Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_30Cb-60-2013.pdf
PDF · 117.85 KB
No categories available
30Cb/60/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
M. súd N. v konaní pred sudkyňou I.. C. P. v právnej veci žalobcu: D., nezávislá spoločnosť výkonných umelcov a výrobcov zvukových a zvukovoobrazových záznamov, so sídlom I. námestie XX, J., W. XX XXX XXX, proti žalovanému: R. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom T. 10XX/X, N., zast. advokátom: I.. I. E., so sídlom O. XX, L., o zaplatenie XXX,- eur s prísl., takto
rozhodol:
X. sa zamieta.
X. má právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. X. sa žalobou zo dňa XX.X.XXXX domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu XXX,- eur s príslušenstvom a náhradu trov konania.
2. X. odôvodnil tým, že je nezávislou spoločnosťou výkonných umelcov a výrobcov zvukových a zvukovoobrazových záznamov, ktorá vykonáva autorskoprávnu ochranu uvedených subjektov podľa z. č. XXX/XXXX Z.z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom. X. má štatút nezárobkovej organizácie, vznikol na základe z. č. XX/XXXX Zb. o združovaní občanov a je registrovaný na C. vnútra SR pod č. E.-Z./XX-Z.. D. činnosť vykonáva na základe oprávnenia C. kultúry SR č.X/ Z. zo dňa XX.X.Z. pod č. C.-Z./Z.-Z.. X. prevádzkoval v roku XXXX zariadenie P. L. Q., Y. Z./XX, N.. X. so žalovaným uzavrel dňa X.X.Z. zmluvu, ktorá upravuje vzťahy medzi prevádzkovateľom a výkonnými umelcami a výrobcami zvukových a zvukovoobrazových záznamov, ktoré vznikajú pri verejnom prenose v zmysle § 5 ods. XX S. zákona. X. ako prevádzkovateľ používal hudobné zvukové záznamy a zvukovoobrazové záznamy v priestoroch vyššie uvedeného zariadenia. Na základe zmluvy sa žalovaný zaviazal uhradiť odmeny výkonným umelcom a výrobcom za verejný prenos ich výkonov a záznamov prostredníctvom žalobcu formou jednorazovej odmeny vo výške XXX,- eur. X. neuhradil uvedenú odmenu ani po telefonickej výzve zo dňa X.XX.Z. a po písomnom pokuse o zmier zo dňa XX.XX.Z..
3. Na preukázanie svojich tvrdení predložil listinné dôkazy, a to oprávnenie č. X/Z. zo dňa XX.X.Z., potvrdenie o registrácii žalobcu, zmluvu č. Z. zo dňa X.X.Z. a pokus o zmier zo dňa XX.XX.Z..
4. D. žalobe v celom rozsahu vyhovel vydaním platobného rozkazu č. k. XXRob/XXX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX, proti ktorému platobnému rozkazu podal žalovaný včas odpor s odôvodnením, čím sa platobný rozkaz zrušil v plnom rozsahu.
5. X. v odpore namietal, že zmluva, ktorá má dokazovať právny titul žalobcovho nároku, nie je súlade s ustanoveniami M. zákonníka ani S. zákona a je absolútne neplatná, lebo ju za v nej uvedenú zmluvnú
stranu žalovaného nepodpísala osoba, ktorá bola za žalovaného oprávnená konať zo zákona, ani osoba, ktorá mohla konať podľa splnomocnenia udeleného žalovaným. L. zmluva určuje výšky platieb neobvyklým spôsobom - výška nároku voči používateľom nie je odvodená od počtu hudobných diel, ale od kapacity priestoru, čo je v rozpore s logikou i zdravým rozumom.
6. X. vo vyjadrení k odporu opätovne poukázal na to, že žalovaný dňa X.X.Z. uzatvoril so žalobcom zmluvu č. Z. a že v zmysle ust. § 65 a § 67 S. zákona má výkonný umelec, výrobca zvukového a zvukovoobrazového záznamu právo na primeranú odmenu za verejný prenos. X. v roku Z. prevádzkoval zariadenie P. L. Q., Y. Z./XX, N., v ktorom podľa nahlásených údajov prevádzkovateľa dochádzalo k verejnému prenosu prostredníctvom diskotéky v dobe od X.X.Z. do XX.XX.Z. v periodicite X týždenne, s celkovým počtom podujatí XX. G. sadzobníka žalobcu pri kapacite zariadenia XX-XXX osôb je suma odmeny za jedno podujatie XX,- eur. A., že žalobcovi nevyplýva povinnosť poznať vnútornú organizačnú štruktúru žalovaného, konal dobromyseľne a nemal dôvod skúmať komu patrí podpis na zmluve opatrenej pečiatkou žalovaného. K námietke žalovaného pokiaľ ide o spôsob určenia výšky odmeny uviedol, že ide o štandardný postup uplatňujúci sa vo všetkých členských krajinách EÚ. D. odmien založený na paušálnych poplatkoch, najmä v prípadoch ak ide o plošné licencovanie hromadného použitia predmetov ochrany je momentálne najefektívnejším spôsobom tak pre kolektívneho správcu, ako aj pre samotného používateľa, pričom takýto spôsob určenia odmeny nespochybnilo ani C. kultúry SR vykonávajúce dohľad
7. X. v podaní zo dňa XX.X.XXXX doplnil svoje skutkové a právne zdôvodnenie, pre ktoré by mal súd žalobu ako nedôvodnú zamietnuť uvedené v samotnom odpore voči platobnému rozkazu a poukázal na to, že uzatvorenie zmluvy so žalobcom nemožno považovať za úkon - konanie, ku ktorému obvykle dochádzalo pri prevádzkovaní prevádzky žalovaného a žalobca, resp. jeho pracovník, pri minimálnej opatrnosti, právnej znalosti a odbornej starostlivosti s poukazom na ust. § 8X ods. 1 veta prvá S. zákona, musel vedieť, že nekonal so žalovaným. X. musel žalobca vedieť, že na uzatvorenie platnej zmluvy sa vyžaduje písomná forma, a z toho dôvodu i písomné splnomocnenie pre takýto úkon, ak ho neučinil sám žalovaný. G. splnomocnenie pritom žalobcovi predložené nebolo, teda žalobca musel jednoznačne vedieť, že osoba, ktorá podpísala zmluvu, na jej uzatvorenie v mene a na účet žalovaného oprávnená nie je. M., ktorá podpísala zmluvu nebola so žalovaným v žiadnom právnom vzťahu tak ako to má na zreteli ust. § 15 M. zákonníka, ani v inej pozícii, v ktorej sa bežne predpokladá oprávnenie podnikateľa v rámci predmetu jeho činnosti, nebola zákonne splnomocnená a ani žalovaný jej žiadne písomné splnomocnenie neudelil.
8. G. ust. § 470 ods. X a X z. č. XXX/XXXX Z.z. Q. sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. G. účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
9. D. vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu a žalovaného, právneho zástupcu žalovaného, výsluchom svedka O. J., oboznámením sa s listinnými dôkazmi, písomnými podaniami strán a ostatným obsahom spisu, a zistil nasledovný skutkový stav:
XX. X. v konaní na podanej žalobe v celom rozsahu zotrval s tým, že žalovaný svoje tvrdenie o nedodržaní písomnej formy zmluvy nepreukázal. G., že zmluva nebola uzatvorená na prevádzke žalovaného, ale žalobcovi došla podpísaná poštou, že žalovaný platnosť zmluvy namietal až v súvislosti s podaním žaloby a nespochybnil, že vykonával verejný prenos. C. za to, že v prípade tejto zmluvy zákon nevyžaduje písomnú formu, pretože nejde o licenčné právo.
XX. G. zástupca žalovaného so žalobou nesúhlasil a zmluvu, ktorá je predmetom konania považoval za neplatnú, pretože je podpísaná pánom J., ktorý nemal poverenie na takýto úkon, nebol splnomocnený ani ústne, ani písomne na uzatvorenie predmetnej zmluvy. G. jeho názoru zmluva v súlade s ust. § 40 S. zákona musí mať písomnú formu, nakoľko ide o zmluvu o šírení diela, ktorá písomná forma nebola dodržaná. X. nepostupoval riadne a s náležitou odbornou starostlivosťou ako organizácia kolektívnej správy a od žalovaného si nevyžiadal poverenie, resp. splnomocnenie pre pána J., teda ani dodatočne nekonvalidoval nedostatky uzatvorenej zmluvy.
XX. X. v konaní uviedol, že zmluvu osobne nepodpísal a nikoho na takýto úkon ani nesplnomocnil. K námietke žalobcu, že minulosti odmenu uhrádzal, uviedol, že v danom období zmluvy podpisoval osobne. G., že v uvedenom období na prevádzke dochádzalo k verejnému prenosu, a to občas formou koncertov.
XX. D. O. J. v konaní uviedol, že je bratrancom žalovaného, nepracuje ani nikdy v minulosti preňho nepracoval. K okolnostiam uzatvorenia zmluvy zo dňa X.X.Z. uviedol, že v spornom čase bol žalovaný odcestovaný a požiadal ho, aby ho na predmetnej prevádzke zastupoval s tým, že prevádzku chodil otvárať a zatvárať, mal od prevádzky kľúče, aj razítko. Na prevádzke sa zdržiaval aj v prípade, keď došiel tovar, aby ho prevzal. X. uviedol, že v tom čase chodil po N. inšpektor, ktorého meno si už nepamätá, a ktorý zisťoval, či má žalovaný uzatvorenú predmetnú zmluvu s tým, že túto zmluvu musí mať uzatvorenú každý, a to čím skôr, aby sa prípadne žalovaný vyhol sankciám. T. nemal vedomosť, či žalovaný takúto zmluvu uzatvorenú má alebo nemá, zmluvu podpísal, teda dal na ňu razítko žalovaného a podpísal sa svojím menom. O uvedenom žalovaného po jeho návrate informoval.
XX. Z M. vydaného C. kultúry SR, sekciou médií a audiovízie, č. X/Z. dňa XX.X.Z. vyplynulo, že žalobca je nezávislou spoločnosťou výkonných umelcov, výrobcov zvukových a zvukovo-obrazových záznamov, ktorý v zmysle uvedeného oprávnenia je registrovaný ako organizácia kolektívnej správy na výkon kolektívnej správy práv podľa autorského zákona.
XX. X. je aj registrovaný ako združenie v registri C. vnútra SR pod názvom D., nezávislá spoločnosť výkonných umelcov a výrobcov zvukových a zvukovo-obrazových záznamov podľa z. č. XX/Z.X Zb. pod č. E.-XXX/XX-Z., čo vyplynulo z výpisu uvedeného ministerstva zo dňa XX.X.Z..
XX. G. listiny - G. o zmier zo dňa XX.XX.XXXX žalobca opätovne vyzýval žalovaného na úhradu faktúry č. Z. v sume XXX,- eur.
XX. Zo zmluvy č. Z. zo dňa X.X.Z. vyplynulo, že žalovaný ako prevádzkovateľ je v priestoroch prevádzky P. L. Q., Y. Z./XX, N., oprávnený používať formou verejného prenosu iba záznamy zachytené na originálnych nosičoch a záznamy šírené televíznym alebo rozhlasovým vysielaním a že je súčasne vedená ako daňový doklad a faktúra. K. odmena v zmysle uvedenej zmluvy predstavovala jednorazovo pre rok Z. sumu XXX,- eur. D. dohodnutých zmluvných podmienok boli platobné podmienky, kde si zmluvné strany dohodli pre prípad porušenia zmluvných povinností zaplatenie úroku z omeškania, ak nebude odmena uhradená v lehote splatnosti vo výške X,XX% z dlžnej sumy, ako aj jednorazovú zmluvnú pokutu vo výške XXX,- eur.
XX. X. v rámci svojich písomných vyjadrení poukazoval, že si uplatňuje nárok na primeranú odmenu vo výške XXX,- eur s príslušenstvom na základe zmluvy uzavretej so žalovaným. G. na primeranú odmenu patrí výkonnému umelcovi, výrobcovi zvukového a zvukovoobrazového záznamu za každé použitie zaznamenaných výkonov a záznamov formou verejného prenosu a má charakter tzv. remuneračného práva a na rozdiel od výhradných práv výkonných umelcov, výrobcov zvukového a zvukovoobrazového záznamu upravených v § 63, § 64 a § 66 im nedáva možnosť udeliť súhlas alebo zabrániť použitiu predmetu ochrany, ale priznáva im za každé použitie predmetov ochrany primeranú odmenu. G. na primeranú odmenu sa v predmetnom prípade viaže na verejný prenos záznamu umeleckého výkonu
- prehrávanie hudby na diskotékach. X. má za to, že zmluva so žalovaným bola platne uzatvorená a nárok na požadovanú primeranú odmenu vyplýva z platnej zmluvy, ktorá bola uzavretá so žalovaným v záujme vysporiadania práva na primeranú odmenu, ktoré je stanovené zákonom v § 65 a XX S. zákona. S. aj v prípade preukázania neplatnosti zmluvy bude nevysporiadaný nárok na primeranú odmenu naďalej vyplývať z S. zákona, a teda neplatnosť zmluvy neovplyvní existenciu nároku na primeranú odmenu ako takú. G. platnosť zmluvy o primeranej odmene zákon výslovne nestanovuje povinne písomnú formu. V zmysle ust. § 71 ods. 1, X S. zákona sa ust. § 40 ods. X a XX ods. X primerane vzťahuje aj na výkonného umelca a jeho umelecký výkon i výrobcu zvukového záznamu a jeho zvukový záznam a výrobcu zvukovoobrazového záznamu a jeho zvukovoobrazový záznam. G. jeho názoru je písomná forma zmluvy povinná v prípade, že výkonný umelec, výrobca zvukového záznamu a výrobca zvukovoobrazového záznamu, resp. ich zastupujúca organizácia, uzatvára licenčnú zmluvu alebo hromadnú licenčnú zmluvu, ktoré sa viažu na výhradné práva uvedených subjektov, ktoré sú upravené v § 63, XX a XX a prostredníctvom daných zmlúv dochádza k udeleniu súhlasu s použitím predmetov ochrany „licencie“. V prejednávanej veci ide o uzavretie dohody o primeranej
odmene, ktorou nedochádza k udeleniu licencie, a pre daný prípad S. zákon výslovne nestanovoval písomnú formu zmluvy, teda ani plnomocenstvo nemuselo byť udelené písomnou formou a aj neformálne poverenie bolo dostatočné na to, aby pán J. bol oprávnený platne uzavrieť zmluvu v mene žalovaného. L. s tvrdením o nedodržaní požiadavky jeho odbornej starostlivosti, konal v dobrej viere, že zmluva bola na prevádzke žalovaného podpísaná osobou oprávnenou konať za žalovaného, navyše opatrená pečiatkou žalovaného. G. žalobcu i keď sa na prevádzke štandardne informuje, či osoba podpisujúca zmluvu je k podpisu zmluvy oprávnená, nevyžaduje žiadne formálne písomné poverenie, ktoré by preukazovalo oprávnenosť zástupcu konkrétne k podpisu dohody o primeranej odmene vzhľadom na to, že k uzavretiu dohody o primeranej odmene zákon nestanovuje povinnú písomnú formu. Z výsluchu svedka J. nevyplýva, že by pracovníka žalobcu informoval, že nie je oprávnený konať za žalovaného a podpísanie zmluvy neodoprel s tým, že nešlo ani o prvý prípad kedy bola zmluva za žalovaného uzavretá prostredníctvom zástupcu. T. išlo o úkon priamo v prevádzke, aplikuje sa ust. § 16 M. zákonníka a nevyžaduje sa dodatočné schválenie v zmysle ust. § 33 M. zákonníka. K výške primeranej odmeny poukazoval, že odmena dohodnutá v zmluve bola stanovená na základe D. platného v čase uzavretia zmluvy, pričom nárok na zľavu XX% zaniká ak používateľ nesplnil zmluvne dohodnuté podmienky alebo neuhradil dohodnutú výšku odmien v lehote splatnosti. Aj keď teda žalovanému nárok zanikol v zmysle vyššie uvedeného, žalobca si uplatňuje nárok na odmenu vo výške dohodnutej odmeny.
XX. G. zástupca žalovaného v rámci svojich písomných vyjadrení poukazoval, že žalobca vo svojich podaniach vôbec nezmieňuje ust. § 8X ods. 1 písm. h) S. zákona. L. zákonnej povinnosti žalobcu dokazujú i vzájomne si odporujúce tvrdenia žalobcu, že požiadavka odbornej starostlivosti žalobcu bola dodržaná, pracovník žalobcu sa vždy informuje, či zmluvu podpisujúca osoba je k podpisu zmluvy oprávnená a že pracovník žalobcu nemal možnosť overiť k akým konkrétnym úkonom bol alebo nebol pán J. oprávnený. G. jeho názoru pracovník žalobcu nielenže mal možnosť overiť si tieto skutočnosti, ale musel - t. j. bol zo zákona povinný - toto vykonať. V záverečnej reči zotrval na stanovisku, že dokument označený ako zmluva datovaná X.X.Z. je zmluvou neplatnou a doplnil argumentáciu, že podmienka jej písomnej formy vyplýva z ust. § 272 ods. X M. zákonníka. X. o primeranej odmene tak, ako o nej hovorí žalobca, nie je žiadnym zmluvným typom, či už podľa režimu M. zákonníka alebo M. zákonníka. J. to samotný žalobca, ktorý žalovanému predložil návrh zmluvy v písomnej forme a podľa obsahu zmluvy pre jej uzavretie požadoval prejav vôle podpisom. Je teda zrejmé, že žalobca prejavil vôľu i úmysel, aby sa táto zmluva uzavrela v písomnej forme, čo napokon pramení aj z povinností uložených žalobcovi v § 8X ods. 1 písm. h), j) a k) S. zákona. G. ide o vzťahy, ktoré vyplývajú z konkrétnej skupiny práv, na ktoré by sa táto zmluva mala vzťahovať, poukazoval, že ide o zmluvu v režime M. zákonníka s poukazom na § 1 ods. 1, X M. zákonníka. X. má vo svojom postavení voči nositeľom práv, teda výkonným umelcov, výrobcom zvukových záznamov a zvukovo obrazových záznamov, postavenie aké má komisionár v zmysle komisionárskej zmluvy podľa ust. § 577 M. zákonníka. S., že § 16 M. zákonníka by platil kým sa nepreukáže, že tretia osoba, teda žalobca, resp. jeho pracovník, mohla vedieť, že osoba konajúca v prevádzkarni, teda pán J., na to nebol oprávnený. X. poukázal na takmer totožný skutkový základ s vecou prejedávanou tunajším súdom pod sp. zn. XXCb/XX/XXXX, ktorá bola právoplatne skončená. G. tiež, že tak ako celá zmluva nie je platná, tak neplatí ani čl. X bod X zmluvy. G. ide o polemiku žalobcu a žalovaného v priebehu konania týkajúcu sa výkladu pojmov autorského zákona, tak táto bola zapríčinená jednak vzájomným nesúladom jednotlivých inštitútov a definícii a ich rozpormi s výrokovou logikou. W. najmä o polemiku, či sa jedná o licenčný vzťah alebo nie, či vzťah upravený zmluvou vyžaduje písomnú formu tejto zmluvy a definície verejného prenosu. Na základe vykonaného dokazovania navrhoval žalobu zamietnuť a žalovanému priznať nárok na náhradu trov konania.
XX. V prejednávanej veci súd aplikoval ustanovenia právnych predpisov účinných ku dňu uzavretia zmluvy č. Z., t.j. ku dňu X.X.Z..
XX. G. ust. § 7X ods. 1 a X z. č. XXX/XXXX Z.z o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (ďalej len „S. zákon“) ustanovenia § 5 ods. 6, 7, XX, XX, XX, XX, XX, XX, XX, § 8 až XX, § X2, XX, XX, § 18 ods. X až 6, § 20 ods. 1 až 4, § 39 až XX, § 53 až XX sa primerane vzťahujú na výkonného umelca a na jeho umelecký výkon. A. § 5 ods. 6, 7, XX, XX, XX, XX, XX, XX, XX, § 8 až XX, § X3, § 15 ods. 2, § 18 ods. 3, § 20 ods. 1 až 4, § 39 až XX, § 51, XX až XX sa primerane vzťahujú na výrobcu zvukového záznamu a jeho zvukový záznam, výrobcu zvukovo-obrazového záznamu a jeho zvukovo- obrazový záznam a na vysielateľa a jeho vysielanie.
XX. G. ust. § 63 ods. X a X S. zákona výkonný umelec má právo použiť svoj umelecký výkon. E. umelec má právo udeľovať súhlas na tieto použitia: a) verejný prenos nezaznamenaného umeleckého výkonu; to sa nevzťahuje na verejný prenos vysielaného nezaznamenaného umeleckého výkonu, b) vyhotovenie originálu záznamu umeleckého výkonu, c) vyhotovenie rozmnoženiny záznamu umeleckého výkonu, d) verejné rozširovanie originálu záznamu umeleckého výkonu alebo jeho rozmnoženiny predajom alebo inou formou prevodu vlastníckeho práva, e) verejné rozširovanie originálu záznamu umeleckého výkonu alebo jeho rozmnoženiny nájmom alebo vypožičaním, f) sprístupňovanie záznamu umeleckého výkonu verejnosti.
XX. G. ust. § 64 ods. X a X S. zákona výrobca zvukového záznamu má právo použiť svoj zvukový záznam. E. zvukového záznamu má právo udeľovať súhlas na tieto použitia: a) vyhotovenie rozmnoženiny zvukového záznamu, b) verejné rozširovanie originálu zvukového záznamu alebo jeho rozmnoženiny predajom alebo inou formou prevodu vlastníckeho práva, c) verejné rozširovanie originálu zvukového záznamu alebo jeho rozmnoženiny nájmom alebo vypožičaním, d) vysielanie zvukového záznamu, e) sprístupňovanie zvukového záznamu verejnosti.
XX. G. ust. § 65 ods. X a X S. zákona ak výkonný umelec nemá výhradné právo udeľovať súhlas na verejný prenos svojho umeleckého výkonu podľa § 63 ods. 2, má za takéto použitie právo na primeranú odmenu. Ak výrobca zvukového záznamu nemá výhradné právo udeľovať súhlas na verejný prenos svojho zvukového záznamu podľa § 64 ods. X, má za takéto použitie právo na primeranú odmenu.
XX. G. ust. § 66 ods. X a 2 S. zákona výrobca zvukovo-obrazového záznamu má právo na použitie svojho zvukovo-obrazového záznamu. (2) E. zvukovo-obrazového záznamu má právo udeľovať súhlas na tieto použitia: a) vyhotovenie rozmnoženiny zvukovo-obrazového záznamu, b) verejné rozširovanie originálu zvukovo-obrazového záznamu alebo jeho rozmnoženiny predajom alebo inou formou prevodu vlastníckeho práva, c) verejné rozširovanie originálu zvukovo-obrazového záznamu alebo jeho rozmnoženiny nájmom alebo vypožičaním, d) verejné vykonanie zvukovo-obrazového záznamu, e) vysielanie zvukovo-obrazového záznamu, f) sprístupňovanie zvukovo-obrazového záznamu verejnosti.
XX. G. ust. § 67 ods. X S. zákona ak výrobca zvukovo-obrazového záznamu nemá výhradné právo udeľovať súhlas na verejný prenos svojho zvukovo-obrazového záznamu podľa § 66 ods. 2, má za takéto použitie právo na primeranú odmenu.
XX. G. ust. § 5 ods. XX a XX S. zákona sprístupňovanie verejnosti je verejný prenos diela takým spôsobom, aby k nemu mal jednotlivec prístup z miesta a v čase, ktorý si sám zvolí. E. prenos je šírenie alebo predvedenie diela akýmikoľvek technickými prostriedkami na šírenie zvukov alebo zvukov a obrazov súčasne, alebo ich vyjadrenie po drôte alebo bezdrôtovo tak, že toto dielo môžu vnímať osoby na miestach, kde by ich bez tohto prenosu nemohli vnímať; verejný prenos zahŕňa aj káblovú retransmisiu, vysielanie a sprístupňovanie verejnosti.
XX. G. ust. § 40 ods. X a X S. zákona licenčnou zmluvou udeľuje autor nadobúdateľovi súhlas na použitie diela (ďalej len "licencia"). B. zmluva musí obsahovať spôsob použitia diela, rozsah licencie, čas, na ktorý autor licenciu udeľuje, alebo spôsob jeho určenia a odmenu alebo spôsob jej určenia, ak sa autor s nadobúdateľom nedohodol na bezodplatnom poskytnutí licencie. B. zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
XX. G. ust. § X90 ods. 1 z. č. XXX/XXXX Z. z. S. zákon ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy, ktoré vznikli pred 1. januárom XXXX, pričom vznik týchto vzťahov vrátane nárokov z nich
vyplývajúcich, ako aj práva zo zodpovednosti za porušenie záväzkov z nich vyplývajúcich sa posudzujú podľa predpisu účinného do XX. decembra XXXX; to neplatí, ak odseky X a X ustanovujú inak.
XX. G. ust. § X3 ods. 1 M. zákonníka ak je podnikateľ fyzická osoba, koná osobne alebo za neho koná zástupca. G. osoba koná štatutárnym orgánom alebo za ňu koná zástupca.
XX. G. ust. § X5 ods. 1 M. zákonníka kto bol pri prevádzkovaní podniku poverený určitou činnosťou, je splnomocnený na všetky úkony, ku ktorým pri tejto činnosti obvykle dochádza.
XX. G. ust. § 16 M. zákonníka podnikateľa zaväzuje aj konanie inej osoby v jeho prevádzkárni, ak nemohla tretia osoba vedieť, že konajúca osoba na to nie je oprávnená.
XX. G. ust. § 3X ods. 1 a X M. zákonníka pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. D. udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia. Ak je potrebné, aby sa právny úkon urobil v písomnej forme, musí sa plnomocenstvo udeliť písomne. G. sa musí plnomocenstvo udeliť aj vtedy, ak sa netýka len určitého právneho úkonu.
XX. G. ust. § X3 ods. 1, X a 3 M. zákonníka ak splnomocnenec prekročil svoje oprávnenie vyplývajúce z plnomocenstva, je splnomocniteľ viazaný, len pokiaľ toto prekročenie schválil. Ak však splnomocniteľ neoznámi osobe, s ktorou splnomocnenec konal, svoj nesúhlas bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o prekročení oprávnenia dozvedel, platí, že prekročenie schválil. Ak splnomocnenec pri konaní prekročil svoje oprávnenie konať za splnomocniteľa alebo ak niekto koná za iného bez plnomocenstva, je z tohto konania zaviazaný sám, ibaže ten, za koho sa konalo, právny úkon dodatočne bez zbytočného odkladu schváli. Ak splnomocniteľ neschváli prekročenie plnomocenstva alebo konanie bez plnomocenstva, môže osoba, s ktorou sa konalo, od splnomocnenca požadovať buď splnenie záväzku, alebo náhradu škody spôsobenej jeho konaním. A. odseku X neplatí, ak osoba, s ktorou sa konalo, o nedostatku plnomocenstva vedela.
XX. E. dokazovaním mal súd preukázané, že žalobca je v zmysle autorského zákona oprávnený vykonávať kolektívnu správu majetkových práv výkonných umelcov a výrobcov zvukových a zvukovoobrazových záznamov, čo vyplynulo z oprávnenia č. X/Z. zo dňa XX.X.Z., vydaného C. kultúry SR. X. ako nezávislá spoločnosť bol registrovaný aj v čase uzavretia zmluvy so žalovaným v registri C. vnútra D. republiky pod č. E.-Z./XX-Z.. Z oprávnenia ďalej vyplynulo aj to, že žalobca vykonával okrem povinnej kolektívnej správy aj dobrovoľnú kolektívnu správu, ktorá zahŕňa i verejný prenos zvukového alebo zvukovo-obrazového záznamu, za ktorý sa uhrádza primeraná odmena. V zmysle ust. § 8X ods. 1 písm. h) S. zákona mal žalobca oprávnenie uzatvárať s používateľmi predmetov ochrany zmluvy, v rámci ktorých používateľovi poskytuje oprávnenie na použitie predmetu ochrany a súčasne sa dohodne s používateľom na primeranej odmene a spôsobe jej uhradenia. V danom prípade žalobca a žalovaný uzavreli zmluvu č. Z., na základe ktorej žalobca mal právo na zaplatenie primeranej odmeny výkonným umelcom a výrobcom zvukového záznamu a zvukovo-obrazového záznamu, ktorá odmena sa uhrádzala práve prostredníctvom žalobcu ako organizácie kolektívnej správy. Z vykonaného dokazovania nepochybne vyplynulo, že zmluvu podpísal dňa X.X.Z. v mene a na účet žalovaného O. J., ktorý na takýto právny úkon nebol žalovaným žiadnym spôsobom splnomocnený (ani ústne, ani písomne).
XX. G. názoru súdu zmluvný vzťah medzi stranami je podmienený obligatórnou písomnou formou. V zmysle ust. § 71 ods. 1, X S. zákona sa ust. § 40 ods. X primerane vzťahuje aj na výkonného umelca a jeho umelecký výkon i výrobcu zvukového záznamu a jeho zvukový záznam a výrobcu zvukovoobrazového záznamu a jeho zvukovoobrazový záznam (§ 7X ods. 1 a X v spoj. s § 40 ods. X S. zákona). A.. § 40 ods. X platné v čase uzavretia zmluvy vyžadovalo písomnú formu licenčnej zmluvy pod sankciu jej neplatnosti. K zmene tohto ustanovenia došlo až s účinnosťou od X.XX.XXXX v tom smere, že licenčná zmluva musí mať písomnú formu, ak autor udeľuje výhradnú licenciu. L. teda obrana žalovaného, že pre platnosť zmluvy o primeranej odmene zákon výslovne nestanovuje povinne písomnú formu a že písomná forma zmluvy je povinná v prípade, že výkonný umelec, výrobca zvukového záznamu a výrobca zvukovoobrazového záznamu, resp. ich zastupujúca organizácia, uzatvára licenčnú zmluvu alebo hromadnú licenčnú zmluvu, ktoré sa viažu na výhradné práva uvedených subjektov, ktoré sú upravené v § 63, XX a XX a prostredníctvom daných zmlúv dochádza k udeleniu súhlasu s
použitím predmetov ochrany „licencie“. Na základe uvedeného potom nebolo možné na konanie O. J. pri podpisovaní spornej zmluvy hľadieť ako na konanie splnomocnenca, ale len ako na konanie osoby konajúcej za iného bez plnomocenstva. D. sa nestotožnil s tvrdeniami žalobcu, že na podpísanie zmluvy zástupcom účastníka zmluvy zákon nevyžadoval písomnú plnú moc. Na neformálnym spôsobom udelenú plnú moc na takýto právny úkon, pre ktorý sa vyžaduje písomná forma by bolo potrebné hľadieť ako na absolútne neplatný právny úkon (§ 40 ods. X M. zákonníka), z ktorého by nevznikli žiadne práva ani povinnosti. P. ak O. J. v mene a na účet žalovaného podpísal spornú zmluvu, bol z takéhoto svojho konania zaviazaný len sám, ibaže by žalovaný takýto právny úkon dodatočne, bez zbytočného odkladu schválil - teda konal aktívne a urobil adresný, určitý a zrozumiteľný právny úkon, z ktorého by bolo možné jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností urobiť právny záver, že prejavil vôľu sporný úkon schváliť (nestačí, ak sa správa len pasívne, t. j. že neoznámi svoj nesúhlas osobe, s ktorou osoba konajúca bez platnej plnej moci konala). X. v konaní poprel, že by konanie O. J. pri uzatváraní zmluvy so žalobcom dodatočne schválil a takáto skutočnosť nevyplýva ani zo žiadneho dôkazu predloženého súdu stranami. C. konštatovať, že žalobca nepreukázal, že došlo k uzatvoreniu zmluvy, a to v písomnej forme, ktorú súdu predložil a z ktorej si uplatňoval právo na zaplatenie odmeny. V súvislosti s uvedeným sa súd stotožnil s argumentáciou právneho zástupcu žalovaného, že pracovník žalobcu konajúci s pánom J. pri minimálnej opatrnosti, právnej znalosti a odbornej starostlivosti, ktorú je nutné u takejto osoby (poverenej v mene žalobcu dohadovať písomné právne úkony) predpokladať, musel vedieť, že nekoná so žalovaným, že na uzatvorenie platnej licenčnej zmluvy sa vyžaduje písomná forma a z tohto dôvodu u zástupcu osobitná písomná plná moc na takýto úkon, ktorú mal od pána J.. žiadať pred tým, ako s ním začal vôbec konať. G. mu pán J. takúto plnú moc nepredložil, musel jednoznačne vedieť, že na uzatvorenie takej zmluvy v mene a na účet žalovaného nie je oprávnený. Z dokazovania nevyplynulo, že pán J. bol dňa X.X.Z. v právnom vzťahu so žalovaným pri prevádzkovaní podniku žalovaného tak ako to predpokladá ust. § 15 M. zákonníka. P. vzťah (zákonného splnomocnenia) medzi nimi nevznikol ani tým, že ho žalovaný ako bratranca neformálne požiadal, aby dohliadol na chod prevádzky počas dovolenky žalovaného.
XX. D. konanie je ovládané zásadou prejednacou, ktorú je treba chápať tak, že tvrdiť rozhodné skutočnosti a navrhovať o nich dôkazy je zásadne vecou strán sporu. D. má teda povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkaznú. K. bremeno ako inštitút procesného práva stíha tú stranu, v koho záujme je, aby určitá skutočnosť rozhodná podľa hmotného práva a stranou tvrdená, bola v konaní preukázaná v tom zmysle, aby ju súd uznal za pravdivú. K. bremenom sa teda rozumie procesná zodpovednosť strany za to, že v konaní budú preukázané jej tvrdenia. K. jeho neunesenia je procesný neúspech strany. Z. tohto procesného nástroja je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, kedy určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci nebola preukázaná, t.j. keď výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú prijať záver, ani o existencii tejto skutočnosti, ani o tom, že táto skutočnosť nenastala.
XX. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno preukázania, že medzi stranami došlo k platnému uzavretiu zmluvy, na základe ktorej by žalovanému vznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi odmenu vo výške XXX,- eur, a preto žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol. L. na vydanie bezdôvodného obohatenia sa súd nezaoberal, keďže žalobca na pojednávaní dňa XX.X.XXXX výslovne uviedol, že sa takého nároku nedomáha.
XX. G. už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. M. rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany sporu, ktorá ju nastolila.
XX. X. má voči žalobcovi podľa ust. § 255 ods. X v spoj. s § 262 ods. X C.s.p. nárok na náhradu trov konania v plnej výške, keďže bol v konaní v celom rozsahu úspešný a neboli tu dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne mu náhradu trov konania nepriznať (§ X57 C.s.p.).
XX. O výške trov bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, a to v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Galanta.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka konania, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa z. č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.