Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8CoP/280/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov senátu JUDr. Denisy Novotnej Mlinárcsikovej a Mgr. Miloša Greguša v právnej veci manžela V. M. nar. X.X.XXXX bývajúceho v N. č. XX zastúpeného JUDr. Ivetou Fejlekovou advokátkou so sídlom advokátskej kancelárie v Michalovciach na Nám. osloboditeľov č. 25 a manželky W.. X. M. nar. X.XX.XXXX bývajúcej v M. na ulici T. č. XXX/X zastúpenej JUDr. Ľudmilou Kavuličovou advokátkou so sídlom advokátskej kancelárie v Humennom na Ulici 26. novembra č. 1510/3 v konaní o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletej S. M. nar. XX.X.XXXX zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce o odvolaní manžela a manželky proti rozsudku Okresného súdu Michalovce č.k. -220 zo dňa 6.5.2021 takto

rozhodol:

I. P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutých výrokoch IIe., IIf., IIg. o úprave styku manžela s maloletou Emou a o informačnej povinnosti manžela.

II. Z r u š u j e výroky IIc., IId. a III. napadnutého rozsudku o určení výživného na čas po rozvode , o určení príspevku na tvorbu úspor a o trovách konania a v rozsahu zrušenia vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom výrokom I. rozviedol manželstvo účastníkov konania. Výrokom IIa. zveril maloletú do osobnej starostlivosti manželky. Výrokom IIb. rozhodol, že právo zastupovať maloletú a spravovať jej majetok majú obaja rodičia. Výrokom IIc. zaviazal manžela povinnosťou prispievať na výživu maloletej sumou 250 Eur mesačne, ktoré je manžel povinný platiť manželke vždy do 20. dňa v mesiaci vopred odo dňa právoplatnosti rozsudku do budúcna. Výrokom IId. zaviazal manžela prispievať na tvorbu úspor maloletej sumou 50 Eur mesačne vždy do 20. dňa v mesiaci vopred odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku do budúcna na sporiaci účet maloletej, ktorý je povinný manžel zriadiť na tento účel v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom IIe. upravil styk manžela s maloletou tak, že manžel je oprávnený stretávať sa s maloletou každý utorok v nepárnom kalendárnom týždni v čase od 15:00 hod. do 18:00 hod. a každý víkend v párnom kalendárnom týždni v sobotu od 15:00 hod. do 18:00 hod., v nedeľu od 15:00 do 18:00 hod. s tým, že manžel je povinný v stanovený deň a v stanovený čas maloletú prevziať od manželky a v stanovený deň a v stanovený čas maloletú vrátiť manželke v mieste jej bydliska. Výrokom IIf. zaviazal manžela vždy v nedeľu v párny kalendárny týždeň informovať manželku o tom, že najbližší styk, ktorý sa má zrealizovať v nadchádzajúci utorok v nepárnom týždni a nadchádzajúci párny víkend, sa realizovať nebude. Výrokom IIg. upravil styk maloletej a manželom tak, že manžel je oprávnený stretávať sa s maloletou prvý až štvrtý mesiac od právoplatnosti tohto rozsudku v utorok bez prítomnosti manželky, piaty až ôsmy mesiac od právoplatnosti tohto rozsudku v utorok a sobotu bez prítomnosti manželky a od deviateho mesiaca od právoplatnosti

tohto rozsudku je manžel oprávnený stretávať sa s maloletou bez prítomnosti manželky. Výrokom III. rozhodol o trovách konania tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že manželstvo už neplní svoj účel, od januára 2019 manželia nežijú v spoločnej domácnosti, ani jeden z manželov nechce obnoviť manželské spolužitie a keďže nezistil žiadnu možnosť obnovenia manželského spolužitia, manželstvo rozviedol. Na základe súhlasu oboch rodičov, aj na základe preukázanej skutočnosti, že manželka sa o dieťa riadne stará, zabezpečuje starostlivosť o dieťa na potrebnej úrovni, zveril mal. S. do jej osobnej starostlivosti. Styk manžela s maloletou upravil v rozsahu, s akým súhlasili obaja rodičia, berúc do úvahy skutočnosť, že v takomto rozsahu rodičia realizovali aj doposiaľ stretávanie. Konštatoval, že takýto rozsah je aktuálne dostatočný na to, aby manžel a dcéra mohli pestovať svoj vzájomný vzťah. Uviedol, že vzhľadom na vek dieťaťa ešte nebolo vhodné upraviť stretávanie aj počas noci, do budúcna však rozšírenie styku v tomto smere bude v záujme maloletej, za predpokladu, že manžel bude mať vytvorené bytové podmienky a že bude schopný zabezpečiť starostlivosť o dieťa aj večer a počas noci. S prihliadnutím na vek mal. S. súd prvej inštancie bol toho názoru, že nebol žiaden dôvod realizovať styk v rozsahu troch hodín za prítomnosti manželky. Keďže doposiaľ rodičia realizovali styk vždy za prítomnosti manželky, upravil stretávanie čo sa prítomnosti manželky týka tak, ako je uvedené vo výroku IIg., teda postupne, aby si dieťa privykalo na neprítomnosť manželky počas stretnutí s manželom. Zároveň apeloval na manželku, ako na rodiča, ktorému je dieťa zverené do osobnej starostlivosti, aby maloletú pozitívne motivovala na stretávanie s manželom a aj na stretávanie v jej neprítomnosti. Pretože rodičia sa sami na stretnutiach dohodnúť nevedeli a nebolo únosné, aby termíny stretnutí dohadoval kolízny opatrovník cez spolupracujúce subjekty, súd prvej inštancie určil pevné termíny styku. Zároveň uložil manželovi povinnosť informovať manželku vždy v nedeľu v párny kalendárny týždeň o tom, že najbližší styk, ktorý sa má zrealizovať v nadchádzajúci utorok v nepárnom týždni a nadchádzajúci párny víkend, sa realizovať nebude. Manželka tak bude mať dostatočne vopred informáciu o tom, že styk sa realizovať nebude a s ohľadom na víkend, týždeň vopred bude vedieť, že cez víkend sa stretnutie nezrealizuje a teda bude mať časový priestor na rozhodnutie o vlastnom programe na víkend. Pri určovaní výšky výživného súd prvej inštancie na jednej strane prihliadal na odôvodnené potreby maloletej, pričom výšku opodstatnených mesačných nákladov maloletej zistil v sume 475 Eur (397 Eur + 78 Eur ako podiel na nákladoch na bývanie). Mal preukázané, že manželka poberá rodinné prídavky na maloletú v sume 24 Eur, zároveň manžel posiela manželke rodinné prídavky, ktoré poberá v Nemecku v sume 179 Eur. Rodinné prídavky na maloletú tak vypočítal na 203 Eur, pričom uviedol, že tieto rodinné prídavky je manželka povinná použiť výlučne na úhradu aktuálnych potrieb maloletej, lebo rodinné prídavky nie sú určené na tvorbu úspor maloletého dieťaťa. Zarátajúc sumu 203 Eur tak nepokryté náklady maloletej vypočítal na sumu 272 Eur ( - 203 Eur).

3. Proti tomuto rozsudku, len proti výroku IId/, ktorým súd prvej inštancie zaviazal manžela prispievať na tvorbu úspor maloletej sumou 50 Eur mesačne vždy do 20-teho dňa v mesiaci vopred odo dňa právoplatnosti rozsudku do budúcna na sporiaci účet maloletej, ktorý je povinný zriadiť na tento účel v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie manžel z dôvodu, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie v tejto časti rozsudku ničím neodôvodnil. Jeho konštatácia v bode 42 odôvodnenia rozsudku nezodpovedá zákonnej dikcii ust. § 63 ods. 3 Zákona o rodine, ktorý v rozsudku ani citovaný nie je. Uviedol, že tvorba úspor nie je odôvodnenou potrebou maloletej. Vzhľadom na vek maloletej považuje výživné v sume 250 Eur mesačne za nadpriemerné. V konaní s takouto sumou súhlasil, preto ju nenamieta. Táto suma pokrýva všetky mesačné náklady na maloletú. Poukázal na to, že maloletej už založil sporiaci účet spolu s poistením, na ktorý jej prispieva dlhodobo sumou 20 Eur mesačne. Z uvedeného je zrejmé, že manželka sa na výžive maloletej nepodieľa vôbec. Navrhol, aby odvolací súd v tejto časti rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a návrh matky, aby maloletej prispieval na tvorbu úspor, zamietol.

4. Proti rozsudku, len proti jeho výrokom IIc./, IId./, IIe./, IIf./ a IIg./ podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie manželka z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Čo sa týka výrokov o určení výšky výživného na čas po rozvode, ako aj príspevku na tvorbu úspor, má za to, že je nepochybné, že príjem manžela je nadpriemerný a jeho výška bola v súdom hodnotenom období čiastočne ovplyvnená tým, že bol z dôvodu pandemických opatrení doma na čiastočne platenom voľne. Jeho príjem v čase, keď pracoval celý mesiac, bol viac ako 3.000 Eur. Súd prvej inštancie to však nezobral do úvahy, aj keď mal k dispozícii výplatné pásky za rok 2021 s takýmto príjmom a vedel, že príjem za niektoré mesiace bol znížený len z dôvodu pandemických opatrení. Poukázala na to, že

dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojho rodiča. Ona navrhovala určiť výživné v sume minimálne 300 Eur, nie však s kombináciou v časti sumy na sporiaci účet maloletej. Už v čase posledného pojednávania bolo zrejmé, že náklady maloletej budú oveľa vyššie, ale v čase pojednávania ešte dôkazy o tom nemala. Teraz vie, že náklady na maloletú stúpli, preto žiada výživné v minimálnej sume 300 Eur mesačne. Upozorňovala, že maloletej boli zistené rôzne alergie na potraviny a že jej zdravotný stav sa zhoršuje a je predpoklad, že z toho dôvodu nebude môcť nastúpiť do materskej škôlky. Táto skutočnosť sa aj potvrdila. Maloletá do škôlky prijatá nebola. Ona z toho dôvodu požiadala o predĺženie rodičovskej dovolenky, a teda sa nemôže zamestnať a zabezpečiť rodine ďalší príjem. Poukázala na to, že vzhľadom k špeciálnej diéte maloletej a zhoršujúci sa atopický ekzém, jej problémy s trávením, má už teraz zvýšené náklady na maloletú a tieto sa budú u nej len zvyšovať, keďže musí jej zdravotnému stavu prispôsobiť celý stravovací a hygienický režim v domácnosti, nákupy potravín, drogérie i oblečenia. Takže náklady na jej výživu a alergiu a chod domácnosti sa zvýšia o 100%. S tým súvisia aj zvýšené náklady na benzín v dôsledku pravidelných kontrol, odberov a ďalších vyšetrení, keďže ošetrujúci lekár a špecialisti sú mimo miesta trvalého bydliska maloletej. Doklady o týchto nákladoch nemohla doložiť v konaní pred súdom prvej inštancie, keďže nimi ešte v danom období nedisponovala. Namietala, že súd prvej inštancie nezobral do úvahy pri odkázaní maloletej o štátny príspevok na stravovanie pre maloletú od úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, tento nemôže získať, keďže manžel, ktorý je povinný platiť výživné, má príjem, pre ktorý uvedený príspevok získať nemôže. V tejto súvislosti odkázala na prílohu č. 5 a prílohu č. 6 Nesúhlasí ani s rozhodnutím súdu o úprave styku maloletej s manželom. Zdôraznila, že je potrebné si uvedomiť, že maloletá svojho otca v podstate nepozná, pretože tento odišiel v čase ihneď po jej narodení a objavoval sa veľmi sporadicky. Nemá k nemu zatiaľ vytvorený žiadny osobitý vzťah. Poukázala na to, že manžel nevie realizovať bežnú a každodennú starostlivosť o maloletú, naviac je pri realizácii styku pasívny. Ak sa ona od maloletej pri styku vzdiali, okamžite reaguje plačom a domáha sa jej, chce ísť za ňou. Zdôraznila, že maloletá má prísnu diétu, ale manžel doteraz pri styku toto nerešpektoval. Ona musí dbať na prísny stravovací režim dieťaťa, čo manžel nerešpektuje. Nosí jej sladkosti a maloletá má následne problémy s trávením. Okrem toho maloletej bola potvrdená maldigescia - chronická porucha trávenia, časté nafukovanie bruška, bolesti bruška, vtedy je plačlivá, odmieta každého, vyhľadáva iba ju. Manžel jej zdravotný stav nerešpektuje a to aj napriek tomu, že ona ho stále informuje o zdravotných ťažkostiach, vyšetreniach a výsledkoch sms správami, on jej však neverí, ani lekárskym správam. Navrhla, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie ohľadom styku manžela s maloletou tak, že prvý a druhý mesiac sa budú stýkať každý utorok v nepárnom kalendárnom týždni v čase od 15:00 hod. do 18:00 hod. s tým, že prvú hodinu bude prítomná aj ona, ďalšie dve hodiny budú sami. Každú sobotu v párnom kalendárnom týždni v čase od 15:00 hod. do 18:00 hod. s tým, že prvú hodinu bude prítomná aj ona, ďalšie dve hodiny bude maloletá iba s manželom. Tretí a nasledujúce mesiace sa budú stýkať tak, že každý utorok v nepárnom kalendárnom týždni v čase od 15:00 hod. do 18:00 hod. bude prebiehať styk bez jej prítomnosti, každú sobotu v nepárnom kalendárnom týždni v čase od 15:00 hod. do 18:00 hod. bude prebiehať styk bez jej prítomnosti. Zároveň navrhla, aby odvolací súd určil povinnosť manželovi vždy v sobotu pred nadchádzajúcim stykom informovať ju o tom, že najbližší styk, t.j. nadchádzajúci utorok v nepárnom týždni a nadchádzajúca sobota v párnom týždni sa realizovať nebude, prípadne aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu manžela uviedol, že tvorba úspor pre maloleté dieťa od manžela je v záujme maloletého dieťaťa. Poukázal na to, že životná úroveň dieťaťa musí byť porovnateľná so životnou úrovňou rodiča, ktorý takýto status dieťaťa musí zabezpečiť už len so zreteľom na skutočnosť, že v prípade spolužitia rodičov by toto postavenie dieťaťu zákonite patrilo. Navrhol, a by odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správne. Vo vyjadrení k odvolaniu manželky uviedol, že v zmysle Dohovoru práv dieťaťa má maloleté dieťa právo na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov. Mal. S. má právo na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výrokoch o úprave styku ako vecne správne potvrdil.

6. Manžel vo vyjadrení k odvolaniu manželky uviedol, že v plnom rozsahu trvá na svojom podanom odvolaní, výroky napadnuté manželkou navrhol potvrdiť ako vecne správne.

7. Manželka vo vyjadrení k vyjadreniu kolízneho opatrovníka uviedla, že toto je všeobecné bez špecifického vyjadrenia k jednotlivým dôvodom jej odvolania, preto v plnom rozsahu zotrváva na svojom podanom odvolaní.

8. Manželka dňa 20.10.2021 doplnila odvolanie z dôvodu, že došlo k výraznej zmene zdravotného stavu maloletej, predložila dôkazy o jej zhoršenom zdravotnom stave a výraznom náraste mesačných nákladov na starostlivosť a výživu maloletej. Uviedla, že maloletej bola zistená okrem intolerancie na mlieko aj intolerancia lepku a s tým súvisiace ďalšie zdravotné komplikácie. Intolerancia na lepok bola maloletej zistená v októbri 2021. Navrhla, aby súd určil výživné na maloletú v sume 350 Eur mesačne. Sporenie pre maloletú nad rámec požadovaného výživného ponecháva na zvážení súdu. Čo sa týka úpravy styku, zotrvala vo svojom návrhu uvedenom v odvolaní.

9. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k doplneniu odvolania manželky uviedol, že vo veci vyživovacej povinnosti manžela k maloletej navrhuje túto prehodnotiť vzhľadom na nové listinné dôkazy, ktoré predložila manželka. Vo vzťahu k styku manžela s maloletou má za to, že maloleté dieťa má právo na rovnocenný a rovnoprávny styk s obidvoma rodičmi, aj keď jeho zdravotný stav je nepriaznivý. Zdôraznil, že manželka je povinná manžela informovať o obmedzeniach dieťaťa a manžel je povinný tieto obmedzenia počas realizácie styku dodržiavať. Rozsah styku maloletej s manželom určený rozsudkom v intervale troch hodín už rešpektuje zdravotné komplikácie dieťaťa a jeho vek.

10. Manžel vo vyjadrení k doplneniu odvolania manželky uviedol, že manželka nepreukázala výdavky na maloletú v sume 600 Eur mesačne a podľa jeho názoru nebude spokojná, ani keby súd rozhodol o akejkoľvek výške výživného. Rozporuje doklad o absolvovaní biorezonančnej analýzy, za ktorý manželka zaplatila 147 Eur, keďže túto diagnostiku vykonávajú ľudia, ktorí nemajú lekárske vzdelanie a nie sú ani zaradení v sieti zdravotníckych zariadení. Čo sa týka styku s maloletou poukázal na to, že manželka mu odmieta umožniť styk v nedeľu aj napriek rozhodnutiu súdu prvej inštancie, s výrokom ktorého vo vzťahu k úprave styku, bol spokojný.

11. Manželka vo vyjadrení k vyjadreniu manžela uviedla, že ju neteší zhoršujúci sa zdravotný stav maloletej, očakávala by od manžela, že bude viac empatický a poskytne jej v tomto ťažkom období podporu a nie, že ju bude napádať. Manžel aj napriek dôraznému upozorneniu nerešpektuje zdravotný stav maloletej, kupuje jej nevhodné potraviny, ktoré jej ona musí odobrať a veľmi problematicky jej vysvetľovať, že tieto sladkosti v prekrásnych obaloch nemôže jesť, lebo jej bude veľmi zle. Tak to bolo aj pri realizácii styku dňa 4.12.2021, kedy manžel priniesol maloletej sladkosti na Mikuláša, aj keď bol upozornený, že ich nemá maloletej podávať, no aj napriek tomu to urobil. Ešte pred jeho odchodom zo styku sa u maloletej objavilo zhoršenie - svrbenie okolo úst a líc (atopický ekzém). Opakovane tvrdí, že manžel sa o maloletú nevie postarať. Na styku, ktorý trvá tri hodiny, ho necháva maloletú nakŕmiť a postarať sa o ňu. Maloletá mu ale odmieta jesť, čo robí aj jej a manžel maloletú nevie motivovať a presvedčiť, aby sa najedla. Uspokojí sa s tým, že dieťa vôbec nič nezjedlo. Nemá s ňou trpezlivosť a nerešpektuje pokyny a návrhy, ktoré mu dáva. Jediné čo vie s maloletou robiť je, že ju fotí a nahráva si ju na video. K vyšetreniam u špecialistov uviedla, že lekárska správa od MUDr. Y. zo dňa 19.2.2021 jasne uvádza, že mal. S. má byť, podľa jej odporúčaní na eliminačnej diéte s obmedzením lepku vo výžive. Pred vyšetrením v špecializovanej GEA pre neustále zhoršovanie sa zdravotného stavu maloletej pediatrička odporučila vyšetrenia alergológom, ktorý následne odporučil platené genetické vyšetrenia intolerancie na laktózu. Zdôraznila, že pravidelne manžela informuje o zdravotnom stave maloletej, manžel disponuje lekárskymi správami dokonca skôr, ako ich predložila súdu. Uviedla, že vyplácanie rodinných prídavkov, ktoré poberal manžel v Nemecku boli z dôvodu rozvodu manželstva zastavené a v súčasnosti sú v riešení. Poberať ich bude ten rodič, ktorému dieťa bolo rozhodnutím súdu zverené do starostlivosti, teda ona. Zdôraznila, že manžel v súčasnej dobe už v Nemecku riadne pracuje, takže jeho príjem je opätovne v pôvodnej výške, preto ju zaráža jeho prístup k nákladom maloletej. Ona sa snaží maloletej kupovať len to, čo skutočne potrebuje k tomu, aby jej zabezpečila plnohodnotnú výživu potrebnú k jej rastu a zlepšenia zdravia. Vzhľadom k tomu, že je zastúpená advokátom určeným rozhodnutím Centra právnej pomoci, požaduje náhradu trov konania.

12. Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení k podaným vyjadreniam rodičov uviedol, že zotrváva na svojich vyjadreniach zo dňa 5.11.2021.

13. Manželka podaním zo dňa 17.1.2022 doložila do spisu doklady o zvýšení nákladov na bývanie a doklady o ich úhradách.

14. Manžel podaním zo dňa 25.3.2022 doručil do spisu doklad o ukončení pracovného pomeru dohodou s nemeckým zamestnávateľom ku dňu 11.1.2022. K skončeniu pracovného pomeru došlo zo zdravotných dôvodov, o čom predložil v prílohe lekárske správy.

15. Ďalšie vyjadrenia podané neboli.

16. Výrok I. napadnutého rozsudku o rozvode manželstva, výrok IIa. o zverení mal. S. do osobnej starostlivosti manželky a výrok IIb. o zastupovaní maloletej a spravovaní jej majetku neboli odvolaním napadnuté, nadobudli právoplatnosť, preto neboli predmetom preskúmania v odvolacom konaní ( ).

17. Konania o rozvod manželstva a s tým súvisiace konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode sa prejednávajú a rozhodujú podľa .

18. Podľa na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

19. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

20. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

21. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch IIe., IIf., a IIg. o úprave styku manžela s mal. S. a o informačnej povinnosti manžela spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia a bez nariadenia pojednávania podľa a contrario v spojení s a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine a zákonne vo veci rozhodol, pričom starostlivo prihliadal na všetky podstatné skutočnosti, ktoré vyšli v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, aký názor vyjadril kolízny opatrovník, aké listinné dôkazy boli predložené, preto je odôvodnenie rozsudku v uvedených napadnutých výrokoch presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Vo vzťahu k odvolacím námietkam manželky odvolací súd zdôrazňuje, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale iba na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia, preto odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované zákonné právo účastníka na súdnu ochranu, resp. právo na spravodlivé súdne konanie. Do práva na spravodlivý proces však nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi a predstavami, navrhovaním a hodnotením dôkazov, ani aby prebral a riadil sa ním predpokladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jeho vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (porovnaj , , , ). Za porušenie tohto základného práva teda nemožno považovať neúspech, resp. nevyhovenie návrhu v konaní. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že súd zistí po vykonaní dôkazov a ich vyhodnotení skutkový (skutočný) stav a po použití relevantných právnych noriem vo veci rozhodne za predpokladu, že jeho skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a neboli prijaté v zrejmom omyle konajúceho súdu, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Stručne možno zhrnúť, že odlišný názor účastníka konania vo vzťahu k hodnotiacemu úsudku súdu nečiní rozsudok nepreskúmateľným ani nezákonným.

22. Na zdôraznenie správnosti napadnutých výrokov IIe., IIf. a IIg. rozsudku na čas po rozvode manželstva odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že právna úprava rodičovských práv a povinností vyplývajúca jednak zo Zákona o rodine, ako aj z Dohovoru o právach dieťaťa je koncipovaná na rovnoprávnom postavení oboch rodičov (§ 28 ods. 2 Zákona o rodine), čomu korešponduje právo dieťaťa na starostlivosť oboch rodičov s vylúčením akýchkoľvek nezákonných zásahov (čl. 7, 8 Dohovoru o právach dieťaťa). Vzťah dieťaťa a rodiča je prirodzeným biologickým vzťahom a každé dieťa potrebuje

pre zdravý vývoj pocit spolupatričnosti nielen so svojou matkou, ale aj so svojim otcom. Len ich vzájomné pozitívne pôsobenie v rámci výchovného procesu dáva záruku riadneho vývoja dieťaťa. Výchovné pôsobenie len zo strany jedného rodiča má spravidla za následok nedostatky správania a myslenia. Negatívne dôsledky vznikajú v situácii, keď jeden z rodičov bráni druhému stretávať sa s dieťaťom alebo dieťa negatívne ovplyvňuje voči druhému rodičovi. Rodič, ktorému dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti, uplatňuje pri styku s ním svoju úlohu pri výchove danú mu ust. § 26 Zákona o rodine. Úlohou druhého rodiča, ktorý maloleté dieťa vychováva, je okrem iného, aby so zreteľom na záujem dieťaťa vytváral priaznivé podmienky na styk druhého rodiča s dieťaťom, a to hlavne vedením dieťaťa k tomu, aby malo správny vzťah k tomuto rodičovi. Ako bolo uvedené vyššie, rodičovské práva patria obom rodičom. Pri ich výkone sú obaja povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. V záujme maloletého dieťaťa je vytváranie podmienok na rozvoj vzťahových väzieb s obidvoma rodičmi, ako aj stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava. Riadiac sa týmito úvahami odvolací súd posudzoval aj úpravu styku manžela s mal. S.. Plne sa stotožnil s konštatovaním súdu prvej inštancie, že úprava styku napomôže pri budovaní citovej väzby medzi manželom a maloletou, keďže je nepochybne v záujme mal. S., aby udržiavala rodinné zväzky s odlúčeným rodičom a dostala tak príležitosť rozvíjať svoj vzťah s ním ako aj prejaviť city slobodne bez akéhokoľvek vonkajšieho tlaku zo strany druhého rodiča, prípadne rodinných príslušníkov. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje aj s názorom kolízneho opatrovníka, že do budúcna je potrebné, aby manželka nadobudla dôveru vo vzťahu k schopnosti manžela zabezpečiť starostlivosť o maloletú, zároveň je povinná manžela informovať o obmedzeniach dieťaťa a manžel je povinný tieto obmedzenia počas realizácie styku rešpektovať a dodržiavať. Rozsah styku maloletej s manželom určený rozsudkom v intervale troch hodín už rešpektuje zdravotné komplikácie dieťaťa a jeho vek.

23. Čo sa týka napadnutého výroku IIf. o informačnej povinnosti manžela o nerealizovaní styku, ktorý by sa mal uskutočniť v nasledujúcom týždni, manželka v podanom odvolaní neuviedla žiadne dôvody, prečo by ju mal manžel o tom informovať v sobotu a nie v nedeľu. Odvolací súd nemal žiaden vecný ani procesný dôvod na zmenu napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie. Naviac odvolací súd dodáva, že v tomto prípade nejde ani tak o zákonnú povinnosť ako o morálny záväzok, rešpektovanie druhého rodiča, charakter, či slušnosť.

24. Pretože súd prvej inštancie správne a zákonne rozhodol v napadnutých výrokoch rozsudku IIe., IIf., a IIg. o úprave styku manžela s mal. S. a o informačnej povinnosti manžela, odvolací súd rozsudok v uvedených výrokoch podľa ako vecne správny potvrdil a podľa sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie správnosti rozhodnutia doplnil ďalšie dôvody.

25. Podľa , , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

26. Podľa , ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

27. Podľa , ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

28. Podľa , ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

29. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

30. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

31. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

32. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

33. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti a možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

34. Podľa , súd je povinný zisťovať skutočný stav veci.

35. Podľa , súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci.

36. Podľa , pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania tým nie sú dotknuté.

37. Odvolací súd zároveň preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie aj v napadnutých výrokoch IIc. o určení výživného na čas po rozvode a IId. o povinnosti manžela prispievať na tvorbu úspor spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na zmenu, preto ich podľa zrušil a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

38. Odvolací súd uvádza, že vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje jeden zo základných pilierov systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Povinnosť vyživovať svoje dieťa má každý z rodičov. Vyživovacia povinnosť môže mať niekoľko foriem. Môže byť plnená osobnou starostlivosťou o maloleté dieťa a domácnosť, ďalšou formou plnenia vyživovacej povinnosti môže byť poskytovanie vecných plnení, napr. bývania alebo stravovania. Ďalšou formou plnenia vyživovacej povinnosti je plnenie výživného ako peňažného príspevku na uhrádzanie potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení (bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a pod.) a osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určí súd. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Miera životnej úrovne je zistiteľná rôznymi dôkazmi. Vodiacou zásadou na strane povinného je miera jeho schopností, možností a majetkových pomerov. Za schopnosti a možnosti každého rodiča je potrebné považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje v čase vyhlásenia rozhodnutia, ale aj to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti, situáciu na trhu práce a pod. Na schopnosti, možnosti a majetkové príjmy povinného rodiča prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu. Pri určovaní konkrétneho rozsahu výživného treba vychádzať predovšetkým z toho, aká peňažná suma mesačne je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom slova zmysle, hmotné potreby ako sú šatstvo, bielizeň, náklady na bývanie, ale aj lieky a náklady na zdravotnú starostlivosť. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov.

39. Z obsahu spisu je zrejmé, že o mal. S. sa v podstate výlučne starala manželka, ktorá si tak svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletej plnila osobnou starostlivosťou. Z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu mal. S. nezobrali do materskej školy a manželka musela požiadať o predĺženie rodičovskej dovolenky. Maloletá má problémy s trávením, má atopický ekzém, trpí intoleranciou na mlieko a v októbri 2021 jej bola zistená aj intolerancia na lepok, na to nadväzujúce ďalšie zdravotné komplikácie s čím súvisia zvýšené výdavky na stravu, oblečenie, lieky a cestovné na lekárske vyšetrenia mimo ich bydliska. Ako uviedla manželka, k čiastočnému zhoršeniu zdravotného stavu mal. S. a tým aj k zvýšeniu jej výdavkov na ňu došlo až po vyhlásení rozsudku súdom prvej inštancie, čo

aj dokladovala listinnými dôkazmi, ktoré do vyhlásenia rozsudku nemohla predložiť. Manžel v čase vyhlásenia rozsudku pracoval v Nemecku, kde zarábal priemerne 2.055 Eur mesačne v čistom. Pracovný pomer s nemeckým zamestnávateľom ukončil ku dňu 11.1.2022 dohodou. K skončeniu pracovného pomeru došlo zo zdravotných dôvodov, o čom predložil v prílohe lekárske správy.

40. Na základe uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie ku dňu vyhlásenia svojho rozsudku vo veci samej zistil skutočný stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, avšak po vyhlásení rozsudku zjavne nastali nové skutočnosti vyplývajúce z podaní oboch účastníkov tak vo vzťahu k mal. S. a jej odôvodneným potrebám, ako aj vo vzťahu k možnostiam a schopnostiam manžela prispievať na výživu maloletej. Ide o nové skutočnosti, ktoré zásadným spôsobom menia skutočný stav zistený súdom prvej inštancie a nepochybne môžu mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej. V dôsledku uvedených zásadných zmien v pomeroch účastníkov je nevyhnutné vykonať dokazovanie za účelom zistenia úplne nového skutočného stavu a následným právnym posúdením výsledkov tohto dokazovania opätovne rozhodnúť o určení výživného pre mal. S. na čas po rozvode, či o povinnosti manžela prispievať na tvorbu jej úspor, ktorý rozsah dokazovania nie je účelné realizovať odvolacím súdom.

41. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok vo výrokoch IIc. o určení výživného na čas po rozvode, IId. o povinnosti manžela prispievať na tvorbu úspor maloletej ako aj vo výroku III. o náhrade trov konania podľa ust. zrušil a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie vo veci samej.

42. Po vrátení veci bude povinnosťou súdu prvej inštancie vykonať dôsledné dokazovanie v naznačenom smere, prípadne v širšom rozsahu, ak sa ukáže byť potrebným, s prihliadnutím na časový odstup od pôvodného rozhodnutia, najmä riadne vykonať dokazovanie ohľadom odôvodnených potrieb maloletej, jej mesačných nákladov. Doplní dokazovanie za účelom dôkladného zistenia schopností, možností a majetkových pomerov rodičov, predovšetkým manžela ako povinného rodiča. Pri opätovnom rozhodnutí bude nevyhnutné, aby jednotlivé jeho východiská, úvahy a závery našli konkrétne vyjadrenie aj v odôvodnení rozhodnutia. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie primerane odôvodní s poukazom na . Keďže manželka navrhla priznať náhradu trov konania, v novom rozhodnutí v súlade s v spojení s rozhodne aj o náhrade trov konania.

43. Toto rozhodnutie prijal senát v pomere hlasov 3:0 ( veta druhá ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Uvedená povinnosť neplatí, ak je : a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku , ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania