Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_22P-21-2014.pdf
PDF · 110.7 KB
Case nature
Area
Subarea
22P/21/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou Mgr. Luciou Mizerovou v právnej veci navrhovateľky (ďalej tiež matka): R. Y., rod. N., narodená XX.X.XXXX, bytom L. P. č. XXX, proti druhému manželovi (ďalej tiež otec): J. Y., narodený XX.X.XXXX, trvale bytom X. 9, Q., t. č. XX M. I., P., P XJN, L. P., o rozvod manželstva a o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletému dieťaťu: J. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpená procesným opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, J. Bottu č. 4, Trnava, t a k t o
rozhodol:
I. Súd manželstvo R. Y., rod. N., nar. XX.X.XXXX a J. Y., nar. XX.X.XXXX uzavreté dňa 22.2.1997 v Košiciach I., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Košice I., vo zväzku 106, ročník 1997, na strane 168, pod por. č. 76, r o z v á d z a.
II. Súd na čas po rozvode z v e r u j e maloletú J. Y., nar. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti matke. Obaja rodičia sú oprávnení a povinní maloletú zastupovať a spravovať jej majetok. Otec je p o v i n n ý s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku platiť na výživu maloletej J. výživné v sume 200 eur mesačne a to vždy do 15. dňa každého mesiaca vopred k rukám matky. Styk otca s maloletou sa n e u p r a v u j e.
III. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka sa návrhom doručeným pôvodne Okresnému súdu Košice II. dňa 21.3.2014 domáhala rozhodnutia, ktorým by súd manželstvo účastníkov konania rozviedol, maloletú J. zveril do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazal na platenie výživného pre maloletú v sume 200 eur mesačne.
2. Svoj návrh navrhovateľka odôvodnila tým, že manželstvo s manželom uzatvorili dňa 25.2.1997. Dňa XX.X.XXXX sa im na rodila dcéra R. Y. a dňa XX.X.XXXX sa narodila dcéra J. Y.. Posledné spoločné bydlisko navrhovateľky a manžela bolo na ulici K. č. 4 v Q., na ktorej adrese už žiaden z účastníkov nebýva. K vážnejšiemu narušeniu manželských vzťahov došlo po roku 2006, kedy manžel vycestoval za prácou do Talianska, o ktorú prišiel kvôli jeho problémom s alkoholom. Po strate zamestnania sa v roku 2007 vrátil späť na Slovensko. Počas hľadania si práce úplne podľahol alkoholu a z jeho strany sa začalo v manželstve psychické a fyzické týranie. V roku 2008 vyhľadal lekársku pomoc a problémy s požívaním alkoholu ustúpili, avšak vzťahy v manželstve boli narušené. V roku 2009 si manžel našiel prostredníctvom agentúry prácu vo Veľkej Británii. Odvtedy manželia prestali spolu intímne žiť, navrhovateľka žila sama s deťmi v prenajatom byte a s manželom boli len v telefonickom kontakte. Po vzájomnej dohode prispieval na výživu detí krátkodobo sumou 30 eur nepravidelne až do času, kedy opäť podľahol alkoholu a prerušil telefonický kontakt. Od roku 2009 navrhovateľka nemá o manželovi žiadne informácie kde sa zdržiava a kde pracuje a o deti sa stará sama. Po prerušení manželského spolužitia v
roku 2009 z dôvodov zapríčinených manželom, sú podľa navrhovateľky vzťahy medzi manželmi vážne rozvrátené a manželstvo si neplní a ani v budúcnosti si už podľa nej nemôže plniť svoj spoločenský účel. Navrhovateľka k manželovi stratila citový vzťah a nevidí nádej na jeho obnovu, nemá záujem na ďalšom trvaní manželstva, ktoré je podľa nej hlboko a trvale rozvrátené.
3. Dňa 3.10.2014 postúpil Okresný súd Košice II. vec na prejednanie a rozhodnutie ako miestne príslušnému súdu, Okresnému súdu Trnava.
4. Manžel k návrhu navrhovateľky vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že s manželkou bývali na K. X v Q., zoznámili sa v roku 1993. Vo vzťahu neboli problémy. V roku 2008 manžel vycestoval pracovať do Talianska, kde pracoval do konca roku 2008. Nie je pravda, že by túto prácu ukončil kvôli alkoholu, bolo to z dôvodov na strane zamestnávateľa. Manžel tiež nesúhlasil s tým, že by v manželstve malo dochádzať k fyzickému či psychickému týraniu. Poprel, že by potreboval lekársku pomoc kvôli alkoholu, nakoľko nemal žiadne problémy. Podľa manžela sa manželstvo narušilo v roku 2009, kedy odcestoval do Veľkej Británie prostredníctvom agentúry. Od júna 2009 začal pracovať v Anglicku a manželke posielal v priemere po 500 eur mesačne prostredníctvom spoločnosti Western Union, a to od roku 2009 až do roku 2014, spolu sumu cca 18.720 eur. V lete r. 2010 bol manžel na Slovensku, navrhovateľka mu vtedy ukázala fotku svojho priateľa na internete. Manžel uviedol, že s rozvodom manželstva súhlasí, avšak nesúhlasí s výživným vo výške 200 eur mesačne, navrhuje určiť výživné vo výške 40 eur mesačne.
5. Navrhovateľka k písomnému vyjadreniu manžela uviedla, že k problémom došlo po roku 2006 kvôli alkoholu. V Taliansku dostal manžel výpoveď zo dňa na deň kvôli alkoholu, čo navrhovateľke potvrdil manželov kolega. Po návrate zo zahraničia začalo psychické a fyzické týranie, pričom dňa 5.5.2009 bol manžel vyšetrený na psychiatrickej klinike, z ktorej odišiel na vlastnú žiadosť. Navrhovateľka potvrdila, že prvých 10 mesiacov manžel posielal 450 - 500 eur cez Western Union, z ktorých navrhovateľka platila nájom a výdavky na dve maloleté deti. Neskôr však peniaze prestal posielať a navrhovateľka na všetko zostala sama. Potom posielal nepravidelne sumu po 30 eur, pričom na plnoletú dcéru Martinu neplatil vôbec. Suma, ktorú manžel uviedol vo výške 18.720 eur je nereálna. V roku 2010 bol manžel na Slovensku, avšak požíval alkohol, preto musela navrhovateľka volať políciu a odísť z bytu. Manžel zanechal veľa dlhov a exekúcií, vo výške cca 20.000 eur. Preto musela navrhovateľka odísť z Košíc a presťahovala sa za prácou do Trnavy. Navrhovateľka trvala na výživnom pre mal. J. vo výške 200 eur mesačne, pretože je školopovinná, chce ísť študovať na strednú školu.
6. Maloletá J. vo svojom písomnom vyjadrení uviedla, že si z detstva spomína viac na tie zlé veci, keď sa po nociach bála zaspávať, pretože otec chodil domov opitý a vyťahoval nožíky, a bolo to čím ďalej horšie. Na jej narodeniny prišiel otec opitý a rozbil si hlavu, preto musela prísť sanitka. Dokonca chcel raz vyskočiť z 13 poschodia. S mamou sa stále hádal, skákal do nej a vyhrážal sa jej. Videla otca ležať vonku na lavičke. Býval agresívny. Zo súkromnej školy J. vyhodili, pretože matka sama nedokázala platiť školné, keďže otec peniaze prepíjal. Niekoľkokrát k nim domov prišli aj policajti. Jedenkrát dokonca matka zavolala sanitku, ktorá otca odviezla na psychiatriu. J. uviedla, že výživné vo výške 40 eur je málo, pretože to nepostačuje napr. ani na rifle. J. cestuje každý deň do školy, potrebuje desiatu, venuje sa športu - futbalu, moderným tancom, hre na klavír. Chce študovať na strednej škole. Otec ju nevidel dospievať, raz za čas jej zavolá v podnapitom stave, vysmieva sa jej, aká je tučná, hovorí, že nemá peniaze, avšak má na alkohol a značkové veci. Momentálne však s otcom nie je v kontakte, pretože sa s ním nechce rozprávať.
7. V písomnom vyjadrení zo dňa 10.6.2015 manžel uviedol, že súhlasí s tým, aby bola maloletá J. Y. na čas po rozvode zverená do osobnej starostlivosti matke, styk na čas po rozvode nežiada upraviť, navrhuje ho ponechať na dohodu rodičov. Poukazoval na to, že z predložených dokladov od Western Union vyplýva platenie sumy 500 eur od r. 2009 do r. 2015 navrhovateľke, ktoré peniaze boli určené pre rodinu. Podľa predložených výplatných pások uviedol, že jeho čistý príjem je 450,67 libier. Pokiaľ ide o mesačné výdavky, uviedol, že platí týždenný nájom vo výške 70 libier, čo je mesačne 280 libier, čo potvrdzuje aj predložená nájomná knižka. Okrem toho má osobné výdavky na jedlo, potraviny, oblečenie a iné.
8. Manžel v e-maily zaslanom súdu dňa 31.5.2017 uviedol, že súhlasí s rozvodom manželstva, ako aj sumou 200 eur mesačne prispievať na výživu maloletej J.
9. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, procesného opatrovníka, písomným vyjadrením mal. J., oboznámením listinných dokladov, a to sobášnym listom účastníkov, rodnými listami detí, správou Sociálnej poisťovne ústredie zo dňa 5.2.2015, potvrdením Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice zo dňa 2.2.2015, výplatnými páskami otca, lekárskou správou zo dňa 6.5.2009, potvrdením zamestnávateľa otca, potvrdením o príjme otca, nájomnou zmluvou, nájomnou knižkou, dokladmi Western Union o posielaní súm manželom navrhovateľke, keď v súlade s ustanovením § 180 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd vykonal pojednávanie v neprítomnosti manžela, ktorý svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil a súhlasil s pojednávaním v jeho neprítomnosti.
10. Navrhovateľka v konaní pred súdom uviedla, že s manželom sa brali z lásky, spočiatku manželstvo fungovalo. Po smrti manželovho otca sa tento zmenil, holdoval alkoholu, začalo sa týranie. Manželovi sa najskôr darilo v podnikaní, potom začal brať namiesto peňazí alkohol. Chodil domov opitý, bol vyrývačný, agresívny, vymýšľal si historky, žiarlil. Začal pracovať v zahraničí, kde žije už 9 - 10 rokov. S manželom sa nestretávajú, nekontaktujú sa. Navrhovateľka uviedla, že už má priateľa, s ktorým sú spolu 9 rokov. Priateľ im zabezpečil bývanie. Manžel zanechal veľa dlhov. Navrhovateľka pracovala najskôr ako predavačka v Košiciach, potom sa s dcérou presťahovali na západ, kde navrhovateľka pracovala v mäsiarstve. Priateľ jej pomáhal finančne, aj s pôžičkami. Zatiaľ z manželstva zostala nezaplatená pôžička od Slovenskej sporiteľne vo výške 5.000 Sk spolu s úrokmi. Momentálne s manželom navrhovateľka komunikuje len cez Facebook. Manžela už berie ako cudzieho človeka. Nechce ho už vidieť, má za to, že nie je možné, aby s manželom obnovili manželské spolužitie. Navrhovateľka uviedla, že podstúpila operáciu chrbtice, poberá invalidný dôchodok vo výške 100 eur. Pomáha jej priateľ. Manžel sporadicky posiela sumu 30 - 40 - 50 eur, odkedy sa dozvedel o tomto konaní. Navrhovateľka žiadala maloletú J. na čas po rozvode zveriť do jej osobnej starostlivosti, výživné otcovi určiť vo výške 200 eur mesačne, na čom sa s manželom dohodli, styk otca s dcérou ponechať bez úpravy, pretože otec aj tak na Slovensko nepríde. Ďalej uviedla, že majú ešte spoločnú plnoletú dcéru, ani k tej si manžel vyživovaciu povinnosť riadne neplnil. J. študuje na strednej odbornej škole za kaderníčku. Má výdavky na oblečenie, cestovanie do školy z Veľkého Bábu do Nitry. Momentálne výdavky na krúžky nemá. Nosí okuliare, inak výdavky spojené so zdravotným stavom nemá. Jej mesačné náklady sú minimálne vo výške 200 eur, navrhovateľka okrem toho tiež na maloletú prispieva. Navrhovateľkin priateľ pracuje ako kamionista, jeho čistý príjem je zhruba 700 eur mesačne. Bral si hypotéku, ktorú spláca. Žijú v rodinnom dome, ktorý patrí priateľovi. Navrhovateľka je chorá, potrebuje mesačne lieky, berie morfium. Lieky stoja cca 20 - 25 eur mesačne, má náklady na dochádzanie k lekárom do Nitry a do Ružomberku, kde bola operovaná. Pôžičky, ktoré s manželom mali poplatila, zostáva ešte jedna zo Slovenskej sporiteľne.
11. Manžel vo svojom poslednom písomnom vyjadrení zo dňa 2.6.2017 uviedol, že ospravedlňuje svoju neúčasť na pojednávaní, s návrhom na rozvod manželstva súhlasí, ako aj so sumou 200 eur mesačne ako výživným pre mal. J.
12. Procesný opatrovník v konaní uviedol, že v prípade rozvodu manželstva odporúča návrhu matky vyhovieť, nakoľko je v záujme maloletej.
13. Zo sobášneho listu účastníkov vyplýva, že manželstvo uzavreli dňa 22.2.1997 v Košiciach, pričom u oboch išlo o prvé manželstvo. V zmysle predloženého rodného listu z manželstva sa narodila dňa 19.3.2001 dcéra J. Y..
14. Podľa správy Psychiatrickej kliniky, Fakultnej nemocnice L. Pasteura, Košice, bol manžel dňa 5.5.2009 privezený RZP na podnet manželky, zistený bol stav opitosti, alkohol 4,89 promile. Dňa 6.5.2009 bol odoslaný do ambulantnej starostlivosti.
15. Podľa potvrdenia Sociálnej poisťovne ústredie zo dňa 5.2.2015, navrhovateľka nie je poberateľkou dávok nemocenského poistenia, dávok úrazového poistenia, dávky v nezamestnanosti, nepoberá dôchodok.
16. Podľa potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice zo dňa 2.2.2015, navrhovateľka nepoberá dávky v hmotnej núdzi, poberá prídavky na jedno dieťa vo výške 23,52 eur.
17. Podľa potvrdenia zamestnávateľa otca spol. Bradfordské Moslimské Pomníky z 27.2.2015, otec je zamestnaný v tejto spoločnosti od 1.6.2014 ako pomocný murár na čiastočný úväzok 16 hodín v trvalom pracovnom pomere.
18. Podľa výplatných pások otca za obdobie od 4/2014 - 4/2015, otec mal priemerný čistý mesačný príjem vo výške 450,67 libier mesačne.
19. Podľa koncoročného potvrdenia za rok 2015, celkový čistý príjem otca bol 5.408,04 libier (čo je 450,67 libier mesačne).
20. Podľa nájomnej zmluvy zo dňa 1.5.2014, otec má prenajaté bývanie na adrese: XX M. I., P., P XJN, M. U., GB, pričom nájomné predstavuje sumu 70 libier za týždeň. Výšku a platenie nájomného po 70 libier mesačne potvrdzuje tiež predložená nájomná knižka.
21. Podľa potvrdení Western Union, manžel posielal navrhovateľke v rokoch 2009 - 2015 rôzne finančné obnosy, najskôr po 450 - 500 eur mesačne, aj menšie či väčšie sumy, neskôr len po 30-40 eur mesačne.
22. Predmetom konania je návrh navrhovateľky na rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej J. na čas po rozvode.
23. Podľa § 22 Zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
24. Podľa § 23 ods. 1,2 a 3 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia (1). Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí (2). Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19 (3).
25. Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
26. Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
27. Podľa § 24 ods. 1 a 4 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného (1). Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi (4).
28. Podľa § 25 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode (1). Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť (2).
29. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť (1). Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (2). Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť (4). Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (5).
30. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
31. V zmysle vyššie citovaných ustanovení manželstvo je možné rozviesť len v prípade jeho kvalifikovaného rozvratu, ak už viac nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí. Počas svojej existencie plní funkciu sociálnu, ekonomickú, biologickú a výchovnú. Manželstvo možno rozviesť len vtedy, keď sa už žiadna z týchto funkcií v manželstve nerealizuje. Rozvrat je dostatočne trvalý vtedy, ak už nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
32. Na základe výsledkov dokazovania súd dospel k záveru, že sú splnené zákonné podmienky pre rozvod manželstva navrhovateľky a jej manžela. Účastníci konania uzatvorili manželstvo dňa 22.2.1997 v Košiciach, u oboch ide o prvé manželstvo, obaja sú štátnymi občanmi Slovenskej republiky, posledné spoločné bydlisko mali na adrese Levočská ul. č. 4, Košice, na ktorej adrese s aktuálne ani jeden z nich nezdržiava. Z manželstva sa im narodili dve deti, a to t. č. už plnoletá R. Y., nar. XX.X.XXXX a maloletá J. Y., nar. XX.X.XXXX.
33. Navrhovateľka ako príčinu rozvratu manželstva uviedla predovšetkým manželovu závislosť na alkohole, poukazovala na to, že manžel sa stával v dôsledku požívania alkoholu agresívnym, dopustil sa voči nej aj psychického i fyzického násilia. Uviedla, že od roku 2009, kedy manžel odišiel za prácou do Veľkej Británie, nežijú v spoločnej domácnosti, komunikujú len sporadicky cez sociálnu sieť, nevedú teda ani spoločný intímny život. Navrhovateľka uviedla, že k manželovi už nemá žiadny vzťah, deväť rokov má priateľa. Rozvrat manželstva považovala za vážny a trvalý, uviedla, že viac nie je možné, aby s manželom obnovili manželské spolužitie. Zotrvávala na svojom návrhu, že sa chce s manželom rozviesť. Manžel s návrhom na rozvod manželstva súhlasil. Popieral však, že by mal problém s alkoholom, či sa dopúšťal voči navrhovateľke psychického či fyzického násilia.
34. Súd tak na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že v danom prípade sú splnené oba hmotnoprávne dôvody rozvodu manželstva, t. j. že manželstvo účastníkov konania je vážne a trvalo rozvrátené tak, že viac nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Manželia spolu dlhodobo nežijú, a to minimálne od roku 2009, nemajú už k sebe citový vzťah, nevedú spolu intímny život, nehospodária spoločne. Manželstvo viac nevytvára harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré by zabezpečovalo riadne výchovné prostredie aj pre ich spoločné deti, preto ďalšie trvanie tohto zväzku nie je ani v záujme maloletého dieťaťa. Z postojov navrhovateľky je zrejmé, že je pevne rozhodnutá, že s manželom nechce ďalej žiť v manželstve, už deväť rokov má mimomanželskú známosť, s ktorou žije v spoločnej domácnosti. Súd preto považoval návrh navrhovateľky na rozvod manželstva za odôvodnený a manželstvo účastníkov konania rozviedol. Ako hlavnú príčinu rozvratu manželstva súd videl predovšetkým povahový a názorový nesúlad manželov, dlhodobé odlúčenie a citové odcudzenie.
35. S konaním o rozvod manželstva je nevyhnutne spojené konanie o úprave výkonu práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode. Z manželstva pochádza maloletá J., nar. XX.X.XXXX.
36. Z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci, sledujúc v prvom rade záujem maloletej, vyvodil súd ten záver, že momentálne je v jej najlepšom záujme zverenie na čas po rozvode do
osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia zostanú naďalej jej zákonnými zástupcami, t. j. sú oprávnení ale aj povinní maloletú zastupovať a spravovať jej majetok. V danom prípade súd prihliadol na skutočnosť, že matka doteraz prevažne od roku 2009 zabezpečovala osobnú starostlivosť o maloletú, v ktorej starostlivosti neboli zistené žiadne nedostatky. Otec dlhodobo žije v zahraničí, domov prichádza len sporadicky.
37. Pokiaľ ide o styk otca s maloletou, tento súd ponechal bez úpravy, nakoľko matka ani otec ho upraviť nežiadali.
38. Spolu s rozhodovaním o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti matky bolo nevyhnutné rozhodnúť aj o výživnom. Súd určuje výšku výživného podľa zásad určených v ustanovení § 62 a nasl. Zákona o rodine, pričom prihliada na schopnosti, možnosti, majetkové a príjmové pomery oboch rodičov ako aj potreby maloletého dieťaťa.
39. V danom prípade súd zistil, že maloletá J. má 16 rokov, navštevuje strednú odbornú školu odbor kaderníčka. Okrem bežných výdavkov na stravu, oblečenie, hygienu, voľný čas, má nevyhnutne výdavky súvisiace so školskými potrebami a cestovné na dochádzanie do školy.
40. Na strane matky súd zistil, že je momentálne nie je zamestnaná, podstúpila operáciu chrbtice, poberá invalidný dôchodok vo výške 100 eur mesačne. Finančne ju podporuje priateľ. Navrhovateľka potrebuje mesačne lieky za cca 20-25 eur, má náklady na dochádzanie k lekárom. S priateľom žijú v rodinnom dome v jeho výlučnom vlastníctve, na ktorý si bral hypotéku. Priateľ matky pracuje ako kamionista s čistým príjmom okolo 700 eur mesačne.
41. Na strane otca súd zistil, že tento pracuje v spoločnosti Bradfordské Moslimské Pomníky ako pomocný murár na čiastočný úväzok - 16 hodín v trvalom pracovnom pomere. Jeho preukázaný priemerný čistý mesačný príjem je 450,67 libier mesačne. Jeho výdavky predstavuje nájomné 280 libier mesačne, ďalej má výdavky na stravu a oblečenie. Otec najskôr uvádzal, že je ochotný platiť výživné len po 40 eur mesačne. Vo svojich posledných podaniach uviedol, že súhlasí s matkou navrhovaným výživným vo výške 200 eur mesačne.
42. Na základe takto ustálených osobných, majetkových a zárobkových pomerov oboch povinných rodičov, ako aj vzhľadom na zistené odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, dospel súd k záveru, že na pokrytie jej oprávnených potrieb, po zohľadnení možností a schopností otca a podielu vyživovacej povinnosti matky, je dôvodným na čas po rozvode určiť výživné pre maloletú J. vo výške oboma rodičmi zhodne uvádzanej, a to 200 eur mesačne. Súd predovšetkým vychádzal z toho, že maloletá J., ktorá je dieťaťom vo veku 16 rokov dospieva, má predovšetkým výdaje v súvislosti so svojím rastom a vývojom, ako aj v súvislosti s návštevou strednej školy. Má tiež právo podieľať sa na životnej úrovni svojho otca, ktorý dlhodobo žije vo Veľkej Británii. Na strane matky súd prihliadal na to, že táto si svoj podiel na vyživovacej povinnosti k maloletej plní predovšetkým svojou osobnou starostlivosťou a úhradou vecných nákladov s tým spojených (nakupovanie potravín, varenie, upratovanie, uhrádzanie výdavkov na spoločné bývanie atp.). Výživné vo výške 200 eur mesačne na ktorom sa rodičia zhodli, súd považuje za sumu adekvátnu odôvodneným potrebám maloletej, ako i za primeranú schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom otca, berúc do úvahy zásadu, že životná úroveň detí a rodičov má byť rovnaká a vyživovacia povinnosť rodičov k maloletým deťom je prvoradá. Povinnosťou oboch rodičov je venovať všetky sily dôslednému zabezpečeniu výživy maloletého dieťaťa, ktoré je v plnej miere odkázané výživou na svojich rodičov.
43. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 52 Civilného mimosporového poriadku a žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na ich náhradu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava. Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná. Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z.; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.