Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_6Co-9-2017.pdf
PDF · 80.23 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/9/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Bajzovej a sudkýň JUDr. Aleny Záhumenskej a Mgr. Martiny Trnavskej v spore žalobcu mG. N. M., N. XX, XX-XXX T., IČ: XXXXXXXXX, podnikajúca na území N. republiky prostredníctvom organizačnej zložky mG. SA, pobočka zahraničnej banky mG. v N. republike, K. XX, G., IČO: XXXXXXXX, zastúpeného G. I. s.r.o. so sídlom G. I. proti žalovanému Z., zastúpenému JUDr. Y. H., advokátom, J.. A. E. XX/XX-XXX, K. G., o zaplatenie 3284,13 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 11. októbra 2016, č. k. 7C/177/2013-227, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e .
Žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Rozsudkom zo dňa 12. apríla 2016 č. k. 14C/298/2015 - 52 súd prvej inštancie uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 3284,13 eur, úrok vo výške 16,50% ročne zo sumy 3152,85 eur od 29.5.2009 do 31.12.2011, úrok z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 3284,13 eur od 1.1.2012 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobu v časti o zaplatenie úroku vo výške 16,50% ročne zo sumy 3.152,85 eur od 01.01.2012 do zaplatenia zamietol. Konanie v časti o zaplatenie úroku vo výške 16,50% ročne zo sumy 131,28 eur od 29.5.2009 do zaplatenia titulom späťvzatia žaloby zastavil. Žalobcovi priznal nárok na náhradu účelne vynaložených trov konania v rozsahu 100%. V odôvodnení uviedol, že žalobca dňa 30.12.2008 uzavrel so žalovaným zmluvu o úvere, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 3319,39 Eur a žalovaný sa úver zaviazal splácať pravidelnými mesačnými splátkami. V konaní žalovaný rozporoval uzavretie predmetnej zmluvy o úvere, nakoľko si skutočnosť uzavretia zmluvy o úvere nepamätal. Z dokazovania vykonaného preskúmaním zmluvy a výpisu z úverového účtu žalovaného mal preukázané, že žalovaný predmetnú zmluvu o úvere podpísal a na jeho meno sa zriadil účet č. XXXXXXXXXXXXXXXXX/XXXX, na ktorý boli poskytnuté peňažné prostriedky zo strany žalobcu vyplatené. Predmetnou zmluvou vznikol medzi žalobcom a žalovaným právny vzťah zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzatvorenej podľa ustanovenia § 497 a nasl. Obchodného zákonníka v spojení s § 1 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov, nakoľko podľa § 52 a nasl. Obč. zák. je táto zmluva spotrebiteľskou zmluvou. Zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala všetky náležitosti v zmysle zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Zmluvou sa žalobca v rámci predmetu svojej činnosti zaviazal poskytnúť žalovanému ako fyzickej osobe
- nepodnikateľovi peňažné prostriedky a žalovaný sa tieto zaviazal splácať v pravidelných splátkach. Skutočnosť namietaná žalovaným, že peňažné prostriedky sa poskytli na iný účet, a to na účet p. L., bola vyvrátená vykonaným dokazovaním, ktorým bolo zistené, že celá poskytnutá suma bola pripísaná na účet žalovaného č. XXXXXXXXXXXXXXXXX/XXXX zriadený u žalobcu, z ktorého bol dňa 30.12.2008 vykonaný prevod na účet p. L. E. vedený v N., a.s. č. XXXXXXXXXX/XXXX v sume 1061,21 Eur,
pričom výsluchom p. L. E. bolo zistené, že tieto peňažné prostriedky boli zaslané žalovaným titulom úhrady dlhu. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalovaný svoje zmluvné povinnosti neplnil. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný bol s platením splátok v omeškaní, žalobca odstúpil od zmluvy. Tým vznikol žalobcovi nárok na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 3284,13 Eur, ktorú má súd za preukázanú výpisom z úverového účtu žalovaného. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že pohľadávka uplatnená žalobcom voči žalovanému je čo do základu i čo do výšky dôvodná v celom rozsahu a vyhovel žalobe žalobcu. Súd tiež rozhodol o žalobcom uplatnenom príslušenstve pohľadávky a uplatnený úrok vo výške 16,50 % ročne súd posúdil podľa čl. 5 bod 5.1 zmluvy ako dohodnutý úrok z úveru, ktorý sa žalovaný zaviazal uhradiť žalobcovi. Súd tiež rozhodol o žalobcom uplatnenom príslušenstve pohľadávky a uplatnený úrok vo výške 16,50 % ročne súd posúdil podľa čl. 5 bod 5.1 zmluvy ako dohodnutý úrok z úveru, ktorý sa žalovaný zaviazal uhradiť žalobcovi. Zmluvou o úvere sa dlžník zaväzuje vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť úroky. Dohodnuté úroky sú súčasťou peňažného záväzku dlžníka, preto dôsledkom omeškania s ich platením je zo zákona vyplývajúca povinnosť platiť úroky z omeškania. Avšak dohodnuté úroky z poskytnutých prostriedkov patria veriteľovi iba do splatnosti jeho dlhu. V prípade, že dôjde k splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania, nie však už nové dohodnuté zmluvné úroky. Tento názor vyplýva aj z ustálenej judikatúry (napr. rozhodnutie NS SR sp.zn. 4Obo 143/98). Z týchto dôvodov súd priznal žalobcovi úrok vo výške 16,50 % ročne zo sumy 3152,85 Eur ako nesplatenej istiny len za obdobie od 29.05.2009 do 31.12.2011 a vo zvyšku žalobu ohľadom zvyšnej časti úroku vo výške 16,50 % ročne zo sumy 3152,85 Eur od 01.12.2012 do zaplatenia zamietol. Dátum 31.12.2011, do ktorého súd priznal nárok na úrok žalobcovi, vychádza z uplatnenia úroku z omeškania žalobcom, keď, ako uviedol vo vyjadrení zo dňa 14.05.2013, tento považuje za deň predčasnej splatnosti úveru. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca zobral na výzvu súdu žalobu v časti o zaplatenie úroku vo výške 16,50 % ročne zo sumy 131,28 eur od 29.05.2009 do zaplatenia späť, podľa § 145 ods. 2 C.s.p. konanie v tejto časti titulom späťvzatia žaloby zastavil.
2. Súd prvej inštancie tiež rozhodol o žalobcom uplatnenom príslušenstve pohľadávky a uplatnený úrok z omeškania posúdil podľa § 517 ods. 2 Obč. zák. a § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. Rozhodným dňom pre určenie výšky úroku z omeškania je 01.01.2012. Diskontná sadzba ECB bola v rozhodný deň určená vo výške 1 %, ktorá sa zvyšuje o 8 percentuálnych bodov. Vzhľadom na uvedené dospel k záveru, že úrok z omeškania uplatnený žalobcom vo výške 9 % zo sumy 3284,13 Eur ako istiny úveru od 01.01.2012 do zaplatenia je čo do základu a čo do výšky dôvodný a takto uplatnený úrok priznal žalobcovi. O trovách konania rozhodol podľa § 255 C.s.p.
3. Proti tomuto rozsudku do výrokov a uložení povinnosti a o náhrade trov konania podal žalovaný včas odvolanie. Navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uplatnil odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f/, h/ C.s.p. Uviedol, že trvá na tom, že v súvislosti s ťažkým úrazom, ktorý utrpel v roku 2009, má výpadky pamäte a nepamätá si, že by v minulosti s o žalobcom uzavrel akúkoľvek zmluvu, nieto ešte zmluvu o pôžičke, nepamätá si ani na L. E., ktorému mala byť poskytnutá suma 1.062,21 Eur z úveru titulom pôžičky. Pokiaľ jeho brat zaplatil za neho údajný doplatok pôžičky, urobil tak bez jeho vedomia. Jeho zdravotný stav je taký vážny, že je nútený trvať na tom, že žiaden úver od žalobcu nedostal.
4. Žalobca k odvolaniu žalovaného uviedol, že navrhuje rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Poukazoval, že žalovaný neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by spochybňovali jeho nárok ani legitímne dôvody, na ktorých podľa neho spočíva nesprávnosť rozsudku. Tvrdenia žalovaného sú nepravdivé a vykonštruované, čisto účelové. Existencia úverového zmluvného vzťahu medzi ním a žalovaným je z jeho pohľadu vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania nespochybniteľná. Súd prvej inštancie sa v konaní nedopustil žiadneho pochybenia pri hodnotení dôkazov ani nelogického hodnotenia. Na zistený skutkový stav aplikoval príslušnú právnu normu a jej obsah správne a interpretoval.
5. Krajský súd, ako súd odvolací vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov odvolania podľa §§ 379 a 380 Civilného sporového poriadku zákona č. 160/2015 Z.z., (ďalej len C.s.p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti je potrebné podľa 387 ods. 1, 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdiť z týchto dôvodov:
6. Na základe preskúmania rozsudku odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo veci, dospel k správnym skutkovým záverom, ktoré majú oporu vo vykonaných dôkazoch a vec správne skutkovo i právne posúdil. Odvolací súd
sa preto v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými závermi, ako aj s právnym posúdením veci v odôvodnení rozsudku súdu prvej inštancie a podľa § 387 ods. 2 C.sp. na ne v plnom rozsahu poukazuje.
7. Odvolací súd považuje za potrebné dodať, že podľa jeho názoru súd prvej inštancie sa už v odôvodnení rozsudku náležitým spôsobom vyporiadal s jediným dôvodom podaného odvolania, ktorý dôvod odvolateľ prezentoval už počas konania pred súdom prvej inštancie. Odvolací súd preto v odpovedi na vznesenú námietku odvolateľa odkazuje na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie.
8. Skutočnosť, že si odvolateľ nepamätá uzavretie zmluvy so žalobcom, je daná jeho zdravotným stavom. Spochybňovanie existencie úverového vzťahu odvolateľom je tak subjektívne bez opory v objektívnom dôkaze. Z vykonaných dôkazov - zmluva o poskytnutí hotovostného úveru „mPôžička“, žiadosť o poskytnutie hotovostného úveru, výpis z účtu žalovaného, vypláva a súd prvej inštancie správne uzavrel, že medzi odvolateľom a žalobcom jestvoval vzťah daný zmluvou o úvere, na základe ktorej žalobca odvolateľovi skutočne poskytol peňažné prostriedky vo výške 3.319,39 Eur. Túto skutočnosť odvolateľ spochybňuje a to prednáša ako jediný dôvod nesprávnosti napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie.
9. Žalovaným uplatnené dôvody odvolania proti rozsudku súdu prvej inštancie potom nebolo možné považovať za opodstatnené, a preto bolo potrebné rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti potvrdiť.
10. Súd prvej inštancie rozhodol správne aj o náhrade trov konania.
11. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
12. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania, potvrdil rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutej časti tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
13. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § § 396 C.s.p. v spojení s § 255 ods.1 a § 251 C.s.p. Z výsledku odvolacieho konania vyplýva, že žalobca bol v odvolacom konaní úspešný, a preto mu v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. patrí právo na náhradu trov tohto odvolacieho konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).
14. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov senátu krajského súdu 3:0.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).