Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Co/55/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Daša Kontríková a sudkýň: JUDr. Iveta Jankovičová a JUDr. Ľubica Bundzelová v právnej veci žalobkyne: C. C., rod. A., nar. X.X.XXXX, trvale bytom U. J. XXXX, zastúpená advokátkou JUDr. Janou Kompišovou, so sídlom Bratislava, Jakubovo nám. č. 9, proti žalovanému: Fleetreal a.s., so sídlom Vlčie Hrdlo 64, Bratislava, IČO: 45 470 189, zastúpený advokátom JUDr. Ing. Ľubomírom Navračičom, PhD., so sídlom Bratislava, Miletičova 21, o určenie, že nehnuteľnosti nie sú zaťažené záložným právom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Galanta č.k. 15C/282/2015-124 zo dňa 20.10.2015, takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa vo veci samej p o t v r d z u j e .

II. Rozsudok súdu prvej inštancie sa v časti náhrady trov konania m e n í tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania vo výške 1.069,44 eura, z toho trovy právneho zastúpenia vo výške 969,94 eur a iné trovy vo výške 99,50 eura, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, k rukám právnej zástupkyne žalobkyne.

III. Žalobkyňa má voči žalovanému p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie prvým odsekom výroku určil, že nehnuteľnosti nachádzajúce sa v Z. C. J., a to stavba, rodinný dom súp. č. XXXX stojaci na parcele reg. „C“ č. 1150/2 v k. ú. U. J. okres Galanta, ktorá je vedená Okresným úradom Galanta, katastrálny odbor na LV č. XXXX, pozemok, parc. reg. „C“ č. 1150/1, záhrady o výmere 108 m2, ktorý je vedený Okresným úradom Galanta, katastrálny odbor na LV č. XXXX pre k. ú. U. J. a pozemok parc. reg. „C“ č. 1150/2, zastavané plochy a nádvoria o výmere 482 m2, ktorý je vedený Okresným úradom Galanta, katastrálny odbor na LV č. XXXX pre k. ú. U. J. nie sú zaťažené záložným právom v prospech žalovaného, pričom ide o záložné právo zapísané Okresným úradom Galanta, katastrálnym odborom na LV č. XXXX a LV č. XXXX pre k. ú. U. J. v prospech Slovenskej poľnohospodárskej banky a.s. Bratislava v zmysle záložnej zmluvy č. 2321-47737-026 zo dňa 5.8.1994 podľa V 1312/1994 zo dňa 13.9.1994. Druhým a tretím odsekom výroku súd uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobkyni trovy konania v sume 99,50 eura, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku a trovy právneho zastúpenia v sume 983,16 eura k rukám jej právnej zástupkyne, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Rozsudok súd prvej inštancie odôvodnil právne s použitím § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP), § 151a Občianskeho zákonníka (ďalej len , vecne argumentoval tým, že pri svojom rozhodovaní vychádzal zo stanovísk účastníkov konania, z ktorých vyplývalo, že ako žalobkyňa tak aj žalovaný, ktorý túto skutočnosť nerozporoval, ba dokonca pri svojej argumentácii z nej vychádzal, zastávali názor, že nárok žalovaného z úverovej zmluvy, ktorý zabezpečovalo záložné

právo zriadené zmluvou o zriadení záložného práva č. 2321-47737-026, ako aj samotné záložné právo zriadené touto zmluvou, sú premlčané. Túto skutočnosť teda súd nedokazoval hoci je nepochybné, že od roku 1994 a s prihliadnutím na maximálnu dobu premlčania stanovenú obchodným zákonníkom v trvaní 10 rokov musia byť tieto práva s najväčšou pravdepodobnosťou premlčané. Z tohto dôvodu súd preto vychádzal z toho, že záložné právo ako také síce existuje, avšak vzhľadom na to, že je premlčané, ho žalovaný nemôže vykonať, teda inými slovami, žalovaný sa nemôže domôcť uspokojenia svojej pohľadávky speňažením zálohu. V danom prípade bolo teda najpodstatnejšou skutočnosťou, ktorú musel súd objasniť pred rozhodnutím vo veci bolo to, či je možné od žalobkyne spravodlivo požadovať, aby naďalej strpela existenciu záložného práva na svojich nehnuteľnostiach a to aj v prípade, keď toto právo nemôže byť žalovaným nikdy reálne vykonané. Súd pri hodnotení týchto skutočností dáva za pravdu žalovanému, že zákon v prípade zániku záložného práva ustanovuje jeho dôvody, avšak na druhej strane samotný zákon už nerieši právnu situáciu, ktorá je podstatou prejednávaného sporu. V uvedenej situácii teda súd, ktorého povinnosťou je poskytnutie právnej ochrany oprávneným právam a povinnostiam musel interpretovať a aplikovať právo nielen z pohľadu jeho gramatického obsahu, pretože súd nie je absolútne viazaný doslovným znením zákonných ustanovení, naopak, je súd povinný tieto zákonné ustanovenia aplikovať aj s prihliadnutím na ich účel a v prípadoch, keď to účel zákona vyžaduje, je súd dokonca povinný sa odchýliť od obsahu právnych noriem, ktorý sa javí iba z ich jednoduchého gramatického výkladu. V prípadoch, ak by súd aplikoval právne normy bez ich hlbšieho pochopenia a hľadania významu a účelu ktorý zákonodarca vyjadruje ich gramatickým zložením, došlo by k tomu, že by rozhodnutia súdu boli rigorózne a nezachycovali by účel zákona. Súd je teda povinný interpretovať a aplikovať právne normy tak, aby poskytol čo najefektívnejšiu ochranu oprávneným právam a povinnostiam fyzických a právnických osôb. V danom prípade súd po zhodnotení argumentov oboch sporových strán dospel k názoru, že účelom záložného práva je zabezpečiť uspokojenie záložného veriteľa v prípadoch, keď jeho pohľadávka nie je splnená v zmysle zmluvy. Existencia záložného práva teda zosilňuje postavenie veriteľa, ktorému jednak svedčí právo na plnenie zo zabezpečovaného právneho úkonu, v tomto prípade úverovej zmluvy, a jednak právo, že pri splnení určitých podmienok sa môže domôcť svojho uspokojenia speňažením zálohu. V danom prípade je ale nepochybné, že žalovaný v súčasnosti nemôže a ani v budúcnosti nebude môcť svoje práva záložného veriteľa nijako uplatniť, preto je potrebné skonštatovať, že záložné právo hoci existuje, nie je spôsobilým prostriedkom nápravy právneho postavenia žalovaného. Na druhej strane je nepochybné, že v súčasnosti existujúce záložné právo nadmerne zaťažuje a obmedzuje žalobkyňu v oblasti užívania jej nehnuteľnosti. Je potrebné preto konštatovať, že žalobkyňa je v danej právnej situácii obmedzená vo výkone svojho vlastníckeho práva, pretože na základe existujúceho záložného práva nie je spôsobilá predmet svojho vlastníctva užívať v plnom rozsahu. Na základe vyššie uvedených úvah dospel súd k názoru, že od žalobkyne nie je možné spravodlivo požadovať, aby naďalej strpela existenciu záložného práva, nakoľko existencia tohto práva sama osebe bez toho, aby niekedy v budúcnosti existovala reálna šanca na výkon tohto práva, bezdôvodne zasahuje do výkonu jej základných práv a slobôd, ktoré sú jej garantované Ústavou Slovenskej republiky a to do jej práva vlastniť majetok. Súd v danom prípade taktiež poukazuje na postoj žalovaného, ktorý si je vedomý, že záložné právo nikdy v budúcnosti vykonať nemôže a nemôže sa domôcť uspokojenia svojej pohľadávky, avšak výmaz napadnutého záložného práva podmieňuje finančným plnením zo strany žalobkyne. Takýto postoj žalovaného súd považuje za špekulatívny a v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko existenciu záložného práva, ktoré žalovaný reálne, zákonným spôsobom vykonať nemôže, používa ako prostriedok nátlaku na žalobkyňu, aby mu poskytla určité finančné plnenie. Takýto postoj je podľa názoru súdu v príkrom rozpore s účelom záložného práva, záložné právo slúži na upokojenie pohľadávky prostredníctvom jeho výkonu, pričom tento proces je pevne stanovený v príslušných ustanoveniach Občianskeho zákonníka a záložné právo teda nemôže a nesmie slúžiť ako prostriedok nátlaku na záložcu, keď sa výmaz záložného práva, ktoré je premlčané, podmieňuje zaplatením určitej finančnej čiastky.

3. Súd žalobkyni ako procesne úspešnej účastníčke priznal plnú náhradu trov súdneho konania, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 99,50 eura a z trov právneho zastúpenia vo výške 983,16 eura. Trovy právneho zastúpenia pozostávajú z odmeny právnej zástupkyne žalobkyne za 8 úkonov právnej služby po 64,54 eura, polovice hodnoty úkonu za 32,27 eura + 9 x režijný paušál po 8,39 eura. K trovám právneho zastúpenia taktiež patria cestovné náhrady v celkovej výške 76,36 eura, za účasť právnej zástupkyne na 2 pojednávaniach pri základnej sadzbe 0,183 eura za 1 km, priemernej spotrebe 6,6 litrov na 100 km, vzdialenosti zo sídla právnej zástupkyne do sídla súdu 144 km a aktuálnej cene pohonných látok. K trovám právneho zastúpenia taktiež prináleží náhrada za stratu času v celkovej výške 118,84 eura pri účasti právnej zástupkyne na 2 pojednávaniach a 8 polhodinách.

4. Proti tomuto rozsudku podal prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie žalovaný, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobu zamietol, alebo ho zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie a zároveň si uplatnil trovy konania. Žalovaný odvolanie podal v zmysle § 205 ods. 2 písm. b), d) a f) OSP. Podľa názoru odvolateľa premlčanie nemá za následok zánik ani pohľadávky, ani zánik záložného práva, ktoré ju zabezpečuje, ale len oslabuje právo veriteľa úspešne sa na súde domáhať svojich práv v prípade vznesenia námietky premlčania. Zákon aj záložná zmluva upravujú dôvody zániku záložného práva, týmto dôvodom nie je premlčanie či už pohľadávky, alebo záložného práva. Pohľadávka naďalej trvá, napriek čiastočnému plneniu zo strany dlžníka. Je právne irelevantné, že žalobkyňa nebola dlžníčkou ale len ručiteľkou a že z poskytnutého úveru nevidela ani halier, že si neuvedomovala právne dôsledky záložného práva, toto nemá žiaden vplyv na existenciu záložného práva či jeho zánik. Súd sa svojím postupom pokúsil zmeniť inštitút premlčania na preklúziu, ktorá je však prípustná len v taxatívne zákonom stanovených prípadoch, súd prekročil voľnosť, ktorá je mu daná pri interpretácii a aplikácii práva, čím neoprávnene zasiahol do práv žalovaného, do právnej istoty a predvídateľnosti súdnych rozhodnutí. Súd nemôže meniť zákonom stanovené následky plynutia času. Žalovaný, resp. jeho právny predchodca zabezpečovanú pohľadávku riadne uplatnil na súde, exekúcia však bola zastavená z dôvodu formálnych nedostatkov exekučného titulu, žalovaný teda nebol nečinný, aktívne pristupoval k uplatňovaniu svojho práva. Aj napriek premlčaniu záložného práva a jeho predpokladanej nemožnosti realizácie stále pôsobí ako zabezpečovací prostriedok, premlčaním je len oslabené. Svojou existenciou, ktorou istým spôsobom zaťažuje nehnuteľnosť žalobkyne pôsobí na záložcu tým spôsobom, aby bola pohľadávka splnená. Žalobkyni bola poskytnutá možnosť/výhoda, že ak dôjde aspoň k čiastočnej úhrade vo výške 10% zo zostatku pohľadávky, žalovaný pristúpi k výmazu záložného práva, táto ponuka nebola nijako špekulatívna či rozporná s dobrými mravmi, žalovaný len v zmysle zákona uplatňuje svoje práva. Žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno, jej žaloba mala byť zamietnutá. Odvolateľ považuje za zmätočné a nepreskúmateľné rozhodnutie súdu o trovách konania, súd nešpecifikoval konkrétne úkony, jasne určiteľné sú len 4 úkony. Odvolateľ namietal odmenu za účasť na pojednávaní dňa 20.10.2015, na ktorom bol len vynesený rozsudok, pričom sudca sa vyjadril, že tohto pojednávania sa nie je potrebné zúčastňovať, vychádzajúc zo zásady hospodárnosti konania. Odvolateľ tiež namietal údaj o vzdialenosti sídla advokátky do sídla súdu, podľa údajov z Google maps má najdlhšia trasa tam a späť 136,4 km a nie 144 km. Náhrada za stratu času má správne byť 111,84 eura a nie 118,84 eura, nebolo preukázané, či advokátka žalobkyne je platcom DPH.

5. Žalobkyňa odvolací návrh nepodal, k odvolaniu žalovaného sa vyjadrila písomne prostredníctvom svojej právnej zástupkyne, navrhla napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a priznať jej náhradu trov odvolacieho konania. Postoj žalovaného považuje za konanie proti dobrým mravom, keď jednak tvrdí, že žalobkyňa môže mať 100 % istotu, že nedôjde k nútenému predaju jej nehnuteľnosti, avšak súčasne tvrdí, že predmetné záložné právo svojou existenciou pôsobí na záložcu, aby pohľadávka bola splnená. Žalovaný teda vníma existenciu zapísaného hoci premlčaného záložného práva ako istý prostriedok legitímneho nátlaku na žalobkyňu, fakticky ju núti zaplatiť veriteľovi premlčanú pohľadávku, ak chce dosiahnuť výmaz záložného práva. Žalobkyňa nebola dlžníčkou, nemá ani možnosť ani povinnosť pôsobiť na dlžníka, aby dlh platil. V prípade premlčania pohľadávky nemôže byť vedená ani exekúcia, v danom prípade exekúcia musela byť zastavená pre vadnosť exekučného titulu. Premlčané môže byť aj samotné záložné právo, a teda nemôže byť nútene vykonané. Za danej situácie nie je prípustné, aby takpovediac donekonečna bola nehnuteľnosť žalobkyne zaťažená. Žalobkyňa poukázala tiež na to, že záložné právo sa javí ako nekorektne zriadené (viaceré vady a nezrovnalosti predmetnej úverovej a záložnej zmluvy), podľa dostupných informácií bola zabezpečená pohľadávka banky už dávno uspokojená, neexistuje žiadny taký exekučný titul, ktorým by bola v danej súvislosti uložená povinnosť O. D. resp. žalobkyni, ktorá s ohľadom na plynutie času kvalifikovane vzniesla námietku premlčania. Ak sa žalovaný obmedzil len na konštatovanie, že zapísané záložné právo musí zostať zapísané naveky, mýli sa, nakoľko platné právo má inštitúty a mechanizmy na ochranu legitímnych očakávaní subjektov, poukazujúc na nález Ústavného súdu ČR sp.zn. Pl. ÚS 33/1997, podľa ktorého naprosto neudržateľným momentom používania práva je jeho aplikácia, vychádzajúca len z jeho jazykového výkladu... Mechanická aplikácia abstrahujúca, resp. neuvedomujúca si, a to buď úmyselne alebo v dôsledku nevzdelanosti, zmysel a účel právnej normy, robí z práva nástroj odcudzenia a absurdity. Žalovaný vo svojom odvolaní neargumentuje presvedčivým spôsobom, žalobkyňa prezentovala detailnú právnu analýzu s odkazmi na konštantnú judikatúru, ktorá je pre súdy fakticky záväzná, podporne poukazujúc na rozsudky NS ČR sp. zn. 30 Cdo 2811/2007, sp. zn. 30 Cdo 4389/2009, ako aj nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 335/2006. Podľa žalobkyne súd

prvej inštancie dostatočne zdôvodnil právne konštrukcie svojho rozhodnutia, vysvetlil stranám pozície, z ktorých vychádzal, pridržiaval sa konštantnej rozhodovacej činnosti súdov, jeho rozhodnutie je jasné, zrozumiteľné, presvedčivé, preskúmateľné, udržateľné, zákonné a správne. K otázke náhrady trov právneho zastúpenia žalobkyňa uviedla, že sa spolieha na kompetenciu súdu. Pri stanovení vzdialenosti medzi sídlom advokáta a súdom vychádzala z verejne dostupných údajov. Advokátka žalobkyne je platcom DPH v zmysle predloženého potvrdenia.

6. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len , účinného od 01.07.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. OSP, pričom podľa § 470 ods. 1 ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 , po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo podané včas (§ 362 ods. 1 , oprávnenou osobou (§ 359 , proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 , po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 , preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3 , vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 , postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, v dôsledku čoho je namieste rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny s použitím § 387 ods. 1 potvrdiť.

8. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania jemu predchádzajúceho, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil. S poukazom na § 387 ods. 2 sa odkazuje na správne odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku a nenachádza sa dôvod, pre ktorý by sa bolo potrebné od záverov súdu prvej inštancie odchýliť. Súd prvej inštancie napadnutý rozsudok riadne odôvodnil, vysporiadal sa so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ pre rozhodnutie a odvolací súd s týmto odôvodnením stotožňuje, k veci považuje za potrebné dodať iba nasledovné:

9. Z obsahu spisu vyplýva, že dňa 5.8.1994 došlo medzi Slovenskou poľnohospodárskou bankou a.s. ako právnym predchodcom žalovaného a žalobkyňou ako záložcom k podpisu zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. 2321-47737-026, na základe ktorej bolo zriadené záložné právo na nehnuteľnosti žalobkyne, ktoré sú špecifikované vo výroku preskúmavaného rozsudku. K podpisu uvedenej záložnej zmluvy došlo za účelom zabezpečenia pohľadávky Slovenskej poľnohospodárskej banky a.s., ktorá vznikla na základe poskytnutého úveru podľa úverovej zmluvy, ktorá je špecifikovaná v písomnom vyhotovení zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam ako úverová zmluva č. 2321-...-026 v celkovej sume 700.000,- Sk, ktorý mal byť splatný dňa 20.8.1994. Následne došlo k zápisu vkladu uvedeného záložného práva na LV č. XXXX a XXXX, ktoré sú vedené Okresným úradom Galanta, odborom katastrálnym, pre k. ú. U. J., dňa 13.9.1994 pod V 1312/1994. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že doposiaľ nedošlo k realizácii zriadeného záložného práva, nedošlo ani k priznaniu pohľadávky zo zabezpečovanej úverovej zmluvy, žalovaný tak nedisponuje exekučným titulom, ktorý by mohol tvoriť podklad výkonu záložného práva.

10. Medzi sporovými stranami nebolo sporné, že žalobkyňa osvedčila danosť naliehavého právneho záujmu na podanej určovacej žalobe v zmysle § 80 písm. c) OSP účinného do 30.06.2016. Vzhľadom na nesúhlas žalovaného s výmazom záložného práva žalobkyňa nemá ako inak docieliť výmaz tohto záložného práva zapísaného v katastri nehnuteľností a teda určovacia žaloba v prejednávanej veci predstavuje účinný prostriedok ochrany oprávnených záujmov žalobkyne.

11. Medzi stranami sporu rovnako nebolo sporné, že právo na plnenie z hlavného záväzku, ktorý vznikol na základe úverovej zmluvy, ako aj záložné právo ako akcesorický zabezpečovací záväzok zo zmluvy o záložnom práve, sú premlčané. Sporné zostalo, aké právne následky z takéhoto premlčania vyplývajú, keď žalobkyňa sa práve z dôvodu premlčania záložného práva domáha určenia, že predmetné nehnuteľnosti už nie sú zaťažené záložným právom, naopak žalovaný tvrdí, že premlčanie nemá za následok zánik záložného práva, ale znamená len oslabenie práva veriteľa úspešne sa na súde domáhať svojich práv v prípade vznesenia námietky premlčania.

12. Súdna prax ustálila, že záložné právo podlieha premlčaniu (por. napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Cdo 71/2010, rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 255/2011). K otázke premlčania záložného práva sa vyjadril aj Najvyšší súd ČR vo svojom rozsudku sp. zn. 21 Cdo 2185/2009 (rovnako aj sp. zn. 21 Cdo 810/2013), ktorý v odôvodnení uviedol, že záložné právo je právom, ktoré podlieha premlčaniu, lebo nejde o majetkové právo, na rozdiel od vlastníckeho práva, ktoré by bolo z premlčania vylúčené, aj keď má tiež vecnoprávnu povahu. Najvyšší súd ČR vyslovil v tomto rozsudku taktiež možnosť dovolávať sa ochrany v prípade premlčania záložného práva proti záložnému veriteľovi nielen prostredníctvom námietky premlčania, ale aj prostredníctvom samostatnej žaloby o určenie, že tu záložné právo nie je. Záložný dlžník sa môže brániť proti právu záložného veriteľa na uspokojenie zabezpečenej pohľadávky z výťažku speňaženého zálohu nielen obranou proti návrhu záložného veriteľa na speňaženie zálohu, ale rovnako aj prostredníctvom žaloby o určenie, že tu záložné právo nie je (napr. určením, že vec nie je zaťažená záložným právom), ak je na takom určení naliehavý právny záujem. Najvyšší súd ČR v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na to, že aj keď premlčané právo pretrváva ako tzv. naturálna obligácia, nemožno takýto záver bez ďalšieho uplatniť aj na záložné právo. Ak záložný dlžník dôvodne namietol premlčanie záložného práva, nemožno tu úspešne vyvodiť tzv. naturálnu obligáciu spočívajúcu v možnosti uspokojenia zabezpečenej pohľadávky z výťažku speňaženého zálohu, pretože speňaženie zálohu na návrh záložného veriteľa už nemôže byť realizované a dobrovoľné splnenie práva (nároku) na uspokojenie zabezpečenej pohľadávky z výťažku speňaženého zálohu záložným dlžníkom nie je pojmovo možné. K prijatiu „premlčaného dlhu“ tak v tomto prípade, na rozdiel od záväzkových právnych vzťahov, už z povahy veci nemôže dôjsť. Ak záložný dlžník preukáže, že záložný veriteľ uplatnil (môže uplatniť) právo na uspokojenie zabezpečenej pohľadávky z výťažku speňaženého zálohu až po uplynutí stanovenej doby a ak sa dovolá premlčania záložného práva, nemožno zamietnuť jeho žalobu o určenie, že tu (premlčané) záložné právo nie je, len s poukazom na to, že premlčanie nie je dôvodom zániku záložného práva a že premlčané záložné právo „ani po zamietajúcom právoplatnom rozhodnutí súdu nezaniká“ a je iba „oslabené o tzv. nárok a jedná sa o tzv. naturálne právo“. Ak sa záložný dlžník dovolal (dôvodne) premlčania záložného práva, je totiž nepochybné, že záložný veriteľ sa už nemôže domáhať predaja alebo iného speňaženia zálohu a teda ani uspokojenia zabezpečenej pohľadávky z výťažku speňaženého zálohu a že záložné právo nemôže naďalej (ani v budúcnosti) byť spôsobilým právnym prostriedkom na uspokojenie zabezpečenej pohľadávky. Opačný názor vo svojich dôsledkoch popiera význam premlčania záložného práva a priznáva súdnu ochranu, prejavujúcu sa zamietnutím žaloby, ktorá smerovala proti výkonu premlčaného práva, hoci, ako to vyplýva z § 100 ods. 1 veta tretia OZ, premlčané právo nemožno priznať. 13. Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že v prípade dôvodne vznesenej námietky premlčania záložného práva zo strany záložného dlžníka (žalobkyne) sa žalobkyňa môže úspešne domáhať určenia, že nehnuteľnosti, na ktoré sa záložné právo vzťahovalo, už nie sú záložným právom zaťažené, tak ako to správne vyhodnotil aj súd prvej inštancie. Súd pritom správne skonštatoval, že v danom prípade sa nemožno obmedziť len na gramatický a reštriktívny výklad právnych noriem, keď bolo opakovane judikované, že súd nie je viazaný doslovným znením zákonných ustanovení (por. napr. rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 271/2011, sp. zn. I. ÚS 192/2015), ale naopak, súd je povinný tieto zákonné ustanovenia aplikovať aj s prihliadnutím na ich účel. V prípadoch, keď to účel zákona vyžaduje, je súd dokonca povinný sa odchýliť od obsahu právnych noriem, ktorý sa javí iba z ich jednoduchého gramatického výkladu. V prípadoch, ak by súd aplikoval právne normy bez ich hlbšieho pochopenia a hľadania významu a účelu, ktorý zákonodarca vyjadruje ich gramatickým zložením, došlo by k tomu, že by rozhodnutia súdu boli rigorózne a nenaplnil by sa zmysel a účel zákona. Súd je teda povinný interpretovať a aplikovať právne normy tak, aby poskytol čo najefektívnejšiu ochranu oprávneným právam a povinnostiam fyzických a právnických osôb.

14. Napriek tomu, že vo všeobecnosti premlčanie nemá za následok zánik práva, ako je tomu v prípade preklúzie a ako správne zdôraznil odvolateľ, pri premlčaní záložného práva je potrebné zohľadniť všetky špecifiká tohto právneho inštitútu. Ak záložný dlžník dôvodne namietol premlčanie záložného práva, nemožno úspešne vyvodzovať tzv. naturálnu obligáciu spočívajúcu v možnosti uspokojenia zabezpečenej pohľadávky z výťažku speňaženého zálohu, pretože speňaženie zálohu na návrh záložného veriteľa už nemôže byť realizované a dobrovoľné splnenie práva (nároku) na uspokojenie zabezpečenej pohľadávky z výťažku speňaženého zálohu záložným dlžníkom nie je pojmovo možné, k prijatiu „premlčaného dlhu“ tak v tomto prípade, na rozdiel od záväzkových právnych vzťahov, už z povahy veci nemôže dôjsť.

15. Odvolací súd sa preto v celom rozsahu stotožňuje s vyššie citovanými rozhodnutiami Najvyššieho súdu ČR a v zhode s nimi dospel k záveru, že ak záložný dlžník preukáže, že záložný veriteľ uplatnil (môže uplatniť) právo na uspokojenie zabezpečenej pohľadávky z výťažku speňaženého zálohu až po uplynutí stanovenej doby a ak sa dovolá premlčania záložného práva, nemožno zamietnuť jeho žalobu o určenie, že tu (premlčané) záložné právo nie je, len s poukazom na to, že premlčanie nie je dôvodom zániku záložného práva a že premlčané záložné právo „ani po zamietajúcom právoplatnom rozhodnutí súdu nezaniká“ a je iba „oslabené“. Ak sa záložný dlžník dovolal (dôvodne) premlčania záložného práva, je nepochybné, že záložný veriteľ sa už nemôže domáhať predaja alebo iného speňaženia zálohu a teda ani uspokojenia zabezpečenej pohľadávky z výťažku speňaženého zálohu a že záložné právo nemôže naďalej (ani v budúcnosti) byť spôsobilým právnym prostriedkom na uspokojenie zabezpečenej pohľadávky.

16. Žalobkyňa tak dôvodne argumentovala tým, že nie je možné od nej spravodlivo žiadať, aby bez akéhokoľvek časového obmedzenia trpela zaťaženie nehnuteľností v jej vlastníctve záložným právom, hoci je jasné, že výkon tohto záložného práva z dôvodu premlčania nie je možný a zabezpečenie pôvodnej pohľadávky tak stratilo svoje opodstatnenie. Veriteľ, ktorý riadne a včas neuplatnil svoje právo, je vo vzťahu k hlavnému záväzku vystavený riziku vznesenia námietky premlčania, v dôsledku ktorej sa jeho právo stáva nevymožiteľné, a rovnako aj vo vzťahu k vedľajšiemu zabezpečovaciemu záväzku zo záložnej zmluvy, ktorý sa stal tiež premlčaným, pričom záložný dlžník toto premlčanie úspešne namietal, je vystavený tomu, že záložné právo nemôže úspešne realizovať a je dôvodné určiť, že pôvodne zaťažené nehnuteľnosti už nie sú viac zaťažené záložným právom.

17. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej v súlade s § 387 ods. 1 ako vecne správny potvrdil.

18. Odvolací súd považoval za čiastočne dôvodné odvolanie žalovaného v časti náhrady trov konania, keď súd prvej inštancie svoje rozhodnutie v tejto časti dostatočne neodôvodnil a dopustil sa aj chybného výpočtu výšky priznaných trov. Nie je sporné, že v konaní bola žalobkyňa v celom rozsahu úspešná a preto jej v zmysle § 142 ods. 1 OSP (účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie) a v zmysle § 255 ods. 1 (účinného v čase rozhodovania odvolacieho súdu) patrí náhrada trov konania, ktoré boli účelne vynaložené, a to v celkovej výške 1.069,44 eura. Trovy konania tvorí súdny poplatok za návrh vo výške 99,50 eura a trovy právneho zastúpenia. Trovy právneho zastúpenia boli vyčíslené podľa vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len vyhláška) a predstavujú odmenu za 9 úkonov právnej služby, pričom hodnota jedného úkonu je vo výške 64,54 eura (1/13 výpočtového základu vo výške 839 eur podľa § 11 ods. písm. a) vyhlášky), z toho 8 úkonov po 64,54 eura, t.j. 516,32 eura (1. Prevzatie a príprava zastúpenia 28.01.2015, 2. Podanie adresované protistrane, predžalobná výzva 23.02.2015, 3. Podanie adresované protistrane, mail 11.03.2015, 4. Podanie žaloby 30.03.2015, 5. ďalšia porada s klientom 11.09.2015, 6. Podanie adresované protistrane, mail 11.09.2015, 7. pojednávanie 01.10.2015, 8. Záverečné stanovisko 05.10.2015, podľa § 13a ods. 1 písm. a), b), c) vyhlášky, keď žalobkyňa preukázala odoslanie písomných podaní adresovaných protistrane mailom, ako aj poradu advokátky s klientkou), 1 úkon za 32,27 eura (pojednávanie 20.10.2015, na ktorom bol iba vyhlásený rozsudok, odmena 1/2). Napriek tomu, že súd stranám oznámil, že sa pojednávania 20.10.2015 nemusia zúčastniť, nakoľko dôjde iba k vyhláseniu rozsudku, bolo právom žalobkyne, aby sa jej právna zástupkyňa tohto pojednávania zúčastnila a vzniklo jej právo aj na odmenu za takto poskytnutý úkon právnej služby, pričom skutočnosť, že na tomto pojednávaní došlo iba k vyhláseniu rozsudku, je zohľadnená práve tým, že za tento úkon patrí odmena v 1/2-ici. K odmene prináleží režijný paušál 9 x 8,39 eura, t.j. 75,51 eura podľa § 16 ods. 2 vyhlášky. Pri určení cestovných náhrad bolo potrebné vychádzať z toho, že žalobkyňa nepreukázala správnosť údaju o vzdialenosti zo sídla advokátky do sídla súdu a späť 144 km, pričom žalovaný údajmi z internetu preukázal, že táto vzdialenosť je max 136,4 km a žalobkyňa toto ničím konkrétnym nevyvrátila, preto cestovné náhrady predstavujú základnú náhradu za dve cesty á 136,4 km (0,183 x 136,4 x 2), t.j. 49,92 eura, náhradu za pohonné hmoty pri cene 1,245 eura/l a spotrebe paliva 6,6l/100 km (136,4:100 x 6,6 x 1,245 x 2), t.j. 22,42 eura, spolu 72,34 eura, podľa § 16 ods. 4 vyhlášky. Žalobkyni patrí tiež náhrada za stratu času podľa § 17 ods. 1 vyhlášky vo výške 1/60-iny z výpočtového základu za každú začatú polhodinu, spolu 8 polhodín (2 x cesta Bratislava - Galanta a späť) po 13,98 eura (1/60 : 839), t.j. 111,84 eura. Podľa § 18 ods. 3 vyhlášky ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa odmena a náhrady podľa tejto vyhlášky o daň z pridanej hodnoty, ktorú je advokát povinný platiť podľa osobitného predpisu, advokátka žalobkyne preukázala, že je platiteľkou DPH, preto je dôvodné zvýšiť

odmenu (516,32 + 32,27) a náhrady (75,51 + 72,34 + 111,84) o sadzbu DPH 20%, t.j. 161,66 eur (808,28 x 0,20). Trovy právneho zastúpenia tak predstavujú celkovo sumu 969,94 eura, ktoré je žalovaný povinný zaplatiť žalobkyni k rukám jej advokáta (§ 263 ods. 1 .

19. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené dôvody rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti náhrady trov konania zmenil podľa § 388 tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania vo výške 1.069,44 eura, z toho trovy právneho zastúpenia vo výške 969,94 eura a iné trovy vo výške 99,50 eura, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, k rukám advokátky žalobkyne.

20. Žalobkyňa má voči žalovanému podľa § 255 ods. 1 a § 396 ods. 1 nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške, vzhľadom na to, že žalobkyňa bola v odvolacom konaní vo veci samej v celom rozsahu úspešná, neúspešná bola len v pomerne nepatrnej časti náhrady trov konania a žalovaný bol v odvolacom konaní vo veci samej v celom rozsahu neúspešný a neboli tu dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne úspešnej žalobkyni náhradu trov konania nepriznať (§ 257 . O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

21. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je podľa § 421 prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 . Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 . Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 . Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 . Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie 0spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 . Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 . Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 . V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 .