Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15Co/279/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jaroslava Mikulaja a členov senátu JUDr. Jaroslava Galla a JUDr. Klaudie Koskovej, v právnej veci žalobkyne: G.. Y. V., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom L. J. XXX/XX, N. Y., proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233 516, o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 16. 03. 2016, č. k.: 16C/240/2015-55, takto

rozhodol:

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

II. Žalobkyňa má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol tak, že: „Súd určuje, že Dohoda o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným je neplatná. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.“ 2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie mal preukázané, že žalobkyňa a žalovaný dňa XX.XX.XXXX uzavreli zmluvu o revolvingovom úvere, pričom v ten istý deň uzavreli aj dohodu o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX. Obidve súd posúdil ako spotrebiteľské zmluvy. Zmluva o revolvingovom úvere bola medzi zmluvnými stranami uzavretá ako hlavný záväzkový vzťah, na podporu ktorého a na jeho zabezpečenie bola potom subsidiárne v uvedený deň uzavretá medzi zmluvnými stranami aj dohoda o zrážkach zo mzdy žalobkyne. V konaní bolo sporné, či Dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorá zabezpečuje pohľadávku zo Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru /Zmluvy o revolvingovom úvere je platná. Predmetnú dohodu o zrážkach súd posúdil z hľadiska všeobecných ustanovení o právnych úkonoch v zmysle § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka a vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že aj keď obsahom dohody bol súhlas žalobkyne (dlžníka - spotrebiteľa) s tým, aby sa jej zo mzdy vykonávali zrážky a tieto aby sa poukazovali veriteľovi, predložená dohoda o zrážkach zo mzdy nespĺňa základné náležitosti. Nie je v nej uvedený zamestnávateľ dlžníka - žalobkyne a čo sa týka určenia pohľadávky, toto je absolútne neurčité, pretože v dohode je uvedené, že má ísť o záväzok zo Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluvy o revolvingovom úvere, a to poskytnutie finančných prostriedkov vo výške 1 500 eur, avšak žalovaný takýto záväzok nikdy vo vzťahu k žalobkyni nesplnil. V konaní bolo preukázané, že žalovaný poskytol žalobkyni celkovo sumu 1 284,25 eur a žalobkyňa mu celkom zaplatila sumu 1 767,40 eur. V Dohode o zrážkach zo mzdy podpísanej dňa 29.10.2013, ktorá zabezpečuje pohľadávku zo Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluvy o revolvingovom úvere podpísanej dňa 29.10.2013 bolo zistené, že táto sa týka zabezpečenia úveru vo výške 3 375,89 eur a na jej základe mali byť vykonávané zrážky zo mzdy vo výške 80,37 eur. Uvedené bez ďalšieho spôsobuje neurčitosť označenia záväzku, ktorý mala dohoda o zrážkach zo mzdy zabezpečovať, viď. rozhodnutie

Európskej komisie vo veci C-30/12 o neprijateľnosti dohody o zrážkach zo mzdy v spotrebiteľskom úvere, „nakoľko inštitút dohody zrážok zo mzdy nie je založený na objektívnom vyhodnotení dlhu, ale na subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky a najmä jej príslušenstva.“ O rovnakú skutočnosť opiera žalobkyňa svoj žalobný návrh o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, ktorú skutočnosť mal súd aj za preukázanú, preto žalobe žalobkyne vyhovel v celom rozsahu, považoval ho za dôvodný a v celom rozsahu za preukázaný. Súd tiež poukázal na to, že žalovaný zaslal zamestnávateľovi žalobkyne žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy už dňa 16.12.2013, teda v čase, kedy mala byť podľa oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi splatná ešte len prvá splátka poskytnutého úveru. 3. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie. Navrhol rozsudok okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Uplatnil náhradu trov odvolacieho konania. 4. Napáda závery súdu, že dohoda o zrážkach zo mzdy má byť neurčitá pre neuvedenie zamestnávateľa dlžníčky - jej platiteľa mzdy. Žiadna zákonná úprava neurčuje požiadavku na uvedenie platiteľa mzdy v dohode o zrážkach zo mzdy a zákonné ustanovenie ukladajúce takúto povinnosť ani neexistuje, ani súd ho v rozhodnutí neuviedol. Predloženie dohody o zrážkach sa realizuje tomu subjektu, ktorý je platiteľom mzdy v čase jej predloženia. Pripustiť iný výklad by znamenalo, že napr. pri zmene platiteľa mzdy by sa dohoda o zrážkach stala automaticky neplatnou a v prípade zmeny zamestnávateľa dlžníka ako platiteľa mzdy by ust. § 131 ods. 8 posledná veta Zákonníka práce bolo nerealizovateľné. 5. Žalovaný nesúhlasí so záverom súdu, že dohoda o zrážkach zo mzdy by mala byť neplatná z dôvodu, že pohľadávka vo výške 1 500,- eur nebola zo strany žalovaného poskytnutá a to má bez ďalšieho spôsobovať neurčitosť označenia zabezpečeného záväzku. Trvá na tom, že zabezpečená pohľadávka je v dohode o zrážkach zo mzdy vymedzená právnym dôvodom vzniku, teda konkrétne tak, že ide o pohľadávku zo zmluvy o revolvingovom úvere číslo XXXXXXXXXX. Takéto vymedzenie je určité a zrozumiteľné. Bez ohľadu na to, či došlo k vyplateniu úveru len v X/XX zo sumy uvádzanej ako pohľadávka úveru v dohode o zrážkach zo mzdy alebo v celej tam uvedenej výške, táto skutočnosť na platnosť dohody o zrážkach zo mzdy nemá žiadny vplyv. Z napadnutého rozsudku vyplýva, že súd nevykonal dokazovanie obsahom zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, potom nie je zrejmé, z čoho usudzuje jej nesplnenie. 6. Namieta postup súdu, keď súd rozhodoval vo veci na základe stanoviska bez právneho významu pokiaľ poukazuje na list. Európskej komisie vo veci C-30/2 a nerozhodoval na základe zákona. Zároveň súd nezohľadnil, že dohoda o zrážkach zo mzdy je spôsob zabezpečenia záväzkov nielen stále prípustný a platný (zákon č. 102/2014 Z. z., č. 483/2015 Z. z., zákona č. 129/2010 Z. z.) ale potvrdzovaný a v rámci prijímania legislatívy bola v rámci doložky zlučiteľnosti konštatovaná zhoda a súlad s únijným právom. 7. Žalobkyňa navrhla rozsudok potvrdiť. Vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že trvá na podanej žalobe, že dohoda o zrážkach zo mzdy neobsahovala určitú alebo bez pochýb určiteľnú, jednoznačnú a zrozumiteľnú výšku pohľadávky, ktorá má byť zabezpečená, opisuje len možné spôsoby jej vzniku. Dohoda bola formulárovo vopred pripravená, jej obsah nebolo možné ovplyvniť. Výšku dlhu si žalovaný sám jednostranne diktoval bez odsúhlasenia súdom. Nekontrolovateľnému vykonávaniu zrážok zo mzdy a iných príjmov bráni aj zákon o ochrane spotrebiteľa - § 5 ods. 1 písm. a), ktoré hoci nebolo platné a účinné v čase podpisu zmluvy, ale poukazuje na vôľu zákonodarcu poskytnúť ochranu spotrebiteľa voči súdom nekontrolovateľnému vykonávaniu zrážok zo mzdy a iných príjmov. Žalovaný vedome porušil podmienky zmluvy, keď úver neposkytol vo výške 1 500,00 eur ale len vo výške 1 284,25 eur. 8. Žalovaný k vyjadreniu žalobkyne svoje vyjadrenie (duplika) nepodal. 9. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379, 380 ods. 1, 2 a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1, 2 potvrdil. 10. Konanie v prejednávanej veci začalo dňa 23.06.2015, rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo vydané dňa 16.03.2016 a odvolanie bolo podané do 30.06.2016, teda za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (CSP), ktorým bol v zmysle zrušovacieho ustanovenia § 473 zrušený zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a zmien. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 11. Podľa § 387 ods. 1 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

12. Odvolací súd odvolanie prejednal v súlade s prechodnými ustanoveniami CSP, preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalovaného spolu s napadnutým rozsudkom okresného súdu, pričom sa v plnom rozsahu stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi okresného súdu, osvojuje si dôvody napadnutého rozsudku okresného súdu a v zmysle § 387 ods. 2 na ne v celom rozsahu poukazuje. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a reagujúc na odvolacie dôvody žalovaného odvolací súd dodáva, že okresný súd na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktoré aplikoval správne ustanovenia právnych predpisov a súčasne vec správne právne posúdil. 13. Odvolací súd námietky žalovaného uvedené v odvolaní nepovažuje za dôvodné. V tejto súvislosti treba uviesť, že v obdobných veciach bolo judikovaných veľa rozhodnutí súdmi Slovenskej republiky, ako aj to, že napriek tomu žalovaný nerešpektuje unijné právo. Voči rozsudku argumentuje svojimi úvahami, na ktoré rozsudok súdu prvej inštancie dáva dostatočnú odpoveď. Spochybňuje všeobecne všetky závery súdu, hoci na ne v množstve rozhodnutí súdov dostal opakovanú odpoveď. 14. Pokiaľ ide o dohodu o zrážkach zo mzdy, odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so závermi okresného súdu. Dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje zabezpečovací prostriedok peňažnej pohľadávky, ktorú uzatvára veriteľ s dlžníkom. Pre takúto dohodu platia všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch (§ 34 a nasl. , čo v rozhodnutí zdôraznil okresný súd a na tom založil svoje rozhodnutie. Dohoda musí obsahovať označenie pohľadávky, o uspokojenie ktorej ide a výšku dohodnutých zrážok. Uvedené náležitosti predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy neobsahovala. Dohoda o zrážkach zo mzdy neobsahovala predovšetkým výšku pohľadávky, ktorá má byť zabezpečená („spoločnosť bude mať - má voči dlžníčke pohľadávku, ktorá vznikne“), opisuje len možné spôsoby jej vzniku. Vymedzenie zabezpečovanej pohľadávky (všetky revolvingy, príslušenstvo, prípadné zmluvné pokuty, náklady, ktoré žalovanému vznikli v súvislosti s vymáhaním pohľadávok a prípadne ďalšie pohľadávky žalovaného voči žalobkyni, ktoré do budúcna vyplynú zo zmluvy a jej prípadných dodatkov) je neurčité a teda neplatné podľa § 37 ods. 1 OZ. V čase uzatvárania dohody o zrážkach zo mzdy musí byť zabezpečovaná pohľadávka presne a úplne konkretizovaná, inak by dlžník nemohol platne prejaviť vôľu uspokojiť pohľadávku veriteľa prostredníctvom uvedeného zabezpečovacieho prostriedku. 15. Suma 1 500 eur v bode I. Dohody o zrážkach zo mzdy bola uvedená len v súvislosti s označením budúceho poskytnutia úveru na základe žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru (spoločnosť poskytne dlžníkovi na základe žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX čiastku vo výške 1 500 eur). 16. Neurčité bolo aj zmluvné dojednanie v dohode o zrážkach zo mzdy týkajúce sa výšky splátok (rozsahu v akom má byť naplnená uhradzovacia funkcia zabezpečovacieho inštitútu zrážok zo mzdy). Podľa dohody, ak nebude v ktoromkoľvek mesiaci zrážka zo mzdy vykonaná v dohodnutej výške, bez ohľadu na dôvod, má byť zrážka v nasledujúcich mesiacoch zvýšená nad dohodnutú sumu. Neurčitosť zmluvného dojednania o výške zrážok má za následok neplatnosť dohody. Uvedené ustanovenie predstavuje jednostranné neprimerané zvýhodnenie zmluvnej strany veriteľa, ktorý má byť bezpodmienečne uspokojený aj nad dohodnutú výšku mesačnej zrážky. Neprípustné navyšovanie zrážok zo mzdy nad dohodnutú výšku predstavuje obchádzanie náležitosti dohody o výške mesačných zrážok zo mzdy. 17. Podľa § 2 ods. 2 v občianskoprávnych vzťahoch, vrátane zmluvných vzťahov majú účastníci rovnaké postavenie. Veriteľ vo vzťahu k spotrebiteľovi nie je vo vzťahu nadriadenosti a neprislúcha mu právo jednostranne určovať aké pohľadávky a v akej výške, ktoré v budúcnosti vzniknú, sa budú realizovať formou zrážok zo mzdy v prospech veriteľa. Predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje formulárovú zmluvu, ktorá nebola individuálne dojednaná. Svojím obsahom spôsobuje značnú nerovnováhu v zmluvnom postavení strán v neprospech spotrebiteľa, teda žalobkyne. Pri uzatváraní dohody dlžník spotrebiteľ musí vedieť pohľadávku akého druhu zabezpečuje dohoda o zrážkach zo mzdy. 18. Naviac odvolací súd dodáva, že žalobkyňa dohodu o zrážkach zo mzdy podpisovala 28. 10. 2013, teda skôr, ako vôbec pohľadávka žalovaného vznikla, resp. ako by bola platne uzavretá zmluva (veriteľ zmluvu podpisoval dňa 29.10.2013). Podľa § 2 ods. 2 v obči 19. Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že žalobkyňa ako spotrebiteľka mala možnosť odmietnuť zabezpečovací prostriedok poskytovaného úveru. Žalovaný nepreukázal ani skutočnosť, že žalobkyňu poučil o následkoch uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy. Podľa Rozhodnutia Európskeho súdneho dvora v Luxembrugu Asturcom Telecomunicacione C-40/08, je povinnosťou súdu ex offo skúmať neprijateľné podmienky aj bez námietky účastníka konania. Nerovný stav medzi spotrebiteľom a dodávateľom môže byť kompenzovaný iba pozitívnym zásahom, vonkajším vo vzťahu k samotným účastníkom zmluvy (Rozsudky Oceáno Gruppo Editorial a Salvat Editores, C-240/98 až C-244/98, Mostaza ClaroC-168/05). Možnosť skúmať aj bez návrhu nekalú povahu podmienky predstavuje

prostriedok vhodný na dosiahnutie výsledku stanoveného v čl. 6 Smernice 93/13/EHS, teda na zabránenie tomu, aby jednotlivý spotrebiteľ nebol viazaný nekalou podmienkou a zároveň na dosiahnutie cieľa stanoveného v čl. 7 Smernice. Bolo povinnosťou súdu postupovať v súlade s judikatúrou komunitárneho práva. Na základe dohody o zrážkach zo mzdy si žalovaný ako veriteľ uplatnil svoje právo a požiadal zamestnávateľa žalobkyne o realizáciu zrážok zo mzdy. Bez určenia neplatnosti dohody by právne postavenie žalobkyne ako dlžníčky bolo neisté a súčasne by bolo ohrozené právo žalobkyne na disponovanie so svojou mzdou. 20. Nie je na škodu, keď v súvislosti so svojimi závermi posúdenia dohody o zrážkach zo mzdy okresný súd podporne poukázal na znenie písomných pripomienok Európskej komisie vo veci C-30/12, t.j. I. S./ POHOTOVOSŤ, s.r.o. v zmysle ktorých: „Článok 6 smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vo svetle efektivity vykladať v tom zmysle, že bráni uplatňovaniu takej vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá neumožňuje vnútroštátnemu súdu preskúmať aj bez návrhu nekalosť zmluvných podmienok v zmluve o spotrebiteľskom úvere zabezpečenej dohodou o zrážkach zo mzdy, alebo neumožňuje v tejto súvislosti vnútroštátneho súdu vydať predbežné opatrenie za účelom pozastavenia vykonávania zrážok z dlžníkovej mzdy.“ 21. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ustanovením § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, keď v odvolacom konaní bola v celom rozsahu úspešná žalobkyňa, preto jej odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 . 22. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 .

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 .

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 .

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 .

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .