Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9C/151/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda, v konaní pred sudkyňou JUDr. Alicou Vörösovou, v právnej veci žalobcu: Slovenská sporiteľňa, a.s., Tomašikova 48, Bratislava, IČO: 00 151 653 zast.: JUDr. Roman Kvasnica, advokát, s.r.o., Sad. A. Kmeťa 24, Piešťany, proti žalovanému: K. J., R.. XX.XX.XXXX D. K.. P. XXXX/ XX, C. K., o zaplatenie 2.067,66 EUR s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu zamieta.

II. Súd žalovanej náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa so žalobou zo dňa 13.03.2015 domáhal na tunajšom súde proti žalovanej o zaplatenie sumy 2.067,66 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 11,35% ročne zo sumy 1.745,27 eur od 09.01.2015 do zaplatenia a vo výške 8% ročne zo sumy 1.745,27 eur od 09.01.2015 do zaplatenia s odôvodnením, že žalobca uzatvoril so žalovanou zmluvu o kontokorentnom úvere č. 0211760202/1/1 zo dňa 15.03.2004 v spojení s dodatkom č. 1 k zmluve o kontokorentnom úvere zo dňa 04.05.2004 a v spojení s dodatkom č. 1 k zmluve kontokorentnom úvere zo dňa 01.12.2004 na základe, ktorých žalobca poskytol žalovanej úverový rámec vo výške 31.000 Sk s premenlivou ročnou úrokovou sadzbou vo výške 11,35%. Žalobca poukázal, že dňa 03.01.2014 žalovaná uznala svoju pohľadávku, čo do právneho dôvodu tak aj do výšky pričom tento bol ku dňu 27.12.2013 vo výške 2.078,85 eur. Uvedená suma pozostáva z istiny vo výške 1.745,27 eur z úroku vo výške 19,47 eur a z úroku z omeškania vo výške 314,11 eur. Vo svojom vyjadrení právny zástupca žalobcu uviedol, že po uznaní dlhu žalovaná uhradila 9 splátok ( 9x 40 eur), ktoré započítal na najstaršie nezaplatené príslušenstvo, ktoré boli znížené na sumu 345,61 eur. Nie je presne uvedené kedy a na ktorú splátku a prečo najprv príslušenstvo započítal žalobca.

2. Žalovaná uviedla, že riadne splácala počas 10 rokov mesačné splátky vo výške 1.000 Sk ( po 33 eur mesačne) spolu cca 4.000 eur. Dôkazy ohľadne splatených mesačných splátok nepredložila. Je pravdou, že podpísala dohodu o splátkach a uznanie záväzku v zmysle § 323 Obchodného zákonníka, ktorú podpísala ako fyzická osoba, dohoda bola uzatvorená dňa 03.01.2014. Zdôraznila, že túto dohodu treba považovať za právne neúčinnú, pretože nevedela o jeho premlčaní tak, ako to vyžaduje ust. § 558 OZ. Uznať možno aj premlčaný dlh, ale uznávací prejav dlžníka bude mať právne účinky len vtedy, ak dlžník vedel, že dlh je premlčaný, čo v tomto prípade žalobca nepreukázal , teda podľa udania žalovanej žalobca nepreukázal, že v čase uznania dlh ešte trval. Preto navrhla žalobu zamietnuť.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie, jednak výsluchom strán sporu, písomnými vyjadreniami strán sporu, dohodou o splátkach a o uznaní záväzku, so zmluvou o kontokorentnom úvere zo dňa 01.02.2004 a ustálil nasledovný skutkový stav veci:

4. Podľa ust. § 23a) ods. 1, 2 písm., d) zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa účinného v čase uzavretia zmluvy typová zmluva - typovou zmluvou sa podľa tohto zákona rozumie zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Typová zmluva nesmie obsahovať a) neprimerané podmienky, ktoré na škodu spotrebiteľa zakladajú nápadný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán najmä 1) podmienky, ktoré viažu predaj výrobku, alebo poskytnutie služby na odobratie iného výrobku alebo na prevzatie inej služby, 2) ktorými sa podmieňuje predaj výrobku alebo poskytnutie služby požiadavkou aby spotrebiteľ zabezpečil pre predávajúceho ďalšieho spotrebiteľa, ktorý s ním uzavrie rovnakú, alebo podobnú zmluvu b) podmienky, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi. 4. Podľa ust. § 558 - Ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní. 5. Podľa § 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa - orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu ne nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť, alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. 6. Z obsahu zmluvy o kontokorentnom úvere (ide o spotrebiteľský právny vzťah), skutočnosť, že žalovaná zmluvu uzatvorila ako spotrebiteľka nenamietal ani žalobca. Aj v dohode o splátkach zo dňa 03.01.2014 je žalovaná označená ako fyzická osoba. V prípade pochybností, či ide o spotrebiteľskú zmluvu, má dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ ( veriteľ). V danom prípade žalobca nepreukázal nespotrebiteľský charakter zmluvy. Zmluva na kontokorentnom úvere spolu s prílohami a dodatkami nebola absolútnym obchodom. Dôvodnosť aplikácie ust. Obchodného zákonníka súd nepopiera ale prednosť majú osobitné ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú súčasťou špeciálnej právnej úpravy v oblasti spotrebiteľského práva vrátane ust. § 52 a nasl. OZ. Súd poukazuje na ust. § 54 ods. 1 účinný v čase uzavretia zmluvy - zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Podľa ods. 2 pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Vzhľadom na uvedené je právny úkon žalovanej - uznanie dlhu - potrebné posudzovať podľa ust. OZ. Žalobca správne tvrdí, že uznanie dlhu má za následok vznik domnienky, že dlh v čase uznania trval avšak ak ide o premlčaný dlh, vzniká táto domnienka len vtedy, ak dlžník o premlčaní vedel. V prvom rade je preto potrené zaoberať sa otázkou, či uznaný dlh bol v čase uznania premlčaný a či o tom žalovaná vedela, vzhľadom na to, že žalobca napriek výzve súdu nepredložil dôkaz o tom, že dlh bol v čase uznania premlčaný a že žalovaná vedela o tom, nevznikla by právna domnienka, že dlh trvá a nedošlo by k presunu dôkazného bremena ohľadom neexistencia záväzku na žalovanú. Preto dôkazné bremeno spočíva na žalobcovi, ktorý bol povinný preukázať existenciu a trvanie dlhu. Je pravdou, že predložil zmluvu o kontokorentnom úvere po opätovných výzvach súdu, kedy sa zistilo, že zmluva bola uzavretá dňa 15.03.2004. Zmluva obsahuje výšku úverového rámca 10.000 Sk, úrokovú sadzbu.- typ premenlivá 10,85 % p.a., splatnosť úrokov: ročne k 31.12.kal.roka, konečnú splatnosť úveru: deň 14.03.2005, úrok z omeškania 26.40% p.a. ( protizákonný), poplatok za poskytnutie úveru 2% z výšky úverového rámca splatný pri podpise tejto zmluvy, úrok prečerpania 26,40 % p.a., poplatok za správu úveru 0,20% z výšky úverového rámca/ mesačne. Súd opakovane vyzval právneho zástupcu žalobcu, aby predložil dôkaz o tom, kedy sa dostala žalovaná platením mesačných splátok do omeškania, na to zaslal súdu výpis z účtu žalovanej na CD nosiči od 01.04.2006 ( zmluva bola uzatvorená 15.03.2004) do 10.07.2013. Vzhľadom na to, že zmluva bola uzatvorená ešte v roku 2004 a podľa tvrdenia slabšej strany žalovanej, že 10 rokov riadne a mesačne uhrádzala súd použil nepravú retroaktivitu ohľadne ustanovenia § 5b zákona č. 205/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 382/1990 Zb. o priestupkoch znení v neskorších predpisov ( na základe novely vykonanej zákonom č. 102/2014 Z.z. s účinnosťou od 01.05.2014) kedy bol oprávnený a zároveň prihliadať aj bez návrhu na premlčanie nároku tj. od účinnosti novej právnej normy sa riadia i právne vzťahy, ktoré vznikli aj podľa predchádzajúcej právnej normy. Vznik právnych vzťahov, existujúcich nadobudnutím účinnosti novej právnej normy, právne nároky ( vyplývajúce zo zmluvy zo dňa 15.03.2004 sa posudzujú podľa doterajších predpisov. .

7. Preto súd prihliadol zo zákonnej povinnosti na otázku premlčania a je toho názoru, že v čase uzavretia dohody o splátkach a uznania dlhu z 03.01.2014 už pohľadávka žalobcu bola premlčaná. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno v zmysle § 150, 153, 181 CSP. 8. Rozhodol tak podľa pripojených listinných dôkazov v spise. 9. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1, 2 C.s.p.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany, alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej, možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v ods.1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo zákon neustanovuje inak. Podľa ust. § 232 ods. 2,3,4 C.s.p. - Ak súd uložil rozsudku povinnosť plniť rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na plnenie je 3 dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uloží povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.