Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11Csp-67-2016.pdf
PDF · 85.11 KB
Case nature
Area
Subarea
11Csp/67/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Hanou Posluchovou v sporovej veci žalobcu: ZSE Energia, a.s., so sídlom Čulenova 6, Bratislava, IČO: 36 677 281, zast. advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, za účasti intervenienta na strane žalobcu: ZSE Energia CZ, s.r.o., so sídlom Lidická 1873/36, Černá Pole, Brno, IČ: 04 485 262, zast. advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanej: C. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. X. XX, L., L., o zaplatenie 12,76 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žaloba sa z a m i e t a.
II. Žalovanej sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 19.10.2016 domáhal vydania rozsudku, ktorým by bola žalovaná zaviazaná zaplatiť mu sumu 12,76 € s príslušenstvom.
2. Žalobu odôvodnil žalobca tým, že žalobca so žalovanou uzavreli Zmluvu o združenej dodávke elektriny pre odberateľa elektriny v domácnosti, na základe ktorej sa žalovaná zaviazala odoberať od žalobcu elektrinu, riadiť sa podmienkami dohodnutej sadzby a riadne a včas zaplatiť žalobcovi za dodávku elektriny a distribučné služby ceny podľa podmienok uvedených v Zmluve. Žalobca vystavil žalovanej za poskytnutie vyššie uvedených služieb faktúru č. XXXXXXXXXX na sumu 12,76 € splatnú dňa 28.04.2015, z ktorej žalovaná do dňa podania žaloby zaplatila 0 €.
3. Žalovaná sa k žalobe, ktorá jej bola doručovaná na adresu trvalého pobytu v súlade s § 106 ods. 1 písm. a) C.s.p. ako aj zverejnením oznámenia o podanej žalobe na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu v zmysle § 116 ods. 2 C.s.p., nevyjadrila.
4. Podľa § 297 písm. b) C.s.p., súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.
5. Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi predloženými žalobcom: faktúra č. XXXXXXXXXX, pokus o zmier, ako aj s ďalšími listinami obsiahnutými v spise a zistil nasledovný skutkový stav:
6. Z faktúry č. XXXXXXXXXX splatnej dňa 28.04.2015 vyplýva, že žalobca vyúčtoval žalovanej za dodávku a distribúciu elektriny s DPH sumu vo výške 107,72 €. Žalovaná uhradila sumu vo výške 122,60 €, čím jej vznikol preplatok vo výške 14,88 €. Za vystavenie upomienok si však žalobca vyúčtoval sumu vo výške 26 € a úrok z omeškania spolu vo výške 1,64 €, preto výsledná suma na úhradu, ktorú si žalobca uplatnil v žalobe, predstavuje nedoplatok 12,76 € (14,88 € - 26 € - 1,64 €).
7. Z pokusu o zmier zo dňa 07.05.2015 vyplýva, že žalobca žalovanú vyzval na zaplatenie sumy vo výške 12,76 €, doklad o doručení, resp. zaslaní však nepredložil.
8. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť svoj záväzok.
9. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
10. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
11. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. 12. Podľa § 53 ods. 4 písm. t) Občianskeho zákonníka účinného od 13.6.2014, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa plnenie za službu, ktorej poskytnutie dodávateľom v prevažnej miere nesleduje záujmy spotrebiteľa.
13. Podľa § 879p Občianskeho zákonníka, prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 13.6.2014, ustanoveniami § 53 ods. 4 písm. s) a t), § 53 ods. 7 a § 614a sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 13. júnom 2014; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 13. júnom 2014 sa však posudzujú podľa predpisov účinných do 12. júna 2014, ak nie je ustanovené inak
14. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
15. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení a vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že nárok žalobcu, tak ako si ho uplatnil v žalobe, nie je dôvodný.
16. Žalobca v konaní predovšetkým nepreukázal samotnú existenciu záväzkovo-právneho vzťahu medzi stranami sporu, keď k žalobe nepriložil zmluvu o združenej dodávke elektriny pre odberateľa elektriny v domácnosti, na základe ktorej sa od žalovanej domáha zaplatenia danej sumy, hoci bolo povinnosťou žalobcu pripojiť k žalobe listinné dôkazy ( § 132 ods. 3 C.s.p.).
17. Avšak aj v prípade, že by žalobca existenciu záväzkovo-právneho vzťahu preukázal, v predloženej faktúre si vyúčtoval aj sumu vo výške 26 € za vystavenie upomienok a úrok z omeškania vo výške 1,64 €. Dôvodnosť sumy fakturovanej žalobcom žalovanej faktúrou č. XXXXXXXXXX znejúcou na sumu 12,76,- € zo dňa 14.04.2015 splatnou dňa 28.04.2015 žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, keď vystavenie jednotlivých upomienok, ani ich následné zaslanie žalovanej žalobca k žalobe nepriložil. Keďže k žalobe neboli pripojené ani žiadne iné listinné dôkazy, z obsahu ktorých by vyplývala skutočnosť, že označenou faktúrou účtované položky sú dôvodné a v akej výške, súd považoval nárok žalobcu za ničím nepreukázaný.
18. Navyše suma 12,76,- € predstavuje rozdiel medzi preplatkom, ktorý žalovanej vznikol v súvislosti s úhradou preddavkovej platby za elektrinu (14,88 €) a poplatkami za vystavenie upomienky (26 €) a úrokom z omeškania (1,64 €). Súd nemohol žalobcovi priznať ním účtované poplatky v sume 12,76,- € za vystavenie a zaslanie upomienok a úrok z omeškania. Súd pri posudzovaní nárokov uplatnených žalobcom v tomto konaní vychádzal z toho, že ak aj bola uzavretá medzi stranami sporu zmluva o dodávke elektriny, má charakter spotrebiteľskej zmluvy. V právnej teórii civilného práva je spotrebiteľská zmluva charakterizovaná ako druh zmluvy, pre ktorú najmä zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, ale aj iné právne predpisy ustanovujú osobitné podmienky a určujú, aké náležitosti zmluva musí obsahovať a naopak, ktoré v nej nesmú byť (neprijateľné podmienky) na ochranu tzv. slabšej zmluvnej strany - spotrebiteľa. Právny základ pre ochranu spotrebiteľa je pritom daný článkom 153 o založení Európskej únie, ktorý okrem iného zakotvuje aj povinnosť prispievať k bezpečnosti a hospodárskym záujmom spotrebiteľov na podporu ich práv na informácie, osvetu, združovanie sa na ochranu ich záujmov. Z ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva, že za spotrebiteľskú zmluvu sa považuje každá zmluva bez ohľadu na jej formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Charakteristickým znakom spotrebiteľských zmlúv je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch, pričom je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje a spravidla sú tieto zmluvy pripravené vopred vo formulároch. Demonštratívny výpočet neprijateľných podmienok upravených v spotrebiteľských zmluvách je uvedený v ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, pričom podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Za neprijateľnú zmluvnú podmienku je považované aj ustanovenie, na základe ktorého dodávateľ požaduje od spotrebiteľa plnenie za službu, ktorej poskytnutie dodávateľom v prevažnej miere nesleduje záujmy spotrebiteľa (§ 53 ods. 4 písm. t) Obč. zákonníka). Poplatky za služby spojené s administratívnou agendou (poplatky za výzvy, za upomienky, za uzavretie dohody v splátkach a pod., účtované podľa sadzobníkov a cenníkov dodávateľov) predstavujú plnenia, ktoré nie sú v záujme spotrebiteľa a konanie dodávateľa spočívajúce v účtovaní týchto poplatkov možno vo vzťahu k spotrebiteľovi hodnotiť ako poškodzujúce. S poplatkami za takéto plnenia sa spája záver o ich neprijateľnosti, pretože pre spotrebiteľa je vždy neprijateľné spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov a služieb dodávateľa, ktorými spotrebiteľovi neposkytne skutočné protiplnenie, ale naopak tieto sú poskytované (vykonávané) vo vlastnom záujme dodávateľa. Žalobca má možnosť domáhať sa náhrady nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky ako príslušenstva pohľadávky podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, je však povinný výšku takto vzniknutých nákladov v konaní preukázať, čo však v posudzovanej veci neurobil. Navyše žalobca v žalobe vznik týchto nákladov ani len netvrdil, teda žiadnym spôsobom ich nešpecifikoval, neuniesol preto nielen dôkazné bremeno, ale ani bremeno tvrdenia.
19. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca súdu nepredložil zmluvu, nebolo možné ani posúdiť dôvodnosť výšky účtovaného úroku z omeškania, keďže jeho výška sa odvíja aj od dátumu vzniku záväzkovo- právneho vzťahu, t.j. či vznikol pred 1.2. 2013 alebo potom. Navyše v žalobe absentujú skutkové tvrdenia o tom, z akých skutkových dôvodov, z akej sumy istiny a za aké obdobie si žalobca úrok z omeškania účtoval, takže v tomto smere taktiež neuniesol bremeno tvrdenia. Súd pritom poukazuje na § 132 ods. 2 C.s.p., podľa ktorého nemožno opísanie rozhodujúcich nahradiť odkazom na označené dôkazy.
20. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené dôvody súdu neostalo iné, než žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietnuť.
21. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 1 a 2 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Žalovaná bola v konaní voči žalobcovi úspešná v celom rozsahu, avšak s poukazom na skutočnosť, že jej v konaní žiadne trovy nevznikli, súd jej náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (§ 362 ods. 1 C.s.p.).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, a to písomne v 2 vyhotoveniach (§ 359 C.s.p.) .
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).
V zmysle § 363 C.s.p. sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 365 ods. 1, 2 a 3 C.s.p.).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 C.s.p.).
Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá (§ 48 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z.). Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z.).