Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

41CoSr/2/2017

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej, členiek senátu JUDr. Aleny Križanovej a JUDr. Miriam Boborovej Sninskej v právnej veci žalobkyne N. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX D. XXX, zast. JUDr. Petrom Ďuricom, advokátom, so sídlom SNP 25, 990 01 Veľký Krtíš, proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, o zrušení rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš, č.k. 3Csr/1/2016 - 64 zo dňa 13. septembra 2016 takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Lučenec, Okresného súdu Veľký Krtíš, č.k. 3Csr/1/2016 - 64 zo dňa 13. septembra 2016 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Veľký Krtíš napadnutým rozsudkom zrušil rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Victoria Arbiter, so sídlom Framborská 3605, 010 01 Žilina, zriadený záujmovým združením právnických osôb Združenie zriaďovateľov Stáleho rozhodcovského súdu Victoria Arbiter, záujmové združenie právnických osôb, so sídlom Vojtecha Tvrdého 793/21, 010 01 Žilina, vydaný rozhodcom Michalom Krnáčom, zo dňa 29.09.2015, sp.zn. RK-PC-1542/14-LP. Žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške.

2. V odôvodnení uviedol, že podanou žalobou sa žalobkyňa domáhala zrušenia rozhodcovského rozsudku na tom skutkovom základe, že predmetným rozsudkom jej ako žalovanej 2/ bola uložená povinnosť spoločne a nerozdielne so žalovanou 1/ K. M. zaplatiť žalovanému, v rozhodcovskom konaní v postavení žalobcu, sumu vo výške 2.851,77 Eur, zmluvnú pokutu vo výške 0,04% denne a úrok z omeškania vo výške 0,85% ročne z jednotlivých súm odo dňa omeškania do zaplatenia a to až do dňa, keď táto zmluvná pokuta spolu s úrokom z omeškania dosiahnu sumu 1.500 Eur, pričom odo dňa nasledujúceho po dni dosiahnutia tejto sumy, iba úrok z omeškania vo výške 5,15% ročne zo sumy 2.851,77 Eur do zaplatenia, poplatok za rozhodcovské konanie 31,80 Eur a trovy právneho zastúpenia 429,30 Eur. Uviedla, že uzatvorila ako spoludlžník so žalovaným ako veriteľom Zmluvu o revolvingovom úvere, na základe ktorej poskytol žalovaný úver vo výške 1.500 Eur, pričom sa jednalo o spotrebiteľskú zmluvu. V ten istý deň uzavrela so žalovaným aj Rozhodcovskú zmluvu, na základe ktorej rozhodoval rozhodcovský súd, ktorej platnosť však namieta. Tvrdila, že si Rozhodcovskú zmluvu ako spotrebiteľka nedojednala individuálne, táto bola vopred naformulovaná v štandardnej zmluve, pričom žalovaný v nej určil všetko čo v nej bude a nemala žiadnu možnosť do textu zmluvy zasiahnuť ani ju zmeniť, mohla len prijať zmluvu ako celok alebo ju odmietnuť. Vzhľadom na tieto skutočnosti považuje žalobkyňa Rozhodcovskú zmluvu za neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa §53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, ktorá spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech nej ako spotrebiteľa a tým je absolútne neplatná, a preto sa v zmysle ust. §45 ods. 1 písm. e/, i/ zák. č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní domáha zrušenia rozhodcovského rozsudku. Tiež namietla,

že zmluva o revolvingovom úvere neobsahuje predpísané náležitosti, stanovené ako obligatórne v § 9 ods. 2 písm. k/ a j/ zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a mala za to, že zmluva uzavretá so žalovaným je absolútne neplatná podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor s dobrými mravmi pre neprimerané sankcie, a to výšku poplatkov a pokút, ktoré prevyšujú výšku poskytnutého úveru ako aj úrokovú sadzbu úveru 70,01 Eur, revolvingu 76,21 Eur s prihliadnutím na výšku úrokov v bankách, ktoré v roku 2013 činili 14%. V písomnom vyjadrení k žalobe žalovaný uviedol, že predmetná rozhodcovská zmluva bola individuálne dojednaná, zmluvné strany uzavreli rozhodcovskú zmluvu ako samostatný úkon, na samostatnej listine, ktorá nemusela vzniknúť alebo trvať a bez akéhokoľvek vplyvu na vznik a trvanie zmluvy o revolvingovom úvere. Uviedol, že žalobkyňa mala právo od zmluvy odstúpiť jednostranným právnym úkonom bez uvedenia dôvodu, ktorá informácia bola uvedená v popredí textu rozhodcovskej zmluvy a bez toho, aby túto skutočnosť mohol on ako dodávateľ ovplyvniť, a to aj po obdržaní finančných prostriedkov. Mal za to, že rozhodcovská zmluva spĺňa charakter individuálneho ustanovenia, a preto nemôže byť neprijateľnou podmienkou.

3. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že mal za preukázané, že zmluva o revolvingovom úvere, uzavretá medzi stranami sporu dňa 17.07.2013, je spotrebiteľskou zmluvou uzavretou podľa ust. Občianskeho zákonníka. Žalovaný pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako dodávateľ, pretože konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a žalobkyňa ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Súd pri hodnotení žaloby vychádzal aj zo Smernice Rady č. 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Uviedol, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáha zrušenia rozhodcovského rozsudku z dôvodu, že rozhodcovský súd rozhodoval na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy podľa ust. §40 ods. 1 písm. c/ zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní s tým, že podľa zák. č. 335/2014 Z.z.. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, je možné tieto dôvody posúdiť podľa ust. §45 ods. 1 písm. e/. Okrem toho sa žalobkyňa domáha zrušenia rozhodcovského rozsudku aj z dôvodu, že pri rozhodovaní rozhodcovského súdu boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa podľa §40 ods. 1 písm. j/ zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, ktoré podľa zákona č. 335/2014 Z.z. je možné posúdiť podľa ust. §45 ods. 1 písm. i/. Súd dospel k záveru, že žaloba žalobkyne je podaná včas, keď rozhodcovský rozsudok bol žalobkyni doručený do vlastných rúk dňa 02.11.2015, žaloba bola podaná na súde dňa 29.01.2016, teda v zákonom určenej lehote troch mesiacov odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku. Súd prvej inštancie ďalej zameral dokazovanie na zistenie, či pri rozhodovaní rozhodcovského súdu došlo k žalobkyňou namietaným porušeniam s tým, že zásadnou právnou otázkou v predmetnom spore je otázka, či rozhodcovská zmluva č. XXXXXXXXXX zo 17.07.2013, na základe ktorej rozhodcovský súd založil svoju právomoc, je platná. Mal za to, že z predmetnej rozhodcovskej zmluvy nesporne vyplýva, že žalovaný ako dodávateľ vopred naformuloval zmluvné klauzuly, žalobkyňa ako spotrebiteľ nemala možnosť takúto formulárovú zmluvu zmeniť. Dôkazné bremeno v danej veci je na strane žalovaného ako dodávateľa, ktorý musí preukázať, že žalobkyňa ako spotrebiteľ, si individuálne vyjednala rozhodcovské konanie. V tomto smere žalovaný podľa názoru súdu nepredložil žiadne dôkazy podporujúce záver o individuálnom vyjednaní rozhodcovskej zmluvy. Ak by si totiž žalobkyňa individuálne vyjednala rozhodcovskú zmluvu, potom by muselo platiť, že si individuálne vyjednala aj podmienky arbitráže. V spise však nie sú o tom žiadne dôkazy a žalovaný toto len tvrdil v písomnom vyjadrení zo 14.04.2016. Súd zistil, že rozhodcovská zmluva bola žalovaným ako dodávateľom pripravená ako tlačivo, žalovaný ju opakovane používa pri uzatváraní rozhodcovských zmlúv so spotrebiteľmi. Do tohto tlačiva sa dopisuje len meno a osobné údaje spotrebiteľov, číslo zmluvy, miesto a dátum. Z uvedeného je zrejmé, že žalobkyňa ju nemala možnosť ovplyvniť žiadnym spôsobom, a preto nemala možnosť sa osobitne dohodnúť na jej obsahu. Žalobkyňa v žalobe tvrdila, že podpis na predmetnej rozhodcovskej zmluve nie je jej podpisom. Na základe týchto skutočností bol súd toho názoru, že rozhodcovská zmluva, ktorú uzavreli strany dňa 17.07.2013 je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, so zreteľom na to, že nebola medzi stranami sporu individuálne dohodnutá a vytvára značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalobkyne ako spotrebiteľa a je potom neplatná so zreteľom na ust. §53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Z uvedeného dôvodu súd napadnutý rozhodcovský rozsudok podľa ust. §45 ods. 1 písm. e/ zák. č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní zrušil s tým, že ďalšími námietkami žalobkyne sa nezaoberal. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ust. §255 ods. 1 a žalobkyni, ktorá bola v konaní úspešná, priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške.

4. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktorý uviedol, že odvolanie podáva z dôvodu §365 ods. 1 písm. d/, f/, h/ CSP, napáda posúdenie rozhodcovskej zmluvy ako

neplatného právneho úkonu z dôvodu, že by malo ísť o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Uviedol, že súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí nevzal do úvahy žiadnu skutočnosť, vyplývajúcu z obsahu rozhodcovskej zmluvy, uzavretej medzi stranami sporu, a teda jeho skutkové závery sú predčasné a neúplné. Namieta preto aj právne posúdenie zo strany súdu, kedy závery súdu nezodpovedajú vykonaným dôkazom. Poukázal na nález Ústavného súdu ČR, č.k. III. ÚS 3725/13 zo dňa 10.04.2014 (tzv. kauza bankových preplatkov). Podľa názoru žalovaného je nezistiteľné z rozsudku a z vykonaného dokazovania, čo žalobcovi bránilo rozhodcovskú zmluvu si preštudovať, či už pri jej uzavretí alebo aj následne po jej uzavretí. V konaní nebolo ani tvrdené a ani preukázané, že by žalobca nemohol od rozhodcovskej zmluvy napr. odstúpiť v lehote 14 dní od jej uzavretia. Z rozsudku nevyplýva, že by sa súd zaoberal obsahom rozhodcovskej zmluvy, najmä ust. čl. 2 alebo čl. 7, ktoré výslovne hovoria o tom, že k uzavretiu nemusí ani prísť (a toto rozhodnutie závisí od vôle spotrebiteľa) alebo môže od nej spotrebiteľ odstúpiť v lehote 14 dní od uzavretia (čo opätovne závisí od spotrebiteľa, pričom odstúpenie tak môže realizovať v dobe, kedy už úverovú zmluvu uzavrel a kedy zánik rozhodcovskej zmluvy z dôvodu odstúpenia od nej nemôže spôsobiť zánik úverovej zmluvy). Poukázal tiež na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp.zn. 17Co/919/2015, kde bola predmetom konania rovnaká rozhodcovská zmluva a bola posúdená ako platný právny úkon. Predmetné rozhodnutie krajského súdu žalovaný k odvolaniu priložil. Žalovaný ďalej uviedol, že súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí absolútne neprihliadol na zák. č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, na základe ktorého bolo rozhodcovské konanie vykonané, pretože argumenty súdu, pre ktoré by mala byť rozhodcovská zmluva neplatnou a neprijateľnou, sú postavené na záveroch, ktoré odporujú uvedenému zákonu. Uviedol, že súd na zákon č. 335/2014 Z.z. odkazuje len v častiach, ktoré sú vhodné pre rozhodnutie o zrušenie rozhodcovského rozsudku, nezohľadňuje však iné jeho časti, ktoré závery súdu negujú a popierajú (napr. tie ustanovenia, ktoré predpokladajú začatie rozhodcovského konania aj dodávateľom). Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil, žalobu zamietol a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania a trovy právneho zastúpenia pred súdom prvej inštancie a zároveň, aby odvolací súd zaviazal žalobcu k náhrade trov odvolacieho konania.

5. Žalobkyňa vyjadrenie k odvolaniu žalovaného nepodala.

6. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací podľa ust. § 34 prejednal odvolanie v rozsahu danom ustanovením § 379 CSP, bez nariadenia pojednávania a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 389 ods. 1 písm. c/ zrušil a podľa ust. § 391 ods. 1 mu vrátil vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

7. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým zrušil rozhodcovský rozsudok, sp.zn. RK-PC-1542/14/LP zo dňa 29.09.2015.

8. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že rozhodcovská zmluva je absolútne neplatná, nebola medzi stranami sporu individuálne dojednaná a vytvára značnú rovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalobkyne ako spotrebiteľa.

9. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobkyňa sa domáhala zrušenia rozhodcovského rozsudku z dôvodu neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, tvrdila, že rozhodcovská zmluva bola zmluvnými stranami už dohodnutá podpisom zmluvy a ustanovenie, na základe ktorého ako dlžník (spoludlžník) nie je povinná rozhodcovskú zmluvu prijať, a bola o tejto možnosti informovaná sa nezakladajú na pravde, nakoľko takáto možnosť bola vylúčená. Zmluvu mohli odmietnuť ako celok alebo sa podrobiť všetkým obchodným podmienkam, teda aj rozhodcovskému konaniu. V žalobe uviedla, že rozhodcovskú zmluvu ako spoludlžník ani nepodpísala, nakoľko jej podpis na rozhodcovskej zmluve absentuje. V žalobe ďalej tvrdila, že zmluva o poskytnutom spotrebiteľskom úvere neobsahovala náležitosti vyžadujúce zákonom, a namietla absolútnu neplatnosť zmluvy o úvere.

10. Odvolací súd z napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie zistil, že tento sa zaoberal rozhodcovskou zmluvou, a to konkrétne bodom 6 tejto rozhodcovskej zmluvy, v ktorej si strany sporu dohodli, že akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami, vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami zmluvy o revolvingovom úvere, s porušením, ukončením či neplatnosťou zmluvy o revolvingovom úvere, budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní pred niektorým z nasledujúcich stálych rozhodcovských súdov... Podľa rozhodcovskej zmluvy, ktorá tvorí súčasť rozhodcovského spisu, ktorý je k spisu Okresného súdu Veľký Krtíš priložený, odvolací

súd zistil, že okrem zmluvy o revolvingovom úvere, ktorú žalobkyňa podpísala, sa v spise nachádza aj rozhodcovská zmluva uzatvorená jednak s dlžníčkou K. M., a tiež so žalobkyňou N. M. dňa 17.07.2013, teda v deň uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere. Na rozhodcovskej zmluve sa nachádza podpis žalobkyne, ktorá však v žalobe tvrdila, že jej podpis na rozhodcovskej zmluve absentuje. Súd prvej inštancie však v napadnutom rozsudku uviedol, že žalobkyňa v žalobe tvrdila, že podpis na predmetnej rozhodcovskej zmluve nie je jej podpisom. Tieto rozpory v tvrdení žalobkyne neboli súdom prvej inštancie odstránené, keď žalobkyňa jednak tvrdí, že rozhodcovskú zmluvu ani nepodpísala a na druhej strane súd v rozsudku uvádza, že v žalobe tvrdila, že podpis na rozhodcovskej zmluve nie je jej podpisom. V prípade, ak bude naďalej žalobkyňa tvrdiť, že podpis na rozhodcovskej zmluve nie je jej podpisom, bude potrebné zo strany súdu prvej inštancie vykonať dokazovanie na tieto tvrdenia žalobkyne, teda či skutočne podpis na predmetnej rozhodcovskej zmluve nie je jej podpisom

11. Odvolací súd poukazuje na ďalšie body rozhodcovskej zmluvy, ktoré však súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku neuvádza, ani sa nimi nezaoberá, hoci na tieto poukazoval už žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe, a aj na toto vyjadrenie žalovaného súd prvej inštancie v rozsudku poukazuje.

12. Podľa bodu 1 rozhodcovskej zmluvy spoludlžník vyhlasuje a svojim podpisom potvrdzuje, že súhlasí s uzatvorením tejto rozhodcovskej zmluvy. Podľa bodu 2 veriteľ vyhlasuje, že uzatvorenie tejto rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere medzi veriteľom a dlžníkom K. M., nar. XX.XX.XXXX, bydlisko D. XXX, D., XXX XX. Spoludlžník nie je povinný prijať návrh tejto rozhodcovskej zmluvy zo strany veriteľa, pričom vyhlasuje, že o tejto skutočnosti bol zo strany veriteľa jasne a zrozumiteľne informovaný. Podľa bodu 8 dlžník je oprávnený od tejto zmluvy odstúpiť aj bez uvedenia dôvodu do 14 kalendárnych dní od uzavretia tejto zmluvy. Oznámenie o odstúpení od zmluvy je dlžník povinný vykonať v písomnej forme. Lehota na odstúpenie od zmluvy sa považuje za dodržanú, ak je oznámenie o odstúpení od zmluvy zaslané na adresu sídla veriteľa najneskôr v posledný deň lehoty. V bode 3 rozhodcovskej zmluvy veriteľ uviedol, že pred uzatvorením rozhodcovskej zmluvy poučil spoludlžníka o dôsledkoch jej uzatvorenia a to nasledovne: dôsledkom uzavretia tejto rozhodcovskej zmluvy je možnosť riešenia sporov vyplývajúcich, alebo súvisiacich s ustanoveniami zmluvy o revolvingovom úvere, s číslom zmluvy totožným ako je číslo tejto rozhodcovskej zmluvy uzavretej medzi veriteľom a dlžníkom, s porušením, ukončením, či neplatnosťou zmluvy o revolvingovom úvere v rozhodcovskom konaní. Spory môžu byť riešené aj v súdnom konaní. Výber jednej z alternatív riešenia sporov spočíva na žalobcovi.

13. Podľa § 220 ods. 2 v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

14. To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto súdu ale nevyžaduje, aby na každý argument strany aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument.

15. Rovnako sa Ústavný súd SR vyjadril k povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje rozhodnutie v náleze III. ÚS 119/03-30. Vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace z predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu (IV. ÚS 115/03).

16. Zákonom požadované riadne a presvedčivé odôvodnenie písomnej formy rozsudku je nielen formálnou požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydanie obsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivých alebo neurčitých a nezrozumiteľných rozsudkov, ale má byť v prvom rade prameňom poznania úvah

súdu tak v otázke zisťovania skutkového stavu veci, ako aj v právnom posúdení veci. Iba takéto rozhodnutie je i odvolacím súdom preskúmateľné a stranám sporu umožňuje poznať postup súdu.

17. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že v súdnom spise sa nachádza ako súčasť rozhodcovského spisu Rozhodcovská zmluva č. XXXXXXXXXX, na ktorej sa nachádza podpis spoludlžníčky, ktorá obsahuje body, v tomto uznesení vyššie citované, ktorými sa však súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí vôbec nezaoberal, tieto žiadnym spôsobom nevyhodnotil, nie je teda zrejmé, či súd prvej inštancie vychádzal z tejto konkrétnej rozhodcovskej zmluvy. Ak žalobkyňa tiež tvrdila, že ustanovenie, na základe ktorého ako spoludlžníčka nebola povinná rozhodcovskú zmluvu prijať a bola o tejto možnosti informovaná, sa nezakladá na pravde, nakoľko takáto možnosť bola vylúčená, toto tvrdenie žalobkyne potom nekorešponduje s jednotlivými bodmi rozhodcovskej zmluvy, na ktoré poukazuje odvolací súd a je zrejmé, že týmito bodmi rozhodcovskej zmluvy súd prvej inštancie dokazovanie nevykonal, nezaoberá sa nimi v napadnutom rozhodnutí a tieto nevyhodnocuje. Je zrejmé, že dohoda zmluvných strán o právomoc rozhodcovského súdu netvorila súčasť všeobecných podmienok poskytnutia úveru, bola uzavretá vo forme samostatnej rozhodcovskej zmluvy, žalobkyňa ako spoludlžníčka nebola povinná rozhodcovskú zmluvu prijať, o čom svedčí bod 2 rozhodcovskej zmluvy. Zároveň túto rozhodcovskú zmluvu nebola ani povinná uzavrieť, keďže veriteľ v bode vyhlásil, že uzatvorenie tejto rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere medzi veriteľom a dlžníkom.

18. Odvolací súd zároveň poukazuje na to, že žalobkyňa podpísala rozhodcovskú zmluvu (ak je podpis na rozhodcovskej zmluve jej) ako aj zmluvu o revolvingovom úvere skôr ako žalovaný, teda dňa 16.07.2013 (žalovaný až dňa 17.07.2013). Odvolací súd zistil, že rozhodcovská zmluva je vyhotovená osobitne, nejedná sa o rozhodcovskú doložku, ktorá by bola súčasťou úverovej zmluvy.

19. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. §389 ods. 1 písm. c/ OSP zrušil a podľa ust. §391 ods. 1 mu vrátil vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, v ktorom súd prvej inštancie v prípade, ak bude žalobkyňa trvať na tom, že podpis na predmetnej rozhodcovskej zmluve nie je jej podpisom, bude vykonávať dokazovanie na zistenie tejto skutočnosti. V prípade ak žalobkyňa potvrdí, že podpis na rozhodcovskej zmluve je jej podpisom, bude sa súd zaoberať jednotlivými článkami rozhodcovskej zmluvy, a až následne vzhľadom na obsah tejto rozhodcovskej zmluvy túto vyhodnotí. Odvolací súd uvádza, že rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil z toho dôvodu, že toto je nedostatočne odôvodnené a nepreskúmateľné, pretože súd prvej inštancie sa síce v napadnutom rozsudku zaoberá vyjadrením žalovaného zo dňa 14.04.2016, v ktorom samotný žalovaný poukazoval na jednotlivé články rozhodcovskej zmluvy a tvrdil, že je individuálne dojednaná a žalobkyňa nebola povinná túto rozhodcovskú zmluvu podpísať, avšak nijakým spôsobom túto obranu žalovaného v odôvodnení napadnutého rozhodnutia neodôvodnil, ani sa ňou nezaoberal.

20. Až po doplnení dokazovania v naznačenom smere súd prvej inštancie opätovne o žalobe rozhodne, pričom ak dospeje k záveru, že je potrebné rozhodcovský rozsudok zrušiť, svoje rozhodnutie riadne odôvodní.

21. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa ust. § 396 ods. 3 v novom rozhodnutí o veci.

22. Rozhodnutie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ .

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428