Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23Cb-286-2016.pdf
PDF · 148.81 KB
Case nature
Area
Subarea
23Cb/286/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudcom Mgr. Marošom Feketem v právnej veci žalobcu: YNNA spol. s r.o., J. C. Honského 26, Bratislava, IČO: 31 359 621, proti žalovanému: CELLTEX Hygiene s.r.o., Mokráň záhon 2, Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 46 115 714, zastúpeného Advokátka kancelária SLAMKA & Partners s.r.o., Radlinského 1735/29, Dolný Kubín, IČO: 50 120 000, o zaplatenie 4 478,40 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 4 478,40 eura s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne od 29. 04. 2016 do 12. 08. 2016 v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi jednorazovú paušálnu náhradu vo výške 40,- eura v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania, pričom o výške náhrady trov konania žalobcu rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 16. 08. 2016 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 4 478,40 eura eur s príslušenstvom titulom neuhradenia sumy za poskytnuté služby.
2. Žalobu odôvodnil žalobca tým, že na základe objednávky č. HSL-029/16 vykonal žalovanému servisné služby a následne vystavil dňa 12. 04. 2016 faktúru za služby a materiál č. 31604019 so splatnosťou dňa 28. 04. 2016 na sumu 4 478,40 eura s DPH. Napriek písomným a telefonickým výzvam žalovaný predmetnú faktúru neuhradil.
3. Žalovaný sa k podanej žalobe písomne vyjadril, pričom navrhol predmetnú žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Žalovaný uviedol, že dňa 03. 10. 2012 zakúpil u žalobcu kompresor zn. ALUP ALLEGRO 75, v.č. API70583 na základe zmluvy o dielo č. 184/2012. Dňa 03. 10. 2012 so žalobcom uzavrel aj zmluvu o vykonávaní pravidelného servisu zariadení kompresorovej stanice. V zmysle čl. 4 Servisnej zmluvy a aj prílohy zmluvy o dielo sa mal meniť olej a filtre kompresora po 2.000 prevádzkových hodinách a po 4.000 prevádzkových hodinách bolo potrebné vymeniť sadu sacej klapky, namazať ložiská motora, pričom v tejto časti zmluvy o dielo a servisnej zmluvy sa vyskytlo prvé pochybenie žalobcu, nakoľko to nekorešpondovalo s požiadavkou výrobcu, ktorý vyžadoval namazať ložiská už pri 2.000 prevádzkových hodinách. K uvedeniu kompresora do prevádzky došlo dňa 22. 01. 2013 na prevádzke v Rožňave. Žalobca vykonával priebežne na prevádzke v Rožňave servisný zásah na kompresore dňa 20.06.2013 (po 1.300 prevádzkových hodinách), dňa 25.07.2013, dňa 26. 09. 2013 (po 2.830 prevádzkových hodinách, bez odporučenia mazania ložísk), dňa 10. 10. 2013, dňa 18. 12.
2013 (po 4.145 prevádzkových hodinách, bez odporučenia mazania ložísk), dňa 21. 05. 2014 (po 6.334 prevádzkových hodinách, bez odporučenia mazania ložísk), dňa 19. 09. 2014 (po 8.259 prevádzkových hodinách, bez odporučenia mazania ložísk), dňa 10. 02. 2015 (po 10.236 prevádzkových hodinách, bez odporučenia mazania ložísk), dňa 01. 06. 2015 (po 12.048 prevádzkových hodinách, prvýkrát aj s namazaním ložísk), dňa 19. 10. 2015 (po 14.068 prevádzkových hodinách, bez odporučenia mazania ložísk) a dňa 29. 02 .2016 (po 16.084 prevádzkových hodinách, bez odporučenia mazania ložísk). Na základe oznámenia poruchy žalovaného dňa 03. 03. 2016 ponúkol žalobca ponukou č. A 061/0316 žalovanému zapožičanie kompresora ATLAS COPCO GA 45. Na základe tejto ponuky žalobca dňa 07. 03. 2016 demontoval kompresor a do prevádzky dočasne zapojil zapožičaný kompresor ATLAS COPCO GA 45 (na základe zmluvy o zapožičaní). Od 07. 03. 2016 do 12. 04. 2016 žalovaný ako nájomca používal zapožičaný kompresor, ktorý neumožňoval štandardnú výrobnú prevádzku z dôvodu slabšieho výkonu zapožičaného kompresora, v dôsledku čoho pracoval žalovaný v neekonomickom režime. V zmysle ponuky od žalobcu č. S084/0316 zo dňa 03. 03. 2016 a objednávky č. HSL-029/16 zo dňa 05. 03. 2016 si žalovaný objednal u žalobcu opravu kompresora. Kompresor bol vrátený na prevádzku v Rožňave dňa 12. 04. 2016, pričom zo servisného listu vyplýva, že na kompresore bola vykonaná montáž zrepasovaného motora kompresora. Podľa komunikácie zástupcov oboch strán mala byť cena podľa ponuky od žalobcu č. S084/0316 zachovaná. Repasovaný kompresor sa pokazil druhýkrát dňa 06. 05. 2016. Žalovaný telefonicky nahlásil nadmernú hlučnosť kompresora žalobcovi, ktorý mu potvrdil servisný zásah a dňa 10. 05. 2016 žalobca demontoval zrepasovaný kompresor. Žalovaný však potreboval zabezpečiť výrobu v ekonomicky prijateľnom režime, a preto dopytoval zapožičanie kompresora od iných dodávateľov a rozhodol sa zapožičať si dva kompresory od spoločnosti COMPRESSED GAS s.r.o., čo umožňovalo riadnu ekonomickú prevádzku výroby vo výrobnej prevádzke v Rožňave. Spoločnosť COMPRESSED GAS s.r.o. vyfakturovala žalovanému za zapožičanie predmetných kompresorov sumu 2 680,80 eura s DPH. Žalobca vystavil faktúru č. 31604019 zo dňa 12. 04. 2016 za opravu kompresora vo výške 3 732,- eura plus DPH vo výške 746,40 eura. Žalovaný požiadal žalobcu dňa 20. 04. 2016 o protokol z opravy, resp. o doklad, aká oprava bola vykonaná. Keďže porucha sa vyskytla dvakrát, opakovane žiadal žalovaný o tento doklad dňa 06. 05. 2016. Dňa 10. 05. 2016 žalobca predložil žalovanému doklad bez dátumu s názvom „Výstupná kontrola - skúšobný protokol - 147“ od spoločnosti ENERGETICKÉ STROJÁRNE s.r.o., ktorá opravu vykonala. Dňa 11.05.2016 žalovaný opätovne požiadal od žalobcu doklad, ktorým preukáže vadu kompresora a jej odstránenie. Štatutárny zástupca žalobcu predložil žalobcovi 3. stranu listu od ENERGETICKÝCH STROJÁRNÍ s.r.o., v ktorom bola časť textu vybielená. Tento doklad nepovažoval žalovaný za vierohodný a telefonicky sa voči nemu ohradil žalobcovi, no keďže nebol iný doklad žalovanému predložený, žalovaný neuhradil faktúru za vykonanú opravu. Žalovaný trval na tom, že sú sporné viaceré skutočnosti, ktoré bránia vyplateniu faktúry č. 31604019 zo dňa 12. 04. 2016, a to najmä udávanie hodnoty prevádzkových hodín výrobcu a predajcu, skutočnosť, prečo bolo vykonané namazanie ložísk až po 12.048 prevádzkových hodinách, o aké poškodenie motora kompresora išlo a čo bolo jeho príčinou, pričom pochybnosti vyvoláva aj doklad od ENERGETICKÝCH STROJÁRNÍ s.r.o., nakoľko nebol predložený v plnom znení. Na základe uvedeného považoval žalovaný žalobu za predčasnú, nakoľko žalobca žiada uhradiť servis kompresora, ale nevie preukázať vadu motora a jej príčinu. Na základe uvedeného žiadal žalovaný žalobu v celom rozsahu zamietnuť.
4. V priebehu konania predložil žalovaný súdu podanie - započítanie vzájomných pohľadávok v zmysle ust. § 580 a nasl. Občianskeho zákonníka a v zmysle ust. § 358 a nasl. Obchodného zákonníka. Na základe skutočností uvedených v predmetnom podaní žalovaný uviedol, že je zrejmé, že kompresor bol pokazený z dôvodu, že žalobca nevykonával servis tak, ako sa zaviazal na základe servisnej zmluvy, v dôsledku čoho došlo k poškodeniu kompresora, pričom žalovanému tým vznikla škoda minimálne rovnajúca sa výške uplatnenej pohľadávky žalobcu. Podľa žalovaného bolo zrejmé, že žalobca má voči žalovanému pohľadávku z titulu neuhradenia sumy za opravu kompresora vo výške 4 478,40 eura a žalovaný má voči žalobcovi pohľadávku z titulu spôsobenia škody vo výške 4 478,40 eura. Ide o pohľadávky, ktoré sú vzájomné a splatné, v dôsledku čoho majú byť spôsobilé na započítanie. Na základe uvedeného žalovaný jednostranne započítal svoju pohľadávku z titulu spôsobenej škody voči pohľadávke žalobcu, pričom uvedené vzájomné peňažné pohľadávky v dôsledku úkonu započítania zo strany žalovaného zanikli vo výške, v ktorej sa kryjú ku dňu stretu.
5. Súd sa ďalej oboznámil s nasledovnými listinnými dôkazmi: faktúrou č. 31604019, potvrdením o vykonaní práce zo dňa 12. 04. 2016, servisným listom zo dňa 12. 04. 2016, objednávkou č. HSL-029/16, upomienkami, fotografiami, zmluvou o dielo č. 184/2012, zmluvou o vykonávaní pravidelného servisu
zariadení kompresorovej stanice, odovzdávacím protokolom - záručným listom, servisnými listami, mailovou komunikáciou strán, objednávkou č. KZ 02/05/2016, mailovou komunikáciou žalovaného so spoločnosťou COMPRESSED GAS s.r.o., faktúrou č. 29160803 s prílohami, výstupnou kontrolou - skúšobným protokolom - 147, zmluvou o zapožičaní č. 61/ZAP/2016, ponukou č. A 061/0316, faktúrou č. 31603038, ponukou č. S 084/0316, cenovou ponukou spoločnosti ENERGETICKÉ STROJÁRNE s.r.o., odpoveďou ENERGETICKÝCH STROJÁRNÍ s.r.o. na výzvu súdu s prílohami a započítaním vzájomných pohľadávok. Ďalej súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu a svedkov N. O., U. X. a Y. H. a zistil nasledovný skutkový stav.
6. Dňa 03. 10. 2012 uzatvoril žalobca so žalovaným zmluvu o dielo č. 184/2012, ktorej predmetom bola dodávka zariadení, projektových a montážnych prác a návrh technologickej schémy a dispozičného usporiadania zariadení kompresora a ďalších príslušných zariadení. V rovnaký deň bola medzi stranami sporu uzatvorená aj zmluva o vykonávaní pravidelného servisu zariadení kompresorovej stanice podľa ust. § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, pričom predmetom tejto zmluvy bol záväzok žalobcu vykonávať pravidelné záručné a pozáručné opravy a pravidelnú údržbu kompresora a ďalších príslušných zariadení. Súčasťou servisnej zmluvy bolo ustanovenie o povinnosti zhotoviteľa vykonávať pre objednávateľa predmet zmluvy tak, že pri pravidelnej údržbe po každých 4.000 prevádzkových hodinách vymení sadu sacej klapky a namaže ložisko motora. Z predložených servisných listov bolo preukázané, že žalobca vykonával priebežne servis zariadení v zmysle príslušnej zmluvy. Výslovná zmienka o mazaní ložísk motora bola uvedená v servisnom liste zo dňa 01. 06. 2015 (po 12.048 prevádzkových hodinách). Dňa 03. 03. 2016 oznámil žalovaný žalobcovi poruchu na kompresore. Na základe oznámenia tejto poruchy zapožičal žalobca žalovanému náhradný kompresor a na základe predchádzajúcej dohody prevzal žalobca pokazený kompresor na účel jeho opravy, ktorá trvala v období od 07. 03. 2016 do 12. 04. 2016, a na ktorej sa podieľala aj spoločnosť ENERGETICKÉ STROJÁRNE s.r.o. Za vykonanú opravu si žalobca vyúčtoval faktúru č. 31604019 zo dňa 12. 04. 2016, ktorá znela na sumu 4 478,40 eura (s DPH). Výška účtovanej sumy zodpovedala predpokladanej cene opravy tak, ako bola vyúčtovaná v objednávke č. HSL-029/16 (a rovnako v ponuke č. S 084/0316). Dňa 06. 05. 2016 došlo k ďalšej poruche na repasovanom kompresore. Počas jeho opravy mal žalovaný zapožičané náhradné kompresory od spoločnosti COMPRESSED GAS s.r.o., ktorá si za zapožičanie kompresorov vyúčtovala sumu 2 680,80 eura. V priebehu konania si žalovaný v rámci svojej procesnej obrany uplatnil svoju pohľadávku na započítanie, pričom jej výšku vyčíslil vo výške rovnajúcej sa výške nároku uplatňovaného v žalobe.
7. Po takto vymedzenom skutkovom stave veci na základe tvrdení strán sporu a na základe predložených listinných dôkazov zostala spornou predovšetkým otázka, či bola faktúra č. 31604019 vystavená na sumu reálne zodpovedajúcu cene opráv vykonaných na kompresore. Rovnako zostala spornou otázka, či k poruche na kompresore a následnej potrebe opravy nedošlo v dôsledku porušenia povinnosti zo strany žalobcu, a tým ku následnému vzniku nároku na náhradu škody žalovaného, ako pohľadávky započítateľnej k pohľadávke uplatňovanej žalobcom v tomto konaní.
8. Žalobca pred súdom k sporným skutočnostiam vypovedal, že jeho servisný technik jednoznačne potvrdil, že mazal ložiská motora kompresora pri každom väčšom servise, ale vzhľadom na to, že je to rozsahom malý úkon, nemusel to vždy uviesť do servisného listu. Nie je pravda, že tak urobil až po 12.048 prevádzkových hodinách. Túto skutočnosť má preukazovať aj to, že pri rozobratí motora po havárii kompresora bolo mazivo na prednom ložisku v dostatočnom množstve a predné ložisko bolo nepoškodené. Z obhliadky motora po havárii bolo podľa žalobcu zrejmé, že poškodené bolo len zadné ložisko motora, a preto haváriu zadného ložiska spôsobila jeho výrobná vada. Spochybnil list od ENERGETICKÝCH STROJÁRNÍ s.r.o., kde objednali opravu motora, čo predstavuje tretiu strany cenovej ponuky č. 392/20/16 od tejto spoločnosti. Žalovanému zaslali kópiu tejto tretej strany bez cenovej kalkulácie ako prílohu k skúšobnému protokolu z dôvodu deklarovania prác vykonaných na motore. Žalobca poukázal na to, že žalovaný mal vyjadriť svoj nesúhlas s cenou opravy motora kompresora pred vystavením objednávky na opravu motora, v ktorej vyjadril svoj súhlas s cenovou ponukou na opravu motora. Žalobca trval na tom, že žalovaný vedel, aké práce sa budú na kompresore vykonávať, o čom svedčí cenová ponuka od ENERGETICKÝCH STROJÁRNÍ s.r.o., ktorá bola prílohou k ponuke žalobcu s tým, že tam neboli uvedené ceny, ktoré účtujú žalobcovi ENERGETICKÉ STROJÁRNE s.r.o., nakoľko je to ich obchodné tajomstvo. Žalovaný taktiež uviedol, že žalobca pri oprave prevzal celý kompresor, elektromotor spolu s prevodovkou, prevodovku opravoval žalobca, motor opravovali ENERGETICKÉ STROJÁRNE s.r.o. K započítaniu, ktoré predložil žalovaný uviedol, že s ním nesúhlasí.
9. Žalovaný pred súdom vypovedal, že práce uvedené v cenovej ponuke žalobcu nezodpovedajú prácam uvedeným v cenovej ponuke spoločnosti ENERGETICKÉ STROJÁRNE s.r.o. Žalovaný trval na tom, že sa nevyhýba zaplateniu faktúry, avšak v predmetnom prípade je pohľadávka sporná. Spornosť nároku vidí v tom, že žalobca uvádza, že vykonával servis v súlade so zmluvou a požiadavkami výrobcu, čo mu mal potvrdiť technik, ktorý taký malý servisný zásah, akým je mazanie ložísk neuvádzal do servisných listov, na druhej strane sa tento servisný zásah objavuje v servisnom liste zo dňa 01. 06. 2015 až po 12.048 prevádzkových hodinách. Spornosť nároku videl žalovaný aj v tom, že predložené dôkazy sú nedôveryhodné, a to najmä doklad „Výstupná kontrola - skúšobný protokol - 147“.
10. Svedok N. O. pred súdom vypovedal, že pracuje ako riaditeľ výrobného závodu žalovaného od roku 2013. Po poruche kompresora kontaktoval žalobcu a dohodli si čas odovzdania kompresora na opravu. Svedok rozobral motor kompresora, odoslal ho do opravy, potom bol vrátený, zmontovaný a v priebehu dvoch týždňov sa pokazil, takže celý kompresor bol opakovane odovzdaný žalobcovi, ktorý ho po 45 dňoch vrátil. Následne bola na základe cenovej ponuky vystavená objednávka na opravu motora, pričom žiadali preukázať, čo sa konkrétne opravovalo, keďže to žalobca nepreukázal. Na odporúčanie svedka nebola faktúra uhradená. Svedok žiadal preukázanie vykonaných práv aj z toho dôvodu, aby zistil príčiny poruchy, čo by sa dalo zistiť z protokolu o vykonaných prácach, pričom žalobca napriek opakovanej žiadosti žalovaného rozsah vykonaných prác nepreukázal. Dostal iba list od ENERGETICKÝCH STROJÁRNÍ s.r.o., v zmysle ktorého je kompresor v poriadku, cenovú ponuku, ktorá bola podľa svedka nedôveryhodná a dokument s názvom výstupná kontrola - skúšobný protokol. V súčasnosti je kompresor v poriadku a motor beží. K výpovedi svedka N. O.alobca uviedol, že pri druhej oprave nezobrali celý kompresor, ale iba blok a motor, pričom žalovaný poznal celý opis prác, ktorý je presne uvedený v cenovej ponuke ENERGETICKÝCH STROJÁRNÍ s.r.o. Žalovaný k výpovedi svedka uviedol, že cenovú ponuku predložil žalobca dňa 03. 03. 2016, pričom v tomto čase nemali vedomosť o cenovej ponuke ENERGETICKÝCH STROJÁRNÍ s.r.o., datovanej na deň 23. 03. 2016.
11. Svedok U. X. pred súdom vypovedal, že je zamestnancom spoločnosti ENERGETICKÉ STROJÁRNE s.r.o., kde pracuje ako strojár. Podľa svedka dochádza k havárii ložísk pri veľkej teplote, kedy sa roztaví vazelína a poškodia sa súčiastky. Po roku prevádzky môže dôjsť k havárii ložísk v závislosti od údržby. Nevedel povedať, aké presné súčiastky pri oprave kompresora použili, on mal pri oprave na starosti nález a náhradné diely. Prvýkrát prišlo zariadenie - kompresor s opravou rotora a statora, druhýkrát išlo o opravu predného štítu. Prvýkrát sa opravoval hriadeľ pod ložiskom a predné a zadné viečka. K poškodeniu muselo dôjsť vysokým trením, po ktorom sa zadrelo ložisko, poškodili guľôčky a celé to spadlo na viečka, čo je posledné, čo drží hriadeľ, aby nepoškodil rotor. Vysoké trenie vzniká vtedy, keď sa v stanovenej dobe v motore nedoplní vazelína, pretože motor beží na určitých otáčkach a keď sa vazelína minie, otáčky sa zvýšia. Vazelína sa dopĺňa cca každé 3 mesiace manuálne podľa počtu hodín behu motora. Pri dopĺňaní vazelíny by nemalo dôjsť k prehriatiu motora, nakoľko vazelína nielen maže, ale aj chladí. Vazelína v motore zostáva, len olej sa časom vyparuje, na základe čoho sa stráca mastnosť vazelíny. Keď k ním prišiel motor na opravu, vazelína zmenila hustotu, farbu, bola úplne čierna. Motor bol mastný, ale prišlo v ňom k veľkému prehriatiu. Svedok nevedel uviesť dôvod, pre ktorý sa tak stalo v tomto konkrétnom prípade. Svedok nevedel presne uviesť, čo znamená „sada motora na opravu“, ktorá bola použitá pri oprave kompresora. Oni mali na opravu len elektromotor, na prevodovke nič nerobili. Predná strana elektromotora mala čistú vazelínu, zadná od ventilátora bola havarovaná a v nej bola čierna vazelína.
12. Svedok Y. H., ktorý je zamestnancom ENERGETICKÝCH STROJÁRNÍ s.r.o. k veci vypovedal, že oni robia to, čo je v objednávke, to čo nie je zadané neskúmajú. On je majster, zadá robotu a podrobnejšie to nesleduje. Práce priebežne kontroluje, ale ich kvalitu skúmajú skúšobní technici na výstupnej kontrole. Havária stroja nezáleží len od jeho servisovania, ale aj od viacerých okolností, napr. podmienok, v akých stroj pracuje alebo registrovania či stroj nemal výkyvy alebo prehrievanie. Sada motora na opravu môže byť pri každom motore a pri každom výrobcovi iná. Môže sa stať, že jeden motor má viacero sád motora na opravu, ale svedok nevedel uviesť, či tomu tak bolo pri predmetnom motore. Opravujú iba elektromotory, takže prevodovku neopravovali.
13. Podľa ust. § 1 ods. 1 Obchodného Zákonníka (ďalej len „Obch. Z.“) tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.
14. Podľa ust. § 1 ods. 2 Obch. Z. právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí , a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.
15. Podľa ust. § 261 ods. 1 Obch. Z. táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
16. Podľa ust. § 269 ods. 2 Obch. Z. účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.
17. Podľa ust. § 272 ods. 1 Obch. Z. zmluva vyžaduje pre platnosť písomnú formu iba v prípadoch ustanovených v zákone, alebo keď aspoň jedna strana je pri rokovaní o uzavretí zmluvy prejaví vôľu, aby sa zmluva uzavrela v písomnej podobe.
18. Podľa ust. § 324 ods. 1 Obch. Z. záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a riadne.
19. Podľa ust. § 340a ods. 1 Obch. Z. zmluvne určená lehota na splnenie peňažného záväzku dlžníka z dodania tovaru alebo poskytnutia služby nesmie presiahnuť 60 dní odo dňa doručenia faktúry alebo inej výzvy veriteľa podobnej povahy, ktorou požaduje splnenie peňažného záväzku (ďalej len „doklad“), alebo 60 dní odo dňa, keď veriteľ plnil, podľa toho, ktorý z týchto dní nastal neskôr. To neplatí, ak sa strany o dlhšej lehote splatnosti dohodnú a takáto dohoda nie je v hrubom nepomere k právam a povinnostiam vyplývajúcim zo záväzkového vzťahu pre veriteľa podľa § 369d. Ustanovenia prvej a druhej vety sa nepoužijú, ak osobitný zákon ustanovuje kratšiu lehotu splatnosti.
20. Podľa ust. § 365 ods. 1 Obch. Z. dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.
21. Podľa ust. § 365 ods. 2 Obch. Z. dlžník, ktorého záväzok spočíva v peňažnom plnení, je v omeškaní, ak nesplní riadne a najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia dokladu alebo do 30 dní odo dňa poskytnutia plnenia veriteľom, podľa toho, ktorý z týchto dní nastal neskôr, ak zo zmluvy nevyplýva iná lehota splatnosti. Ak je deň doručenia dokladu neistý, dlžník je v omeškaní uplynutím 30. dňa odo dňa poskytnutia plnenia veriteľom. Dlžník je v omeškaní, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.
22. Podľa ust. § 369 ods. 1 Obch. Z. ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.
23. Podľa ust. § 369 ods. 2 Obch. Z. ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
24. Podľa ust. § 369c ods. 1 Obch. Z. omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369, 369a a 369b <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20170101> aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
25. Podľa ust. § 373 Obch. Z. kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.
26. Podľa ust. § 376 Obch. Z. poškodená strana nemá nárok na náhradu škody, ak nesplnenie povinností povinnej strany bolo spôsobené konaním poškodenej strany alebo nedostatkom súčinnosti, na ktorú bola poškodená strana povinná.
27. Podľa ust. § 380 Obch. Z. za škodu sa považuje tiež ujma, ktorá poškodenej strane vznikla tým, že musela vynaložiť náklady v dôsledku porušenia povinnosti druhej strany.
28. Prechodné ustanovenie účinné od 15. januára 2009 Podľa ust. § 768f Obch. Z. ustanovenia účinné od 15. januára 2009 sa nevzťahujú na omeškanie, ktoré vzniklo pred 15. januárom 2009.
29. Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. februára 2013 Podľa ust. § 768k ods. 2 Obch. Z. práva a povinnosti zo zodpovednosti za porušenie záväzkov zo zmlúv uzavretých pred 1. februárom 2013 sa spravujú podľa predpisov účinných do 31. januára 2013.
30. Podľa ust. § 768k ods. 3 Obch. Z. ustanovenia o čase plnenia peňažného záväzku dlžníka (§ 340a), osobitné ustanovenia pre čas plnenia peňažného záväzku dlžníka, ktorým je subjekt verejného práva (§ 340b), ustanovenia o omeškaní dlžníka (§ 365) a ustanovenia o nekalých zmluvných podmienkach a nekalej obchodnej praxi (§ 369d) účinné od 1. februára 2013 sa nevzťahujú na záväzkové vzťahy uzavreté pred 1. februárom 2013.
31. Podľa ust. § 1 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka (po 01.01.2015) sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania.
32. Podľa ust. § 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka (po 01.02.2013) výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky (k § 369c ods. 1 zákona). Výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 zákona je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.
33. Podľa ust. § 3 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka (po 01.02.2013) ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov občianskeho práva účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
34. Prechodné ustanovenia k úprave účinnej od 1. januára 2015 Podľa ust. § 3a Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka (po 01.01.2015) ak došlo k omeškaniu pred 1. januárom 2015, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných do 31. decembra 2014.
35. Podľa ust. § 147 ods. 2 C.s.p. vzájomnou žalobou je i prejav žalovaného, ktorým proti žalobcovi uplatňuje svoju pohľadávku na započítanie, ale len ak navrhuje, aby bolo prisúdené viac, než čo uplatnil žalobca; inak súd posudzuje taký prejav len ako prostriedok procesnej obrany žalovaného.
36. Podľa ust. § 149 C.s.p. prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.
37. Podľa ust. § 216 ods. 1 C.s.p. súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu.
38. Civilné sporové konanie, ktoré sa spravuje prejednacím princípom a s ním spojenou primárnou zodpovednosťou strán sporu za výsledok konania, kladie pri dokazovaní dôraz na aktivitu strán sporu, a zároveň eliminuje aktivitu súdu pri zisťovaní, zhromažďovaní alebo zabezpečovaní dôkazov z vlastnej iniciatívy. Predpokladom úspechu strany v konaní je riadne splnenie si povinnosti tvrdenia ako aj dôkaznej povinnosti, ktorou strana preukáže hodnovernosť svojich skutkových tvrdení, resp. tvrdení, ktorými popiera skutkové tvrdenia protistrany. Súd, ktorý nesmie v sporovom konaní nahrádzať procesnú
aktivitu strán sporu (pokiaľ mu táto povinnosť pre konkrétny druh konania nevyplýva priamo zo zákona), vychádzal pri zisťovaní skutkového stavu v prejednávanej veci z tvrdení strán, ktoré neboli žiadnou zo sporových strán popreté, ako aj z tých tvrdení, ktoré boli pred súdom preukázané vykonanými dôkazmi. Za účelom odstránenia vyššie vedených sporných okolností v prejednávanej veci vykonal súd dokazovanie v rozsahu, v akom strany konania navrhli vykonanie dôkazov. Na základe takto vykonaného dokazovania a s ohľadom procesnú taktiku a argumentáciu strán v konaní dospel súd k nasledujúcim záverom.
39. V konaní nebolo sporné, že medzi stranami sporu došlo k uzatvoreniu zmluvy o dielo a zmluvy o vykonávaní pravidelného servisu kompresorovej stanice, pričom na predmetné záväzkové vzťahy strán sporu sa vzťahujú ustanovenia Obchodného zákonníka podľa ust. § 1 a § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, nakoľko uvedené zmluvy boli uzatvorené medzi podnikateľmi v súvislosti s výkonom ich podnikateľskej činnosti. Taktiež nebola spornou skutočnosť, že dňa 03. 03. 2016 došlo k poruche na kompresore, ktorú sa žalobca zaviazal opraviť na základe predchádzajúcej ponuky žalobcu č. S 084/0316 zo dňa 03. 03. 2016 (podľa ktorej predstavovala predpokladaná cena opravy sumu 3 432,- eura) a potvrdenej objednávky č. HSL-029/16 zo dňa 05. 03. 2016 (podľa ktorej predstavovala predpokladaná cena opravy sumu 3 432,- eura a predpokladaná cena opravy spolu s kontrolou kompresora sumu 3 732,- eura). Z predmetných listín vyplýva, že výška vyčíslených nákladov sa zhodovala s ich výškou tak, ako boli neskôr po uskutočnení opravy fakturované žalobcom. Za vykonanie opravy si žalobca vyúčtoval vo faktúre č. 31604019 zo dňa 12. 04. 2016 (so splatnosťou dňa 28. 04. 2016) sumu 4 478,40 eura s DPH. Faktúra bola vystavená na predmet poskytnutej služby „tovar a služby podľa servisného listu a potvrdenky o vykonaní práce“, ktoré boli súčasťou predmetnej faktúry. V potvrdení o vykonaní práce zo dňa 12. 04. 2016 bol uvedený opis práce a použitý materiál s vyčíslenou sumou jednotlivých položiek faktúry, ako aj náklady súvisiace s prepravou, ktoré zodpovedali sume vyčíslenej vo faktúre č. 31604019.
40. Predmetná faktúra nebola zo strany žalovaného ani čiastočne zaplatená. Toto omeškanie so zaplatením faktúry odôvodnil žalovaný spochybnením faktúry čo do rozsahu účtovaných poskytnutých služieb. Žalovaný namietal neurčitosť a neúplnosť faktúry, ktorá podľa žalovaného nekonkretizovala konkrétne práce vykonané na kompresore a materiál použitý na jeho opravu. Žalovaný taktiež namietal skutočnosť, že dôvodom, pre ktorý došlo k poruche na kompresore, bolo pochybenie na strane žalobcu, ktorý v rozpore so zmluvou o vykonávaní pravidelného servisu kompresorovej stanice nevykonával pravidelné mazanie ložísk motora po každých 2.000 prevádzkových hodinách (resp. po každých 4.000 prevádzkových hodinách ako bolo uvedené v zmluve), ale vykonal tak až po 12.048 prevádzkových hodinách, v dôsledku čoho došlo k poruche na kompresore a k následnej potrebe jeho opravy. Podľa žalovaného došlo v dôsledku porušenia povinností žalobcu ku škode na strane žalovaného, a preto odmietal predmetnú faktúru zaplatiť.
41. Žalovaný v konaní postavil svoju procesnú obranu na tvrdení, že porušenia záväzku sa nedopustil on, ale žalobca, ktorý mu svojím konaním spôsobil škodu. Škoda mala vzniknúť porušením povinnosti vyplývajúcej zo vzájomného záväzkového vzťahu nesplnením povinnosti premazať ložiská motora vo vopred vymedzených intervaloch. Pre rozhodnutie súdu o tom, že osobe vznikol nárok na náhradu škody tak, ako to žiadal žalovaný v konaní (aj v rámci úkonu započítania) je potrebné, aby bolo v konaní preukázané, že zmluvná strana záväzkového vzťahu sa dopustila porušenia povinnosti vyplývajúcej jej zo zákona alebo zmluvného vzťahu, ďalej vznik škody a príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody druhej zmluvnej strany, pričom všetky tieto predpoklady musia byť splnené kumulatívne. Pri zisťovaní splnenia podmienok pre konštatovanie vzniku nároku na náhradu škody súd prihliada ďalej na to, či bolo porušenie povinnosti spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť strany ako i na to, či poškodená strana mohla objektívne vzniku škody zabrániť. V každom prípade platí, že splnenie podmienok pre vznik nároku na náhradu škody musí preukázať poškodený, v prejednávanej veci žalovaný, ktorý od svojho postavenia osoby poškodenej porušením povinnosti zo záväzkového vzťahu odvodzuje pre seba priaznivé rozhodnutie súdu.
42. Procesná obrana žalovaného spočívajúca v odvolaní sa na škodu, ktorá mu vznikla konaním žalovaného, resp. opomenutím konania, zostala v priebehu celého konania pred civilným súdom iba v rovine tvrdení. Žalovaný síce predložil súdu faktúru, ktorou mu bola vyúčtovaná oprava kompresora zo strany žalobcu, ako aj faktúru od spoločnosti COMPRESSED GAS s.r.o., ktorou bolo žalovanému vyúčtované zapožičanie náhradných kompresorov v čase opravy kompresora, tieto listinné dôkazy
však nemajú vo vzťahu k preukázaniu vzniku škody spôsobenej konaním žalobcu žiaden výpovedný charakter. Z predmetných listín vyplývajú iba náklady žalovaného súvisiace s opravou kompresora a so zabezpečením činnosti v prevádzke žalovaného v čase tejto opravy kompresora.
43. Žalovaný preukazoval porušenie povinnosti žalobcu riadne mazať ložiská motora kompresora v stanovenom intervale predložením servisných listov, v ktorých absentoval záznam o mazaní ložísk motora. Tento záznam bol uvedený až v servisnom liste spísanom po vykonaní servisného zásahu po 12.048 prevádzkových hodinách, z čoho žalovaný odvodzoval, že k tomuto servisnému zásahu nedošlo riadne a včas, ako to vyplýva z čl. 4 zmluvy o vykonávaní pravidelného servisu zariadení kompresorovej stanice, ako aj z požiadaviek výrobcu, uvedených na štítku kompresora. K predmetnému argumentu žalobca uviedol, že mazanie ložísk bolo vykonávané po každom väčšom servisnom zásahu, avšak vzhľadom na to, že ide len o „malý zásah“, nebolo potrebné túto skutočnosť v každom prípade zapisovať do servisného protokolu. Z uvedeného vyplýva, že skutočnosť, či došlo k mazaniu ložísk motora kompresora zostala medzi stranami sporná. Spornosť tejto otázky sa podľa názoru súdu nepodarilo pred súdom jednoznačne odstrániť výpoveďami strán sporu, výsluchom svedkov, ani vykonaním ostatných listinných dôkazov predložených stranami v priebehu konania. Fotografie častí kompresora nemajú vo vzťahu k preukazovaniu vykonania resp. nevykonania priebežného mazania ložísk kompresora reálnu výpovednú hodnotu, nakoľko na podklade predmetných fotografií súd nedokáže prijať záver o tom, či bola povinnosť žalobcu mazať ložiská v súlade s ustanoveniami servisnej zmluvy vykonaná. Výpovede strán sporu v otázke vykonania mazania boli protichodné a na podklade absencie poznámky o vykonaní mazania ložísk na servisných listoch taktiež nie je možné jednoznačne mať za preukázané nesplnenie povinnosti zo strany žalobcu. Vypočutí svedkovia, zamestnanci ENERGETICKÝCH STROJÁRNÍ s.r.o., ktorí sa podieľali na oprave kompresora (U. X. a Y. H.) pred súdom potvrdili, že k poškodeniu motora môže dôjsť z rôznych príčin, pričom jednou z nich môže byť aj nedostatočná údržba kompresora, spočívajúca v zanedbávaní mazania ložísk motora kompresora vazelínou, avšak žiaden zo svedkov výslovne pred súdom nepotvrdil, že by k poškodeniu kompresora v prevádzke žalovaného došlo práve z tohto dôvodu. Z uvedeného vyplýva, že z dôkazov vykonaných na návrh strán sporu nebol zrejmý technický stav kompresora, rovnako nebolo jednoznačne zrejmé, či bolo vykonané mazanie ložísk motora kompresora vo vopred vymedzených intervaloch. Zodpovedanie týchto otázok mohlo prispieť k lepšiemu objasneniu skutkového stavu veci a tým prisvedčiť skutkovým tvrdeniam niektorej zo sporových strán. Strany však v konaní nenavrhli vykonanie žiadneho dôkazu, ktorým by mohli dôveryhodne odstrániť spornosť svojich tvrdení (najmä odborného vyjadrenia podľa ust. § 206 C.s.p. alebo ust. § 207 C.s.p.), a preto takéto dôkazy, preukazujúce uvedenú technickú stránku sporu ako jeho skutkový základ súd s ohľadom na prejednací princíp sporového konania nemohol vykonať. Nie je totiž úlohou súdu nahrádzať procesnú aktivitu strán sporu, ak strany v konaní riadne neoznačia a nenavrhnú vykonanie dôkazov rozhodujúcich pre preukázanie vlastných skutkových tvrdení. Dôkazné bremeno v konaní znášajú strany sporu, jeho prenesenie na súd je v civilnom sporovom konaní vylúčené.
44. V tejto súvislosti súd poukazuje na tú skutočnosť, že procesná zodpovednosť strany sporu za preukázanie svojich tvrdení nezaťažuje v konaní len žalobcu, ale aj žalovaného. Dôkazné bremeno v konaní pred súdom má totiž každá strana, ktorá z existencie tvrdených skutočností odvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky. To platí obzvlášť v prípadoch, ak má súd rozhodnúť vo veci samej, keď určitá skutočnosť významná pre rozhodnutie podľa hmotného práva nebola prípadne nemohla byť pred súdom preukázaná a keď výsledky hodnotenia predložených dôkazov neumožňujú súdu prijať jednoznačný záver o pravdivosti tvrdení tej - ktorej sporovej strany, najmä pokiaľ sú tieto tvrdenia celkom protichodné.
45. Na základe vyššie uvedeného súd konštatuje, že v prejednávanej veci zaťažovala povinnosť preukázať predpoklady vzniku nároku na náhradu škody tú stranu, ktorá si tento nárok uplatňovala v konaní, resp. stranu, ktorá od vzniku tvrdenej škody odvodzovala svoje práva a dôvod pre zamietnutie žaloby. Z predpokladov vzniku nároku na náhradu škody bol v prejednávanej veci preukázaný iba vznik škody - porucha na kompresore. Avšak samotné tvrdenie o porušení povinnosti žalobcu vyplývajúcich zo zmluvy podporené poukazom na absenciu záznamu o vykonaní mazania ložísk motora kompresora nebolo pre jednoznačné konštatovanie porušenia povinností žalobcu postačujúce. Príčinná súvislosť medzi deklarovaným porušením povinností žalobcu a vznikom škody taktiež nebola pred súdom žiadnym hodnoverným spôsobom preukázaná. Pre túto časť procesnej obrany žalovaného platí, že argument o vzniku nároku na náhradu škody zostal len v rovine možnosti a nie určitosti. Súd preto nemohol na základe tvrdení žalovaného a ním navrhnutých dôkazov bez potreby ďalšieho dokazovania konštatovať,
že ku vzniku poruchy na kompresore došlo na základe zavinenia žalobcu. V tejto časti procesnej obrany teda žalovaný neuniesol dôkazné bremeno, ktoré ho v konaní zaťažovalo.
46. Pre úplnosť súd k argumentu žalovaného o vzniku nároku na náhradu škody poukazuje na čl. 4 ods. 2 zmluvy o vykonávaní pravidelného servisu zariadení kompresorovej stanice, v zmysle ktorého bude servisný výkon (vrátane výmeny sady sacej klapky a mazania ložiska motora po 4.000 prevádzkových hodinách) vykonaný na základe písomnej alebo telefonickej požiadavky objednávateľa, t.j. žalovaného. Žalovaný sa v priebehu celého konania dovolával porušenia povinnosti zo strany žalobcu, ktorý nevykonal mazanie ložísk v intervaloch podľa zmluvy. Avšak žalovaný v priebehu celého konania neuviedol, že by žalobcu k mazaniu ložísk motora vyzval tak, ako mu táto povinnosť vyplýva zo zmluvy. Naopak, z tvrdení strán sporu a predložených listinných dôkazov vyplýva, že žalovaný sa porušenia zmluvy zo strany žalobcu dovolával až v konaní pred súdom, teda v čase, kedy počet prevádzkových hodín jednoznačne prevyšoval interval pre mazanie ložísk motora. V zmysle zásady prevencie mohol žalovaný poukázať na nedostatočné plnenie si povinností žalobcu už pred vznikom poruchy na kompresore a domáhať sa plnenia povinnosti tak, ako to predpokladá čl. 4 ods. 2 zmluvy o vykonávaní pravidelného servisu zariadení kompresorovej stanice. Z deklarovaného konania žalovaného však nevyplýva, že by sa žalovaný v priebehu existencie vzájomného zmluvného vzťahu dovolával neplnenia povinností žalobcu tak, ako ho zaväzuje záväzkový vzťah so žalovaným.
47. V priebehu konania ďalej žalovaný doručil súdu na pojednávaní podanie, ktorým jednostranne započítaval pohľadávku žalobcu vo výške 4 478,40 eura k jeho vlastnej pohľadávke voči žalobcovi v totožnej výške. Pohľadávka žalovaného voči žalobcovi mala predstavovať pohľadávku z titulu spôsobenia škody vo výške 4 478,40 eura. Nakoľko si žalovaný uplatnil voči žalobcovi pohľadávku vo výške neprevyšujúcej výšku pohľadávky uplatňovanej žalobou doručenou súdu dňa 16. 08. 2016, započítanie žalobcu bolo v zmysle ust. § 147 ods. 2 C.s.p. považované za prostriedok procesnej obrany žalovaného, a nie za vzájomnú žalobu. Z obsahu predmetnej písomnosti nebol súdu jednoznačne zrejmý spôsob určenia výšky započítavanej pohľadávky žalovaného voči žalobcovi, nakoľko žalovaný tvrdil, že mu vznikla škoda súvisiaca s poruchou na kompresore dňa 03. 03. 2016 (v súvislosti s opravou kompresora a so zabezpečením prevádzky zapožičaním náhradného kompresora) a ďalšou poruchou na kompresore dňa 06. 05. 2016 a potrebou zabezpečenia riadnej prevádzky počas opravy kompresora zapožičaním ďalších náhradných kompresorov od tretieho subjektu. Žalovaný si uplatnil na započítanie škodu vo výške 4 478,40 eura. Z obsahu predmetného podania a vyčíslenej sumy nie je súdu zrejmé, či táto suma zahŕňa len náklady na opravu kompresora alebo len náklady žalovaného súvisiace so zabezpečím prevádzky dočasným zapožičaním náhradných kompresorov počas opakovanej opravy kompresora, alebo kombináciu týchto nákladov žalovaného (ako by sa to dalo z textu podania vyvodiť). Započítanie vzájomných pohľadávok v znení predloženom v prejednávanej veci považoval súd za nejasné a neurčité.
48. Na základe vyššie uvedených skutočností nemôže súd jednostranný úkon započítania vzájomných pohľadávok, ako súčasť procesnej obrany žalovaného, považovať za dôvod, pre ktorý by bolo potrebné žalobu zamietnuť. Okrem neurčitosti úkonu započítania súd opakovane poukazuje na skutočnosť, že v konaní nebolo preukázané, že k poruche na kompresore došlo v dôsledku porušenia povinnosti žalobcu, v dôsledku čoho mohlo preukázateľne dôjsť k zavinenému vzniku škody na strane žalovaného. Existencia nároku na náhradu škody vo výške „minimálne“ sa rovnajúcej výške uplatňovanej pohľadávky žalobcu nebola v konaní preukázaná, keďže nebolo preukázané porušenie povinností žalovaného, ani príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody na strane žalovaného, a to ani vo vzťahu k prvej ani k druhej poruche na kompresore. Preto nebolo podľa súdu uplatnenie vzájomného nároku ako súčasť procesnej obrany žalovaného relevantným dôvodom pre zamietnutie žaloby tak, ako to v konaní žiadal žalovaný.
49. Okrem toho neuniklo pozornosti súdu, že úkonom započítania žalovaný zmenil svoju procesnú obranu spočívajúcu v spochybňovaní nároku žalobcu na úhradu faktúry č. 31604019. Kým v predchádzajúcom priebehu konania žalovaný neuznával tento nárok žalobcu, v započítaní doručenom súdu na pojednávaní dňa 19. 06. 2017, žalovaný výslovne uvádza, že „z vyššie uvedených skutočností je zrejmé, že spoločnosť YNNA spol. s r.o. má voči spoločnosti CELLTEX Hygiene s.r.o. pohľadávku z titulu neuhradenia sumy za opravu kompresora vo výške 4 478,40 eura, atď.“ Z tohto tvrdenia žalovaného vyplýva, že žalovaný písomne uznal (predtým spochybňovanú) existenciu nároku žalobcu nie len čo
do dôvodu, ale aj do výšky. Existenciu svojej vlastnej pohľadávky voči žalobcovi sa mu však v konaní preukázať nepodarilo.
50. Súčasťou procesnej obrany žalovaného bolo tvrdenie, že žaloba bola súdu doručená a konanie pred civilným súdom začaté predčasne. Dôvodom malo byť to, že žalobca nepredložil spolu s faktúrou č. 31604019 doklady, ktoré by jednoznačne preukazovali, aké opravné práce boli na kompresore vykonané a aké súčiastky boli na opravu použité, v dôsledku čoho nemal žalovaný riadne preukázanú výšku jednotlivých fakturovaných položiek. Žalovaný odmietol vyplatiť faktúru skôr, ako budú tieto náležitosti faktúry jednoznačne objasnené.
51. K tomuto tvrdeniu súd uvádza, že v konaní bola súdu predložená ponuka č. S 084/0316 zo dňa 03. 03. 2016 a objednávka na opravu kompresora č. HSL-029/16 zo dňa 05. 03. 2016, podpísaná žalobcom aj žalovaným, v ktorej boli náklady na opravu kompresora predbežne vyčíslené na sumu 3 732,- eura bez DPH. Predpokladaná cena zahŕňala opis plánovaných prác v súvislosti s opravou kompresora, náklady na prepravu zariadenia a cenu náhradných dielov, ktoré mali byť použité pri oprave kompresora, identifikované ako „sada motora na opravu“ a „sada tesnení prevodovky a bloku“. S takto vystavenou objednávkou prejavili súhlas svojím podpisom na liste objednávky ako žalobca, tak aj žalovaný. Faktúra č. 31604019 zo dňa 12. 04. 2016, vystavená po vykonaní opravy kompresora, znela na rovnakú sumu, ako bola predbežne vyčíslená v objednávke, tzn. na sumu 3 732,- eura, ku ktorej bola pripočítaná DPH vo výške 746,40 eur (tzn. spolu vo výške 4 478,40 eura). K faktúre bolo priložené potvrdenie o vykonaní práce zo dňa 12. 04. 2016, ktoré obsahovalo položky zhodné s položkami uvedenými v objednávke č. HSL-029/16, s ktorou vyjadril žalovaný svoj súhlas nielen svojím podpisom na objednávke, ale aj následným odovzdaním kompresora žalobcovi na účely jeho opravy v zmysle predchádzajúcej dohody strán sporu. Z takého konania strán sporu mal súd za preukázané, že strany si dostatočne určitým spôsobom dohodli predmet plnenia (opravu kompresora a poskytnutie príslušných náhradných dielov), ako aj cenu za poskytnutie plnenia, ktorá zodpovedala výslednej fakturovanej sume.
52. Žalovaný v konaní namietal neurčitosť vystavenej faktúry a priložených listín, vrátane správy od ENERGETICKÝCH STROJÁRNÍ s.r.o., ktorej súčasťou bol dokument s názvom Výstupná kontrola - skúšobný protokol - 147. Súd považoval takto preukázané vyčíslenie sumy za poskytnuté plnenie na účely rozhodovania o oprávnenosti a výške nároku na úhradu sumy za dostatočné. Pokiaľ totiž žalovaný považoval vystavenú predbežnú kalkuláciu za nedostatočne určitú, mohol túto skutočnosť namietať pred uzavretím dohody o oprave kompresora, resp. nepodpísať objednávku v znení, v ktorom bola vystavená z dôvodu neurčitosti či nejasnosti objednávky. Žalovaný však pristúpil na opravu kompresora v rozsahu a v cene špecifikovanej vo vyššie uvedených listinách, pričom rovnakú cenu za rovnaké poskytnuté plnenie si žalobca uplatnil v tomto konaní. Na základe uvedeného súd považoval námietky žalovaného proti uplatňovanej faktúre, s ohľadom na jeho predchádzajúce správanie, a to predovšetkým na súhlas s ponukou a podpísanou objednávkou na vykonanie opravy kompresora, za nedôvodné.
53. Ako bolo vyššie uvedené, súd sa v konaní nestotožnil s tvrdeniami žalovaného, ktorý založil svoju procesnú obranu na námietke porušenia povinností zo strany žalobcu, v dôsledku čoho mal žalovanému vzniknúť nárok na náhradu škody vo výške rovnajúcej sa výške nároku uplatňovaného v tomto konaní. Súd v dôsledku neunesenia dôkazného bremena v tejto časti argumentácie žalovaného nemohol rozhodnúť o zamietnutí žaloby z dôvodu škody údajne spôsobenej žalobcom. Rovnako nemohol súd zamietnuť žalobu na základe vykonaného jednostranného započítania vzájomných pohľadávok strán sporu, keďže existencia započítateľnej pohľadávky žalovaného voči žalobcovi nebola v konaní pred súdom preukázaná. Pred súdom neobstála ani obrana žalovaného spočívajúca v tvrdení, že žaloba bola podaná predčasne, nakoľko k faktúre č. 31604019 neboli priložené všetky príslušné doklady, preukazujúce konkrétne vykonané úkony v súvislosti s opravou kompresora a s poskytnutím náhradnej sady motora na opravu a sady tesnení prevodovky.
54. V komparácii s nedostatočne preukázanými skutkovými tvrdeniami žalovaného pôsobia skutkové tvrdenia žalobcu v spojení s predloženými listinnými dôkazmi dôveryhodne. Na základe toho možno konštatovať, že v prejednávanej veci malo nedostatočné splnenie si dôkaznej povinnosti za následok neúspech v spore na strane žalovaného. Žalobca v konaní preukázal, že medzi ním a žalovaným došlo k dohode o oprave kompresora, na ktorej sa okrem žalobcu podieľala aj spoločnosť ENERGETICKÉ STROJÁRNE s.r.o. Za vykonanú opravu si žalobca vyúčtoval sumu 4 478,40 eura s príslušenstvom, ktorú žalovaný do dnešného dňa ani sčasti neuhradil. Takýmto opomenutím konania sa žalovaný dostal
do omeškania s plnením svojho dlhu, v dôsledku čoho vzniklo žalobcovi okrem práva na uhradenie sumy za vopred dohodnuté a poskytnuté plnenie aj právo na zaplatenie úrokov z omeškania podľa ust. § 365 a § 369 Obchodného zákonníka. Žalobca si v konaní uplatnil úroky z omeškania vo výške 8 % ročne zo žalovanej sumy za obdobie od 29. 04. 2016 (deň nasledujúci po dni splatnosti faktúry č. 31604019) do 12. 08. 2016. K prvému dňu omeškania žalovaného (tzn. ku dňu 29. 04. 2016) bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky vo výške 0 %, takže žalobcovi patrili úroky z omeškania vo výške o 8 percentuálnych bodov vyššie ako je uvedená základná úroková sadzba, teda 8 %
ročne. Súd priznal žalobcovi právo na úroky z omeškania z priznanej sumy až do dňa reálneho zaplatenia tejto sumy žalovaným žalobcovi. Žalobca v žalobnom návrhu ohraničil obdobie, za ktoré si uplatnil úrok z omeškania, a to aj čo do dátumu, po ktorý si uplatňuje úrok z omeškania. Súd viazaný žalobným návrhom žalobcu v zmysle ust. § 216 ods. 1 C.s.p. preto priznal žalobcovi úrok z omeškania za obdobie, za ktoré si žalobca príslušenstvo pohľadávky uplatnil. Rovnako žalovanému vzniklo právo na náhradu jednorazovej paušálnej náhrady vo výške 40,- eura podľa ust. § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka a ust. § 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z.
55. S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia považoval súd nárok žalobcu na zaplatenie faktúry spolu s príslušenstvom za dôvodný, a preto jeho návrhu v plnom rozsahu vyhovel.
56. Nakoľko strany sporu nemali na pojednávaní konanom dňa 19. 06. 2017 ďalšie návrhy na dokazovanie, pričom po ich záverečných vyjadreniach súd nepovažoval za potrebné vykonať ďalšie dôkazy, súd podľa ust. § 182 C.s.p. vyhlásil dokazovanie za skončené a podľa ust. § 219 ods. 2 druhej vety C.s.p. odročil pojednávanie za účelom vyhlásenia rozsudku na deň 19. 07. 2017, na ktorom rozsudok vo veci samej vyhlásil.
57. Podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
58. Podľa ust. § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
59. Podľa ust. § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
60. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca mal plný úspech vo veci, keďže súd jeho žalobe vyhovel v plnom rozsahu, priznal mu podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s ust. § 262 ods. 1 C.s.p. nárok na náhradu trov konania, o výške ktorej súd rozhodne podľa ust. § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré môže strana sporu podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutie na súde, proti ktorému rozhodnutie smeruje (ust. § 355 ods. 1 C.s.p. v spojení s ust. § 362 C.s.p.).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (ust. § 363 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (ust. § 364 C.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.