Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15Csp-4-2016.pdf
PDF · 84.25 KB
Case nature
Area
Subarea
15Csp/4/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Krnáčovou, v právnej veci žalobcu Generali Poisťovňa, a.s., IČO: 35 709 332, so sídlom Lamačská cesta 3/A, 841 04 Bratislava, proti žalovanému U. L., nar. X.X.XXXX, bytom D.W. XXXX/X, XXX XX K., o zaplatenie 199,84 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I/ Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 199,84 € spolu s 5,05% ročným úrokom z omeškania z dlžnej sumy od 24.11.2015 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
II/ Žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 8.7.2016 žiadal žalobca zaviazať žalovaného na zaplatenie dlžného poistného. Dňa 13.1.2015 uzavreli strany sporu poistnú zmluvu č. 9101252067 - životné poistenie Dolce vita, na základe ktorého bol žalobca ako poistiteľ povinný poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie v prípade vzniku poistnej udalosti a žalovaný ako poistník bol povinný platiť poistné v sume 51,39 €. Poistným obdobím dojednaným v zmluve bol jeden mesiac. Začiatok poistenia bol stanovený na 14.1.2015. Žalovaný uhradil poistné za päť poistných období od 14.1.2015 do 13.6.2015. Ďalšie poistné za nasledujúce poistné obdobie už neuhradil. S poukazom na ustanovenie § 801 ods. 2 Občianskeho zákonníka došlo k zániku poistenia v dôsledku nezaplatenia poistného. Pred zánikom poistenia bol žalovaný vyzvaný v zmysle všeobecných poistných podmienok na úhradu dlžného poistného. Poistenie tak zaniklo uplynutím jedného mesiaca odo dňa doručenia výzvy a to dňom 23.11.2015. Keďže žalobca ako poistiteľ má nárok na dlžné poistné do zániku poistenia s poukazom na ustanovenie § 803 ods. 1 Občianskeho zákonníka žiadal žalobca zaviazať žalovaného na zaplatenie dlžného poistného za obdobie od 14.6.2015 do 23.11.2015 v žalovanej výške. Okrem dlžného poistného žiadal priznať aj úrok z omeškania v zákonom stanovenej maximálne prípustnej výške odo dňa nasledujúceho po zániku poistenia.
2. Tunajší súd žalobe v plnom rozsahu vyhovel a dňa 23.8.2016 vydal vo veci platobný rozkaz, ktorý sa nepodarilo doručiť do vlastných rúk žalovaného. Uznesením zo dňa 9.2.2017 tunajší súd platobný rozkaz zrušil. Súčasne uverejnil oznámenie na úradnej tabuli a webovej stránke okresného súdu o podanej žalobe spolu s prílohami a uznesením podľa ustanovenia § 167 ods. 2 Civilného sporového poriadku v zmysle ustanovenia § 116 ods. 2 Civilného sporového poriadku.
3. Podľa ustanovenia § 177 ods. 2, písm. a/ zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2.000,-- €.
4. Podľa ustanovenia § 219 ods. 3 CSP vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.
5. Podľa ustanovenia § 297 CSP Súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.
6. Vzhľadom k tomu, že predmetom konania je zaplatenie dlžného poistného v sume neprevyšujúcej zákonom stanovenú maximálnu výšku pri spotrebiteľských sporoch, ako aj sa jedná o posúdenie otázky jednoduchého právneho posúdenia a skutkové tvrdenia strán nie sú sporné, súd vo veci nenariadil pojednávanie. Oznámil s poukazom na ustanovenie § 219 ods. 3 CSP termín verejného vyhlásenia rozhodnutia na úradnej tabuli a webovej stránke súdu s tým, že žalobca ani žalovaný sa na verejné vyhlásenie rozhodnutia dňa 18.7.2017 nedostavili. Súd vo veci rozhodol na základe žaloby a listín doložených k žalobe.
7. Súčasťou žaloby je poistná zmluva č. 9101252067 zo dňa 13.1.2015 - životné poistenie s názvom „Dolce vita“. Začiatok poistenia bol dohodnutý na 14.1.2015 s tým, že bežné poistné predstavovalo na mesiac 51,39 €. Zmluva bola riadne podpísaná.
8. Súčasťou žaloby bol aj výpis zo systému žalobcu, z ktorého bolo zistené, že posledné poistné bolo uhradené 13.6.2015. Od 14.6.2015 poistné uhradené nebolo. Súčasne boli pripojené výzvy na úhradu dlžného poistného spolu s pripojenými poukazmi na úhradu a upozornením, že v prípade nezaplatenia dlžného poistného dôjde k zániku poistenia. Zásielka sa vrátila s poznámkou nevyžiadaná v odbernej lehote.
9. Ďalšou listinou doloženou do spisu bolo oznámenie o zániku poistenia zo dňa 21.12.2015.
10. Žalobca k žalobe pripojil všeobecné poistné podmienky pre poistenie osôb VPP 2014 upravujúce okrem iného aj doručovanie písomnosti v článku 14. V zmysle všeobecných poistných podmienok ak sa písomnosť pre nezastihnutie adresáta uloží na pošte a adresát si ju v príslušnej lehote nevyzdvihne, považuje sa písomnosť za doručenú dňom jej vrátenia poisťovateľovi, aj keď sa adresát o jej uloží nedozvedel. Súčasne sú pripojené osobitné poistné podmienky pre rôzne typy poistenia a tabuľka služieb zákrokov medicínskych a chirurgických.
11. Podľa ustanovenia § 796 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) ten, kto s poistiteľom uzavrel poistnú zmluvu, je povinný platiť poistné, a to za dohodnuté poistné obdobia (bežné poistné); možno tiež dohodnúť, že poistné bude zaplatené naraz za celú dobu, na ktorú bolo poistenie dojednané (jednorazové poistné).
12. Podľa ustanovenia § 796 ods. 2 OZ ak nebolo dohodnuté inak, je bežné poistné splatné prvého dňa poistného obdobia a jednorazové poistné dňom začiatku poistenia.
13. Podľa ustanovenia § 801 ods. 2 OZ poistenie zanikne aj tak, že poistné za ďalšie poistné obdobie nebolo zaplatené do jedného mesiaca odo dňa doručenia výzvy poisťovateľa na jeho zaplatenie, ak nebolo poistné zaplatené pred doručením tejto výzvy. Výzva poisťovateľa obsahuje upozornenie, že poistenie zanikne, ak nebude zaplatené. To isté platí, ak bola zaplatená len časť poistného.
14. Podľa ustanovenia § 803 ods. 1 OZ poistiteľ má právo na poistné za dobu do zániku poistenia.
15. Podľa ustanovenia § 517 ods. 1, veta prvá a ods. 2 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
16. Z predložených listinných dôkazov mal súd za preukázané, že medzi stranami sporu vznikol poistný vzťah na základe platnej uzavretej poistnej zmluvy zo dňa 13.1.2015 so začiatkom poistenia 14.1.2015. Podľa zmluvy si strany dohodli poistné v sume 51,39 € mesačne s tým, že z inkasného výpisu z účtu žalovaného z poistnej zmluvy vyplynulo, že poistné bolo zaplatené do 13.6.2015. Za nasledujúce poistné obdobie poistné uhradené nebolo. Rovnako žalobca preukázal výzvu na zaplatenie dlžného poistného zo dňa 21.6.2016, ktorú doručoval žalovanému na adresu trvalého bydliska oznámenú v poistnej zmluve. Zásielka sa vrátila dňom 23.10.2015 späť nevyžiadaná v úložnej lehote. S poukazom na ustanovenie § 801 ods. 2 OZ došlo k zániku poistenia dňom 23.11.2015 s tým, že do zániku poistenia má žalobca nárok na dlžné poistné v zmysle ustanovenia § 803 ods. 1 OZ. Dlžné poistné od 14.6.2015 do zániku, t.j. do 23.11.2015 predstavuje súdom priznanú čiastku 199,84 €. Okrem dlžnej istiny žiadal žalobca priznať aj úrok z omeškania v zákonom prípustnej maximálnej výške s poukazom na ustanovenie § 517 ods. 1 a 2 OZ v spojení s ustanovením § 3 Vládneho nariadenia č. 87/1995 Z.z.. K prvému dňu omeškania, t.j. deň nasledujúci po zániku poistnej zmluvy, t.j. od 24.11.2015 maximálna výška úroku z omeškania v zmysle Nariadenia vlády predstavuje súdom priznanú sumu 5,05% ročne z dlžnej istiny. Aj v tejto časti bola žaloba dôvodná.
17. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
18. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
19. Podľa ustanovenia § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
20. V konaní bol žalobca v plnom rozsahu úspešný, preto súd rozhodol s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia, že má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%. O výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením súdnym úradníkom po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení (§ 355 ods. 1,§ 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 CSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť vyhotovené v písomnej forme, podpísané a v prípade doručenia podania do prebiehajúceho konania s uvedením spisovej značky (§ 127 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a/ sa týkajú procesných podmienok, b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov).