Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14C/183/2000

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v Bratislave v právnej veci žalobkyne: P.. Z. E., H.. XX.XX.XXXX, C.L. N. C., Na E. XX, zastúpenej : MST Partners, s.r.o., sídlom Laurinská 3, 811 01 Bratislava, proti žalovaným: X. Z.. M. O., H.. XX.XX.XXXX, C. D. K. G. XX, XXXXX G., Š. E., X. P.. Z. D., H.. XX.XX.XXXX, C. F. X, Bratislava, X. P.. X. D., H.. XX.XX.XXXX, C. F. X, Bratislava, všetci zastúpení: KURÁŇ & MARKOVÁ, advokátska kancelária, s.r.o., sídlom Kresánkova 8, Bratislava o určenie vlastníckeho práva, rozhodol

rozhodol:

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovaní v 1. 2. a 3. rade majú nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu voči žalobkyni.

odôvodnenie:

O d ô v o d n e n i e:

1. Žalobkyňa sa návrhom podaným na tunajšom súde domáhala voči právnej predchodkyni žalovanej v 1. rade Z. C. určenia, že je vlastníčkou nehnuteľnosti nachádzajúcej sa S. Č.. XXXX/XX, V. na F. Č.. XX, vedenom na Okresnom úrade Bratislava I - odbore katastrálnom, katastrálne územie Staré Mesto, obec Bratislava, Mestská časť Staré Mesto, okres Bratislava I o výmere 193 m2, druh pozemku

- ostatné plochy. Návrh odôvodnila tým, že jej nebohý manžel X. E. sa v roku 1980 dohodol o odkúpení nehnuteľnosti - záhradky s nebohým manželom Z. C.. Uviedla, že predmetom dohody bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa S. Č.. XXXX/XXuvedenej na F. Č.. XX, vedenom na Okresnom úrade Bratislava I - odbore katastrálnom, katastrálne územie Staré Mesto, obec Bratislava, Mestská časť Staré Mesto, okres Bratislava I o výmere 193 m2, druh pozemku - ostatné plochy. Žalobkyňa tvrdila, že podľa dohody bola stanovená kúpna cena 20 000 Kčs a bola aj riadne uhradená, pričom sa nezachoval žiadny písomný dokument, ani kúpno-predajná zmluva, ktorá by preukazovala prevod vlastníckeho práva. Tvrdila, že o predaji vedeli mnohí susedia a 20 rokov nerušene užívali záhradku. Žalobkyňa uviedla, že na jar, v roku 2000 sa s Margitou Bublincovou dohodla ústne, že dodatočne sa zabezpečí zápis vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, pričom sa tak nestalo. Poukázala na to, že 23.10.2000 zistila, že na Okresnom úrade Bratislava I - odbore katastrálnou právna predchodkyňa žalovanej v 1. rade Z. C. aj napriek svojmu prísľubu z jesene 1999 a prevzatiu kúpnej ceny v roku 1980 previedla právo predmetnej nehnuteľnosti na tretiu osobu.

2. Právna predchodkyňa žalovanej v 1. rade Z. C., v písomnom stanovisku zo dňa 11/4/2003 žiadala návrh zamietnuť. Tvrdila, že v roku 1980 nemohlo dôjsť k žiadnej dohode ohľadom predaja predmetnej nehnuteľnosti, nakoľko sa Z. C. B. P.. Z. E. nepoznali. Uviedla, že P.. Z. E. ako žalobkyňa odkúpila rozostavený rodinný dom od pôvodného vlastníka až v roku 1981. Poukázala na to, že jej manžel Š.R. C. sa nemohol dohodnúť s manželom žalobkyne X. E. o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti S. Č.. XXXX/XX, pretože Š. C. to nemal nikdy vo vlastníctve. Zastávala názor, že dohodnutá cena vo výške

20. 000 Kčs, nebola jej nikdy uhradená a neexistuje žiadny písomný dokument o prevode vlastníctva, z čoho by sa bolo možné domnievať, že žalobkyňa sa stala vlastníkom spornej nehnuteľnosti. Právna predchodkyňa žalovanej v 1. rade Z. C. uviedla, že vzhľadom na vek a jej zdravotný stav nehnuteľnosť neužíva. Tvrdila, že sa na jar roku 2000 nedohodla s žalobkyňou o zabezpečení zápisu vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti. Ďalej uviedla, že nehnuteľnosť previedla kúpnou T. N.-XXXX/XXX zo dňa 28.5.2000 na kupujúcich a to vedľajších účastníkov v konaní P.. Z. D. B. P.. X. D..

3. Žalovaná v 1. rade v písomnom stanovisku zo dňa 29.1.2005 uviedla, že žalobný návrh sa jej netýka, pretože nikdy nebola vlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti. Tvrdila, že nehnuteľnosť matka predala a predaj bol uzavretý a preto nebol ani predmetom dedenia.

4. Okresný súd Bratislava I sp. zn. 14 C 183/2000-164 rozhodol a pripustil do konania vedľajších účastníkov: P.. Z. D., P.. X. D., na strane žalovaných.

5. Okresný súd Bratislava I, rozsudkom 14C 183/2000-275 zo dňa 12.01.2011 rozhodol a určil, že žalobkyňa je vlastníkom nehnuteľnosti nachádzajúcej sa parcele Č.. XXXX/XXuvedenej na F. Č.. XX, vedenom na Okresnom úrade Bratislava I - odbore katastrálnom, katastrálne územie Staré Mesto, obec Bratislava, Mestská časť Staré Mesto, okres Bratislava I o výmere 193 m2, druh pozemku - ostatné plochy, súčasne zaviazal žalovanú na povinnosť nahradiť trovy konania.

6. Krajský súd v Bratislave Uznesením zo dňa 07.10.2013, sp. zn. 14 Co 24/2011-317 zrušil rozsudkom OS BA I sp. zn. 14C 183/2000-275 zo dňa 12.01.2011 a vec vrátil súdu 1. stupňa na ďalšie konanie.

7. Najvyšší súd SR sp. zn. 8 Cdo 205/2014-350 zo dňa 15.04.2015, dovolanie žalobkyni odmietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňom 15.07.2015.

8. Okresný súd Bratislava I sp. zn. 14 C 183/2000-359 zo dňa 10.05.2016, pripustil do konania ďalších účastníkov na strane žalovanej a to: P.. Z. D., ako žalovaný v 2. rade, a P.. X. D. ako žalovaná v 3. rade. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňom 11.06.2016.

9. Žalovaný v 2. a 3. rade v písomnom stanovisku zo dňa 12.09.2016, žiadali návrh zamietnuť z dôvodu, že je vykonštruovaný, účelový a relevantne nepreukázateľný. Ďalej uviedli, že žalobkyňa, nemá právny záujem na určení jej vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a svoje tvrdenia o nadobudnutí vlastníctva vydržaním nepreukázala žiadnymi relevantnými dôkazmi počas súdneho konania. Zdôraznili, že podľa platnej a účinnej právnej úpravy zakotvenej v ust. § 137 písm. c CSP, žalobkyňa musí preukázať právny záujem na určení jej vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Ďalej poukázal na to, že naliehavý právny záujem na určení by mal byť daný tým, že je tu aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobkyňou a žalovaným, ktorý je ohrozený žalobcovho postavenia, a práve žaloba na určenie, je spôsobilým právnym prostriedkom, vedúcim k odstráneniu neistoty v právnych vzťahoch medzi stranami sporu. Zastávali názor, že žalobkyňa tvrdí, že kúpa nehnuteľnosti bola dohodnutá v r. 1980, avšak žalobu podala až v r. 2000 a domáhala sa určenia vlastníckeho práva na súde po uplynutí 20 rokov, pričom z hľadiska právnej istoty takáto určovacia žaloba nie je nástrojom prevencie, nevedie k nastoleniu právnej istoty na strane žalobkyne, ale práve naopak, vedie k narušeniu právnej istoty žalovaných. Tvrdili, že v predmetnom spore nie je preukázaná naliehavosť právneho záujmu žalobkyne na predmetnom určení.

10. Ďalej v písomnom stanovisku uviedli, že v prípade držby nehnuteľnosti žalobkyňou, je sporná najmä oprávnenosť držby, poukázali najmä na to, že žalobkyňa s prihliadnutím na všetky okolnosti v danej veci, ako držiteľka nehnuteľnosti, nemohla byť dobromyseľná a to aj z dôvodu, že mala vedieť o skutočnosti, že údajná kúpna zmluva bola uzatvorená s nevlastníkom. Na viac poznamenali, že počas trvania manželstva, mohla žalobkyňa nadobudnúť nehnuteľnosť iba do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a na platné uzatvorenie kúpnej zmluvy by boli použité spoločné finančné prostriedky a súhlas oboch manželov. V tejto argumentácii poukázali na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 2 Cz 57/87 zo dňa 27.08.1987. Zastávali názor, že ak existuje verejne dostupná evidencia vlastníkov nehnuteľnosti, tak je elementárnou povinnosťou preveriť si, či uzatvára zmluvu so skutočným vlastníkom, a či môže od neho nadobudnúť vlastnícke právo. Ďalej poukázali na to, že žalobkyňa kúpnu zmluvu nedala napriek platnej právnej úprave zaregistrovať štátnemu notárstvu, nakoľko v tom istom čase kupovali

dom a túto kúpu dali riadne zaregistrovať. Zastávali názor, že v prípade neznalosti zákona, by mal omyl žalobkyne mal charakter tzv. právneho omylu, ktorý nie je možné považovať za ospravedlniteľný a ktorý vylučuje dobromyseľnosť dražby. Na viac, žalobkyňa nepreukázala existenciu kúpnej zmluvy, resp. písomnej listiny, ktorá by relevantne preukazovala jej nadobúdací titul k nehnuteľnosti. Namietali, že nie je preukázaná v danom konaní ani držba nehnuteľnosti po zákonnom stanovenú dobu, nakoľko z vyjadrení žalobkyne, ako aj svedkov, nie je možné ustáliť moment uchopenia držby nehnuteľnosti a teda ani začiatku a konca plynutí v prípade vydržacej doby. Súčasne poukázali na to, že žalobkyňa nepreukázala uzatvorenie kúpnej zmluvy a ani vyplatenie kúpnej ceny vo výške 20.000 Kčs, pričom ani jeden zo svedkov nebol osobne prítomný pri podpisovaní kúpnej zmluvy ani pri vyplácaní údajnej kúpnej ceny vo výške 20.000 Kčs. Zastávali názor, že pôvodná vlastníčka, Z. C. poprela, že by v r. 1980 predala nehnuteľnosť a rovnako poprela, že by jej bola vyplatená údajná kúpna cena vo výške 20.000 Kčs. Ďalej z písomného stanoviska vyplynulo, že až v priebehu konania, žalobkyňa začala tvrdiť, že s nehnuteľnosťou nastali problémy až po smrti manžela v roku 1996, keď zistila, že nie je evidovaný ako zaknihovaný vlastník. Namietali, že je absurdné, že žalobkyňa sa domáha určenia svojho vlastníckeho práva výlučne na základe tej skutočnosti, že niekoľko rokov bez akéhokoľvek právneho titulu užívala nehnuteľnosť. Ďalej poukázali na to, že kúpna zmluva, ktorá bola spísaná vo forme notárskej zápisnice N 39/2000, Nz 41/2000, ktorú uzatvorili žalovaní v 1. a 2. rade s predávajúcou Z. C. dňa 10.10.2000 a ktorá bola vyvkladovaná dňa 28.05.2002 V-2733/2000 je platným právnym úkonom. Na základe uvedeného, žalovaný v 2. a 3. rade ako kupujúci, boli pri nadobúdaní vlastníckeho práva nehnuteľnosti dobromyseľní a nehnuteľnosť nadobudli v dobrej viere od vlastníčky riadne evidovanej na príslušnom liste vlastníctva.

11. Z písomného stanoviska žalovaných v 2. a 3. rade zo dňa 10.09.2016 vyplýva, že podľa aktuálneho F. Č.. XXXX, k.ú. Staré Mesto je v katastri nehnuteľnosti parcely registra „C“ 1982/15 o výmere 193 m2, ostatné plochy vedená nebohá pani Z. C.. Z toho vyplýva, že vkladové konanie N.-XXX/XXXX vo veci návrhu na vklad vlastníckeho práva v prospech žalovaných v 2. a 3. rade ako kupujúcich titulom kúpnej zmluvy uzavretej s predávajúcou Z. C., nie je doteraz právoplatne skončené, pričom žalovaný v 2. a 3. rade nie sú súčasne zapísaní na predmetnom liste vlastníctva ako vlastníci S. Č.. XXXX/XX.

12. Žalobkyňa v písomnom stanovisku zo dňa 09.12.2016 žiadala, aby súd žalobe vyhovel v celom rozsahu. Ďalej uviedla, že spornosť vlastníckeho práva vyplynula zo skutočnosti, že žalobkyňa zistila, že na príslušnom liste vlastníctva nie je evidovaná ako vlastník. Ďalej poukázala na to, že právna predchodkyňa žalovaného v 1. rade, počas plynutia vydržacej doby nijakým spôsobom nespochybnila vlastnícke právo žalobcu, existenciu scudzovacieho úkonu, ani faktické oplotenie a užívanie predmetnej nehnuteľnosti. Ďalej žalobkyňa tvrdila, že bola v dobrej viere počas plynutia vydržacej doby, že jej vlastnícke právo k pozemku patrí a preto nebol dôvod obracať sa na súd so žalobou o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Ďalej poukázala na to, že argumentácia žalovaných nie je správna, s poukazom na to, že ak sa má určovacou žalobou, alebo resp. určovacím výrokom súdu, dosiahnuť zhoda medzi skutočným stavom a stavom zapísaným v Katastri nehnuteľnosti, tak bude naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva daný vždy. Ďalej žalobkyňa poukázala na to, že preukázala v konaní, že sa držby predmetného pozemku ujala v dobrej miere, že jej pozemok a vlastnícke právo patria, a po celý čas trvania držby bola dobromyseľná, že jej pozemok patrí. Zdôraznila, že sa o pozemok riadne starala, vysadila tam stromy, pozemok skultivovala a oplotila. A takýto stav trval nerušene po celý čas vydržacej doby, ktorá nepretržite plynula prinajmenšom medzi rokmi 1984-1996. Ďalej poukázala na to, že právna predchodkyňa žalovanej v 1. rade ako vlastník pozemku po celý čas bez akýchkoľvek nesúhlasných prejavov, strpela užívanie pozemku žalobkyňou, o ktorej je subjektívne presvedčená, že nemá žiaden užívací titul k pozemku.

13. Z písomného stanoviska žalovaných v 1. 2. a 3. rade, zo dňa 15.06.2017 vyplýva, že žiadali žalobu žalobkyne zamietnuť v celom rozsahu. Zastávali názor, že žalobkyňa nepreukázala aktívnu legitimáciu v tomto spore o určení vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ako aj to, že nepreukázala svoje tvrdenia o nadobudnutí vlastníckeho práva nedodržaním vydržaním žiadnymi relevantnými dôkazmi. Zastávali názor, že keby aj žalobkyňa predložila písomný dokument na preukázania vydržania nehnuteľnosti, aj tak by existencia nestačilo na preukázanie vydržania nehnuteľnosti, nakoľko ich preukázanie uzavretia kúpnej zmluvy, resp. vyplatenie kúpnej ceny nestačí na preukázanie dobromyseľnosti pri začiatku vstupu do držby, alebo počas vydržacej doby. Zastávali názor, že žalobkyňa nepreukázala oprávnenosť držby nehnuteľnosti pri vzniku držby a ani počas kvalifikovanej vydržacej doby a teda nepreukázala zákonné

podmienky pre vydržanie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Na viac, žalobkyňa v predmetnom spore popiera svoje tvrdenia výlučne o nepriame svedectvá, ktoré sú však v rozpore s tvrdeniami samotnej žalobkyne (kto komu údajne predal nehnuteľnosť a kto komu vyplatil kúpnu cenu). Naviac, považujú tvrdenia žalobkyne v podaní za zmätočné a navzájom odporujúce, nakoľko žalobkyňa v žalobe z r. 2000 tvrdí, že jej nebohý manžel X.. E., sa dohodol s manželom pani C. na odkúpenie nehnuteľnosti

- záhradky. A žalobkyňa vo svojej výpovedi zo dňa 13.04.2010 tvrdí, že spolu s manželom uzatvárala kúpnu zmluvu s pani C.. Ďalej namietali, že rozpornosť vidia aj v tom, že kúpna cena za nehnuteľnosť, mala byť zaplatená žalobkyňou (aj s manželom) a dohodnutú kúpnu cenu odovzdal pani C. manžel v roku 1980 za nejaký čas. Zastávajú názor, že žalobkyňa niekoľko rokov bez akéhokoľvek právneho titulu užíva cudziu nehnuteľnosť, pričom o uzavretí tvrdenej kúpnej zmluvy nepredložila jediný písomný dôkaz a tvrdené skutočnosti preukazuje výlučne na základe nepriamych svedectiev, ktoré vzhľadom na ich zmätočnosť a rozpory, nemožno považovať za relevantné. Zastávali názor, že žalobkyňa podala žalobu účelovo a jej tvrdenia o uzavretí kúpnej zmluvy a o vyplatení kúpnej ceny sa nezakladajú na pravde a to z dôvodu, že nechce prísť o možnosť užívať pozemok, ktorý dlhodobo užívala bez akéhokoľvek právneho titulu.

14. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, F. Č.. XX, k.ú. Staré Mesto, rozhodnutím odboru výstavby a územného plánovania Obvodného národného výboru zo dňa 24.6.1983, výpisom z evidencie nehnuteľnosti, notárskym protokolom Z. zo dňa 6.11.1961 ŠN Bratislava, kúpno-predajnou zmluvou zo dňa 11.6.1945, úmrtným listom žalovanej Z. C. zo dňa 9.5.2003, rozhodnutím Úradu geodézie, kartografie a katastra zo dňa 23.5.2003, osvedčením o dedičstve 10D 373/2003, d not 125/2003 Okresného súdu Malacky zo dňa 14.4.2004, notárskou zápisnicou H. XX/XXXX B. H. XX/ XXXX zo dňa 30.10.2000 Notárskeho úradu v Bratislave notárky JUDr. Eleny Jankovej, rozhodnutím katastrálneho úradu Bratislava zo dňa 7.11.2000, výpis F. Č.. XXXX k.ú. Bratislava Staré Mesto, výpoveďou svedkov O. Z., A. Š., S. E. a ďalšími listinnými dôkazmi založenými v spise a zistil nasledovný skutkový stav.

15. Súd z výsluchu žalobkyne zistil, že v roku 1981 kúpili spolu s manželom rozostavaný dom cca so 4á pozemkom, ktorý dokončili v roku 1984 a nachádzal sa na Kopci 30 v Bratislave. Uviedla, že počas výstavby rodinného domu cez záhradu a cez stavebný dvor vozili materiál na výstavbu rodinného domu. Tvrdila, že záhradu o výmere 193m2 odkúpili od C., pričom pri uzatvorení kúpnej zmluvy bola s manželom a C. záhradu sprístupnila, pričom jej zaplatili kúpnu cenu a o ostatné náležitosti sa staral manžel žalobkyne. Uviedla, že od roku 1984 žijú na adrese Na kopci a záhradu po dokončení domu sa pozemok oplotil, zveľadil, vysadili stromy a riadne sa doteraz nepretržite starajú a zveľaďujú o záhradu. Uviedla, že pôvodne to bola prázdna lúka, na ktorej nebolo nič a slúžilo to na dovoz materiálu zo zadnej časti domu. Jedná sa o taký pás záhrady, ktorý je súčasťou záhrady a nadväzuje na záhradu na ktorej stojí dom. Poukázala, že nikdy s užívaním záhrady nemali problémy, správali sa ako vlastníci, sadili stromy, úrodu, zveľaďovali, vysadili stromy. Žalobkyňa uviedla, že problém nastal až v roku 1996, kedy jej náhle zomrel manžel a zistili, že záhradu, ktorú nepretržite užívajú od nasťahovania do domu nemajú zapísanú na liste vlastníctva. O tejto skutočnosti informovala S.. C., ktorá bola ochotná, že dá veci do poriadku ďalej sa vec nezaujímala, pretože mala starosti s mamou, o ktorú som sa starala a naviac mala prísľub od C., že to všetko vybaví. Ďalej uviedla, že keď potrebovala LV, tak zistila, že záhrada je prevedená na iných ľudí a p. C. s ňou nechcela komunikovať a vyhýbala sa jej. Zdôraznila, že aj keď evidenčne je tam iný vlastník, tak naďalej sa o záhradu starajú, zveľaďujú, starajú, kosia ju, pričom súčasní vlastníci, nevykonali žiadne zmeny ani po predaji, a svojím správaním sa správajú ako nevlastníci.

16. V priebehu konania právna predchodkyňa žalovanej v 1. rade Z. C. zomrela dňa 7.5.2003. O tejto skutočnosti svedčí úmrtný list vystavený mestom Stupava matričným úradom zo dňa 9.5.2003.

17. Súd z osvedčenia o dedičstve XX M. XXX/XXXX, d not XXX/XXXX vydaného notárkou JUDr. Martou Pavlovičovou v Malackách dňa 14.4.2004 zistil, že Z.. M. O. prichádzala do úvahy ako jediná dedička zo zákona v prvej dedičskej skupine ako dcéra poručiteľky Z. C. ( zomrela 7.5.2003). Osvedčenie o dedičstve 10D XXXX/XXXX, M. H. XXX/XXXX vydaného notárkou JUDr. Martou Pavlovičovou v Malackách dňa 14.4.2004 nadobudlo právoplatnosť dňom 14.4.2004. Na základe

uvedeného rozhodnutia vstúpila do konania po Z. C. na strane žalovanej Z.O.. M. O. ako jediná dcéra dedička v zmysle ust. §§ 63 ods. 2 ( §107 ods. 3 O.sp.)

18. Súd z notárskej zápisnici spísanej dňa 10.10.2000 pred notárkou JUDr. Elenou Jankovou zistil, že bola uzavretá kúpna zmluva medzi Z. C. ako predávajúcou a P.. Z. D. B. P.. X. D. ako kupujúcou, pričom predmetom predaja a kúpy bola nehnuteľnosť nachádzajúcej sa parcele Č.. XXXX/XXuvedenej na LV Č.. XX, vedenom na Okresnom úrade Bratislava I - odbore katastrálnom, katastrálne územie Staré Mesto, obec Bratislava, Mestská časť Staré Mesto, okres Bratislava I o výmere 193 m2, druh pozemku

- ostatné plochy za dohodnutú kúpnu cenu 30 000,- Sk. Tieto skutočnosti vyplývajú aj z F. Č.. XXXX z Katastrálneho úradu v Bratislave, k.ú. Staré Mesto. Vklad bol povolený do katastra N. -XXXX/XXX zo dňa 28.5.2002. Na základe tejto skutočnosti požiadali P.. Z. D. B. P.. X. D. o vstup do konania ako vedľajší účastníci na strane odporkyne, čo súd pripustil ich vstup do konania uznesením tunajšieho súdu 14C 183/2000-164 zo dňa 2.3.2006.

19. Súd z výsluchu svedkyne O. Z. zistil, že je susedkou navrhovateľky a Na kopci býva od roku 1976. Uviedla, že od obdobia 1984,kedy sa navrhovateľka do domu nasťahovala nevidno žiadne zmeny, ani na záhrade, o záhradu sa riadne stará, užíva to a pestovala tam plodiny. Uviedla, že mala vedomosť o tom, že časť záhrady kúpili od p. C. a od kedy tam navrhovateľka žije, tak sa o záhradu stará, upravuje ju a zveľaďuje a užíva. Uviedla, že vysunutý pozemok patrí k základnému pozemku záhrady, o ktorý sa navrhovateľka stará a doposiaľ tam nevidela nikoho iného, ktorý by sa o záhradu staral.

20. Súd z výsluchu svedka A. Š. zistil, že je susedom navrhovateľka a mal vedomosť o tom, že k domu patrí záhrada a aj kúsok záhradky, ktorú kúpili od p. C.. Tvrdil, že navrhovateľka sa nepretržite stará o pozemok, záhradu, pestuje stromy a doteraz sa nikto o to nestaral. Tvrdil, že p. C. nikdy nevidel staral sa o záhradu, pričom navrhovateľka ju užívala, starala sa o ňu, pričom takýto stav trvá dodnes.

21. Súd z výsluchu svedka S. E. zistil, že v roku 1984 sa nasťahovali do domu, bol vtedy malý chalan a vie o tom, že súčasť záhrady, ktorá je sporná kúpili od susedov, pričom sa o to nepretržite starali, bola vysadená zelenina, stromy, záhrada sa kosí.

22. Katastrálny úrad v Bratislave rozhodnutím N. XX/XX-E. zo dňa 7.11.2002 vyhovel protestu prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava I č. S. XXXX/XX -XX zo dňa 2.9.2002 a rozhodnutie Katastrálneho úradu Bratislave, správy katastra Bratislava I č. N. -XXXX/XX zrušil.

23. Súd z rozhodnutia Úradu geodézie, kartografie a katastra č. F. XXX/XXXX zo dňa 23.5.2003 zistil, že potvrdil rozhodnutie Katastrálneho úradu v Bratislave N. XXXX/kk zo dňa 7.11.2002 a odvolanie P.. Z. D. B. P.. X. D. zamietol.

24. Súd z predloženého listu vlastníctva č. 7419 žalovaných zistil, že v katastri nehnuteľnosti k.ú. Staré mesto je ako vlastníčka vedená nebohá Z. C. Q.. N. .

25. Podľa vyjadrenia žalovaných v 2. a 3. rade v písomnom stanovisku zo dňa 10.10.2016 vyplýva, že vkladové konanie vo veci N.-XXXX/XXXX návrhu na vklad vlastníckeho práva v prospech žalovaných v 2. a 3. rade ako kupujúcich titulom kúpnej zmluvy uzatvorenej s predávajúcou Z. C. nie je doposiaľ skončené a žalovaní v 2. a 3. rade nie sú zapísaní na predmetnom liste vlastníctva ako vlastníci parcely č. XXXX/XX.

26. Žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.( § 137 písm. c

27. Ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo jeho právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená./§ 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka/.

28. Vlastníctvo možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom./ §132 ods. 1 Občianskeho zákonníka /.

29. Ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo vkladom do katastra nehnuteľnosti podľa osobitných predpisov, ak osobitných predpisov, ak osobitný zákon neustanovuje inak.2a) (/§133 ods. 2 Občianskeho zákonníka/

30. Oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť/./ §134 ods. 1 Občianskeho zákonníka /

31. Takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických osôb / §134 ods. 2 Občianskeho zákonníka /

32. Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba ,po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca./ §134 ods. 3 Občianskeho zákonníka/

33. Pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia o plynutí premlčacej doby./ §134 ods. 4 Občianskeho zákonníka/

34. Výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre strany a pre tých, ktorí sa stali právnymi nástupcami strán po právoplatnosti rozsudku, ak nie je ustanovené inak./§ 228 CSP/

35. V predmetnej veci súd sa zaoberal spornou okolnosťou, či žalobkyňa má v zmysle ust. § 137 naliehavý právny záujem na určení vlastníctva z dôvodu n vznesenej námietky žalovaných v 1 až 3. rade. Súd vykonaným dokazovaným mal súd jednoznačne za preukázané, že žalobkyňa preukázala naliehavý právny záujem v zmysle ust. § 137 písm. c) O.s.p. na určení vlastníckeho práva k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa parcele č. 1982/15 uvedenej na LV č. 37, vedenom na Okresnom úrade Bratislava I - odbore katastrálnom, katastrálne územie Staré Mesto, obec Bratislava, Mestská časť Staré Mesto, okres Bratislava I o výmere 193 m2, druh pozemku - ostatné plochy, pretože by sa bez určenia tohto práva jej právo stalo neistým. Ak sa žalobkyňa domáha určenia, že je vlastníkom nehnuteľností, pri ktorej je v katastri nehnuteľnosti zapísaný ako vlastník niekto iný, má vo vzťahu k tejto osobe nepochybne naliehavý právny záujem na požadovanom určení. S prihliadnutím na význam zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností (výpis z LV preukazuje vlastnícke právo) a na jeho právne účinky je odôvodnený záver, že právne postavenie žalobcu je za tejto situácie neisté a že bez požadovaného určenia by jeho právo mohlo byť aj ohrozené. Pretože súdne rozhodnutie o určení vlastníckeho práva je podkladom pre vykonanie zmeny v zápise v katastri nehnuteľností, je žaloba o určenie vlastníckeho práva spôsobilým právnym prostriedkom na odstránenie neistoty o skutočných právnych vzťahoch medzi účastníkmi. Umožňuje totiž dosiahnuť zhodu medzi skutočným právnym stavom a stavom zapísaným v katastri nehnuteľnosti. Žaloba o určenie vlastníckeho práva žalobkyne musí smerovať proti všetkým, ktorí sú ako vlastníci nehnuteľností zapísaní v katastri nehnuteľnosti. Keďže v zmysle ust. § 228 rozsudok o určení vlastníckeho práva je záväzný len pre strany v konaní, môže byť podkladom pre vykonanie zmeny v zápise vlastníckeho práva v katastri nehnuteľnosti, len ak strany v konaní boli všetky osoby aktuálne (v čase rozhodovania), zapísané v katastri ako vlastníci. Ak by žaloba nesmerovala proti všetkým týmto osobám (popierajúcim vlastnícke právo žalobcu) naliehavý právny záujem na požadovanom určení by nebol daný.

36. V tomto konaní bolo nesporné, že predmetom konania je určenie vlastníckeho práva k nachádzajúcej sa parcele č. XXXX/XX V. na F. Č.. XX, vedenom na Okresnom úrade Bratislava I - odbore katastrálnom, katastrálne územie Staré Mesto, obec Bratislava, Mestská časť Staré Mesto, okres Bratislava I o výmere 193 m2, druh pozemku - ostatné plochy, ktoré si uplatňuje žalobkyňa.

37. Ustanovenie § 134 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka upravuje vydržanie ako osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva. Ide o nadobudnutie vlastníckeho práva na základe inej skutočnosti ustanovenej zákonom. Vydržanie vlastníckeho práva je jeho nadobudnutie v dôsledku kvalifikovanej držby veci, vykonávanej po zákonom stanovenú dobu. Funkciou vydržania je umožniť nadobudnutie vlastníctva držiteľovi, ktorý vec dlhodobo ovláda v dobrej viere, že je jej vlastníkom, pričom táto dobrá viera (dobromyseľnosť) je podľa platnej úpravy daná „so zreteľom na všetky okolnosti". Opakom ovládania veci držiteľom je nečinnosť vlastníka. Vydržanie tak hojí najmä vady alebo nedostatok nadobúdacieho titulu. V prípade, že zmluva je neplatná pre vadu, o ktorej nemohol nadobúdateľ pri

zachovaní obvyklej opatrnosti vedieť, alebo ak tu výnimočne titul vôbec nie je a nadobúdateľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že tu titul je, stane sa nadobúdateľ veci jej oprávneným držiteľom a pri splnení ďalších podmienok ju vydrží. Účelom vydržania je uviesť do súladu dlhodobý faktický stav so stavom právnym. (uznesenie Najvyššieho súdu z 1. marca 2011, sp. zn. 5 Cdo 30/2010)

38. Okrem spôsobilého predmetu vydržania a spôsobilého subjektu vydržania základnými predpokladmi vydržania sú oprávnená držba a nepretržitosť tejto oprávnenej držby počas celej zákonom ustanovenej doby. V zmysle citovaných ustanovení §§ 129 ods. 1 a 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka oprávneným držiteľom je ten, kto nakladá s vecou ako s vlastnou a je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí. Dobromyseľnosť teda znamená, že držiteľ je ohľadne existencie svojho práva v omyle. Posúdenie, či držiteľ je alebo nie je dobromyseľný, treba hodnotiť vždy objektívne, a nie iba zo subjektívneho hľadiska (osobného presvedčenia) účastníka, a treba vždy brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej (normálnej) opatrnosti, ktorú možno s ohľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého požadovať, nemal, resp. nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec patrí. O dobromyseľnosti možno hovoriť tam, kde držiteľ drží vec v omyle, že mu vec patrí a ide pritom o omyl ospravedlniteľný. Ospravedlniteľný je omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že mýliaci sa postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu od každého požadovať. Omyl môže byť nielen skutkový, ale aj právny. Právny omyl spočíva v neznalosti alebo v neúplnej znalosti všeobecne záväzných právnych predpisov a z toho vyplývajúceho nesprávneho posúdenia právnych dôsledkov právnych skutočností. Vzhľadom na všeobecne (aj v oblasti súkromného práva) uznanú zásadu ignorantia iuris non excusat (neznalosť zákona neospravedlňuje), vyplývajúcu zo samej podstaty práva, právny omyl držiteľa, vychádzajúci z neznalosti jednoznačne formulovaného ustanovenia Občianskeho zákonníka platného v dobe, kedy sa držiteľ ujal držby, nie je ospravedlniteľný. Len výnimočne možno takýto omyl ospravedlniť, a to v prípadoch, keď znenie zákona je nejasné a pripúšťa rôzny výklad.

39. Súd sa v konaní zaoberal námietkou žalovanej v 1. rade, ktorá namietala pasívnu legitimáciu v konaní. Súd sa s uplatnenou námietkou žalovanej v 1. rade plne stotožnil a považoval ju za dôvodnú. V tomto konaní bolo nesporné, že pôvodná žalovaná v 1. rade Margita Bublincová zomrela v priebehu konania dňa 7.5.2003 a súd v zmysle ust. § 63 ods. 1,2 ( § 107 ods. 3 O.s.p.) a pokračoval v konaní s dedičkou Z.. M. O.. V konaní bolo nesporné, že nehnuteľnosť, ktorá je predmetom určenia vlastníctva nebola predmetom dedenia po Z. C. z dôvodu, že Z. C. uzatvorila s žalovanými v 2. a 3. rade kúpnu zmluvu zo dňa 10.10.2000 formou notárskej zápisnice spísanej notárkou JUDr. Elenou Jankovou ,avšak doposiaľ je vedená ako vlastníčka nehnuteľnosti v katastri nehnuteľnosti pretože vklad vlastníckeho práva v prospech žalovaných v 2. a 3. rade nie je doposiaľ právoplatne skončený a žalovaní v 2. a 3. rade doposiaľ nie sú zapísaní na predmetnom liste vlastníctva Č.. XXXX k.ú. Staré Mesto ako vlastníci S. Č.. XXXX/XX. Predmetom kúpnej zmluvy bola nehnuteľnosť nachádzajúcej sa parcele č. XXXX/XX V. na F. Č.. XX, vedenom na Okresnom úrade Bratislava I - odbore katastrálnom, katastrálne územie Staré Mesto, obec Bratislava, Mestská časť Staré Mesto, okres Bratislava I o výmere 193 m2, druh pozemku

- ostatné plochy za dohodnutú kúpnu cenu 30 000 Sk. Tieto skutočnosti vyplývajú aj z F. Č.. XXXX z Katastrálneho úradu v Bratislave, k.ú. Staré Mesto. Vklad bol povolený do katastra N. -XXXX/XXX zo dňa 28.5.2002.

40. V konaní bolo spornou okolnosťou to, že či došlo k uzatvoreniu kúpnopredajnej zmluvy a zaplateniu kúpnej ceny vo výške 20000,- Kčs. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že tvrdenia žalobkyňa v tomto konaní nepreukázala listinnými dokladmi a to kúpnopredajnou zmluvou a dokladom o zaplatení kúpnej ceny. Žalobkyňa v konaní nepreukázala existenciu takej kúpnej zmluvy resp. listinnej podoby, ktorá by relevantne preukazovala jej nadobúdací titul k predmetnej nehnuteľnosti. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobkyňa uviedla v žalobe ,že na uzatvorení kúpnej zmluvy sa dohodol jej manžel X. E. s nebohým manželom Z. C.. Súd z výpovede žalobkyne zistil, že uzatvárala kúpnu zmluvu spolu s jej manželom a pani C., čo bolo v rozpore s dôvodmi uvedenými v žalobe. Ďalej žalobkyňa tvrdila, že dohodnutú kúpnu cenu v sume 20000.- Kčs odovzdal jej manžel pani C., avšak nepreukázala žiadnym dôkazom, že došlo k odovzdaniu finančných prostriedkov. Súd pri hodnotení vykonaných dôkazov produkovaných žalobkyňou vo výpovedí konštatuje, že žalobkyňa nepreukázala žiadnym dôkazom ,že došlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy v roku 1980 a k odovzdaniu kúpnej ceny v sume 20000.- Kčs . Súd v tomto smere stotožnil s argumentáciou žalovaných ,že nebohý Ondrej Krasňanský, manžel žalobkyne nemohol uzatvoriť v roku 1980 kúpnu zmluvu s pánom C., pretože pán C. nikdy nebol vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti ani ako vlastník ani ako spoluvlastník nefiguroval. Súd je toho názoru, že

žalobkyňa nemohla byť s prihliadnutím na všetky okolností ako držiteľka nehnuteľnosti dobromyseľná. Možno jednoznačne uviesť, že kúpna zmluva nikdy nebola predložená v písomnej podobe a taký dôkaz žalobkyňa nemala k dispozícii a kúpna zmluva nikdy nebola registrovaná príslušným Štátnym notárstvom ,čo bolo v zmysle ust. § 134 Občianskeho zákonníka účinnom do 31.12.1991 zákonným predpokladom pre prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Na základe uvedených skutočností žalobkyňa mala vedomosť, že v zmysle platnej právnej úprave bolo potrebné registrovať zmluvu na štátnom notárstve, pretože žalobkyňa v tom čase s manželom kupovali dom a kúpu domu dali riadne zaregistrovať. Avšak žalobkyňa nepostupovala rovnako pri kúpe predmetnej nehnuteľnosti ako pri kúpe vlastného domu v roku 1984, kde kúpna zmluva na dom bola riadne zaregistrovaná . Súd na základe vykonaného dokazovania a predložených dôkazov stranami sporu dospel k záveru, že aj keď žalobkyňa mala v držbe nehnuteľnosť záhradku, avšak vzhľadom na okolnosti prípadu a posudzovania držby dospel k záveru, že držba nebola dobromyseľná, aj keď sa o nehnuteľnosť starala z dôvodu, že žalobkyňa nepreukázala svoju dobrú vieru a ani taký právny titul nadobudnutia vlastníctva, ktorý by mal za následok prevod vlastníckeho práva. Súd poukazuje na to, že oprávnená držba sa nemusí nutne opierať o existujúci právny dôvod, postačí, aby tu bol domnelý právny dôvod( titulus putativus. Ide o to, aby žalobkyňa so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že mu takýto právny titul svedčí. Takýmto titulom ( právnym dôvodom) sa môže v prípade vydržania vlastníckeho práva rozumieť len taký právny úkon, ktorým sa vec prevádza na iného vlastníka napr. kúpna zmluva a pod. Dobrá viera držiteľa teda žalobkyne musí byť v danej veci posudzovaná aj z toho, či žalobkyňa mala a mohla mať pochybnosti, že užíva pozemok ,ktorého vlastníctvo nikdy nenadobudla. Súd na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že v danej veci nie sú splnené podmienky vydržania v zmysle ust. § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka. K tomu, aby bolo možné nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním musia byť splnené súčasne zákonné predpoklady a to že, držba veci musí byť oprávnená po celú dobu vydržania a musí ísť o neprerušený stav užívania predmetu vydržania počas zákonom stanovenej doby a že musí ísť o spôsobilý predmet vydržania. Pri posudzovaní dobromyseľnosti v danej veci súd vychádzal z toho, že žalobkyňa síce nakladala s pozemkom ako s vlastným, avšak s prihliadnutím na kúpu domu žalobkyne so záhradou mala vedomosť od roku 1984, že kúpna zmluva mala existovať v písomnej podobe pri nehnuteľnosti a mala byť registrovaná a preto žalobkyňa nepreukázala v konaní, že pri oprávnenosti držby konala dobromyseľne a mohla mať pochybnosti, že užíva nehnuteľnosť ,ktorú nenadobudla do vlastníctva kúpou. žalobkyňa svoju žalobu opierala o tvrdenie, že došlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy a k zaplateniu kúpnej ceny ,avšak toto tvrdenie nikdy a žiadnym dôkazom v konaní nepreukázala. V konaní nepreukázala, že došlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy a zaplateniu kúpnej ceny vo výške 20000,- Kčs pričom tieto tvrdenia nepreukázala žiadny listinným dôkazom ani svedeckými výpoveďami svedkov. Preto súd na základe uvedených skutočností súd žalobu zamietol ako nedôvodnú. 1. Súd o trovách konania rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1 priznal žalovaným v 1. a,2,3 rade nárok na plnú náhradu trov konania .

2. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí; samostatným Uznesením, ktoré vydá súdny úradník v zmysle § 262 ods. 2 CSP. Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresnom súde Bratislava I a to písomne, v dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené,

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.