Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8C/236/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno sudkyňou JUDr. Ivanou Jaďuďovou v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Slovakia, s.r.o., Karadžičova 8, Bratislava, IČO: 35 831 154, v konaní zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Karadžičova 8, Bratislava proti žalovanej: M. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom M., M. XXX/XX, občan SR o zaplatenie 2 287,50 EUR s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 1 531,02 eur, s 8 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1 711,02 eur od 16.5.2016 do 13.4.2017, s 8 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1 651,02 eur od 14.4.2017 do 15.5.2017, s 8 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1 591,02 eur od 16.5.2017 do 15.6.2017, s 8 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1 531,02 eur od 16.6.2017 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V časti o zaplatenie sumy 576,48 Eur s príslušenstvom (poplatky a sankčný úrok) a v časti o zaplatenie 180 Eur s príslušenstvom súd konanie zastavuje.

Žalobca má nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 23.6.2016 domáhal uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť mu sumu 2287,50 EUR, ďalej žiadal úrok z omeškania vo výške 8 % ročne z tejto sumy od 16.5.2016 do zaplatenia a náhradu trov konania. Svoj nárok odôvodnil tým, že jeho právny predchodca (VÚB a.s.) uzatvoril so žalovanou dňa 28.7.2004 zmluvu o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru 896,24 Eur. Žalovaná však v rozpore so zmluvnými podmienkami sa dostala do debetu. Žalovaná suma pozostáva z istiny vo výške 803,29 Eur + štandardného úroku vo výške 907,73 Eur + sankčného úroku vo výške 355,11 Eur + poplatkov 221,37 Eur . Žalovaná počas súdneho konania zaplatila sumu 180 Eur (3 x 60 Eur). Dňa 13.7.2017 doručil čiastočné späťvzatie žaloby a to v sume 576,48 Eur (sankčný úrok vo výške 355,11 Eur + poplatky 221,37 Eur) a v tejto časti ako aj v časti o zaplatenie 180 Eur žiadal konanie zastaviť.

2. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila, od apríla 2017 do júna 2017 zaplatila sumu 180 Eur (3 x 60 Eur).

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom oboznámením obsahu listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise - zmluvy o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty, zmluvou o postúpení pohľadávok, čiastočným späťvzatím žaloby a ostatných v spise nachádzajúcich sa listín a takto vykonaným dokazovaním ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci:

4. Podľa čl. 6 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možností uplatňovať prostriedky

procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu. Podľa čl. 8 CSP, strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. Podľa čl. 15 ods. 1 CSP, dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon. Podľa § 150 ods. 1, 2 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany sporu požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.

5. Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky. Podľa § 151 ods. 1, 2 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné. Podľa § 153 ods. 1 CSP, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Podľa § 154 CSP, prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. Podľa § 186 ods. 2 CSP, súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada. Podľa § 215 ods. 1 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

6. Právny predchodca žalobcu dňa 19.9.2016 uzavrel Zmluvu o postúpení pohľadávok, predmetom ktorej bola i pohľadávka voči žalovanej uplatnená v tomto konaní. Dňa 13.7.2017 doručil žalobca čiastočné späťvzatie žaloby a to v sume 576,48 Eur s príslušenstvom (sankčný úrok vo výške 355,11 Eur + poplatky 221,37 Eur) a v časti o zaplatenie 180 Eur s príslušenstvom a v týchto sumách žiadal konanie zastaviť, preto súd podľa § 145 ods. 2 konanie zastavil. Predmetom konania potom zostala suma 1531,02 Eur (2287,50 mínus 576,48 mínus 180).

7. Právny predchodca (VÚB a.s.) uzatvoril so žalovanou dňa 28.7.2004 zmluvu o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru 896,24 Eur.

8. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvného vzťahu (ďalej len Občianskeho zákonníka), spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

9. Podľa § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Podľa § 3 ods. 1, 2 citovaného zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

10. Zmluva o spotrebiteľskom úvere je zmluvným typom s osobitnou právnou úpravou v zákone č. 258/2001 Z.z., ktorý je k ustanoveniam Občianskeho zákonníka, s podrobnou úpravou spotrebiteľských zmlúv od 1.4.2004, predpisom lex specialis, s poukazom na 879f ods. 3, 4 Občianskeho zákonníka. Súd teda vzťah účastníkov konania posudzoval ako záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy.

11. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z..z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

12. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou vznikol záväzkovoprávny vzťah titulom zmluvy, ktorý súd podrobil skúmaniu i s poukazom na ustanovenia Občianskeho zákonníka dotýkajúce sa problematiky spotrebiteľských zmlúv, keďže posudzovaný právny vzťah napĺňa znaky spotrebiteľského vzťahu.

13. Preskúmaním zmluvných podmienok súd konštatuje, že uzavretá zmluva neobsahuje žiadne také zmluvné podmienky, ktoré by bolo potrebné v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyhodnotiť ako neprijateľné, keďže žiadna zo zmluvných podmienok nemá taký charakter, že by spôsobovala značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Súd poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžp/1/2010. Čo sa týka úročenia istiny toto je v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a rady 2008/48 ES zo dňa 23.4.2008, bod 19, kde je uvedené: pokiaľ ide o úrokovú sadzbu úveru, frekvenciu splátok a kapitalizáciu úrokov, veritelia by mali používať svoj bežný spôsob výpočtu pre príslušný spotrebiteľský úver. Žalovaná suma pozostáva z istiny vo výške 803,29 Eur + štandardného úroku vo výške 907,73 Eur a sankčného úroku 355,11 Eur.

14. Súd s poukazom na vykonané dokazovanie rozhodol tak, že žalobcovi priznal uplatnenú pohľadávku v plnom rozsahu. Žalovanú súd zároveň zaviazal i na zaplatenie úroku z omeškania z uplatnenej pohľadávky v súlade s podanou žalobou, keďže žalobca si uplatnil úrok z omeškania v súlade s § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka a vládneho nariadenia č. 87/1995 Z.z.

15. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

16. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 a keďže žalobca mal vo veci plný úspech, súd mu priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd obsadený súdnym úradníkom samostatným uznesením v zmysle ustanovenia § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu

- Okresný súd Komárno, Pohraničná 6, 945 01 Komárno - na Krajský súd v Nitre. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.