar, ktorý odovzdal. Žalobca doručil faktúru žalovanému 1/, ktorou ho vyzval na zaplatenie kúpnej ceny za dodanie tovaru, pričom žalovaný 1/ podpisom na doručených faktúrach osvedčil prevzatie tovaru od žalobcu, ako aj záväzok zaplatiť žalobcovi dohodnutú kúpnu cenu v deň splatnosti faktúry. Žalovaný 1/ bol povinný zaplatiť žalobcovi kúpne ceny za dodaný tovar v zmysle článku V. ods. 2 zmluvy v lehote splatnosti určenej žalobcom vo faktúre. V období 29.10.2010 až 8.7.2012 bol žalovaný 1/ v omeškaní so zaplatením kúpnej ceny žalobcovi za dodaný tovar, na základe čoho mu žalobca vystavil dňa 2.11.2012 penalizačnú faktúru č. 1298040007, ktorou bol žalovaný 1/ vyzvaný na zaplatenie úrokov z omeškania. Nakoľko žalobcovi z dôvodu omeškania žalovaného 1/ so zaplatením kúpnych cien vzniklo právo na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške určenej Nariadením Vlády SR č. 87/1995 Z.z. a nie zmluvne dohodnutých úrokov z omeškania, žalobca tento nárok uplatňuje v samotnom konaní. Zároveň súd prvej inštancie uviedol,

že v článku IX. kúpnej zmluvy bolo štatutárnymi orgánmi zmluvných strán vyhlásené, že prípadné neuspokojené vzájomné pohľadávky a záväzky z tejto sumy uspokoja v súlade s ustanovením § 303 a nasl. Obchodného zákonníka, to znamená, že ručia za splnenie prípadných neuhradených pohľadávok a záväzkov. Keďže žalovaný 1/ bol v omeškaní s platením kúpnej ceny, v zmysle ustanovenia § 365 Obchodného zákonníka sa dostal do omeškania s plnením. Žalobca si v dôsledku toho uplatňuje žalobou voči žalovanému 1/ nárok na zaplatenie úrokov z omeškania v súlade s ustanovením § 369 ods. 1 veta prvá Obchodného zákonníka a v súlade s ustanovením § 306 ods. 1 Obchodného zákonníka po márnom uplynutí primeranej lehoty poskytnutej žalovanému 1/ na splnenie peňažného záväzku sa domáha zaplatenia aj od žalovaného 2/, ako jeho ručiteľa.

3. Konateľka žalovaného 1/ a zároveň žalovaná 2/ v konaní uviedla, že kúpnu zmluvu si prečítala a videla aj dohodu ohľadne úroku z omeškania a videla aj bod XI. ohľadne ručenia. Osobne si myslela, že nikdy k týmto ustanoveniam zmluvy nebude potrebné pristúpiť, nakoľko mali dostať úver, ktorý neobdržali a podľa jej názoru boli z tohto dôvodu podvedení. Zároveň uviedla, že je pravdou, že bola dohodnutá ústne lehota splatnosti faktúr 150 dní a takéto podmienky mali aj ostatné lekárne a zrejme mali potom dohodnuté aj takéto úroky z omeškania.

4. Po predložení všetkých faktúr zo strany žalobcu, žalovaný 1/ a 2/ nemali k listinným dôkazom výhrady a uviedli, že sa zakladajú na pravde a tiež je pravdou, že žalovaný 1/ za tovar zaplatil po lehote splatnosti tak, ako je uvedené v penalizačnej zaťaženke, na ktorú sa žalobca odvoláva. Žalovaný teda nemali k listinným dôkazom žiadne výhrady.

5. Žalovaný 1/ v priebehu konania k veci uviedol, že žalobca na jednej strane ako veriteľ a spoločnosť FamilyPharm s.r.o., ako dlžník na strane druhej uzatvorili dňa 1.2.2012 Zmluvu o úvere č. 01/2012, pričom žalovaní 1/ a 2/ vystupujú v tomto právnom vzťahu ako ručitelia. Súčasťou tejto zmluvy bol tiež na jednej strane záväzok dlžníka poskytnúť časť úveru pre žalovaného 1/, na strane druhej záväzok žalobcu ako veriteľa, že si vo vzájomných obchodnoprávnych vzťahoch nebudú uplatňovať príslušenstvo vzájomných pohľadávok všeobecne, najmä však zmluvné pokuty a pod. Žalobca si svoju povinnosť poskytnutý úver v zmysle vyššie citovanej zmluvy o úvere čiastočne nesplnil, keď neposkytol dlžníkovi tú časť úveru, ktorá bola určená pre žalovaného 1/. Spoločnosť FamilyPharm s.r.o., následne vyfakturovala žalobcovi zmluvný úrok z omeškania z neposkytnutej časti úveru vo výške 335.263,-Eur, a to penalizačnou faktúrou č. 13090001 zo dňa 6.6.2013, pričom časť tejto pohľadávky v sume 19.589,46 Eur postúpila Zmluvou o postúpení pohľadávok žalovanému 1/, ktorý jednostrannými zápočtami zo dňa 1.7.2013 a 13.12.2013 započítal svoje pohľadávky voči žalobcovi s pohľadávkami žalobcu voči žalovanému 1/, ktoré týmto započítaním, vrátane pohľadávky, ktorá je predmetom tohto konania zanikli. Pohľadávka z titulu zmluvnej pokuty, ktorá je uplatnená v tomto konaní tak zanikla započítaním. Žalovaný 1/ tiež uviedol, že pokiaľ si žalobca uplatňuje okrem zmluvnej pokuty vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania aj úrok z omeškania zo zmluvnej pokuty vo výške 0,1 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania, pričom tento svoj nárok opiera o článok V. - platobné podmienky ods. 9 Kúpnej zmluvy č. 126/2010, podľa ktorého „ zmluvné strany sa dohodli, že v prípade omeškania sa s úhradou peňažného záväzku vyplývajúceho z tejto zmluvy je účastník, ktorý sa dostal do omeškania povinný zaplatiť druhému účastníkovi spolu s kúpnou cenou i úrok z omeškania vo výške 0,1 % z neuhradenej splatnej čiastky za každý deň z omeškania, tak podľa názoru žalovaného 1/ na úrok z omeškania nárok žalobca nemá, a to najmä z dôvodu, že žalovaný 1/ považuje výšku zmluvnej pokuty za neprimeranú a túto opakovane namietal a do omeškania sa teda môže dostať len prípadným rozhodnutím súdu.

6. Súd z jednostranného započítania vzájomných pohľadávok zo dňa 22.9.2014 zistil, že toto započítanie vystavila K.. M.I. - konateľ spoločnosti žalovaného 1/. V tomto započítaní je uvedené, že spoločnosť žalovaného 1/ eviduje voči spoločnosti žalobcu pohľadávku vo výške 9.965,43 Eur. Spoločnosť žalovaného 1/ nadobudla pohľadávku evidovanú voči spoločnosti žalobcu na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky uzatvorenej so spoločnosťou FamilyPharm.s.r.o., IČO: 45 489 386, so sídlom Divadelná 4, 960 01 Zvolen. Spoločnosť žalobcu eviduje voči spoločnosti žalovanému 1/ pohľadávky uplatnené v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Zvolen pod sp.zn. 13Cb/25/2013 vo výške 5.007,51 Eur titulom úrokov z omeškania a pohľadávok uplatnených v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde pod sp.zn. 8Cb/15/2013 celkom v sume 4.957,92 Eur titulom neuhradených daňových dokladov, a to konkrétnych faktúr. Spoločnosť žalovaného 1/ týmto v súlade s ustanovením § 358 a nasl. Obchodného zákonníka v spojení s ustanovením § 580 a nasl. Občianskeho zákonníka započítava svoju pohľadávku uvedenú v článku I. v celkovej výške 9.965,43 Eur s pohľadávkou spoločnosti

žalobcu uvedenou v článku II. vo výške 9.965,43 Eur. Po započítaní pohľadávok spoločnosti žalobcu s pohľadávkou spoločnosti žalovaného 1/ vzájomné pohľadávky spoločnosti žalovaného 1/ a spoločnosti žalobcu do výšky 9.965,43 Eur zanikli. Započítavané pohľadávky zanikajú vo výške, v akej sa vzájomne kryjú vždy ku dňu, keď sa tieto pohľadávky stretli.

7. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že nárok žalobcu je v celom rozsahu dôvodný, a preto zaviazal žalovaných na zaplatenie sumy 5.007,51 Eur spoločne a nerozdielne. Súd dospel k záveru, že medzi žalobcom a žalovaným 1/ bola uzatvorená Kúpna zmluva č. 126/2010, predmetom ktorej bola dodávka objednaného tovaru. V článku V. bol dohodnutý úrok z omeškania v zmysle § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, a teda bol dohodnutý úrok z omeškania vo výške 0,1 % z neuhradenej splatnej čiastky za každý deň z omeškania. K výške žalovanej a priznanej sumy súd uviedol, že samotná konateľka žalovaného 1/, ako aj žalovaná 2/ nenamietali predmetný výpočet žalobcu urobený na základe tabuľky, súd teda považoval vypočítanú sumu vo výške 5.007,51 Eur za nespornú. K žalovaným 1/ namietanej výške zmluvného úroku z omeškania s poukazom, že je v rozpore s dobrými mravmi, súd prvej inštancie uviedol, že každý prípad súd hodnotí individuálne, pričom dohodnutá zmluvná sadzba úroku z omeškania závisí od samotného zmluvného vzťahu. Súd poukázal na to, že nie je viazaný rozhodnutiami iných súdov, môže z nich však vychádzať, pokiaľ sa jedná o posúdenie obdobného právneho vzťahu. Súd konštatoval, že strany konania pôsobia v oblasti zdravotníctva a predmetom ich obchodnoprávneho vzťahu bol nákup tovaru a liečiv, ktoré sú špecifickým druhom tovaru. Uvedený zmluvný úrok zabezpečoval základnú povinnosť kupujúceho, a to zaplatenie kúpnej ceny. Z predložených faktúr súd zistil, že u jednotlivých faktúr bola dlhšia lehota splatnosti - 150 dní, teda zo strany predávajúceho bola poskytnutá dlhšia lehota splatnosti oproti bežnej, spravidla 30- dňovej lehote. Po preskúmaní a vyhodnotení tohto zmluvného vzťahu mal súd za to, že dojednaná výška úrokov z omeškania nie je v rozpore s dobrými mravmi, ani s poctivým obchodným stykom. Žalovaný 1/ nijako nepreukázal, že by sa dožadoval zmeny kúpnej zmluvy v tejto časti, ktorá medzi stranami platí od roku 2010. Súd z tohto dôvodu priznal žalobcovi vypočítaný zmluvný úrok z omeškania.

8. Súd prvej inštancie sa zároveň zaoberal započítacou námietkou žalovaného 1/ a dospel k záveru, že táto je nedôvodná. Poukázal na to, že v písomnom zápočte žalovaný 1/ identifikoval pohľadávku žalobcu, voči ktorej smeroval zápočet s poukazom na spisové značky súdnych konaní. Jedným z označených súdnych konaní je aj táto prejednávaná vec. Súd konštatoval, že len jednoduchý odkaz na súdne konania neurčito špecifikuje výšku týchto pohľadávok, nakoľko v jednotlivých súdnych konaniach si žalobca okrem istiny uplatnil aj príslušenstvo pohľadávky, a to úrok z omeškania, ktorý však nie je vyčíslený pevnou sumou, rovnako i trovy konania, ktoré taktiež nie sú ustálené, pretože súdne konania nie sú ukončené. Podľa názoru súdu prvej inštancie z uvedeného jednostranného právneho úkonu nie je zrejmé, k akému dátumu by malo dôjsť k zápočtu, uvádza sa len časť, kedy sa pohľadávky stretli. Možno teda ustáliť len splatnosť istiny, nie však príslušenstva. Súd tiež poukázal na to, že počas súdneho konania môže dôjsť k rôznym dispozitívnym úkonom ohľadne predmetu konania, takže takýto odkaz na neprávoplatne skončené konania, nejednoznačne špecifikuje pohľadávku žalobcu, ktorá má byť predmetom zápočtu. Takýto prejav žalovaného 1/ súd preto v súlade s ustanovením § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyhodnotil ako neurčitý a nejednoznačný, a preto ako neplatný právny úkon. Z dôvodu, že započítacia námietka žalovaného 1/ nebola preukázaná, súd vyhovel žalobe žalobcu v celom rozsahu.

9. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému žalobcovi priznal trovy konania pozostávajúceho zo zaplateného súdneho poplatku v sume 300,-Eur a z trov právneho zastúpenia v sume 4.244,12 Eur voči žalovaným, ktorých zaviazal na ich úhradu spoločne a nerozdielne.

10. Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný 1/SkorpioPharm s.r.o., ktorý žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. V odvolaní uviedol, že dohodnutý úrok z omeškania bol neprimeraný a poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 1Cdo/51/2005, ako aj na rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 17Co/313/2010. Je toho názoru, že úrok z omeškania, ktorý s ním žalobca dohodol, je úrok z omeškania dojednaný v rozpore s dobrými mravmi, najmä keď prihliadneme na výšku zákonných úrokov z omeškania a výšku základnej úrokovej sadzby Národnej banky Slovenska v spojení s úrokovou sadzbou Európskej centrálnej banky.

11. Žalovaný 1/ v odvolaní tiež uviedol, že žalobca v žalobe neuviedol podstatnú skutočnosť, že na základe Zmluvy o úvere č. 01/2012 zo dňa 1.2.2012 poskytol žalobca spoločnosti FamilyPharm s.r.o.

úver, pričom siedma časť tohto úveru ( článok II bod 13 zmluvy) mala byť poskytnutá žalovanému 1/. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca si túto povinnosť nesplnil a žalovanému príslušná časť úveru poskytnutá nebola, žalovaný 1/ sa domnieva, že žalobca porušil svoju povinnosť vyplývajúcu mu z tejto zmluvy a neposkytol spolupôsobenie potrebné na to, aby žalovaný 1/, ako dlžník mohol splniť svoj záväzok. Žalovaný 1/ tvrdí, že pohľadávka z titulu úrokov z omeškania, ktorá je uplatnená v tomto konaní čiastočne zanikla započítaním. Nesúhlasí s názorom súdu, podľa ktorého započítací prejav žalovaného je prejavom v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka neplatným právnym úkonom, pretože z jednostranného započítania vzájomných pohľadávok vyplýva, že žalovaný 1/ identifikoval pohľadávky, ku ktorým započítanie smeruje uvedením súdnych konaní, ktoré špecifikoval spisovou značkou, pričom sa započítavala istina žalovaného 1/ s istinou žalobcu ku dňu, ku ktorému sa stretli k tomuto dňu a je reálne možné vypočítať aj príslušenstvo, ktoré ale predmetom započítania nebolo.

12. Žalovaný 1/ bol taktiež toho názoru, že úrok z omeškania v spojení so zmluvnou pokutou, ktorý s ním žalobca dohodol, je dojednaným v rozpore s dobrými mravmi.

13. K rozhodnutiu o trovách konania žalovaný uviedol, že súd prvej inštancie postupoval podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal žalobcovi náhradu trov konania spoločne a nerozdielne voči žalovaným 1/ a 2/ bez toho, aby svoje rozhodnutie relevantným spôsobom odôvodnil, pretože bol to len žalovaný 1/, ktorý v konaní podával odpor, ako aj odvolanie a z postupu ktorého v konaní vznikali prípadné ďalšie trovy konania, preto nie je namieste rozhodnutie, ktoré povinnosť náhrady trov konania prenáša aj na žalovaného 2/, ktorý v konaní titulom ručenia bol stranou konania, ale z ktorého postupu žalobcovi trovy konania nevznikali. V napadnutom rozsudku chýba odôvodnenie, prečo súd takto rozhodol a akými úvahami bol pri tomto rozhodovaní vedený. Žalovaný 1/ sa domnieva, že v danej veci by bolo vo vzťahu k žalovanému 2/ možné aplikovať ustanovenie § 150 ods. 1 prvá veta O.s.p., podľa ktorého ak sú tu dôvody hodné osobitého zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať.

14. Žalobca sa vyjadril k odvolaniu žalovaného 1/ podaním doručeným okresnému súdu dňa 1.2.2016, v ktorom navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu ako vecne správny potvrdil, a aby žalovaným uložil povinnosť nahradiť právnemu zástupcovi žalobcu trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní.

15. Vo vyjadrení uviedol, že otázku primeranosti výšky úroku z omeškania v obchodno-právnych vzťahoch, ako sankcie za neplnenie peňažného záväzku v dohodnutej lehote riešil Najvyšší súd SR v neprebernom množstve svojich rozhodnutí, napr. v konaní vedenom pod sp.zn. 1Obo/149/2006, kde Najvyšší súd ako súd odvolací akceptoval úrok z omeškania vo výške 0,5 % denne. Poukázal na to, že výška úroku z omeškania bola medzi žalobcom a žalovaným 1/ dohodnutá s prihliadnutím na ich ďalšie vzájomné práva a povinnosti, predovšetkým vzhľadom na nadštandartnú dĺžku lehoty splatnosti 150 dní. Uviedol, že na jednej strane žalobca umožnil žalovanému jednak splácať kúpne ceny za dodaný tovar vo veľmi komfortných lehotách, na druhej strane celkom legitímne pre prípad nedodržania týchto lehôt požadoval zaplatenie úroku z omeškania vyššieho, ako určujú dispozitívne právne normy upravujúce výšku úrokov z omeškania v obchodno-právnych vzťahoch. Poukázal na to, že žalovaným 1/ namietaná výška úroku z omeškania bola opakovane akceptovaná aj v iných súdnych konaniach pred Okresným súdom Zvolen, ktoré boli potvrdené Krajským súdom v Banskej Bystrici, ako súdom odvolacím.

16. Ku skutočnosti, či žalobca splnil alebo nesplnil svoju povinnosť poskytnúť spoločnosti FamilyPharm s.r.o. celý úver dohodnutý v Zmluve o úvere č. 01/2012 zo dňa 1.2.2012 uviedol, že táto skutočnosť nie je pre účely tohto konania žiadnym spôsobom rozhodujúca. Poukázal na to, že samotná spoločnosť FamilyPharm s.r.o. uznala, že vyfakturovaný úrok z omeškania za obdobie od 11.2.2012 až do 6.6.2013 neexistoval z dôvodu zániku účelu, na ktorý bola táto časť úveru určená. Samotná spoločnosť FamilyPharm sa už raz čiastočne stotožnila s argumentmi žalobcu o nesprávnosti výpočtu výšky úroku z omeškania, keď faktúru č. 130900001 zo dňa 6.6.2013 vystavenú na sumu vo výške 64.332,93 Eur zrušila a nahradila ju faktúrou č. 140900001 zo dňa 15.9.2014 vystavenou na sumu 39.763,11 Eur. Žalobca naďalej tvrdí, že i táto faktúra je čo do výšky nesprávna, nakoľko spoločnosť FamilyPharm s.r.o pri výpočte úroku z omeškania nezohľadňovala postupné zmenšovanie sumy úveru, s poskytnutím ktorej bol žalobca v omeškaní. Žalobca predložil ním vypracovaný výpočet správnosti úroku z omeškania. Zároveň uviedol, že vzhľadom na uvedené je zrejmé, že oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 12.11.2014, ktorým spoločnosť FamilyPharm s.r.o oznámila žalobcovi postúpenie časti svojej údajnej pohľadávky žalovanému 1/, nemohol žalovaný 1/ použiť na započítanie s nespornou pohľadávkou

žalobcu. Zároveň z dôvodu neurčitosti a nejasnosti postúpenia pohľadávky je tento právny úkon neplatný. K započítaniu žalovaného 1/ žalobca uviedol, že jednostranný započítací prejav vzájomných pohľadávok vyhotovený žalovaným 1/ zakladá v zmysle ustanovenia § 37 Občianskeho zákonníka jeho absolútnu neplatnosť.

17. K námietke žalovaného 1/ ohľadne priznania trov konania žalobcovi voči obidvom žalovaným žalobca uviedol, že žalovaní ako strany konania tvoria nerozlučné procesné spoločenstvo a sú povinní nahradiť trovy konania tak, že plnením jedného žalovaného zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého žalovaného. Žalobca sa tiež nestotožnil s názorom, že v danom prípade vo vzťahu k žalovanému 2/ mal súd prvej inštancie aplikovať ustanovenie § 150 ods. 1 O.s.p.

18. Podľa prechodného ustanovenia § 470 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ktorý nadobudol účinnosť 1.7.2016, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

19. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací podľa ustanovenia § 34 prejednal odvolanie v rozsahu danom ustanovením § 379 CSP, rešpektujúc viazanosť odvolacími dôvodmi podľa ustanovenia § 380 ods. 1 CSP, nenariadil pojednávanie, pretože nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, pričom dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 potvrdil.

20. Podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

21. Podľa ustanovenia § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

22. V zmysle ustanovenia § 383 CSP, odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.

23. V preskúmavanej veci krajský súd nezistil dôvod k tomu, aby zo strany odvolacieho súdu došlo k zopakovaniu alebo k doplneniu dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie. V danom prípade preto vychádzal zo skutkového zistenia zisteného súdom prvej inštancie. Po preskúmaní veci na základe podaného odvolania žalovaným 1/ dospel krajský súd k záveru, že súd prvej inštancie zistil v dostatočnom rozsahu skutkový stav veci potrebný pre rozhodnutie, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením § 191 ods. 1 a svoje rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodnil podľa ustanovenia § 220 ods. 2 CSP. S dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie sa krajský súd stotožňuje a v podrobnostiach na tieto dôvody odkazuje.

24. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobca sa žalobou podanou na okresný súd dňa 16.7.2013 domáhal proti žalovanému 1/ SkorpioPharm s.r.o. a žalovanej 2/ K..M.I. zaplatenia spoločne a nerozdielne sumy 5.007,41 Eur s príslušenstvom, ako zaplatenie úroku z omeškania za oneskorenú úhradu faktúr žalovaným 1/, ktorú vystavil penalizačnou faktúrou č. 129804007 zo dňa 2.11.2012. Žalovaná 2/ je žalovaná v súlade s ustanovením § 303 a nasl. Obchodného zákonníka z titulu ručenia za záväzky žalovaného 1/, čo vyplýva z uzatvorenej kúpnej zmluvy z článku IX. Súd prvej inštancie vydal platobný rozkaz 11Rob/36/2013-28, proti ktorému žalovaný 1/ podal odôvodnený odpor. V priebehu konania žalovaní nenamietali oprávnenosť úroku z omeškania, ani skutočnosť, že výpočet je urobený podľa uzatvorenej kúpnej zmluvy, avšak žalovaný 1/ namietal, že dohodnutý úrok z omeškania je v rozpore s dobrými mravmi a zároveň žalovaný1/ vzniesol započítaciu námietku na základe jednostranného zápočtu, ktorý súd prvej inštancie vyhodnotil ako neurčitý a nejednoznančný, a preto v súlade s § 37 za neplatný právny úkon. Zároveň súd prvej inštancie s ohľadom na neštandartne dlhú lehotu splatnosti faktúr 150 dní považoval aj vyšší dohodnutý úrok z omeškania za dôvodný, a preto žalobe v celom rozsahu vyhovel a k započítacej námietke žalovaného 1/ neprihliadol.

25. V priebehu konania bol na majetok žalovaného 1/ uznesením Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 2K/74/2015-285 zo dňa 20.4.2016, právoplatným dňa 13.5.2016 a vykonateľným dňa 27.4.2016 vyhlásený konkurz. Za správkyňu konkurznej podstaty bola ustanovená Ing. Eva Chromčíková, Y. X, XXX XX L.. Z dôvodu, že vyhlásením konkurzu v zmysle ustanovenia § 47 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. sa všetky súdne konania prerušujú, odvolací súd dal dotaz ustanovenej správkyni konkurznej podstaty podaním zo dňa 21.9.2016, či súhlasí s pokračovaním v spore. Správkyňa konkurznej podstaty úpadcu Ing. Eva Chromčíková podaním doručeným Krajskému súdu v Banskej Bystrici dňa 30.6.2017 uviedla, že žiada, aby súd v konaní pokračoval a vo veci rozhodol. Vzhľadom na súhlas správcu konkurznej podstaty odvolací súd v konaní pokračoval v súlade s § 47 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z.

26. Odvolací súd zistil, že námietky žalovaného 1/ uvedené v odvolaní nie sú dôvodné, tieto boli vyvrátené v konaní pred súdom prvej inštancie, ktoré skutočnosti sú v napadnutom rozsudku podrobne uvedené a zdôvodnené.

27. Súd prvej inštancie vyhodnotil predmetné započítanie žalovaným 1/ ako úkon neurčitý a nejednoznačný a v zmysle ustanovenia § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka neplatný.

28. Podľa § 580 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.

29. Podľa § 358 Obchodného zákonníka na započítanie sú spôsobilé pohľadávky, ktoré možno uplatniť na súde. Započítaniu však nebráni, ak je pohľadávka premlčaná, ale premlčanie nastalo až po dobe, keď sa pohľadávky stali spôsobilými na započítanie.

30. Započítanie je zánik vzájomne sa kryjúcich pohľadávok patriacich vzájomne veriteľovi a dlžníkovi, ktorých plnenie je rovnakého druhu, ak niektorý z účastníkov i bez súhlasu, prípadne i proti vôli druhého účastníkovi urobí prejav smerujúci k započítaniu. Musí isť o pohľadávky spôsobilé na započítanie, t.j. také, ktorých započítanie nie je vylúčené dohodou účastníkov alebo zákonom. Občiansky zákonník upravuje dva prípady zániku záväzku započítaním, a to započítanie jednostranným právnym úkonom a započítanie dohodou. Právnym následkom započítania je zánik vzájomných pohľadávok, pokiaľ sa vzájomne kryjú; nastáva okamihom, keď sa stretli ako pohľadávky spôsobilé na započítanie a nie až od kompenzačného prejavu, resp. od doby, keď takýto prejav došiel druhej strane. Právne účinky ( zánik záväzkov ) nastávajú ku dňu stretnutia vzájomných pohľadávok, ak sú splnené všetky predpoklady pre započítanie, a to vzájomnosť pohľadávok, plnenie rovnakého druhu, spôsobilosť pohľadávok na započítanie, prejav smerujúci k započítaniu. Započítací prejav treba adresovať druhému účastníkovi. Ide o jednostranný právny úkon, pre platnosť ktorého sa vyžadujú náležitosti v zmysle § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka. Z jeho obsahu musí byť zrejmé najmä to, ktorá pohľadávka alebo viaceré pohľadávky sa uplatňujú na započítanie, v akej výške, proti ktorej pohľadávke veriteľa, prípadne proti ktorým z viacerých pohľadávok veriteľa. Započítací prejav možno účinne urobiť potom, keď sa pohľadávky stretnú. K tomuto okamihu nastávajú aj následky započítania, t.j. zánik pohľadávok v rozsahu, v akom sa kryjú. Ak jedna z pohľadávok prevyšuje druhú zaniká len do výšky pohľadávky a v prevyšujúcej časti zostáva v platnosti. Kompenzačný prejav môže byť úspešne urobený iba od toho okamihu, keď sa vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, stretli a boli spôsobilé na započítanie.

31. V spise sa nachádza jednostranné započítanie vzájomných pohľadávok zo dňa 22.9.2014, ktoré vystavila K.. M.I., ako konateľka spoločnosti žalovaného 1/. V započítaní sa uvádza, že žalovaný 1/ eviduje voči spoločnosti žalobcu pohľadávku vo výške 9.965,43 Eur. Spoločnosť žalovaného 1/ nadobudla pohľadávku evidovanú voči spoločnosti žalobcu na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky uzatvorenej so spoločnosťou FamilyPharm s.r.o. , IČO: 45 489 386, so sídlom Divadelná 4, 960 01 Zvolen. Spoločnosť žalobcu eviduje voči spoločnosti žalovaného 1/ pohľadávky uplatnené v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Zvolen pod sp.zn. 13Cb/25/2013 vo výške 5.007,51 Eur titulom úrokov z omeškania a pohľadávok uplatnených v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Zvolen pod sp.zn. 8Cb/15/2013 celkom v sume 4.957,92 Eur titulom neuhradených daňových dokladov, a to konkrétnych faktúr. Spoločnosť žalovaného 1/ týmto v súlade s ustanovením § 358 a nasl. Obchodného zákonníka v spojení s ustanovením § 580 a nasl. Občianskeho zákonníka započítava svoju pohľadávku

uvedenú v článku I. V celkovej výške 9.965,43 Eur s pohľadávkou spoločnosti žalobcu uvedenou v článku II. vo výške 9.965,43 Eur. Po započítaní pohľadávok spoločnosti žalobcu s pohľadávkou spoločnosti žalovaného 1/ vzájomné pohľadávky spoločnosti žalovaného 1/ a spoločnosti žalobcu do výšky 9.965,43 Eur zanikli. Započítavané pohľadávky zanikajú vo výške, v akej sa vzájomne kryjú vždy ku dňu, keď sa tieto pohľadávky stretli.

32. Započítanie, ako každý právny úkon musí byť zrozumiteľný a určitý. Z prejavu vôle veriteľa musí vyplývať, ktorú určitú pohľadávku alebo viac pohľadávok a v akej výške chce započítať voči inej alebo viacerým pohľadávkam, ktoré má dlžník v právnej pozícii veriteľa voči nemu. K zániku pohľadávky dochádza vtedy, keď sa pohľadávky stretnú. Pretože spravidla pohľadávky nebudú mať rovnaký deň splatnosti, stretnú sa splatnosťou tej pohľadávky, ktorá má neskoršiu splatnosť. Z týchto dôvodov zánik pohľadávok a ich časti započítaním nastane so spätnou účinnosťou. Pohľadávky zaniknú v takom rozsahu, v akom sa vzájomne kryjú.

33. Z predloženého jednostranného započítania vzájomných pohľadávok mal odvolací súd za preukázané, že takéto započítanie nespĺňa požiadavky, ktoré kladie na platnosť jednostranného započítania zákon. Predmetné započítanie nie je podľa názoru odvolacieho súdu zrozumiteľné a určité, nevyplýva z neho, ktorá určitá pohľadávka alebo viac pohľadávok má byť uvedeným započítaním započítaných. Podľa zákona k zániku pohľadávky dochádza vtedy, keď sa pohľadávky stretnú a stretnú sa vtedy, ak sú splatné. Z predmetného započítania nie je zrejmé, kedy jednotlivým pohľadávkam nastala splatnosť, žalovaný 1/ v predmetnom jednostrannom započítaní len uviedol pohľadávku spoločnosti žalovaného 1/ voči žalobcovi vo výške 9.965,43 Eur a zároveň uvádza, že spoločnosť žalobcu má pohľadávky voči žalovanému 1/ vo výške 9.965,43 Eur, ktoré sú uplatnené v jednotlivých súdnych konaniach uvedených na Okresnom súde vo Zvolene, pričom čísla konaní sú v jednostrannom započítaní uvedené. Z predmetného započítania nevyplýva, kedy nastala splatnosť jednotlivých pohľadávok či už u žalobcu voči žalovanému, ako aj žalovaného voči žalobcovi, nie je zrejmá výška pohľadávok, ktoré sú predmetom jednotlivých konaní uvedených v započítaní, preto podľa názoru odvolacieho súdu dospel správne súd prvej inštancie k záveru, že právny úkon - jednostranné započítanie žalovaného 1/ je neurčité a nezrozumiteľné, teda právny úkon započítania pohľadávok je neplatný v zmysle ustanovenia § 37 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom k tomu, že žalovaný 1/ nepreukázal určitosť započítacieho prejavu, odvolací súd túto jeho obranu neakceptoval.

34. Odvolací súd po preskúmaní veci prišiel k záveru, že súd prvej inštancie správne aplikoval platnú právnu úpravu, vysporiadal sa so všetkými aspektmi zisteného skutkového stavu a podrobne svoje rozhodnutie odôvodnil. Odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie je dostatočné, logické, presvedčivé a právne správne, obsahuje odpovede na všetky relevantné právne otázky v konaní vznesené a bolo vykonané dokazovanie plne v súlade s procesnými zásadami formulovanými vo vtedy platnom a účinnom Občianskom súdnom poriadku.

35. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP, ako vecne správny potvrdil.

36. Odvolací súd aplikoval v konaní princíp okamžitej aplikability procesno-právnych noriem, teda novú procesnú úpravu použil aj na toto konanie, aj keď začalo predo dňom účinnosti CSP, t.j. pred 1.7.2016, a to v súlade s ustanovením § 470 CSP.

37. K odvolacej námietke žalovaného 1/ v podanom odvolaní ohľadne priznaných trov konania žalobcovi spoločne a nerozdielne odvolací súd uvádza, že žalovaní 1/ a 2/ sú v konaní nerozlučným procesným spoločenstvom, teda sú povinní nahradiť spoločne a nerozdielne aj trovy konania tak, že plnením jedného žalovaného zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého žalovaného. Z týchto dôvodov súd prvej inštancie postupoval správne, keď na celú náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie pred ktorým bol žalobca v celom rozsahu úspešný, zaviazal žalovaných 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne. Zároveň odvolací súd zastáva názor, že v danom prípade neboli okolnosti hodné osobitého zreteľa, na základe ktorých by žalovaná 2/ nemala byť zaviazaná na náhradu trov konania.

38. Odvolací súd sa preto stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie aj ohľadne trov konania.

39. Odvolací súd o trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods. 1 v nadväznosti na ustanovenie § 262 ods. 1 a žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, a ktorému vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 nárok na náhradu trov odvolacieho konania priznal voči žalovanému 1/ v celom rozsahu. Nakoľko odvolanie podal len žalovaný 1/ odvolací súd aplikujúc princíp čl. 2 CSP, t.j. princíp spravodlivosti, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania len voči žalovanému 1/.

40. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia podľa ustanovenia § 262 ods. 2 CSP.

41. Rozhodnutie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ .

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .