Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Co/576/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej a sudcov JUDr. Petra Priehodu a JUDr. Anny Snopčokovej, v právnej veci žalobcu: T. P. - UNI DREVO, 974 09 Banská Bystrica, Jaseňová 11, IČO: 37 592 173, zastúpený JUDr. Jánom Vinarčíkom, advokátom, 974 01 Banská Bystrica, Pod Rybou 5, proti žalovanému: Urbárska spoločnosť, pozemkové spoločenstvo Banská Bystrica, časť Majer, 974 01 Banská Bystrica, Stavebná 4, IČO: 42 302 013, zastúpenému JUDr. Ing. Darinou Šadibolovou, advokátkou, 974 01 Banská Bystrica, Námestie Štefana Moysesa 17/A, o určenie platnosti zmluvy o nájme lesných pozemkov, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 31. 05. 2016 č. k. 10C/194/2015 - 149, takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým zamietol žalobu, p o t v r d z u j e .

II. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o náhrade trov prvoinštančného konania m e n í tak, že žalovaný m á n á r o k na náhradu trov konania v celom rozsahu účelne vynaložených trov.

III. Žalovaný m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd, ako súd prvej inštancie, zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal určenia, že „zmluva o nájme lesných pozemkov uzatvorená dňa 03. 12. 2009 medzi žalobcom a žalovaným je platná“ a jej predmetom je „nájom lesných pozemkov v katastrálnom území P., ktoré sú zapísané na LV č. XXX a LV č. XXXX, a to časť parciel EKN č. XXX, XXX v lesných porastoch JPRL č. XX, XX, XX, XX, E., E.,XX, XX, XX, XX, XX, XX vo výmere XX,XX ha“. Okresný súd po vykonanom dokazovaní vzhľadom na predmet sporu skúmal naliehavosť právneho záujmu na požadovanom určení a dospel k záveru, že ani prípadné vyhovenie návrhu žalobcu a určenie platnosti nájomnej zmluvy by nevyriešilo spor strán, lebo žalovaný logicky argumentuje, že ju výpoveďou zo dňa 26. 11. 2014 platne vypovedal (pričom je nesporné, že neplatnosť výpovede nájomnej zmluvy žalovaným žalobca nenapadol na súde, list jeho právneho zástupcu zo dňa 08. 12. 2014 je len reakciou a polemikou so žalovaným). Súd teda konštatoval absenciu naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení a návrh zamietol bez toho, aby sa ďalej zaoberal posúdením vecnej stránky predmetu konania a argumentov sporových strán. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie s poukazom na ustanovenie § 142 ods. 1 OSP a priznal úspešnému žalovanému náhradu trov konania za vymenované úkony právnej služby v rokoch 2015 a 2016. Uviedol, že za tarifnú hodnotu veci považoval výšku 5-ročného nájomného (24 900,- Eur) ako opakujúceho sa plnenie podľa § 10 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. s tým, že určil uvedeným spôsobom základnú sadzbu tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby podľa § 10 ods. 1 vyhlášky na sumu 315,12 Eur.

2. Proti rozsudku okresného súdu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie. S poukazom na ustanovenie § 365 ods. 1 písm. h/ odôvodnil podanie odvolania nesprávnym právnym posúdením veci v otázke posúdenia naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení. Tvrdí, že naliehavý právny záujem žalobcu vyplýva už zo samotnej podstaty sporu, v ktorom ide o určenie, či nájomná zmluva medzi žalobcom a žalovaným platná a účinná je alebo nie je. Naliehavý právny záujem je spravidla daný, pokiaľ by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým (R 17/1972). V súlade s obsahom a príslušnými ustanoveniami nájomnej zmluvy, o určenie platnosti a účinnosti ktorej ide, ako žalobca v spolupráci so žalovaným postupoval, túto zmluvu ničím neporušil, žalovanému nespôsobil žiadnu škodu, a naopak, v rámci decenálneho plánu so žalovaným vytvoril na vlastnú škodu predpoklady zisku, vychádzajúc z jej platnosti pro futuro. Spôsob, akým mala byť predmetná nájomná zmluva vypovedaná, je v rozpore s platným právnym stavom a spôsobuje mu značnú škodu, vyplývajúcu z následných zmluvno-právnych vzťahov so subjektmi, s ktorými žalobca spolupracoval, ako aj investovaných nákladov, ktoré si nemôže zhodnotiť. Žalovaný dva roky po jeho zapísaní do registra pozemkových spoločenstiev, ako spoločenstvo s právnou subjektivitou, riadne akceptoval predmetnú zmluvu a žalobca riadne vykonával povinnosti vyplývajúce zo zmluvy. Poukazuje na to, že za nedovolenú možno považovať určovaciu žalobu, pokiaľ neslúži potrebám praktického života, ale vedie k zbytočnému rozmnožovaniu sporov. Ak však určovacia žaloba vytvára pevný právny vzťah účastníkov sporu, ako je to v žalovanom prípade, je predovšetkým z hľadiska naliehavého právneho záujmu, prípustná aj napriek tomu, že by eventuálne bola možná aj iná žaloba (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR publikované v časopise Zo súdnej praxe č. 40/1996).

3. V ďalšej časti odvolania nesúhlasí s priznanými trovami konania, keď namieta ďalšiu poradu s klientom za dve skončené hodiny dňa 26. 10. 2015, rovnako ďalšiu poradu s klientom za dve skončené hodiny dňa 13. 01. 2016, pri ďalšej porade dňa 26. 10. 2015 považuje za neúčelne vynaloženú, pretože z výpovede žalobcu, resp. jeho právneho žalobcu, ako aj z výpovede právnej zástupkyne žalovaného na pojednávaniach nevyplývala nevyhnutnosť porád, navyše právna zástupkyňa žalovaného o vykonaní týchto porád predložila konajúcemu súdu iba zoznam s datovaním uskutočnených porád, pričom ich predmet, resp. účel nešpecifikovala. Pokiaľ si aj odvolací súd osvojí rozhodnutie súdu prvej inštancie, bude mať za dostatočne preukázanú absenciu naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení, navrhuje zmeniť výrok rozhodnutia o trovách konania tak, že žalobca bude zaviazaný na povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania v sume 354,17 Eur, z toho súdny poplatok 33,- Eur a trovy právneho zastúpenia 321,17 Eur. navrhol teda zrušiť rozsudok okresného súdu a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, alternatívne, v prípade potvrdenia rozsudku, ktorým súd žalobu zamietol, navrhuje zmeniť rozhodnutie o trovách konania uvedeným spôsobom.

4. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadrila právna zástupkyňa žalovaného. odvolanie žalobcu označila za nedôvodné, zotrváva na tom, že žalobca v tejto veci neosvedčil naliehavý právny záujem na určení platnosti nájomnej zmluvy. Predmetná určovacia žaloba nie je opodstatnená, pretože vyriešenie otázky platnosti nájomnej zmluvy by neznamenalo úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu či práva, požadované určenie má povahu predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je alebo nie je právny vzťah alebo právo, a teda povahu predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je alebo nie je nájomný vzťah medzi účastníkmi a táto predbežná otázka nerieši a nemôže riešiť celý obsah alebo dosah sporného právneho vzťahu, alebo práva. Žalobcova neistota v jeho právnom postavení sa vyriešením predbežnej otázky (určenia platnosti nájomnej zmluvy) neodstráni. Žalovaný má okrem toho za to, že v konaní absentuje aj základný predpoklad úspešnosti žaloby, a to pasívna vecná legitimácia žalovaného, ktorý nie je právnym nástupcom subjektu, ktorý by mohol byť za predpokladu zákonom stanovených podmienok v tomto konaní žalovaný. Žalovaný vznikol dňa 25. 06. 2012 v zmysle zákona č. 181/1995 Z. z. rozhodnutím Obvodného lesného úradu Banská Bystrica o zápise žalovaného do registra pozemkových spoločenstiev. Žalovaný svojím vznikom neprevzal na seba práva a povinnosti urbárskej spoločnosti bez právnej subjektivity. Zmluvu, ktorej určenia platnosti sa žalobca domáha, uzatvoril s USPSM bez právnej subjektivity, IČO: 20 210 166 124. Žalovaný má za to, že v prípade, ak by aj bol v danej právnej veci pasívne vecne legitimovaný, nič to nemení na absencii osvedčenia naliehavého právneho záujmu na určení platnosti predmetnej zmluvy.

5. K námietkam žalobcu, týkajúcich sa trov konania, konkrétne porád s klientom, sa vyjadruje tak, že porady s právnym zástupcom neboli vykonávané po pojednávaní, vždy boli vykonávané ako príprava na nasledujúce pojednávanie, reflektujúc predovšetkým na skutočnosti prezentované súdom ako aj žalobcom na pojednávaniach, čo bolo dôvodom, prečo sa tieto porady uskutočňovali v krátkom časovom

odstupe od konania pojednávania. Účelom porád bola príprava na ďalšie pojednávanie aj na základe ďalších listinných dôkazov a nových skutočností, ktoré žalovaný, reflektujúc na predpokladané dôkazy protistranou, zabezpečoval a ktorých využitie s ohľadom na ich právnu relevanciu konzultoval so svojím právnym zástupcom. Žalovaný uvádza, že vzhľadom na závažnosť prejednávanej veci vzhľadom na vysoký počet listinných dôkazov a obsahovú náročnosť veci si táto vyžadovala časovo náročnejšiu prípravu procesnej obrany s ohľadom na predvídanie všetkých skutočností, ktoré môže žalobca prezentovať. Tvrdí, že pri uplatňovaní trov právneho zastúpenia postupoval podľa vyhlášky č. 655/2004 Z. z. a navrhuje napadnutý rozsudok potvrdiť a zaviazať žalobcu na náhradu trov odvolacieho konania.

6. Žalobca v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného k odvolaniu uviedol, že v súlade so žalobou o určenie platnosti zmluvy o nájme lesných pozemkov zo dňa 03. 12. 2009 uzatvoril v tento deň so žalovaným zmluvu o nájme lesných pozemkov bližšie špecifikovaných v žalobnom návrhu a následných dokumentoch označených ako zmena petitu žalobného návrhu vo veci, ktoré mu žalovaný prenechal v zmysle predmetnej zmluvy na dočasné užívanie za dohodnutých podmienok. Predmetná zmluva mala byť platná do 31. 12. 2018, pričom jediný dôvod jej zrušenia je uvedený v čl. VI. bod 12 zmluvy. Na základe zákona č. 181/1995 zapísal vtedajší Obvodný lesný úrad Banská Bystrica žalovaného do registra pozemkových spoločenstiev ako spoločenstvo s právnou subjektivitou a tým bol žalovaný „vyňatý“ z evidencie pozemkových spoločenstiev dňom 13. 07. 2012. O tejto skutočnosti ho žalovaný informoval listom zo dňa 15. 10. 2012, kde okrem iného oznámil aj svoje identifikačné a účtovno- ekonomické údaje, čím aj naďalej potvrdil platnosť doterajšieho nájomného vzťahu a predpoklad jeho trvania do budúcnosti. Vyjadrenie žalovaného k odvolaniu považuje za nedôvodné a v plnom rozsahu trvá na dôvodoch odvolania proti rozsudku. namieta vyčíslenie trov právneho zastúpenia za úkon právnej služby - porada s klientom dňa 30. 08. 2016, ktorú považuje za účelovo vyčíslenú.

7. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“), preskúmal vec v medziach daných ustanovením § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 ods. 1 a contrario. Napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne správny a správne odôvodnený podľa § 387 ods. 1, 2 potvrdil.

8. Ako je zjavné z obsahu spisu, okresný súd vo veci vyhlásil rozsudok dňa 31. 05. 2016, odvolanie proti rozsudku bolo podané v zákonom stanovenej lehote dňa 16. 08. 2016. Dňom 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť Zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej „CSP“), podľa ktorého prechodného ustanovenia - § 470 ods. 1, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

9. Podľa § 387 ods. 1 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Po preskúmaní veci odvolací súd konštatuje, že okresný súd vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, toto náležite v súlade s ustanovením § 132 a nasl. OSP (účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie) vyhodnotil a svoje rozhodnutie odôvodnil postupom zodpovedajúcim ustanoveniu § 157 ods. 2 OSP.

10. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s právnym záverom okresného súdu, ktorý konštatoval absenciu naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení s tým, že ani prípadné vyhovenie žaloby o určenie platnosti nájomnej zmluvy by neviedlo k vyriešeniu sporných vzťahov medzi sporovými stranami.

11. Podľa právneho stavu v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie - § 80 Občianskeho súdneho poriadku sa mohol žalobca domáhať okrem iného určenia, či tu právny vzťah alebo právo je, alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Základným predpokladom úspešnosti takejto žaloby o určenie (§ 80 písm. c/ OSP) je danosť naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení.

12. Pokiaľ žalobca nepožaduje svojou žalobou určenie existencie (neexistencie) právneho vzťahu alebo práva, ale domáha sa určenia existencie (neexistencie) právnej skutočnosti, nejde o určovaciu žaloby podľa § 80 písm. c/ OSP, pre ktorú platí, že sa ňou žalobca domáha, aby súd deklaratórnym rozhodnutím vyhlásil určitý právny vzťah alebo právo za jestvujúce (nejestvujúce). Ide teda o žalobný návrh, ktorý v pôvodnom ustanovení § 80 OSP nebol uvedený, takáto žaloba mohla byť opodstatnená jedine vtedy, ak mala oporu v právnom poriadku, takúto žalobu teda musel zákon pripúšťať (rozsudok NS SR zo dňa

28. 02. 2005 sp. zn. 5Cdo 141/2004). Pokiaľ by takúto žalobu zákon nepripúšťal, bolo ju potrebné bez ďalšieho zamietnuť (rozsudok NS SR zo dňa 27. 11. 2007 sp. zn. 4Cdo 231/2006).

13. Podľa platnej úpravy, účinnej ku dňu rozhodnutia odvolacieho súdu, možno žalobou požadovať, aby sa rozhodlo o určení právnej skutočnosti iba v prípade, ak to vyplýva z osobitného predpisu (§ 137 písm. d/ - napr. žaloba na určenie neplatnosti právneho úkonu o skončení pracovného pomeru, žaloba na určenie neplatnosti výpovede z nájmu bytu, žaloba na určenie neplatnosti dražby, ...).

14. Pokiaľ teda súd prvej inštancie dospel k záveru, že na požadovanom určení (určení platnosti zmluvy o nájme lesných pozemkov, tzn. o určenie právnej skutočnosti) žalobca nemá naliehavý právny záujem, a preto je potrebné túto žalobu bez ďalšieho zamietnuť, je jeho záver správny, a preto napadnutý rozsudok s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 1, 2 potvrdil.

15. Pokiaľ ide o rozhodnutie o trovách konania, odvolací súd výrok o náhrade trov prvoinštančného konania podľa § 388 za použitia ustanovenia § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 zmenil tak, že žalovaný ako neúspešný účastník má nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu účelne vynaložených trov. Zároveň podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 rozhodol o trovách odvolacieho konania tak, že žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. Rozhodnutie o výške účelne vynaložených trov konania tak ostáva na posúdení súdu prvej inštancie, o ktorom rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 vyšší súdny úradník, ktorý vzhľadom na zmenu výroku tohto rozhodnutia môže opätovne posúdiť účelnosť uplatnených trov právneho zastúpenia, pretože v zmysle novej právnej úpravy už odvolací súd nie je funkčne príslušný na rozhodnutie o výške trov právneho zastúpenia, rozhoduje len o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie.

16. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ .

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .