Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

41CoE/302/2017

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej a členiek JUDr. Aleny Križanovej a JUDr. Miriam Boborovej Sninskej, v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti povinnému: V. O., predtým Y., nar XX.XX.XXXX, A. XXX, XXX XX C., zast. JUDr. Marian Holý, advokát so sídlom B. Němcovej 1/A, 977 01 Brezno, pre vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 6.373,06,- Eur s prísl., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, pod sp. zn. EX 9711/15, o odvolaní povinného proti uzneseniu Okresného súdu Brezno č.k. 4Er/174/2015-61 zo dňa 20. marca 2017, takto

rozhodol:

Uznesenie Okresného súdu Brezno č.k. 4Er/174/2015-61 zo dňa 20. marca 2017 p o t v r d z u j e.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie odvolaním napadnutým uznesením zamietol návrh povinnej na zastavenie exekúcie. V odôvodnení uviedol, že súdny exekútor bol poverený vykonaním exekúcie dňa 25.05.2015. Dňa 01.02.2017 doručila povinná súdu prvej inštancie návrh na zastavenie exekúcie, ktorý odôvodnila tým, že pohľadávka, ktorá vznikla na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX bola povinnou podpísaná počas manželstva. Po rozvode sa s manželom dohodli, že úver bude splácať on. Povinná ďalej uviedla, že koncom roka 2014 obdržala na meno Y. výzvu Stáleho rozhodcovského súdu o predloženie žalobnej odpovede. Predmetnú zásielku prebral jej manžel. K výzve bol pripojený návrh na začatie konania, z ktorého sa dozvedela, že oprávnený s ňou mal dňa 22.05.2012 uzavrieť Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, ktoré však ona ako povinná nepodpísala. Uviedla, že predmetná dohoda bola spísaná na meno V. Y., avšak ona od roku 2009 používala meno V. O., pričom ani podpis na dohode nezodpovedá jej podpisu, ktorý predtým používala. Z uvedeného podľa povinnej vyplýva, že zmluva o rozhodcovskom konaní nebola platne uzatvorená a rozhodcovský rozsudok nemôže byť platným exekučným titulom. Rozhodcovský rozsudok jej zároveň nebol doručený a neobsahuje správnu individualizáciu povinnej, pretože ako žalovaná je v ňom uvedená V. Y.. Na základe uvedeného navrhla exekučné konanie zastaviť v zmysle § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku.

2. K návrhu povinnej na zastavenie exekúcie podal vyjadrenie oprávnený, ktorý uviedol, že povinná svojim vlastnoručným podpisom na Dohode o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku uznala čo do právneho dôvodu a výšky záväzok voči veriteľovi a vyjadrila súhlas s uzatvorením rozhodcovskej doložky. Rozhodcovská zmluva bola teda podľa názoru oprávneného uzatvorená platne a povinná nepreukázala plnenie ani jednej z podmienok uvedených v § 57 ods. 1 Exekučného poriadku.

3. Súd prvej inštancie po preskúmaní rozhodcovského spisu zistil, že výzva Stáleho rozhodcovského súdu na žalobnú odpoveď bola povinnej doručená dňa 27.10.2014, a to na meno V. Y., na jej aktuálnu adresu, pričom povinná ju prevzala dňa 27.10.2014 a na doručenke podpísala ako „Y.“ s poznámkou „osobne“. Žalobnú odpoveď mala predložiť v lehote 10 dní od doručenia výzvy, avšak tá

bola rozhodcovskému súdu doručená až dňa 01.12.2014. Rozhodcovský súd dňa 11.11.2014 vydal rozhodcovský rozsudok a doručil ho povinnej na meno V. Y., na jej aktuálnu adresu. Tento povinná prevzala dňa 11.12.2014, podpis na doručenke podľa názoru súdu prvej inštancie vyzerá ako „O.“ s poznámkou „osobne“. Súd prvej inštancie uviedol, že povinná nijakým spôsobom nepreukázala, že by predmetné písomnosti nebola prevzala, preto nemá dôvod považovať ich za nedoručené. Povinná bola podľa názoru súdu individualizovaná okrem mena a priezviska aj dátumom narodenia a adresou, na ktorej sa zdržiava aj v súčasnosti. Na základe zisteného mal súd prvej inštancie za to, že povinná mala možnosť brániť sa v konaní, ktoré predchádzalo vydaniu exekučného titulu. Súd prvej inštancie preto zastáva názor, že neboli splnené podmienky na vyhovenie návrhu povinnej na zastavenie exekúcie, preto návrh povinnej na zastavenie exekúcie zamietol.

4. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie povinná. Uviedla, že písomnosti súvisiace so zmluvou o úvere zo dňa 26.08.2008 obdržala až od bývalého manžela, ktorý tieto zásielky prebral. Povinná považuje za nelogické, aby sa na písomnostiach podpisovala priezviskom Y., keď jej priezvisko je od roku 2009 O.. Uviedla aj, že podpis na Dohode o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 22.05.2012 sa nezhoduje s podpisom povinnej, ktorý používala za trvania jej predchádzajúceho manželstva. Trvá na tom, že exekučný titul jej nebol doručený do vlastných rúk, čomu nasvedčuje aj skutočnosť, že žiadala o jeho zaslanie dňa 05.08.2016. Namietala, že súd prvej inštancie nevykonal žiadne dokazovanie, „voľným okom“ preskúmal len podpisy na doručenkách a nezistil riadne skutkový stav veci. Skutočnosť, že na doručenke je poznámka doručovateľa „osobne“ ešte podľa názoru povinnej nepreukazuje, že adresátovi bola zásielka do vlastných rúk aj reálne doručená. Na základe uvedeného povinná navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a návrhu na zastavenie exekúcie vyhovel alebo ho zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

5. Oprávnený vo vyjadrení k odvolaniu povinnej uviedol, že sa plne stotožňuje s rozhodnutím Okresného súdu Brezno a navrhol odvolanie povinnej zamietnuť.

6. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie v rozsahu danom § 379 CSP, rešpektujúc svoju viazanosť odvolacími dôvodmi podľa § 380 ods. 1 CSP, nenariadil pojednávanie, pretože nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 385 ods. 1 , pričom dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné, preto v zmysle § 387 ods. 1 uznesenie súdu prvej inštancie, ako vecne správne potvrdil.

7. Z predloženého spisu odvolací súd zistil, že dňa 23.02.2015 bol pred súdnym exekútorom spísaný návrh na vykonanie exekúcie vo forme zápisnice. Súdny exekútor požiadal dňa 16.03.2015 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučným titulom v prejednávanej veci je rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, sp. zn. SR 13256/14 zo dňa 11.11.2014. Zo spisu ďalej vyplýva, že právny predchodca oprávneného a povinná uzatvorili dňa 25.08.2008 zmluvu o úvere. Oprávnený a povinná dňa 22.05.2012 uzatvorili Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, súčasťou ktorej bola rozhodcovská doložka.

8. Dňa 01.02.2017 bol súdu prvej inštancie doručený návrh povinnej na zastavenie exekúcie. Uviedla, že predmetná pohľadávka, ktorá vznikla zo zmluvy o úvere zo dňa 26.08.2008, bola postúpená dňa 14.12.2009 na oprávneného. Úverovú zmluvu podpísala počas trvania predchádzajúceho manželstva, kedy používala priezvisko Y.. S vtedajším manželom sa rozviedla a dohodli sa, že úver bude splácať on. Dňa 19.12.2009 opätovne uzavrela manželstvo a od toho dátumu používa priezvisko O.. Uviedla ďalej, že v roku 2014 obdržala na meno V. Y. výzvu stáleho rozhodcovského súdu na predloženie písomnej žalobnej odpovede. Povinná tvrdí, že výzva jej nebola doručená prostredníctvom pošty, ale zrejme jej ju odovzdal bývalý manžel, ktorý zásielku prevzal. K predmetnej výzve bol pripojený návrh oprávneného na začatie konania, ktorý bol adresovaný rozhodcovskému súdu. Z návrhu na začatie konania sa dozvedela, že oprávnený s ňou mal dňa 22.05.2012 uzavrieť Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku. Na výzvu stáleho rozhodcovského súdu reagovala dňa 27.11.2014, pričom rozhodcovskému súdu oznámila, že žiadnu dohodu neprevzala a ani nepodpísala. V návrhu na zastavenie exekúcie ďalej uviedla, že v roku 2015 bolo voči nej začaté exekučné konanie a až po jeho začatí sa dozvedela, že rozhodcovský súd vydal dňa 11.11.2014 rozhodcovský rozsudok pod sp. zn. SR 13256/14, pričom tento jej nebol riadne doručený, preto nemohol nadobudnúť právoplatnosť a vykonateľnosť. Rozsudok stáleho rozhodcovského súdu zároveň podľa názoru povinnej neobsahuje

jej správnu individualizáciu, pretože ako žalovaná je v ňom uvedená V. Y., bytom A. XXX, C., avšak takáto osoba v čase vydania rozsudku neexistovala. Povinná zastáva názor, že exekučné konanie je vedené na základe exekučného titulu, ktorý nespĺňa zákonom stanovené podmienky vykonateľnosti. Na základe uvedeného navrhla, aby súd prvej inštancie exekučné konanie v zmysle § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku zastavil.

9. K návrhu povinnej na zastavenie exekúcie podal vyjadrenie oprávnený. Tento uviedol, že povinná svojim podpisom na Dohode o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku čo do právneho dôvodu a výšky voči veriteľovi uznala a súhlasila s uzatvorením nevýhradnej rozhodcovskej doložky. Oprávnený zároveň zastáva názor, že povinná nepreukázala splnenie ani jednej z podmienok uvedených v ustanovení § 57 ods. 1 Exekučného poriadku, preto so zastavením exekúcie nesúhlasí.

10. Z rozhodcovského spisu bolo zistené, že výzvu na žalobnú odpoveď povinná prevzala dňa 27.10.2014. Na doručenke je podpísaná ako „Y.“ s poznámkou „osobne“. Predmetná výzva jej bola doručená na adresu A. XXX, XXX XX C., na ktorej sa aj v súčasnosti zdržiava. Rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Slovenská rozhodcovská, a.s. jej bol doručovaný na totožnú adresu, na meno V. Y., ktorý podľa doručenky prevzala dňa 11.12.2014. Tak ako uviedol súd prvej inštancie, podpis na doručenke „voľným okom“ vyzerá ako „O.“, taktiež s poznámkou „osobne“. Dňa 05.08.2016 bola rozhodcovskému súdu doručená žiadosť povinnej o zaslanie rozhodcovského rozsudku, ktorý jej bol podľa doručenky opätovne zaslaný a povinná ho prevzala dňa 11.08.2016, čomu nasvedčuje podpis povinnej na doručenke, taktiež s poznámkou „osobne“.

11. Povinná v odvolaní namieta, že podpis na doručenke s poznámkou „osobne“ nepreukazuje, že zásielka jej bola do vlastných rúk aj reálne doručená a súd mal skúmať podpisy na doručenkách, a tak zistiť skutkový stav veci. Zároveň nesúhlasila s aplikáciou Civilného sporového poriadku ohľadom doručovania (§ 111 ods. 1 , pretože rozsudok stáleho rozhodcovského súdu jej bol doručovaný za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, ktorý doručenku neoznačoval za verejnú listinu. Toto tvrdenie povinnej však nie je možné považovať za pravdivé.

12. Podľa § 45 ods. 1, 2 Občianskeho súdneho poriadku platného do 30.06.2016, súd doručuje písomnosť sám alebo poštou. Súd môže doručiť písomnosť aj prostredníctvom súdneho exekútora, orgánu obce alebo príslušného útvaru Policajného zboru a v prípadoch ustanovených osobitným predpisom aj prostredníctvom Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo spravodlivosti"). (1) Údaje uvedené na potvrdení o doručení písomnosti (ďalej len "doručenka") sa považujú za pravdivé, ak nie je dokázaný opak. (2)

13. Podľa § 134 Občianskeho súdneho poriadku platného do 30.06.2015, listiny vydané súdmi Slovenskej republiky alebo inými štátnymi orgánmi v medziach ich právomoci, ako aj listiny, ktoré sú osobitnými predpismi vyhlásené za verejné, potvrdzujú, že ide o nariadenie alebo vyhlásenie orgánu, ktorý listinu vydal, a ak nie je dokázaný opak, i pravdivosť toho, čo sa v nich osvedčuje alebo potvrdzuje.

14. Podľa § 111 ods. 1 CSP, do vlastných rúk sa doručuje tak, že adresát potvrdí prijatie písomnosti na potvrdení o doručení písomnosti (ďalej len "doručenka"); údaje v doručenke sa považujú za pravdivé, ak nie je dokázaný opak. Doručenka je verejnou listinou.

15. Citované ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, platného a účinného v čase doručovania predmetných listín, dávali doručenke charakter verejnej listiny, pri ktorej platila vyvrátiteľná domnienka jej pravosti, pokiaľ sa nepreukázal jej opak. Súdna prax aj za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku považovala doručenku za verejnú listinu svedčiacu o doručení listiny adresátovi. Uvedené potvrdzuje aj judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý napríklad v uznesení sp. zn. 10Sžd/20/2011 zo dňa 25.04.2012 uviedol: „Žalobca v podanom odvolaní tvrdil, že doručenka nemá povahu verejnej listiny. Uvedené tvrdenie je nesprávne, keďže riadne vyhotovená doručenka má povahu verejnej listiny. Doručenka ako verejná listina preukazuje pravdivosť toho, čo sa v nej potvrdzuje a je dôkazom, že sa písomnosť doručila, ak nie je preukázaný opak. To znamená, že pre ňu platí vyvrátiteľná domnienka jej správnosti, pričom jej správnosť sa v súdnom alebo v správnom konaní nedokazuje, dokazuje sa len jej prípadná nesprávnosť.“ Dôkazné bremeno spočívalo (a aj za účinnosti Civilného sporového poriadku spočíva) na strane sporu, resp. na účastníkovi konania. Nesplnenie dôkaznej povinnosti alebo neunesenie dôkazného bremena so sebou prináša také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo

skutkového základu zisteného z dôkazov predložených účastníkom konania v opačnom procesnom postavení. Oprávnený v prejednávanej veci predložil dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia o tom, že predmetné listiny boli riadne doručené povinnej, ktorá ich osobne prevzala. Na tejto skutočnosti nič nemení to, že na jednej doručenke je povinná podpísaná ako „O.“ a na jednej ako „Y.“, pretože povinná je okrem mena a priezviska individualizovaná aj adresou trvalého bydliska, rodným číslom alebo dátumom narodenia, prípade číslom občianskeho preukazu. Povinná na základe uvedeného, podľa názoru odvolacieho súdu, nijakým spôsobom nepreukázala, že doručenka, ako verejná listina, by nebola pravá alebo správna, aj keď dôkazné bremeno spočívalo práve na nej. Nie je totiž povinnosťou súdu skúmať správnosť údajov na doručenke, ale naopak, je povinnosťou účastníka konania preukázať tvrdenú nesprávnosť.

16. Povinná zároveň nesúhlasila s hodnotením dôkazu súdom prvej inštancie, ktorý uviedol, že „voľným okom“ preskúmal doručenky a dospel k skutkovým zisteniam uvedeným v odvolaním napadnutom uznesení. Odvolací súd k namietanej skutočnosti poukazuje na § 207 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého, ak rozhodnutie závisí od posúdenia skutočností, na ktoré sú potrebné vedecké poznatky, môže súd na návrh nariadiť znalecké dokazovanie. Povinná v konaní znalecké dokazovanie nenavrhla, pričom súd nie je oprávnený a ani odborne spôsobilý hodnotiť takéto skutočnosti inak ako „voľným okom“, pretože odborné stanovisko v tomto prípade prináleží znalcovi z odboru písmoznalectva. V zmysle Civilného sporového poriadku nie je súd oprávnený navrhovať dôkazy (medzi ktoré patrí aj znalecké dokazovanie), takúto povinnosť má strana sporu (účastník konania) a súd až na návrh môže ustanoviť znalca a zároveň uložiť účastníkovi konania povinnosť zložiť preddavok v rozsahu predpokladaných nákladov znaleckého dokazovania (§ 253 ods. 2 .

17. K námietke povinnej, že rozhodcovský rozsudok jej bol doručený do vlastných rúk až dňa 05.08.2016 odvolací súd uvádza, že v lehote 30 dní od prebratia rozhodcovského rozsudku mohla podať na všeobecný súd Slovenskej republiky žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku, čo však neurobila.

18. Na základe uvedených skutočností odvolací súd zastáva názor, že povinná neuniesla dôkazné bremeno a neuviedla žiadny relevantný dôvod na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 Exekučného poriadku, preto sa súd stotožnil so záverom súdu prvej inštancie a odvolaním napadnuté rozhodnutie ako vecne správne v zmysle § 387 ods. 1 potvrdil.

Rozhodnutie bolo schválené jednohlasne všetkými členmi odvolacieho senátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .