Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3Csr-1-2017.pdf
PDF · 153.09 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RK-3Csr/1/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Ružomberok sudkyňou JUDr. Renátou Krajčiovou v spore žalobkyne: Y. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. X, zast. JUDr. Andrej Cifra, advokátom, so sídlom J. Krála 5/A, 984 01 Lučenec, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35792752, zast. Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47233516, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto
rozhodol:
I. Súd z r u š u j e rozsudok Slovenského arbitrážneho súdu zriadeného Asociáciou Slovenských arbitrážnych súdov, z. z. p. o., so sídlom Krížna 56, 821 08 Bratislava zo dňa 03.10.2016 sp.zn. 249/10/15.
II. Súd p r i z n á v a žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 12.01.2017 domáhala zrušenia rozsudku Slovenského arbitrážneho súdu, zriadeného Asociáciou Slovenských arbitrážnych súdov, z. z. p. o., so sídlom Krížna 56, 821 08 Bratislava. Žalobkyňa uviedla, že týmto rozsudkom jej bola uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi v rozhodcovskom konaní sumu 987,90 eur, zmluvnú pokutu vo výške 0,04% denne a úroky z omeškania a nahradiť mu trovy rozhodcovského konania vo výške 32,40 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 143,62 eur. Žalobca v rozhodcovskom konaní uviedol, že právomoc rozhodcovského súdu bola založená rozhodcovskou zmluvou č.850024655 zo dňa 02.05.2013. Žalobkyňa poukázala, že dňa 02.05.2013 bola uzatvorená zmluva o revolvingovom úvere č. 8500024655. V zmluvnom vzťahu vystupoval žalobca ako spotrebiteľ a žalovaný ako poskytovateľ úveru mal postavenie dodávateľa (§ 52 ods.3,4 Občianskeho zákonníka), preto danú zmluvu je potrebné posúdiť ako spotrebiteľskú v zmysle ust. § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka. Podľa žalobkyne predmetný rozhodcovský rozsudok je rozporný s právnymi predpismi upravujúcimi spotrebiteľské právo. Je potrebné aplikovať príslušné právne predpisy vo vzťahu k zrušeniu rozhodcovského rozsudku, a to ust. § 73 ods.4 zákona č. 335/2014, pričom podanie žaloby žalobkyňa odôvodnila ust. § 45 ods.1 písm. i) a písm. l) citovaného zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Žalobkyňa uviedla, že napadnutý rozhodcovský rozsudok prevzala dňa 14.11.2016. Namietla, že rozhodcovská doložka, ktorá je súčasťou rozhodcovskej zmluvy, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a ako taká je neplatná, čím došlo k porušeniu jej práv ako spotrebiteľa. Na základe tejto doložky došlo k vydaniu rozsudku rozhodcovského súdu, aj keď k tomu nemalo dôjsť, pretože rozhodcovská zmluva nebola platne uzavretá a právomoc rozhodcovského súdu nebola daná. Žalobkyňa poukázala na znenie ust. § 53 ods.5 Občianskeho zákonníka a § 53 ods.4 písm. r) Občianskeho zákonníka. Platné dohodnutie rozhodcovskej zmluvy v spotrebiteľskej zmluve je možné len individuálne. V danom prípade tomu tak nebolo, nakoľko ide o formulárový typ zmluvy, ktorý žalobkyňa nemohla nijako ovplyvniť, mohla ju ako celok odmietnuť alebo podpísať. Možnosť zmluvných strán zvoliť si, či prípadné spory vyplývajúce zo
zmluvy o úvere budú riešené cestou príslušného súdu alebo v rozhodcovskom konaní, je len iluzórna a dočasná. Veriteľ mohol vec predložiť na prejednanie rozhodcovskému súdu, ktorý sám určil a vylúčiť tak všeobecný súd, ktorý by bol na prejednanie veci príslušný. Výber rozhodcovského súdu spočíval na zmluvnej strane, ktorá podáva žalobný návrh. Následkom je, že spotrebiteľ v prípade, že dodávateľ podá žalobu na rozhodcovský súd, stráca reálne možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom, čím dochádza k obchádzaniu súdnej kontroly neprijateľných zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. V súvislosti s možnosťou žalobkyne jednostranne odstúpiť od rozhodcovskej zmluvy je potrebné konštatovať, že rozhodcovská zmluva sa nestáva individuálne dojednanou tým že žalobkyňa mala v úzkom časom intervale po podpise zmluvy právo od nej odstúpiť. Rozhodcovská zmluva je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a teda považuje sa za absolútne neplatnú, teda od absolútne neplatnej zmluvy nemožno účinne odstúpiť. Ďalej žalobkyňa uviedla, že rozhodcovský súd postupoval nesprávne, keď úverovú zmluvu neposúdil ako absolútne neplatný právny úkon. Absolútnu neplatnosť úverovej zmluvy možno vyvodiť zo skutočnosti, že nedošlo k jej uzavretiu v zmysle princípov platných pre občianskoprávne vzťahy pri uzatváraní zmlúv s poukazom na ust. § 44 ods.2 Občianskeho zákonníka. Bod V. úverovej zmluvy je návrhom zmluvy, vypĺňala ho žalobkyňa, je tam uvedená predpokladaná RPMN za úver : 70% a predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu 60,27%. V bode VI. úverovej zmluvy žalovaná uviedla iné údaje ako v bode V. žalobkyňa: RPMN za úver : 66,59%, predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu 62,79%. Konanie žalovaného nemožno považovať za prijatie návrhu na uzatvorenie úverovej zmluvy, ale za nový návrh. K uzatvoreniu úverovej zmluvy je obligatórne stanovená písomná forma, zo strany žalobkyni nedošlo k písomnému prijatiu nového návrhu žalovaného, preto k platnému uzatvoreniu úverovej zmluvy nedošlo z dôvodu nedodržania písomnej formy s poukazom na ust. § 40 ods.1 Občianskeho zákonníka. Takisto výška RPMN určená v úverovej zmluve vo výške 66,59%, RPMN je v rozpore s dobrými mravmi pre jej neprimeranú výšku. Vzhľadom k tomu ročná úroková sadzba a RPMN boli dojednané v rozpore s dobrými mravmi. Sú jedným z definičných znakov úverovej zmluvy. Ak odporujú zákonu alebo dobrým mravom, je nutné tento dôvod neplatnosti vztiahnuť na celú zmluvu, neplatnou je úverová zmluva ako celok. Ďalej žalobkyňa uviedla, že rozhodcovský súd pochybil, keď sa nezaoberal obligatórnymi náležitosťami zmluvy o úvere, ktoré v zmluve absentujú, a to konkrétne doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru (§ 9 ods.2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z.z.) a výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (§ 9 ods.2 písm. l) označeného zákona), čo má za následok v oboch prípadoch, že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
2. Vyjadrenie žalovanej k žalobe. K argumentácii, že rozhodcovská zmluva predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko jej obsah nebol individuálne dojednaný, žalovaná toto tvrdenie poprela. Ide o samostatný právny úkon, ktorého existencia nebola podmienkou uzavretia úverovej zmluvy. Z bodu II. rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzatvorenia vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere. Z právnych dôsledkov bodu VII. rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že dlžník môže odstúpiť od rozhodcovskej zmluvy v lehote 14 kalendárnych dní od jej uzavretia, čím môže dosiahnuť zánik rozhodcovskej zmluvy bez vplyvu na trvanie zmluvy o revolvingovom úvere. Z rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že obsahuje poučenie o možnosti, a nie povinnosti zmluvu uzavrieť bez následkov ohľadne vzniku úverovej zmluvy, dôsledkoch a význame rozhodcovského konania, o možnosti jednostranne rozhodcovskú zmluvu ukončiť. V článku II. rozhodcovskej zmluvy veriteľ vyhlásil, že uzatvorenie tejto rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere medzi veriteľom a dlžníkom a dlžník nie je povinný prijať návrh tejto rozhodcovskej zmluvy zo strany veriteľa, pričom vyhlásil, že o tejto skutočnosti bol zo strany veriteľa jasne a zrozumiteľne informovaný. Ďalej k predtlačenej forme rozhodcovskej zmluvy žalovaná poukázala, že zmluvné podmienky v spotrebiteľských vzťahoch sa vyznačujú tým, že sú vopred naformulované dodávateľom, čo je reálnym faktom plynúcim z praxe spotrebiteľských vzťahov a aj z úpravy v Občianskom zákonníku. Žalovaná poukázala na názor odbornej literatúry k štandardným zmluvám, kde za individuálne dojednané by mali byť považované nielen klauzuly, ktoré boli skutočne dojednané, ale aj tie, ktoré mohli byť dojednané, ale spotrebiteľ nevyužil svoj vplyv na zmenu ich obsahu, teda tie, ktoré sa mohli stať súčasťou vzájomných vzťahov, ale zároveň nemuseli. Ďalej žalovaná k tvrdeniu žalobkyne, podľa ktorej má byť rozhodcovská zmluva neprijateľnou podmienkou pre rozpor s Občianskym zákonníkom a so zákonom o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, poukázala, že podľa rozhodcovskej zmluvy kam bude žaloba podaná, spočíva na strane, ktorá žalobu podáva. Zákon o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní vo viacerých ustanoveniach predpokladá, že výber spôsobu riešenia sporu prináleží žalobcovi, ktorý môže byť veriteľ alebo spotrebiteľ. Začatie rozhodcovského konania dodávateľom neodporuje žiadnemu zákonu a preto nejde o protiprávnu skutočnosť. Z formulácie
rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že spory zo zmluvy o revolvingovom úvere môžu byť riešené buď v konaní pred všeobecným súdom alebo pred rozhodcovským súdom, zmluva neobsahuje povinnosť postupovať výlučne prostredníctvom rozhodcovského konania pri riešení sporov, ale konanie pred rozhodcovským súdom je len alternatívne. Rozhodcovská zmluva výber spôsobu riešenia sporu zo zmluvy a výber rozhodcu ponecháva na žalobcu. Ak bude žalobu podávať spotrebiteľ, bude v procesnej pozícii žalobcu a jemu bude patriť právo voľby medzi štátnym súdom a rozhodcovským konaní. K tvrdeniu žalobkyne, že body V. a VI. zmluvy o revolvingovom úvere neobsahujú identické údaje, teda návrh zmluvy nie je totožný s jeho prijatím a preto sú zmluvné vzťahy absolútne neplatné, poukázala žalovaná, že zmluvné dojednania zmluvy o revolvingovom úvere nepredstavujú samostatný dokument oddelený od zmluvy o revolvingovom úvere, naopak zmluvné dojednania sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy čo do právnej povahy, ale aj súčasťou zmluvy z hľadiska technického vyhotovenia zmluvy (bod XIII.). S poukazom na bod II. zmluvných dojednaní zmluvné strany si výslovne dohodli spôsob konštituovania ich zmluvného vzťahu. V čase podania žiadosti o úver zmluvné strany stanovili, že žiadosť bude považovaná ako maximálne možná s poukazom na výšku a parametre žiadaného úveru a následne po zhodnotení bonity bude úver poskytnutý v takej výške, ako žiadala, resp. v nižšej. Ustanovenia Občianskeho zákonníka o uzatváraní zmlúv pritom nepredstavujú kogentnú úpravu v tom zmysle, že sa strany nemôžu dohodnúť na tom, čo sa bude považovať za návrh a čo za prijatie návrhu, resp. čo bude alebo nebude zmenou návrhu na uzavretie zmluvy. Údaj o RPMN a nenavrhuje a nedojednáva v zmysle ust. § 44 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka, ale sa určuje na základe takých údajov, ktoré môže byť dohody medzi stranami. Nemožno hovoriť v tomto prípade, že nebol prijatý návrh na uzavretie zmluvy v časti náležitosti o RPMN, nakoľko údaj RPMN sa určuje až s ohľadom na schválený úver a na základe údajov úveru. Tie boli totožné, teda medzi bodom V. a VI. nie je v otázke hodnôt vstupujúcich do výpočtu RPMN žiadny rozdiel. Pri podaní žiadosti o úver údaj o dátume vyplatenia úveru známy nie je, to sa stane určiteľným až pri schválení úveru, preto údaj o RPMN sa môže odchyľovať, to nie je zmena návrhu. Žiadateľ o úver nenavrhuje žiadny konkrétny dátum, kedy má byť úver vyplatený. Pokiaľ žalobkyňa napáda výšku ročnej úrokovej sadzby úveru, resp. výšku RPMN, ktoré považuje za rozporné s dobrými mravmi a priemernou hodnotou úrokových sadzieb v prípade poskytovania úverových produktov bankovými subjektmi, poukázala žalovaná na stanovisko útvaru dohľadu na finančným trhom č. 1/2015 k použitiu Občianskeho zákonníka v spotrebiteľských obchodných vzťahoch, s poukazom na ust. § 502 Obchodného zákonníka je tento argument nedôvodný a v rozpore s ustanoveniami zákona, keďže nie je v prípade úverovej zmluvy podľa zákona možné vysloviť neplatnosť celého dojednania o odplate ani v prípade, ak by tieto boli v rozpore so zákonom. Právna norma jednoznačne určuje iný následok, ako sa navrhuje v návrhu. Samotná výška odplaty bola v čase uzavretia zmluvy upravená § 53 ods.6 Občianskeho zákonníka. Zákonodarca výslovne určil, že pri porovnávaní sa má zobrať nielen hodnota obvyklej odplaty, ale aj spôsob a miera zabezpečenia záväzku, objem poskytnutých prostriedkov a lehota splatnosti, čo žalobca vôbec nerešpektuje. Ďalej pri výške odplaty s hodnotou priemernej odplaty za spotrebiteľské úvery je na mieste záver, že táto nebola podstatne prevýšená. Obvyklou odplatou je hodnota priemernej odplaty určovanej Ministerstvom financií SR, tá bola pre zmluvu vo výške 47,29% a dohodnutá odplata ju podstatným spôsobom neprevyšovala. Za podstatné prevýšenie by bolo možné prevyšovať odklon od priemernej sadzby od 25 až 27%. K tvrdeniu o bezúročnom charaktere úveru z dôvodu, že zmluva neobsahuje údaj o dobe trvania zmluvy a termíne konečnej splatnosti úveru uvedením konkrétneho dátumu žalovaná uviedla, že dátum konečnej splatnosti je v zmluve obsiahnutý, zmluva o revolvingovom úvere je tvorená ustanoveniami nachádzajúcimi sa na jej lícnej strane a zmluvnými dojednaniami nachádzajúcimi sa na rubovej strane tej istej listiny. V zmysle článku 7 ods.7.1 zmluvných dojednaní sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Ustanovenia Občianskeho zákonníka o uzatváraní zmluvy majú v zásade dispozitívnu povahu, čo vyplýva zo základnej zásady civilného práva
- zmluvnej slobody. To znamená aj to, že zmluvné strany vzájomným prejavom vôle môžu určiť, čo obsah zmluvného vzťahu má alebo nemá tvoriť. Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi predstavuje potvrdenie a akceptácie predĺženého návrhu na uzavretie zmluvy, ale je aj súčasťou zmluvy ako takej. Údaj o dni splatnosti poslednej splátky vyplýva zo splátkového kalendára a z oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi. Zmluva teda údaj o termíne konečnej splatnosti úveru obsahuje. Z uvedeného vyplýva aj údaj o dobe trvania zmluvy. K tvrdeniu o bezúročnom charaktere úveru z dôvodu, že zmluva neobsahuje údaj o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov žalovaná tvrdí, že pri výklade § 9 ods.2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. je nutné vychádzať zo znenia smernice, ktoré tvrdenia žalobcu o rozpisovaní splátky popiera a teda zmluva obsahuje túto náležitosť. Zároveň poukázala na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15, výklad ustanovenia § 9 ods.2 písm. k) citovaného zákona, ako to prezentuje žalobca, predstavuje v podstate požiadavku, aby sa v zmluve o úvere uvádzala amortizačná tabuľka. V zmysle označeného rozsudku článok X. ods.2 písm. h) a
i) smernice 2008/48 sa majú vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení s článkom 22 ods.1 tejto smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave. Vzhľadom k tomu žalovaná tvrdenia žalobkyne popiera a žiada žalobu zamietnuť.
3. Replika žalobkyne. Žalobkyňa tvrdí, že rozhodcovská doložka je neprijateľnou podmienkou, čo znamená, že musí byť považovaná za neplatnú a praktickým následkom je, že spotrebiteľ v prípade, že dodávateľ podá žalobu na rozhodcovský súd, stráca reálne možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom. Zároveň takýmto riešením sporu dochádza k obchádzaniu súdnej kontroly neprijateľných zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Ďalej žalobkyňa tvrdí, že mechanizmus uzatvárania zmluvy o revolvingovom úvere je nejasný, nezrozumiteľný, odporujúci základným princípom uzatvárania zmluvných vzťahov v zmysle Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa poukázala, že po prejavení záujmu z jej strany došlo k podpisu návrhu zmluvy o úvere dňa 30.04.2013. Následne dňa 02.05.2013 došlo k zmene podmienok úverovej zmluvy zo strany žalovanej, o čom žalobkyňa nebola upovedomená. V prípade, ak by žalovaná prijala návrh s dohodnutým obsahom podmienok v žiadosti, došlo by k platnému uzatvoreniu zmluvy, avšak v dôsledku zmeny podmienok návrhu k platnému uzatvoreniu nedošlo. Ak žalovaná hodnoty jednotlivých zákonom obligatórnych náležitostí zmení, z jej strany nejde o prijatie návrhu, ale o nový návrh podľa § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka. V ďalšom žalobkyňa zotrváva na stanovisku, že úverová zmluva v časti dojednanej odplaty odporuje dobrým mravom a preto je absolútne neplatným právnym úkonom. Žalobkyňa poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3 MCdo 14/2014, podľa ktorého ustanovenie § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou. K tvrdeniu o absencii náležitosti doby trvania zmluvy a termínu konečnej splatnosti žalobkyňa poukázala, že v čase podpisu úverovej zmluvy žalobkyňou nebol súčasťou zmluvy aj údaj o konečnej splatnosti a preto nemožno hovoriť o písomnom dojednaní tejto náležitosti v úverovej zmluve. Žalobkyňa oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, v ktorom tento údaj uvedený je, nepodpisovala, nemožno hovoriť, že by z jej strany došlo k neskoršiemu prijatiu tohto údaja, preto zmluva o úvere podľa jej názoru termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru neobsahuje. Zároveň žalobkyňa poukázala na rozsudok Krajského súdu v Žiline sp.zn.: 5Co/286/2014, podľa ktorého nie je postačujúce, že uvedený údaj je uvedený v listine označenej ako oznámenie veriteľa o schválení úveru (na čl. 4 spisu). Predmetná listina nie je zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru. Z uvedených dôvodov je poskytnutý úver potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov. K absencii náležitosti výška, počet, termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov v zmluve o úvere poukázala žalobkyňa na rozsudok Krajského súdu v Žiline, sp.zn. 11Co/127/2015, v zmysle ktorého účelom náležitostí ustanovených v § 9 ods.2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. je informovanie spotrebiteľa, aby vedel rozlíšiť, aká časť splátky bude použitá na istinu, úrok a ďalšie poplatky, čo mu tiež umožňuje zorientovať sa v danej situácii. K argumentácii žalovanej poukázala na smernicu Rady 2008/48/ES a jej výklad. Žalobkyňa podotkla, že pokiaľ by vnútroštátne súdy začali automaticky vykladať vnútroštátne právo v súlade so smernicou, išlo by zároveň o výklad contra legem, ktorý tvorí prekážku priznania nepriameho účinku smernice, čiže prekážku eurokonformného výkladu vnútroštátneho práva, čím by došlo k porušenie princípu právnej istoty, ktorý je garantovaný článkom II. ods.2 CSP, preto žalobkyňa v celom rozsahu trvá na podanej žalobe.
4. Duplika žalovanej. Žalovaná zotrvala na doterajších argumentoch v celom rozsahu. Nevidí dôvod, prečo by vo vzťahu k obsahu vzájomných práv a povinností zmluvných strán v smernici nemohol byť priznaný nepriamy účinok, nakoľko v danom rozsahu nejde o výklad contra legem. Poukázala na rozhodnutie Ústavného súdu SR vo veci sp.zn. 3.US 666/2016, v ktorom Ústavný súd SR konštatoval, že pri extenzívnom výklade je nevyhnutné rešpektovať nielen vôľu vnútroštátneho zákonodarcu, ale aj úniového tvorcu. Súdny dvor EÚ deklaroval, že ak sa má presadzovať vôľa európskeho normotvorcu, ktorá mala byť zabezpečená transpozíciou smernice, pre vnútroštátneho sudcu to v danom prípade znamená povinnosť eurokonformného výkladu, t.j. výkladu v súlade s cieľom, zmyslom a účelom transponovaných smerníc. Ústavný súd SR ustálil, že priamy účinok smernice neprichádza do úvahy, keďže smernica nemôže priamo ukladať povinnosti jednotlivcom, len členským štátom. Nepriamo môžu byť jednotlivcovi uložené povinnosti, o čo sa má pokúsiť vnútroštátny súd prostredníctvom eurokonformného výkladu vnútroštátnej normy. Zásada eurokonformného výkladu má absolútnu interpretačnú prednosť.
5. Pojednávania konaného dňa 18.07.2017 sa nezúčastnila žalovaná ani jej právna zástupkyňa. Obe mali doručenie predvolania na pojednávanie riadne a včas vykázané. Právna zástupkyňa žalovanej podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 07.07.2017 ospravedlnila ich neúčasť na pojednávaní, žiadala vykonať pojednávanie bez ich prítomnosti z dôvodu hospodárnosti a nezvyšovania nákladov spojených s konaním. Preto súd vec prejednal v neprítomnosti žalovanej a jej právnej zástupkyne.
6. Advokátsky koncipient substitúta právneho zástupcu žalobkyne vo svojom prednese na pojednávaní zotrval na argumentácii obsiahnutej v písomných podaniach s poukazom na skutočnosť, že rozhodcovská zmluva nebola individuálne dojednaná, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a teda je neplatná. Ak následne bol vydaný rozhodcovský rozsudok na základe tejto rozhodcovskej zmluvy, aj tento je neplatný. Rovnako zmluva o revolvingovom úvere je neplatná z dôvodu chyby pri kontraktačnom mechanizme.
7. Žalobkyňa vo svojej výpovedi na pojednávaní poukázala na proces uzatvárania zmluvy o revolvingovom úvere a rozhodcovskej zmluvy. V r.2013 zavolala pani T. z Profi Creditu, že potrebuje úver. Prišla za ňou do kancelárie, dohodli sa na výške úveru 1.200,00 eur, ona to nahodila do počítača s tým, že splátka by bola 68,12 eur mesačne predbežne. Potom jej prišlo do počítača, že úver je predschválený, vytlačila papiere a dala jej ich podpísať. Pri prvom papieri jej ukázala, že je to presne tá suma a tá splátka, ku ktorému dňu sa bude hradiť. Ten papier sa volal žiadosť o úver. Papiere jej podávala po jednom, ona ich podpisovala. Medzitým jej spomenula, že ak by to neplatila, automaticky jej pôjdu zrážky zo mzdy. Vysvetlila jej, že po podpise jej prídu peniaze na účet, ale v nižšej sume, ako je výška úveru, lebo rovno si stiahnu poplatok. Povedala jej tiež, že ak by úver neschválili, papiere má zahodiť. Na druhý deň alebo o dva dni jej zavolala, že úver je schválený a peniaze jej prídu na účet aj prišli, o poplatok menej. Žalobkyňa uviedla, že si nespomína na podpis rozhodcovskej zmluvy, resp. vysvetlenie skutočností týkajúcich sa jej. Pracovníčka Profi Creditu jej podávala papiere jeden za druhým. Nebolo jej vysvetlené, že je to rozhodcovská zmluva, bolo jej povedané, že ak nebude splácať, budú sa jej vykonávať zrážky zo mzdy. Nevedela, že podpisuje rozhodcovskú zmluvu, podpisovala papier za papierom. Nebolo jej vysvetlené, čo je rozhodcovská zmluva, nemala možnosť pri podpise ovplyvniť text týchto papierov.
8. Súd sa v rámci vykonaného dokazovania oboznámil aj s obsahom listín založených v spise. Súd sa oboznámil s rozhodcovskou zmluvou č. 8500024655 uzatvorenou medzi žalovanou a žalobkyňou dňa 02.05.2013, v zmysle ktorej akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami zmluvy o revolvingovom úvere, s porušením, ukončením či neplatnosťou zmluvy o revolvingovom úvere budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo rozhodcovskom konaní pred niektorým z nasledujúcich Stálych rozhodcovských súdov podľa rokovacieho poriadku týchto Stálych rozhodcovských súdov: Slovenský arbitrážny súdu zriadený Slovak arbitration court s.r.o., IČO: 44130481 so sídlom Krížna 56, 821 08 Bratislava, Victoria rozhodcovský súd v Banskej Bystrici, zriadený pri Victoria legal arbiter s.r.o., IČO: 44826460 so sídlom Zvolenská cesta 37, 974 01 Banská Bystrica, pričom výber rozhodcovského súdu, ktorý bude oprávnený vec prejednať a rozhodnúť, spočíva na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh (bod 5.). Zároveň veriteľ vyhlásil, že uzatvorenie tejto rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere medzi veriteľom a dlžníkom. Dlžník nie je povinný prijať návrh tejto rozhodcovskej zmluvy zo strany veriteľa, pričom vyhlasuje, že o tejto skutočnosti bol zo strany veriteľa jasne a zrozumiteľne informovaný (bod 2.). Zároveň bolo dojednané, že dlžník je oprávnený od tejto zmluvy odstúpiť aj bez uvedenia dôvodu do 14 kalendárnych dní od uzavretia tejto zmluvy. Oznámenie odstúpenia od zmluvy je dlžník povinný vykonať v písomnej forme (bod 7.). Súd sa oboznámil so žiadosťou o poskytnutie revolvingového úveru/zmluvou o revolvingovom úvere číslo zmluvy 8500024655 uzavretej medzi veriteľom - žalovanou a dlžníkom - žalobkyňou dňa 02.05.2013, kde v bode 5. sú uvedené údaje o požadovanom revolvingovom úvere, ktoré vyplnila žalobkyňa (dlžník) dňa 30.04.2013 nasledovne: poskytnutá čiastka úveru 1.200,00 eur, splatnosť úveru 36 splátok/splatnosť splátky 18. deň v mesiaci, mesačná splátka vrátane úrokov 68,12 eur, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť 2.452,32 eur, predpokladaná RPMN za úver 70%, ročná úroková sadzba úveru 70%, priemerná RPMN za úver 47,29%, poskytnutá čiastka revolvingu 686,65 eur, celková čiastka pri revolvingu, ktorú musí dlžník zaplatiť 1.634,88 eur, predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu 60,27%, ročná úroková sadzba revolvingu 68,44%. V bode 6. uviedla žalovaná údaj o schválenom revolvingovom úvere: poskytnutá čiastka úveru 1.200,00 eur, splatnosť úveru 36 splátok/splatnosť 18. deň v mesiaci, mesačná splátka vrátane úrokov 68,12 eur, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť 2.452,32
eur, RPMN za úver 66,59%, ročná úroková sadzba úveru 70%, priemerná RPMN úveru 47,29%, poskytnutá čiastka revolvingu 686,65 eur, celková čiastka pri revolvingu, ktorú musí dlžník zaplatiť 1.634,88 eur, predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu 62,79%, ročná úroková sadzba revolvingu 68,44%. V zmysle bodu 7. dlžník a veriteľ v ďalšom odkazujú na úpravu obsiahnutú v zmluvných dojednaniach zmluvy o revolvingovom úvere (na zadnej strane tejto žiadosti/zmluvy), ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou tejto žiadosti/zmluvy. Dlžník vyhlásil, že sa so zmluvnými dojednaniami zoznámil a nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať. Zo zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere bod 2.1 vyplýva, že zmluva o revolvingovom úvere sa uzatvára na predtlačenom formulári veriteľa. Vyplnená žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru podpísaná dlžníkom je návrhom na uzatvorenie zmluvy o revolvingovom úvere. Zmluva o revolvingovom úvere je uzatvorená, nadobúda platnosť a účinnosť dňom podpisu dlžníka a veriteľa. Dlžník vyplní do formulára žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/zmluvy o revolvingovom úvere ním požadovanú výšku úveru a súhlasí s tým, že veriteľ je oprávnený po posúdení schopnosti dlžníka splácať úver, výšku úveru znížiť a schváliť iné parametre požadovaného úveru, ako dlžník uviedol v bode 5. žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/zmluvy o revolvingovom úvere, pričom výška úrokovej sadzby a RPMN nebude vyššia než v prípade úveru požadovaného dlžníkom v bode 5. žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/zmluvy o revolvingovom úvere bez toho, aby to znamenalo porušenie povinnosti zo strany veriteľa. V zmysle bodu 2.2 veriteľ je povinný odoslať dlžníkovi oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi a jeden rovnopis zmluvy o revolvingovom úvere. Oznámenie veriteľa podľa predchádzajúcej vety bude okrem vyššie uvedeného obsahovať nasledujúce údaje: číslo zmluvy o revolvingovom úvere, schválenú výšku úveru vrátane meny, splatnosť úveru, výšku mesačnej splátky úveru, lehotu a podmienky splácania úrokov, dátum splatnosti prvej splátky úveru, dátum splatnosti poslednej splátky úveru, periodicitu splácania úveru, dátum splatnosti splátky v priebehu periódy splácania, celkovú výšku úveru, RPMN úveru, priemernú hodnotu RPMN platnú ku dňu podpísania tejto zmluvy o revolvingovom úvere, schválenú výšku revolvingu, zvýšenie celkovej výšky úveru po vykonaní revolvingu, výšku mesačnej splátky úveru po vykonaní revolvingu, predpokladanú výšku RPMN úveru po vykonaní revolvingu, úverový limit, celkovú čiastku, ktorú musí dlžník zaplatiť, ročnú úrokovú sadzbu úveru, celkovú čiastku, ktorú musí dlžník zaplatiť pri každom revolvingu, ročnú úrokovú sadzbu revolvingu, ročnú úrokovú sadzbu úrokov z omeškania, dátum nadobudnutia platnosti zmluvy o revolvingovom úvere, dátum nadobudnutia účinnosti zmluvy o revolvingovom úvere. Z oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - zmluva o revolvingovom úvere č. 8500024655 zo dňa 02.05.2013 vyplynuli náležitosti nad rámec zmluvy: dátum splatnosti prvej splátky úveru 18.06.2013, dátum splatnosti poslednej splátky úveru 18.05.2016, periodicita splácania úveru mesačná, dátum nadobudnutia platnosti zmluvy 02.05.2013. Zo súhrnných informácií o údajoch z novoposkytnutých spotrebiteľských úverov veriteľmi za 4. štvrťrok 2012 - stav ku dňu 31.12.2012 vyplynula výška priemernej hodnoty RPMN pre úver so zmluvnou splatnosťou od 1 do 5 rokov u ostatných spotrebiteľských úverov neuvedených v riadku 1 až 5 vo výške 1.500,00 eur vrátane 47,29%. Z obsahu spisu Slovenského arbitrážneho súdu zriadeného Asociáciou Slovenských arbitrážnych súdov, z. z. p. o., so sídlom Krížna 56, 821 08 Bratislava, sp.zn. 249/10/15 vyplynulo, že dňa 03.10.2016 bol vydaný rozhodcovský rozsudok v právnej veci žalobcu Profi Credit Slovakia s.r.o. proti žalovanej Y. P. o zaplatenie sumy 987,90 eur s príslušenstvom . Z priloženej doručenky vyplynulo, že Alena Martonová si rozhodcovský rozsudok prevzala dňa 15.11.2016.
9. Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový a právny stav.
Podľa § 45 ods.1 písm. e), i), j), l), ods.3 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu 03.10.2016 (dátum vydania rozhodcovského rozsudku): (1) Účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou proti druhému účastníkovi na súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku, ak e) spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 3 alebo je tu iný dôvod neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, i) stály rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, j) rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka spotrebiteľského rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je svojou povahou objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, l) rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (3) Súd v konaní o žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku vždy preskúma, či sú dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa odseku 1 písm. c), e) a i) až l). Ak sa dôvod zrušenia rozhodnutia
vzťahuje len na časť rozhodcovského rozsudku, súd zruší rozhodcovský rozsudok len v dotknutej časti, ak je dotknutú časť možné oddeliť od nedotknutej časti výroku rozhodcovského rozsudku.
Podľa § 46 ods.1 veta prvá, ods.2 zákona č. 335/2014 Z.z. v znení účinnom ku dňu 03.10.2016: (1) Žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote troch mesiacov odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi spotrebiteľského rozhodcovského konania. (2) Doručený rozhodcovský rozsudok nadobudne právoplatnosť až po uplynutí lehoty na podanie žaloby podľa odseku 1, a ak je žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku podaná, až po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia súdu v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku.
10. Je nepochybné, že predmetom rozhodcovského konania je spotrebiteľský spor, nakoľko nárok je uplatnený titulom neplnenia povinností vyplývajúcich zo spotrebiteľskej zmluvy - v tomto prípade ide o zmluvu o revolvingovom úvere uzavretú medzi žalovanou Profi Credit Slovakia s.r.o., ktorá pri uzatváraní a plnení tejto zmluvy konala v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti na rozdiel od žalobkyne Y. P. - spotrebiteľa. Preto sa na predmetné rozhodcovské konanie aplikujú ustanovenia zákona č. 335/2014 Z.z.
Podľa § 52 ods.1,3,4 Občianskeho zákonníka: (1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods.1,2,3,5 Občianskeho zákonníka: (1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. (2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. (3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. (5) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
11. Žalobkyňa odôvodnila svoju žalobu tvrdením, že rozhodcovskú zmluvu považuje za absolútne neplatnú v zmysle ust. § 53 ods.5 Občianskeho zákonníka, keďže je neprijateľnou zmluvnou podmienkou - podľa žalobkyne rozhodcovská zmluva nebola individuálne dojednaná, bola uzavretá na predpripravenom formulári, žalobkyňa nemala možnosť pri uzatváraní akokoľvek ju individuálne ovplyvniť. Súd poukazuje, že o rozhodcovskú zmluvu, ktorá vyžaduje, aby spotrebiteľ riešil spory výlučne v rozhodcovskom konaní, ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by sa podľa nej začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený nezvratne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Spotrebiteľ má byť chránený aj v takomto prípade, kedy možnosť voľby pre spotrebiteľa je len iluzórna, pretože takmer s pravidelnosťou rozhodcovské žaloby podávajú veritelia. V prípade uplatňovania práva spotrebiteľom tento využíva pre neho transparentný štátny súd. Spotrebiteľ, ktorý sa rozhodne osobitne individuálne dojednať rozhodcovskú doložku, by však reálne toto rozhodcovské konanie využil, pretože takéto vyjednanie by inak nemalo zmysel. Je potrebné zdôrazniť, že poskytovanie spravodlivosti v rámci súkromnoprávnej sféry prichádza do úvahy len s jednoznačnými garanciami vylučujúcimi pochybnosti o férovosti tohto konania vrátane samotnej rozhodcovskej zmluvy. Účelom v danom prípade nemôže byť čo najskoršie privodenie exekúcie, resp. obchádzanie spravodlivosti. Súd poukazuje na ust. § 53 ods.1 Občianskeho zákonníka, ktorý sa týka podmienok, ktoré zákon označuje ako neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Toto ustanovenie vyjadruje snahu zákonodarcu, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Spotrebiteľ má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa
predložené, pričom často vzhľadom na ich právnický jazyk, rozsiahlosť nemá možnosť či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. V predmetnej veci individuálne vyjednávanie žalobkyne so žalovaným ohľadne rozhodcovskej zmluvy nedáva zmysel aj z toho pohľadu, že žalobkyňa by sa ako spotrebiteľ dojednala na rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom v Bratislave, resp. v Banskej Bystrici, keď bydlisko žalobkyne je v okrese Ružomberok a potom miestne príslušným na prejednanie prípadných sporov zo spotrebiteľskej zmluvy by bol Okresný súd Ružomberok (ust. § 19 písm. d) CSP). Neobstojí argumentácia žalovanej o tom, že v bode 1. predmetnej rozhodcovskej zmluvy je vyhlásenie veriteľa o tom, že uzavretie tejto rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzatvorenia zmluvy o revolvingovom úvere medzi veriteľom a dlžníkom. Súd má za to, že predmetná rozhodcovská zmluva spolu so žiadosťou o poskytnutie revolvingového úveru bola žalobkyni predložená zo strany žalovanej iba formálne na podpis bez náležitého vysvetlenia relevantných skutočností, čo nepochybne vyplynulo z vykonaného dôkazu - výsluchu žalobkyne - žalobkyňa nemala vedomosť, že v rámci predloženého súboru dokumentov podpisuje rozhodcovskú zmluvu, ani jej nebol vysvetlený inštitút rozhodcovskej zmluvy. Ďalej neobstojí ani argumentácia žalovanej o tom, že žalobkyňa mohla od predmetnej rozhodcovskej zmluvy odstúpiť, keď tento postup si už vyžadoval aktívne správanie zo strany spotrebiteľa vyžadujúce si určité právne vedomie. Preto súd nemohol túto formálnu možnosť vnímať inak ako snahu o vyvolanie dojmu jeho ústretového prístupu vo vzťahu k žalobkyni ohľadom splnenia si informačnej povinnosti, ktoré žalovaná ako dodávateľ finančnej služby v spotrebiteľskom vzťahu mala. Preto súd dospel k záveru, že rozhodcovská zmluva je neplatná ako neprijateľná zmluvná podmienka zmluvy o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu. Už len z tohto dôvodu je daná opodstatnenosť žaloby na zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle § 45 písm. e), resp. i) zákona č. 335/2014 Z.z.
12. V ďalšom žalobkyňa tvrdila, že zmluva o revolvingovom úvere je neplatná z dôvodu pochybenia v rámci kontraktačného mechanizmu, keď žalobkyňa podávala návrh na uzatvorenie zmluvy o revolvingovom úvere, pričom zo strany žalovanej následne nebol tento akceptovaný bez zmien, keď schválený údaj o RPMN bol iný než ten, ktorý bol uvedený v návrhu na uzatvorenie zmluvy a žalobkyňa písomne neakceptovala tento nový údaj o RPMN (v zmluve o revolvingovom úvere v bode 5. uvedená RPMN za úver 70% a RPMN úveru po poskytnutí revolvingu vo výške 60,27%, podpísané žalobkyňou dňa 30.04.2013 a v bode 6. je uvedený údaj o schválenom revolvingovom úvere v časti RPMN za úver 66,59% a RPMN po poskytnutí revolvingu vo výške 62,79% podpísanej žalovanou dňa 02.05.2013).
Podľa § 43a ods.1 Občianskeho zákonníka: (1) Prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len „návrh“), ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.
Podľa § 43c ods.1 Občianskeho zákonníka: (1) Včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh určený, alebo iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu.
Podľa § 44 ods.1,2 Občianskeho zákonníka: (1) Zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu. (2) Prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Prijatím návrhu je však odpoveď, ktorá vymedzuje obsah navrhovanej zmluvy inými slovami, ak z odpovede nevyplýva zmena obsahu navrhovanej zmluvy.
13. Súd konštatuje, že nedošlo k prijatiu návrhu zmluvy o revolvingovom úvere daného žalobkyňou dňa 30.04.2013 zo strany žalovanej, vzhľadom na zmenený údaj o RPMN ide o nový návrh, ktorý však zo strany žalobkyne písomnou formou prijatý nebol. Podmienkou uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 ods.1 zákona č. 129/2010 Z.z. je písomná forma a keďže táto dodržaná nebola, nedošlo k platnému uzavretiu zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 40 ods.1 Občianskeho zákonníka. Z uvedeného dôvodu je zrušenie rozhodcovského rozsudku opodstatnené, nakoľko zaväzuje žalobkyňu na plnenie, ktoré je svojou povahou právom nedovolené v zmysle § 45 písm. j) zákona č. 335/2014 Z.z.
Podľa § 9 ods.1 veta prvá zákona č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu.
Podľa § 40 ods.1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.
14. V ďalšom sa žalobkyňa domáhala zrušenia rozhodcovského rozsudku s poukazom na tvrdenie o absolútnej neplatnosti zmluvy o revolvingovom úvere z dôvodu rozporu výšky úrokovej sadzby so zákonom (§ 53 ods.6 Občianskeho zákonníka), resp. s dobrými mravmi. V danom prípade predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov a preto odplata nesmie podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. V tomto prípade výška odplaty - výška úrokovej sadzby za poskytnutý spotrebiteľský úver bola dojednaná 70%, keď je zjavné, že ide o úrokovú sadzbu niekoľkonásobne vyššiu, ako sú úrokové miery úverov pre banky za porovnateľných podmienok, teda dojednaná odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru v takejto výške je neprimeraná. Obvyklá úroková miera pre obdobné typy úverov poskytovaných bankami je vo výške 15,96%. Je nepochybné, že jednalo sa o obdobné prípady, keďže predmetný úver bol spotrebiteľský úver poskytnutý pre domácnosť a nie pre finančné spoločnosti, u ktorých sú nižšie sadzby, ďalej nebol to úver zabezpečený, ako je tomu u úverov na bývanie, kde sú takisto nižšie sadzby, napokon úver bol splatný v lehote 3 rokov, t.j. nejedná sa o krátkodobý úver, kde by bolo možné akceptovať takú vysokú úrokovú sadzbu. Takéto vysoké prekročenie dojednanej úrokovej sadzby za poskytnutý spotrebiteľský úver nebankovým subjektom nie je akceptovateľné. Jedná sa o neplatné dojednanie zmluvy o spotrebiteľskom úvere v časti výšky úrokovej sadzby, ktoré robí neplatnou celú zmluvu o spotrebiteľskom úvere s poukazom na ust. § 41 Občianskeho zákonníka vzhľadom na charakter zmluvného vzťahu (spotrebiteľský úver, kde uvedenie výšky ročnej úrokovej sadzby je nevyhnutnou náležitosťou zmluvy). Aj z tohto dôvodu je žaloba na zrušenie rozhodcovského rozsudku oprávnená s poukazom na ust. § 45 písm. j) zákona č. 335/2014 Z.z.
Podľa § 41 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.
Podľa § 53 ods.6 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu 02.05.2013 (dátum uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere), ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.
15. Ďalej žiadala žalobkyňa zrušiť rozhodcovský rozsudok s poukazom na absenciu náležitosti v zmysle § 9 ods.2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z.z., konkrétne pre absenciu termínu konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere s poukazom na sankciu v zmysle § 11 ods.1 písm. b) - charakter spotrebiteľského úveru ako bezúročného a bez poplatkov. Splatnosť úveru je uvedená v zmluve o spotrebiteľskom úvere len v závislosti od počtu splátok, t.j. 36 splátok, pričom v zmluve nie je uvedená splatnosť prvej splátky ani splatnosť poslednej splátky (tieto náležitosti sú uvedené až v oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi). Súd má za to, že zákon vyžaduje údaj obsahujúci konkrétny dátum splatnosti spotrebiteľského úveru. Zmyslom ustanovenia je, aby spotrebiteľ mal informáciu o tom, ako dlho je povinný plniť si svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Pokiaľ uviedol žalovaný splatnosť úveru odkazom na počet dojednaných splátok, uvedené nie je v súlade s citovaným ustanovením zákona. Požiadavka uvedenia počtu splátok (istiny, úrokov a iných poplatkov) je uvedená v inom zákonnom ustanovení a z tohto pohľadu by preto požiadavka uvedenia konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru sa tak javila ako nadbytočná, resp. nezmyselná. Preto súd vyvodzuje, že úmyslom zákonodarcu bolo osobitné zakotvenie požiadavky uvedenia presného termínu konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Veriteľ pri uzatváraní zmluvy o presnom termíne konečnej splatnosti úveru mal vedomosť a bolo jeho zákonnou povinnosťou ho v zmluve uviesť týmto spôsobom a nie ponechať jeho výpočet na základe viac či menej zložitej matematickej operácie na spotrebiteľa. Okrem toho je zrejmé, že ide o neurčité vyjadrenie, nakoľko z uvedeného počtu splátok 36 nie je možné bez údaja o splatnosti prvej splátky vypočítať termín konečnej splatnosti úveru. Tento údaj v zmluve ani v zmluvných dojednaniach, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, sa nenachádza. Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, kde sa tento údaj nachádza, však súčasťou zmluvy nie je, ide len o jednostranný prejav vôle veriteľa. Na tomto závere súdu nič nemení ani skutočnosť, že ide o spotrebiteľský úver revolvingového typu s poukazom na ust. bodu 4.
zmluvných dojednaní, avšak revolving už predstavuje ďalší úver za osobitne dojednaných podmienok, pričom jeho poskytnutie je viazané na podmienku riadneho uhrádzania pôvodného úveru. Úver má teda svoj samostatný časový rámec. V zmysle bodu 8.2 zmluvných dojednaní dlžník sa zaviazal úver uhradiť v dohodnutých termínoch splatnosti na účet veriteľa. Teda argumentácia žalobkyne v žalobe je relevantná, predmetný úver je nutné považovať za bezúročný a bez poplatkov s poukazom na ust. § 11 ods.1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. a pokiaľ rozhodcovský súd vo svojom rozhodnutí uvedené nezohľadnil, je daný dôvod na zrušenie jeho rozsudku s poukazom na ust. § 45 písm. i), j), l) zákona č. 335/2014 Z.z.
16. Napokon žalobkyňa poukazovala na dôvod zrušenia rozhodcovského rozsudku, a to tvrdenie o bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru v zmysle § 11 ods.1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. z dôvodu absencie náležitosti, § 9 ods.2 písm. l) citovaného zákona - výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.
17. Súd za to, že v zmluve o spotrebiteľskom úvere absentuje aj táto nevyhnutná náležitosť, keďže v zmluve je dojednaná len celková výška mesačnej splátky vrátane úrokov vo výške 68,12 eur a z tejto sumy nemožno zistiť, aká časť splátky pripadá na istinu, aká časť na úroky, poplatky. Uvedené zákonné ustanovenie je jednoznačné a zrozumiteľné a nemožno ho považovať za dodržané len uvedením celkovej výšky splátky, hoci z iných ustanovení zmluvy vyplýva výška dojednanej úrokovej sadzby, poplatkov. Cieľom zákonodarcu bolo umožniť spotrebiteľovi disponovať s informáciou, ako bude s jeho úhradou splátky naložené, t.j. akú časť platí na účel vrátenia poskytnutých peňažných prostriedkov a akú časť na odplatu dodávateľa (úroky, poplatky), ktorý pri uzatváraní zmluvy o tomto vedomosť mal. Zákon stanovil požiadavku uvedenia tohto údaja ako nevyhnutnej náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v záujme predchádzania svojvoľného a nekontrolovateľného priraďovania splátok spotrebiteľa veriteľom na úhradu istiny, resp. úhradu odplaty dodávateľa (úrokov a poplatkov), čo nepochybne má vplyv na schopnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah jeho záväzku. V nadväznosti na absenciu tejto nevyhnutnej náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere nastúpila sankcia v zmysle § 11 ods.1 písm. b) citovaného zákona, to znamená poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Taktiež ide o zákonný dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle § 45 písm. i), j), l) zákona č. 335/2014 Z.z., keďže rozhodcovský súd pri svojom rozhodovaní túto argumentáciu nezohľadnil.
Podľa § 9 ods.2 písm. f), l) zákona č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, l) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
Podľa § 11 ods.1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z., poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa).
18. Pokiaľ žalovaný založil svoju obranu na argumentácii v súvislosti s poukazom na rozsudok Súdneho dvora EÚ zo dňa 09.11.2016 vo veci C-42/15, k uvedenému súd poznamenáva, že hoci článok 10 ods.2 písm. h) a i) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES č. 2008/48 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere sa majú vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny a tieto ustanovenia v spojení s článkom 22 ods.1 tejto smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave, tento rozsudok nie je podľa názoru súdu spôsobilý zmeniť doterajšiu rozhodovaciu prax všeobecných súdov. Ako vyplýva z požiadaviek smernice a z požiadaviek zákona č. 129/2010 Z.z. k náležitostiam týkajúcim sa splátok úveru, tieto požiadavky sú v zjavnom rozpore
- uvedená smernica požaduje, aby zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádzala výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa a citovaný zákon požaduje uvedenie výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V prípade konfliktu smernice a vnútroštátneho zákona členského štátu je povinnosťou súdu skúmať, či možno smernici priznať priamy účinok a teda či možno nahradiť ustanovenie vnútroštátneho právneho predpisu ustanovením smernice. V prípadoch, kedy má byť smernica použitá proti jednotlivcovi, však neprichádza do úvahy, aby smernica sama o sebe založila jednotlivcovi povinnosť. Keďže v tomto prípade jedná sa o spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom
týkajúci sa bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru, tento spor jednoznačne možno kvalifikovať ako spor medzi jednotlivcami a preto nie je možné, aby súd priznal smernici priamy účinok. Následne súd skúmal, či smernici možno priznať aspoň nepriamy účinok a teda či citované ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch možno vykladať eurokonformne. V takom prípade súdy sú povinné vykladať vnútroštátne právo vo svetle znenia a účelu smernice, avšak tento výklad nie je absolútny, ale je obmedzený rozsahom a medzami, t.j. musí ísť o výklad v najväčšej možnej miere v zmysle znenia a účelu smernice, o výklad za použitia vnútroštátnym poriadkom aprobovaných výkladových metód a napokon nesmie sa jednať o výklad contra legem a nesmú byť porušené všeobecné právne zásady. V danom prípade nepochybne by sa jednalo o výklad contra legem. Podľa ustálenej rozhodovacej praxe našich najvyšších súdnych autorít sa toto ustanovenie vykladá tak, že sa vyžaduje členenie výšky, počtu a termínov splátok na splátky istiny, úrokov a poplatkov. Teda v danom prípade nemožno priznať smernici nepriamy účinok, nemožno toto ustanovenie zákona vykladať eurokonformne. Preto túto argumentáciu žalovanej súd pri svojom rozhodovaní nezohľadnil.
19. Preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, teda žalobe vyhovel v celom rozsahu.
20. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na ust. § 255 ods.1 CSP v spojení s § 262 ods.1 CSP a priznal žalobkyni, ktorá bola v spore úspešná v celom rozsahu, keďže súd jej žalobe vyhovel, nárok na náhradu trov konania voči žalovanej, ktorá v spore úspech nemala.
Podľa § 262 ods.2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti rozsudku súdu prvej inštancie možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Ružomberok písomne v 2 vyhotoveniach.
Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods.1,2 CSP) - a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje, e) podpis, a ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania - uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods.1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods.3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na uskutočnenie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.
Žalobkyňa a advokátsky koncipient substitúta právneho zástupcu žalobkyne vzdali sa odvolania voči všetkým výrokovým častiam vyhláseného rozsudku.