Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_37P-136-2017.pdf
PDF · 99.24 KB
Case nature
Area
Subarea
37P/136/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica, v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Cvengovou, v právnej veci starostlivosti o maloletú I. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom ako matka, zast. v konaní opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Banskej Bystrici, dieťa rodičov: matky C. J., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom I. - D., D. XX a otca A. D., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom D. D., N. XX, t. č. bytom K. XX, o návrhu otca na zníženie výživného a návrhu matky na zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
Súd návrh otca na zníženie výživného zamieta.
Otec je povinný prispievať na výživu maloletej I. J., nar. XX. XX. XXXX zvýšeným výživným zo sumy 70,- € na sumu 85,- € mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky počnúc dňom 18. 05. 2017.
Zročné výživné od 18. 05. 2017 do 19. 07. 2017 na maloletú I. J., nar. XX. XX. XXXX vo výške 30,- €, súd otcovi povoľuje splácať v 5,- € mesačných splátkach spolu s bežným výživným až do zaplatenia pod hrozbou straty výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej splátky.
Týmto zároveň dochádza k zmene rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica, č. k. 32P/342/2014 - 32 zo dňa 17. 03. 2015 vo výroku o výživnom na maloletú I. J., nar. XX. XX. XXXX.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Otec sa návrhom podaným na tunajší súd dňa 26. 04. 2017 domáhal zníženia výživného na maloletú zo sumy 70,- € na sumu 30,- € mesačne z dôvodu, že je v súčasnosti nezamestnaný, nemá stály príjem a má ďalšie vyživovacie povinnosti k maloletým deťom.
2. Matka v písomnom vyjadrení k návrhu doručenom súdu dňa 18. 05. 2017 uviedla, že s návrhom otca na zníženie výživného nesúhlasí, naopak, žiadala zvýšiť výživné na maloletú zo sumy 70,- € na sumu 120,- € mesačne. Svoj návrh odôvodnila tým, že maloletá od septembra 2017 nastupuje do materskej školy, otec si vyživovaciu povinnosť voči maloletej plní nepravidelne, nad rámec výživného maloletej nič neposiela ani sa s maloletou nestretáva. Uviedla, že rodičovský príspevok bude poberať len do júla 2017, nemá ešte isté zamestnanie, hľadá si prácu, pričom nemôže nastúpiť do zamestnania kde pôvodne pracovala, nakoľko pracovala na trojzmennú prevádzku, a to z dôvodu, že musí zabezpečovať celodennú starostlivosť maloletej. V súčasnosti žijú len z rodičovského príspevku a z prídavkov na dieťa, iný príjem nemá, nemá inú vyživovaciu povinnosť, po finančnej stránke jej vypomáha ešte jej matka.
3. Opatrovník v správe zo sociálneho zisťovania doručenej súdu dňa 10. 07. 2017 odporučil návrh otca na zníženie výživného zamietnuť ako nedôvodný. V správe tiež poukázal, že od poslednej úpravy výšky výživného ubehla doba dvoch rokov, pričom maloletá je vekovo staršia, od septembra 2011 nastupuje do predškolského zariadenia, matke sa tak zvýšili výdavky na starostlivosť o maloletú.
4. Otec na pojednávaní uviedol, že trvá na podanom návrhu na zníženie výživného z dôvodu, že nemá dostatok finančných prostriedkov aby mohol platiť výživné na maloletú vo výške 70,- €, nakoľko má ďalšie vyživovacie povinnosti na ďalšie dve maloleté deti, a to A. D., ktorá má 17 rokov, na ktorú má súdom určené výživné vo výške 30,- € mesačne a na maloletého O. C., ktorý má 13 rokov, na ktorého má súdom určené výživné vo výške 80,- € mesačne. Uviedol, že v súčasnosti inú vyživovaciu povinnosť nemá. V čase posledného rozhodovania o výživnom pracoval, taktiež mal odísť do O. za prácou, teda vedel, že bude mať stály príjem. Z O. sa vrátil zhruba pred rokom, nakoľko už nemohol vykonávať prácu skladníka, ani nakladať a vykladať kamióny, a to pre zlý zdravotný stav. Uviedol, že v súčasnosti je zamestnaný na dohodu o vykonaní práce, kde si vie za mesiac zarobiť sumu 200,- €. Aktívne si hľadá prácu, nie sú to však stále práce, ale sú to jednorazové brigádnické práce väčšinou na stavbe, v skladoch. Má základné vzdelanie, zároveň má urobený rekvalifikačný kurz ako stolár, avšak nemá potrebnú prax aby mohol vykonávať prácu stolára a nájsť si zamestnanie v tomto odbore. Býva v dvojizbovom byte spolu s rodičmi, ktorí sú vlastníkmi bytu, spolu s ním a rodičmi tam býva ešte jeho brat s rodinou. Na chod domácnosti prispieva sumou do 50,- €, resp. tak, ako sa mu dá. Svoj zdravotný stav zhodnotil ako dobrý, má však problémy s chrbtom, ktoré ho obmedzujú vo výkone práce. Poukázal na to, že bol aj na vyšetreniach v neurologickej ambulancií, v súčasnosti neužíva pravidelne žiadne lieky s tým spojené. Nie je vedený v evidencií uchádzačov o zamestnanie, nepoberá dávku v hmotnej núdzi, nakoľko bol vyradený pre nespoluprácu. Iný príjem nemá. Nevlastní hnuteľné veci väčšej hodnoty ani žiadne nehnuteľnosti. Výživné na maloletú I. si platí pravidelne vo výške 70,- € mesačne, nemá nedoplatky na výživnom. Nad rámec výživného na maloletú neprispieva žiadnym spôsobom. S maloletou sa nestretáva, nakoľko nevychádza dobre s rodičmi matky maloletej, maloletú nevidel od narodenia.
5. Matka na pojednávaní uviedla, že nesúhlasí s návrhom otca na zníženie výživného zo sumy 70,- € na sumu 30,- €, nakoľko táto suma nepostačuje na úhradu nákladov na maloletú. Zotrvala na podanom návrhu na zvýšenie výživného zo sumy 70,- € na sumu 120,- € mesačne, nakoľko zmena pomerov nastala jednak na strane maloletej, ako aj na jej strane, keďže v súčasnosti je v evidencií uchádzačov o zamestnanie, nemá žiadny stály príjem, rodičovský príspevok naposledy poberala za mesiac júl 2017 a nevznikol jej ešte nárok na dávku v hmotnej núdzi. Má prisľúbenú prácu od septembra 2017 v nemocnici F. D. Roosevelta, je to práca v čistiarni, avšak do tejto môže nastúpiť až od septembra, keď maloletá bude umiestnená v materskej škole. Na maloletú poberá rodinné prídavky a ďalej výživné od otca maloletej, iný príjem nemá. Maloletá má v súčasnosti 3 roky, je v jej celodennej starostlivosti, maloletá rýchlo rastie, preto má zvýšené náklady na oblečenie maloletej aj čo sa týka stravy. V súčasnosti maloletá nevyžaduje žiadnu špeciálnu výživu, nemá ani záujmovú činnosť. Jej zdravotný stav je dobrý, nenavštevuje žiadnu špecializovanú ambulanciu ani neužíva pravidelne žiadne lieky. Poukázala na to, že maloletú v čase posledného rozhodnutia o výživnom ešte kojila, v súčasnosti už maloletá prijíma pevnú stravu, preto sú aj v tomto smere zvýšené výdavky, čo sa týka hlavne stravy a oblečenia maloletej. Potvrdila, že otec si plní pravidelne vyživovaciu povinnosť, nemá nedoplatky na výživnom, avšak nad rámec výživného na maloletú nič neposkytuje. S maloletou sa nestretáva, neinformuje sa na maloletú. Uviedla, že býva v prenajatom rodinnom dome spolu s maloletou a jej rodičmi. Prispieva na chod domácnosti tak, že platí elektriku vo výške 35,- € mesačne, chod domácnosti po finančnej stránke inak zabezpečujú jej rodičia. Nevlastní hnuteľné veci väčšej hodnoty ani žiadne nehnuteľnosti. Nemá inú vyživovaciu povinnosť. Nemá ani dlhy, úvery ani poistky. V súčasnosti si brigádnicky neprivyrába, snažila sa nájsť nejakú brigádu, avšak nemá kde nechať maloletú, nakoľko rodičia sú ešte stále zamestnaní.
6. Opatrovník na pojednávaní uviedol, že nezistil v starostlivosti matky o maloletú žiadne nedostatky, matka má vytvorené vhodné bytové podmienky pre výchovu maloletej. Keďže od poslednej úpravy výživného ubehla doba dvoch rokov na strane maloletej, ako aj na strane matky došlo k zmene pomerov, nakoľko maloletá je v súčasnosti vo veku troch rokov, od septembra má nastúpiť do materskej školy, matke už v súčasnosti skončilo poberanie rodičovského príspevku teda zostala bez príjmu, z uvedeného dôvodu súdu odporučil návrh otca na zníženie výživného zamietnuť ako nedôvodný a vyhovieť návrhu matky na zvýšenie výživného.
7. Z opatrovanského spisu Okresného súdu Banská Bystrica 32P/342/2014 má súd preukázané, že posledná úprava výživného na maloletú bola rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica, č. k. 32P/342/2014 - 32 zo dňa 17. 03. 2015, právoplatným dňa 14. 04. 2015, ktorým bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti matky, otcovi bolo určené výživné na maloletú vo výške 70,- € mesačne, splatným vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky počnúc dňom narodenia maloletej, t. j. dňa 21. 06. 2014. Maloletá v tom čase mala 9 mesiacov, bola v celodennej starostlivosti matky, bola zdravá, matka mala na maloletú bežné výdavky. Matka poberala rodičovský príspevok a prídavky na dieťa, bývala v rodinnom dome spolu so svojimi rodičmi, nemala inú vyživovaciu povinnosť. Otec sa v predmetnom konaní nezúčastnil pojednávania, svojim postojom tak znemožnil súdu objektívne zistiť jeho majetkové pomery, možnosti, schopnosti, aj pomer vyživovacích povinností. Otec bol v tom čase SZČO, zároveň bol od 01.07.2015 vedený ako uchádzač o zamestnanie, nepoberal dávky v hmotnej núdzi ani podporu v nezamestnanosti.
8. Z oznámenia sociálnej poisťovne vyplýva, že matka ani otec v súčasnosti nepoberajú žiadne štátne, sociálne dávky.
9. Z oznámenia Daňového úradu Banská Bystrica vyplýva, že otec nepodal daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2015, ani 2016.
10. Z potvrdenia zamestnávateľa otca S.. vyplýva, že otec pracuje na základe dohody o pracovnej činnosti od 11. 05. 2016 doposiaľ, kde jeho mesačný príjem je vo výške 32,49 € mesačne.
11. Z oznámenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica vyplýva, že matka ku dňu podania správy, t. j. k 19. 05. 2017 nie je vedená ako uchádzač o zamestnanie, poberá prídavok na dieťa vo výške 23,52 € mesačne a rodičovský príspevok vo výške 213,20 € mesačne. Otec k danému dátumu nie je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, nepoberá dávku v hmotnej núdzi ani iné sociálne dávky.
12. Z lustrácie v katastri nehnuteľností vyplýva, že otec nie je vlastníkom žiadnej nehnuteľnosti na území Slovenskej republiky.
13. Z oznámenia Okresného dopravného inšpektorátu Banská Bystrica vyplýva, že otec nie je vlastníkom ani držiteľom motorového vozidla.
14. Podľa § 78 ods. 1 prvá veta Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
15. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
16. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
17. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
18. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
19. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
20. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
21. Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 78 ods. 1 Zákona o rodine vyplýva hmotnoprávna podmienka pre zmenu doposiaľ určenej výšky výživného, a to tak pre zvýšenie ako aj pre zníženie výživného, ktorou je zmena pomerov. Zmenu pomerov musí mať súd preukázanú tak na strane oprávneného, t. j. maloletého dieťaťa, ako aj na strane povinného, t. j. otca. V prípade zníženia výživného súd skúma, či na strane oprávneného rodiča došlo k zmene pomerov zo subjektívnych alebo objektívnych dôvodov. Len objektívne dôvody odôvodňujú zníženie výživného. Objektívnou okolnosťou na strane povinného rodiča môže byť strata zamestnania, dlhodobá práceneschopnosť, celkové zhoršenie majetkových pomerov, pribudnutie vyživovacej povinnosti.
22. Vykonaným dokazovaním má súd preukázané, že od poslednej úpravy výživného ubehla doba vyše dvoch rokov, maloletá v tom čase bola útleho veku, mala 9 mesiacov, bola v celodennej starostlivosti matky. Matka v tom čase bola poberateľkou rodičovského príspevku a prídavkov na dieťa, bývala v rodinnom dome spolu so svojimi rodičmi, nemala inú vyživovaciu povinnosť. Otec mal v tom čase založenú živnosť ako SZČO, z ktorej však nemal žiadny preukázaný príjem, bol nezamestnaný, nepobral žiadne sociálne dávky. Vzhľadom na pasívny postoj otca v predchádzajúcom konaní nebolo možné objektívne zistiť jeho majetkové pomery, schopnosti, možnosti ani ďalšie vyživovacie povinnosti otca. Tento svojou nečinnosťou už v tom čase nepreukázal objektívnu nemožnosť sa zamestnať a dosahovať určitý príjem primeraný svojmu veku, vzdelaniu, kvalifikácií, skúsenostiam. V súčasnosti je otec rovnako ako v čase pôvodného rozhodnutia nezamestnaný, nie je evidovaný ani ako uchádzač o zamestnanie, nepoberá žiadne štátne, sociálne dávky, privyrába si len brigádnicky. Živnosť ukončil z vlastnej iniciatívy ku dňu 28. 03. 2017. Jeho príjem je len z dohody o vykonaní práce o výške 32,49 €. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že otec sa bez dôležitého dôvodu vzdal výhodnejšieho zárobku, ktorý by mohol nadobudnúť zo živnosti. Z výsluchu otca vyplynulo, že má základné vzdelanie, má rekvalifikačný kurz ako stolár avšak bez praxe. Poukázal na problémy s chrbtom, ktoré mu znemožňujú výkon určitých povolaní, pre ktoré sa musel vrátiť aj z práce v zahraničí v Anglicku, avšak súdu tieto žiadnym spôsobom nepreukázal, súdu o týchto zdravotných problémoch nepredložil žiadne lekárske potvrdenie. Vzhľadom na uvedené súd nemal preukázané, že by zdravotný stav otca si vyžadoval invaliditu, ZŤP ani iné zníženie výkonu pracovnej činnosti. Z uvedeného tak vyplýva, na strane otca súd nezistil žiadnu objektívnu okolnosť pre ktorú by nemohol byť zamestnaný a dosahovať príjem primeraný svojmu veku, vzdelaniu, kvalifikácií, a to vo výške aspoň minimálnej mzdy, ktorá sa za dobu viac ako dvoch rokov zvýšila. V tejto súvislosti súd vo vzťahu k otcovi poznamenáva, že je jeho povinnosťou vyvíjať takú snahu a úsilie, aby si zabezpečil príjem, obzvlášť, keď má vyživovaciu povinnosť jednak k maloletej a aj k ďalším jeho maloletým deťom, ktoré sú plne odkázané na výživu zo strany svojich rodičov. Čo sa týka vyživovacích povinností otca, súd v tejto súvislosti poukazuje, že otcovi od posledného rozhodnutia o výživnom nepribudla žiadna vyživovacia povinnosť. V zmysle zaužívanej súdnej praxe a platnej judikatúry pri hodnotení možností a schopností otca ako povinnej osoby súd nevychádza z reálneho, preukázaného príjmu, v danom prípade podľa vyjadrení otca maximálne vo výške 200,- € mesačne z brigád resp. sumy 32,49 € z dohody o vykonaní práce, ale z potenciálneho príjmu, ktorý si je schopný zabezpečiť. Súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti návrh otca považoval za nedôvodný, a preto ho zamietol. Naopak vykonaným dokazovaním má súd preukázanú zmenu pomerov spočívajúcu vo zvýšených výdavkoch na maloletú, ktorá má v súčasnosti 3 roky, osobnostne sa rozvíja a objektívne sa matke zvýšili výdavky spojené s jej výchovou, výživou, ošatením i obutím. Súd má preukázanú zmenu pomerov aj na strane matky, pričom matka v čase poslednej úpravy výživného poberala rodičovský príspevok a prídavky na maloletú, avšak v súčasnosti už jej skončilo vyplácanie rodičovského príspevku a iný príjem nemá. Súd tak mal na strane matky preukázaný znížený príjem. Súd vzhľadom na takto preukázanú zmenu pomerov s prihliadnutím aj na ustanovenie § 78 ods. 3 Zákona o rodine, ktorý obsahuje tzv. valorizačnú klauzulu, ktorá sama o sebe môže byť dôvodom na zvýšenie výživného, považoval návrh za dôvodne podaný. Pri určovaní samotnej výšky výživného súd vychádzal z kritérií uvedených v ustanovení § 75 ods. 1 prvá veta Zákona o rodine, t.j. z veku a odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa, ako aj z možností, schopností a majetkových pomerov otca. V súlade s týmito zákonnými kritériami súd zvýšil výživné na maloletú I. zo sumy 70,- € na sumu 85,- € mesačne. Súd v celom rozsahu nevyhovel návrhu matky, ktorá žiadala zvýšiť výživné na maloletú I. na sumu 120,- € mesačne, a to z dôvodu, 1/ zohľadnenia odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa vo veku troch rokov, 2/ poberania prídavkov na maloletú matkou, 3/ matkinej vyživovacej povinnosti voči maloletej. V tejto súvislosti však súd poznamenáva, že nemožno od matky spravodlivo požadovať, aby zabezpečovala osobnú starostlivosť o maloletú, ako aj jej výživu v rovnakom rozsahu ako povinný rodič, ktorým je v danom prípade otec, a je preto práve povinnosťou otca podieľať sa na výžive maloletej vo väčšom
rozsahu ako matka. Súd zároveň poukazuje na to, že otec nad rámec súdom určeného výživného na maloletú žiadnym spôsobom neprispieva, s maloletou sa nestretáva, o tejto sa ani neinformuje, videl ju naposledy po jej narodení.
23. Keďže súd návrh matky považoval za dôvodne podaný, počiatok zvýšenia výživného určil od podania návrhu matkou v konaní, t. j. od 18. 05. 2017.
24. Otcovi tak vzniklo zročné výživné za obdobie od 18. 05. 2017 do 19. 07. 2017, t. j. do vyhlásenia rozhodnutia súdu prvej inštancie, a to vo výške 30,- € (dva mesiace x 15,- €), ktoré súd otcovi povolil splácať v primeraných 5,- € mesačných splátkach. Pri určovaní výšky splátok súd zohľadnil dobu splatnosti zročného výživného, jeho samotnú výšku, ako aj majetkové pomery otca.
25. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Dôvody pre iné rozhodnutie o trovách konania súd v prejednávanej veci nezistil.
26. Matka a opatrovník maloletej sa po vyhlásení rozhodnutia, jeho odôvodnení a poučení o opravnom prostriedku vzdali práva podať odvolanie.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení (§ 355 ods. 1 v spojení s § 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 CSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť vyhotovené v písomnej forme, podpísané a v prípade doručenia podania do prebiehajúceho konania s uvedením spisovej značky (§ 127 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Ak odvolanie neobsahuje odvolacie dôvody alebo ak sú odvolacie dôvody nezrozumiteľné, súd vyzve odvolateľa na doplnenie odvolacích dôvodov (§ 62 ods. 1, 2, 3 CMP).
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy (§ 63 CMP).
Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná (§ 64 CMP).
Odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu (§ 65 CMP).
Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením (§ 44 CMP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie vo výroku, v ktorom mu bola uložená peňažná povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v zmení neskorších predpisov).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie vo výroku, v ktorom bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia ( § 376 CMP)