Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Co/53/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej v spore žalobcu: LEGES Recovery k.s., so sídlom Pod Urpínom 5, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 47 982 586, správca konkurznej podstaty úpadcu F.. O. P., Y.H. XX, XXX XX G., F.: XX XXX XXX, a úpadcu F.. S. P., Y. XX, XXX XX G., IČO: XX XXX XXX, správca konkurznej podstaty zastúpený Advokátska kancelária Prachová & Partners, s.r.o., so sídlom Pribinova 20, 811 09 Bratislava, IČO: 50 491 300, proti žalovanému: V.. Z. H., J.. XX.XX.XXXX, Y. XXXX/XXA, G., zastúpený Mgr. Martinom Černákom, advokátom so sídlom Zochova 5, 811 03 Bratislava, o zaplatenie 41.880 eur, o odvolaní žalobcu a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 10. februára 2022, č. k. -123, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. p o t v r d z u j e. Vo výroku II. rozsudok mení tak, že žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v celom rozsahu. Žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom zamietol súd prvej inštancie žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 41.880 eur a žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Skutkový stav ustálený dokazovaním po právnej stránke posúdil podľa , a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Konštatoval, že žalobca sa v posudzovanej veci ako správca konkurznej podstaty úpadcov F.. O. P. M. F.. S. P. domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 41.880 eur, nakoľko mal za to, že žalovaný sa na úkor úpadcov bezdôvodne obohatil tým, že sporné nehnuteľnosti užíval po vyhlásení konkurzu na majetok úpadcov aj so svojou manželkou bez právneho dôvodu. Vykonaným dokazovaním však bolo v konaní preukázané, že žalovaný aj so svojou manželkou neužíval sporné nehnuteľnosti bez právneho dôvodu, ale na základe súhlasu úpadcov, z ktorých F.. O. P. bola dcérou žalovaného a jeho manželky a F.. S. P. G. S. F.. O. P.. Výsluchom F.. O. P. bolo preukázané, že žalovaný aj so svojou manželkou užíval sporné nehnuteľnosti od roku 2006, kedy im ona ako dcéra aj s jej manželom umožnili ako osobám vyššieho veku s nízkymi dôchodkami a zhoršeným zdravotným stavom užívať predmetné nehnuteľnosti po smrti babky, keďže nemali kde bývať. Považovala to za normálne a prejav vďaky za to, že im celý život pomáhali. Ako dcéra mala s nimi blízky vzťah a takto sa o nich postarala. Mal za to, že právnym dôvodom užívania sporných nehnuteľností zo strany žalovaného a jeho manželky bola vzájomná dohoda všetkých zúčastnených (žalovaného a jeho manželky a F.. O. P. M. Z. S.D. F.. S. P.) s bezplatným užívaním predmetných nehnuteľností zo strany žalovaného a jeho manželky. To potom vylučuje, aby došlo na strane žalovaného a jeho manželky k bezdôvodnému obohateniu na úkor F.. O. P. ako svojej dcéry a jej manžela F.. S. P. ako bezpodielových spoluvlastníkov sporných nehnuteľností. Keďže sporné nehnuteľnosti patrili do bezpodielového spoluvlastníctva manželov F.. O. P. M. F.. S. P., ktorý s ich užívaním žalovaným a jeho manželkou súhlasil, nejednalo sa ani o neplatný právny úkon s

poukazom na § 145 O.z. Právny dôvod užívania sporných nehnuteľností žalovaným a jeho manželkou sa pritom nezmenil ani po vyhlásení konkurzu na majetok úpadcov a zaradení predmetných nehnuteľností do súpisu majetku. Vyhlásením konkurzu nezanikli všetky právne úkony (zmluvy resp. dohody) týkajúce sa majetku podliehajúcemu konkurzu, ktoré úpadca uzatvoril pred vyhlásením konkurzu, naopak, tieto zostávajú v platnosti, s tým rozdielom, že správca konkurznej podstaty vyhlásením konkurzu získava oprávnenie nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu a oprávnenie konať za úpadcu vo veciach týkajúcich sa tohto majetku. Ak sa žalovaný so svojou manželkou dohodli so svojou dcérou a jej manželom na tom, že budú bezplatne užívať sporné nehnuteľnosti v bezpodielovom spoluvlastníctve dcéry a jej manžela, táto dohoda zostala platná a nedotknutá aj po vyhlásení konkurzu na majetok F.. O. P. M. Z. S. F.. S. P. s tým rozdielom, že oprávnenie nakladať s týmto majetkom a konať za úpadcov vo veciach týkajúcich sa tohto majetku, vyhlásením konkurzu prešlo na správcu konkurznej podstaty. Správca konkurznej podstaty teda vyhlásením konkurzu získal oprávnenie vykonať v mene úpadcov príslušné právne úkony v tomto smere (napr. aj úkony smerujúce k ukončeniu užívania sporných nehnuteľností zo strany žalovaného a jeho manželky, na čo ho výslovne oprávňovalo napr. aj ustanovenie ). Takto však po vyhlásení konkurzu správca nepostupoval, nerealizoval žiadne úkony, ktoré by akýmkoľvek spôsobom ovplyvnili platnosť alebo trvanie tohto existujúceho právneho vzťahu. K ukončeniu užívania sporných nehnuteľností zo strany žalovaného a jeho manželky pristúpil až ku dňu 04.07.2019. Pripustil, že ak by žalovaný a jeho manželka užívali sporné nehnuteľnosti aj po tomto dátume, mohlo by sa jednať o bezdôvodné obohatenie na ich strane. Tak tomu však nebolo, keď v konaní bolo preukázané (nebolo to ani sporné), že žalovaný a jeho manželka sporné nehnuteľnosti po dátume 04.07.2019 už neužívali (žalobca si pritom uplatnil bezdôvodné obohatenie za obdobie od 07.08.2015 do 04.07.2019). Pokiaľ ide o právnu kvalifikáciu ústnej dohody o bezplatnom užívaní sporných nehnuteľností uzatvorenú medzi žalovaným a jeho manželkou na jednej strane a ich dcérou F.. O. P. M. Z. S. F.. S. P. na druhej strane, nepovažoval vzhľadom na charakter tejto dohody, úzke rodinné väzby, dlhodobý charakter užívania nehnuteľnosti, ako aj prevládajúce morálno-etické princípy panujúce v spoločnosti, jej exaktné právne vymedzenie za podstatné, keďže rozhodujúce bolo to, že žalovaný a jeho manželka užívali sporné nehnuteľnosti na základe dohody a súhlasu F.. O. P. M. Z. S. F.. S. P. ako bezpodielových spoluvlastníkov tejto nehnuteľnosti, napriek tomu uviedol, že by sa mohlo jednať o nepomenovanú zmluvu podľa O.z. v spojení s O.z. s prvkami zmluvy o výpožičke podľa a nasl. O.z. V tejto súvislosti poukázal na to, že išlo o vzťah medzi najbližšími rodinnými príslušníkmi založený na silných citových a morálno-etických väzbách, fungujúci bezproblémovo viac ako desaťročie, preto je pochopiteľné, že tento vzťah nebol nijako bližšie právne formalizovaný. Aj vzhľadom na všeobecné elementárne morálno-etické princípy a dobré mravy tvoriace fundamentálny hodnotový poriadok spoločnosti založený na všeobecne uznávaných pravidlách slušnosti, považoval za celkom prirodzené, že F.. O. P. ako dcéra svojich rodičov - osôb vyššieho veku na dôchodku so zhoršeným zdravotným stavom a nízkymi dôchodkami, im ponúkla možnosť bezplatného bývania vo svojej nehnuteľností (v bezpodielovom spoluvlastníctve so svojím manželom), keďže nemali kde bývať, a takto sa im odvďačila za celoživotnú pomoc a podporu z ich strany. Zároveň ich chcela mať takto na blízku, aby sa mohla o nich aj vzhľadom na ich nepriaznivý zdravotný stav postarať. Vzhľadom na vyššie uvedené považoval za irelevantné, či boli v predmetnom prípade splnené všetky zákonné podmienky v zmysle a nasl. o rodine o vyživovacej povinnosti detí k rodičom, a teda či umožnením užívania sporných nehnuteľností žalovanému a jeho manželke plnila ich dcéra - úpadkyňa F.. O. P. svoju vyživovaciu povinnosť voči nim, keďže právnym dôvodom užívania sporných nehnuteľností zo strany žalovaného a jeho manželky bola vzájomná dohoda a súhlas všetkých zúčastnených. Preto ani nevyhovel návrhu žalobcu na výsluch žalovaného k tejto otázke (k jeho odkázanosti na vyživovaciu povinnosť), keď navyše z vyjadrenia ošetrujúcej lekárky žalovaného zo dňa 19.01.2022 vyplynulo, že zo zdravotného hľadiska považuje jeho výsluch v konaní za nežiaduci a neodporúča ho. Rovnako nevyhovel návrhu žalovaného na znalecké dokazovanie ohľadne výšky žalovaného nároku (nájomného), keďže v posudzovanej veci nebol daný ani len základ žalovaného nároku. A keďže v danom prípade nedošlo k bezdôvodnému obohateniu žalovaného, nezaoberal sa ani námietkou premlčania uplatnenou zo strany žalovaného. O nároku na náhradu trov konania rozhodol v zmysle v spojení tak, že žalovanému ako úspešnej strane sporu (ktorý by inak mal nárok na náhradu trov konania) nepriznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania, keďže na strane žalobcu vystupoval správca konkurznej podstaty, ktorému povinnosť nahradiť trovy konania (súvisiaceho s konkurzným konaním, ako tomu bolo aj v posudzovanej veci) nemôže byť uložená. Podľa totiž platí, že z uspokojenia v konkurze sú vylúčené trovy účastníkov konania, ktoré im vznikli účasťou v konkurznom konaní a v konaniach súvisiacich s týmto konaním, ak tento zákon neustanovuje inak. Ak by teda žalobcovi ako správcovi konkurznej

podstaty bola uložená povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania v posudzovanej veci, nemohol by ju splniť, nakoľko by mu v tom bránila uvedená zákonná prekážka. V zmysle je pritom správca konkurznej podstaty úpadcu počas konkurzu oprávnený zo speňaženia majetku tvoriaceho konkurznú podstatu uspokojovať veriteľov len v súlade s ustanoveniami Zákona o konkurze a reštrukturalizácii. V uvedenej skutočnosti teda videl dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania úspešnému žalovanému (uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. -75 zo dňa 07.02.2014). 2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý sa domáhal jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie, alternatívne jeho zmeny tak, aby bolo žalobe vyhovené, z dôvodov, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Vytýkal konajúcemu súdu, že nevenoval o konkurze a reštrukturalizácii, dôkazom predložených zo strany žalobcu, objektívnym skutočnostiam a okolnostiam predmetnej veci, čo viedlo k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Uvedené malo za následok, že súd prvej inštancie konštatoval, že k bezdôvodnému obohateniu zo strany žalovaného nedošlo, avšak bez faktického preskúmania náležitostí bezdôvodného obohatenia. Mal za to, že súd prvej inštancie opomenul v predmetnom spore konkurzný prvok, ktorý je jeho imanentnou náležitosťou. Pri posudzovaní veci nezohľadnil ust. , v zmysle ktorého oprávnenie nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu prechádza po vyhlásení konkurzu na správcu a tak isto ani ust. , v zmysle ktorého vyhlásením konkurzu zanikajú úpadcove jednostranné právne úkony, ak sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu. Ust. má praktický význam, keďže správca v čase vyhlásenia konkurzu nemôže objektívne vedieť o všetkých takýchto úkonoch, aby ich posúdil a prípadne odvolal. Zánik nastupuje zo Zákona a momentom vyhlásenia konkurzu. Zánik sa týka všetkých jednostranných právnych úkonov, ktoré sa týkajú konkurznej podstaty bez rozdielu a z uvedeného potom vyplýva, že aj súhlas úpadcu s nakladaním s nehnuteľnosťou, ktorá je súčasťou konkurznej podstaty, dňom vyhlásenia konkurzu zanikol. Mal za to, že súd prvej inštancie opomenul skutočnosť, že daný súhlas ex lege v zmysle ust. od. 1 zanikol, a to dňa 27.08.2015 - vyhlásením konkurzu na majetok F.. O. P., ktorému predchádzalo vyhlásenie konkurzu na majetok F.. S. P. dňa 20.08.2015. Dňa 27.08.2015 odpadol právny dôvod žalovaného, na základe ktorého užíval predmetné nehnuteľnosti, čím sa až do dňa 04.07.2019 bezdôvodne obohacoval na úkor konkurznej podstaty a tým pádom aj na úkor konkurzných veriteľov. Plnenia, ktoré by za bežných okolností mal žalovaný poskytnúť za užívanie predmetných nehnuteľností, by boli použité na uspokojenie pohľadávok veriteľov prihlásených do konkurzu. Súd prvej inštancie nedostatočne venoval pozornosť dôkazom predložených z jeho strany, ktoré preukazujú zánik právneho titulu užívania nehnuteľnosti zo strany žalovaného, vyvracajú tvrdenia produkované stranou žalovaného, a tak isto vyvracajú skutočnosti obsiahnuté vo výpovedi F.. O. P., ktoré zobral pri rozhodovaní v úvahu. Ním predložené dôkazy preukazujú skutočnosť, že F.. O. P. M. F.. S. P., ako vlastníci predmetných nehnuteľností, mali vedomosť o tom, že rodinný dom a pozemky užíva žalovaný so svojou manželkou nebohou p. H. bez právneho dôvodu. Pokiaľ by boli presvedčení, že žalovanému a jeho zosnulej manželke legitímnym a legálnym spôsobom udelili súhlas na užívanie nehnuteľností aj po vyhlásení konkurzu, logicky by o tom informovali správcu a túto skutočnosť by netajili, a ani by sa ju následne nesnažili zhojiť. Tieto dôkazy preukazujú pravý opak, a to, že F.. P. uviedol dňa 21.06.2019, že predmetné nehnuteľnosti užíva on a správcovi vedome zamlčal skutočnosť, že tieto užíva žalovaný (jeho svokor) a tak isto, že užívanie nehnuteľností žalobcom bez právneho dôvodu sa snažila zhojiť F.. P. a právny zástupca žalovaného, tým že "na poslednú chvíľu" pred vyprataním nehnuteľností žiadali o uzatvorenie nájomnej zmluvy s vysokým nájom až 2.000,- eur za mesiac. Pri posudzovaní jednotlivých náležitostí bezdôvodného obohatenia sa súd nevenoval objektívnym skutočnostiam a okolnostiam, ktoré zakladajú úmysel žalovaného na bezdôvodnom obohatení. Dal do pozornosti, že vyhlásenie konkurzu na majetok F.. O. P. M. F.. S. P., ako aj zapísanie predmetných nehnuteľností do súpisu majetku v oboch konkurzoch boli riadne zverejnené v Obchodnom vestníku. Ich zverejnením boli objektívne oznámené všetkým osobám, ktorých práva a povinnosti môžu byť konkurzom dotknuté. Už žalovaný alebo úpadcovia nasledujúcim dňom po zverejnení súpisu majetku boli oboznámení so skutočnosťou, že nehnuteľnosti sú súčasťou konkurznej podstaty, a preto boli povinní mu ako správcovi oznámiť podstatné skutočnosti (či už plnenie vyživovacej povinnosti, udelenie súhlasu na užívanie nehnuteľností alebo iné). S ohľadom na uvedené platí nevyvrátiteľná domnienka, že žalovaný o konkurzoch ako aj zapísaní nehnuteľností do súpisov majetku vedel, čím sa preukazuje jeho úmysel na bezdôvodnom obohatení. Uviedol, že žalovaný spolu s úpadcami mali preukázateľný ekonomický záujem na tom, aby správca nenadobudol vedomosť o užívaní nehnuteľností žalovaným. Vo vzťahu k žalovanému sa to prejavilo

skutočnosťou, že nemusel riešiť svoju bytovú otázku a nemusel nikomu uhrádzať žiadnu odplatu za užívanie nehnuteľností. Vo vzťahu k úpadcom sa to prejavilo skutočnosťou, že nemuseli pomáhať žalovanému a jeho zosnulej manželke s riešením bytovej otázky, vynakladať na to úsilie a finančné prostriedky a zároveň ani poskytovať plnenie (výťažok z nájmu nehnuteľností) na úhradu pohľadávok ich veriteľov. Žalovaný nemal nikdy v úmysle za užívanie nehnuteľností platiť akékoľvek plnenie, ba dokonca neplatil ani za náklady spojené s užívaním nehnuteľností - voda, elektrika, daň z nehnuteľností, odvoz odpadu a pod. Tieto skutočnosti mali priamy dopad na úpadcov, nakoľko nemali z užívania nehnuteľností žiadny príjem a ešte vynakladali finančné prostriedky na náklady spojené s ich užívaním. Žalovanému muselo byť ako vysokoškolsky vzdelanej osobe logicky zrejmé, že užívanie nehnuteľností nemôže byť "zadarmo" a niekto musí náklady na jeho užívanie fakticky znášať. Súd prvej inštancie nezohľadnil, že pokiaľ si dlžník od veriteľa požičia peniaze, je elementárnou slušnosťou dlžníka tieto peniaze vrátiť alebo aspoň vynaložiť maximálne úsilie na ich vrátenie. Skutočnostiam, ktoré preukazujú, že úpadcovia sa snažili vyhnúť splateniu svojich dlhov, a to aj prostredníctvom udelenia súhlasu na užívanie nehnuteľnosti žalovanému, nevenuje pozornosť. Priorizovanie niektorého z nepísaných elementárnych morálno-etických princípov nad iný, ktorý je takisto podstatou sporu zakladá porušenie zásady civilného procesu v rovnosti strán sporu. V celom súdnom konaní nebolo preukázané, že medzi žalovaným a F.. O. P. M. F.. S. P. došlo k uzavretiu napríklad zmluvy o výpožičke, resp. inej nepomenovanej zmluvy, ktorá by musela mať charakter bezodplatnej zmluvy. Taktiež žalovaný počas súdneho konania netvrdil, že došlo k uzavretiu nepomenovanej zmluvy, ale jediná obrana spočívala v tvrdení, že išlo o plnenie vyživovacej povinnosti. Nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že nehnuteľnosti boli žalovaným do užívania poskytnuté vo forme plnenia zákonnej vyživovacej povinnosti. Žalovaní nepreukázali, že by ako rodičia žalobcu boli odkázaní na vyživovaciu povinnosť od svojich detí. Vytýkali súdu, že citoval výšku starobných dôchodkov, avšak za odlišné obdobie ako je predmetom sporu, a taktiež mal zato, že v tejto časti nebol dostatočne zistený skutkový stav veci. Pokiaľ by aj boli dôchodky žalovaných nízke, ako vyplýva z odborného odhadu ceny nehnuteľností, ktorý je stanovený na sumu 1.006 eur mesačne, je potom na uvážení či pri sume dôchodku akú deklarovali žalovaní je primerané užívať nehnuteľnosť vo výške mesačného nájomného 1.006 eur. Považoval za absurdné, aby žalovaní užívali nehnuteľnosti v sume mesačného nájomného vo výške viac ako 1.000 eur, keď boli preukázateľne súčasťou konkurznej podstaty. Žalovaní majú okrem dcéry F.. O. P. M. N. F.. Ľ. H.. Pokiaľ žalovaní uvádzajú, že ich dcéra F.. O. P. si voči nim ako rodičom plnila vyživovaciu povinnosť, potom si takú istú vyživovaciu povinnosť mal plniť voči nim aj ich syn. Na túto skutočnosť však strana žalovaných a súd cielene neprihliadal, pričom z výsluchu svedka F.. O. P. nesporne vyplynulo, že v uvedenom období mala minimálny príjem. Dcéra žalovaných F.. O. P. spolu s jej manželom F.. S. P. mali už v roku 2012 finančné ťažkosti, ktoré im v žiadnom prípade nedovoľovali plniť vyživovaciu povinnosť voči žalovaným v takom rozsahu, ako ju žalovaní pred súdom prezentovali. Zo súdneho spisu zreteľne vyplýva, že úpadcovia mali už v roku 2012 splatné záväzky voči ďalším 8 veriteľom, a to v celkovej výške istiny 241.549,22 eur. Namietali tiež nedostatočné odôvodnenie rozsudku. 3. Proti druhému výroku rozsudku, ktorým súd rozhodol o tom, že žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že samotná skutočnosť, že v konaní na strane žalobcu vystupoval správca konkurznej podstaty, automaticky neznamená, že sa jedná o spor vyvolaný, či súvisiaci s konkurzom. V zmysle o konkurze a reštrukturalizácii sa za konania vyvolané konkurzom považuje konanie o určenie právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky, poradia, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva popretej pohľadávky, konanie o vylúčenie veci zo súpisu konkurznej podstaty, konanie o vylúčenie majetku zo súpisu, konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov a konanie o žalobe o určenie neúčinnosti reštrukturalizačného plánu. Za konania súvisiace s konkurzom možno považovať sporové konania, v ktorých sa rozhoduje o hmotnoprávnych právach a povinnostiach vyplývajúcich zo Zákona o konkurze a reštrukturalizácii, príp. tiež z iných právnych predpisov, ktoré osobitným spôsobom upravujú práva a povinnosti účastníkov týchto právnych vzťahov pre prípad konkurzu, príp. úpadku. Za také sa napríklad považuje konanie o náhradu škody vzniknutej porušením povinností správcu (ust. Zákona o konkurze a reštrukturalizácii, o správcoch), prípadne iné konanie o náhradu škody v zmysle Zákona o konkurze a reštrukturalizácii (napr. , , , , , ). Ak však návrh na začatie konania predstavuje autonómnu žalobu, ktorá nie je založená na konkurznom práve a nevyžaduje si ani začatie takého typu konania, samotná skutočnosť, že správca konkurznej podstaty je účastníkom konania, nepostačuje na to, aby toto konanie mohlo byť kvalifikované ako konanie vyplývajúce priamo z konkurzu alebo ako konanie s ním súvisiace (napr. Rozsudok Najvyššieho

súdu SR č. k. zo dňa 26.1.2016). Predmetom sporu bolo uplatnenie pohľadávky, ktorú žalobca odôvodňoval titulom vyplývajúcim z nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, čo znamená, že išlo o sporové konanie, ktoré nevychádza z ustanovení Zákona a o konkurze a reštrukturalizácii, prípadne ustanovení iných predpisov, ktoré osobitným spôsobom upravujú práva a povinnosti účastníkov právnych vzťahov pre prípad konkurzu, a preto nemožno takéto konanie kvalifikovať za konanie súvisiace s konkurzom, ako ho nesprávne označil prvostupňový súd. Je preto rovnako nesprávnym konštatovanie súdu, podľa ktorého by žalobcovi v splnení povinnosti nahradiť trovy konania úspešnej strane bránila zákonná prekážka. Pokiaľ okresný súd nepriznal žalovanému náhradu trov konania z dôvodu hodného osobitného zreteľa, za ktorý považoval ustanovenie § 100 ods. 2 písm. a) Zákona o konkurze a reštrukturalizácii, takéto jeho odôvodnenie je nepresvedčivé, a keďže nemá oporu v právnych predpisoch, na ktoré sa odvoláva, a ani v konštantnej judikatúre, možno ho považovať za svojvoľné. Dodal, že citované ustanovenie nepredstavuje špeciálnu úpravu vo vzťahu k ustanoveniam upravujúcich trovy konania. Vzhľadom na to, že súdom pomenovaný dôvod hodný osobitného zreteľa absentuje a iný takýto dôvod súd v odôvodnení svojho rozhodnutia neuvádza, je nepochybné, že okresný súd vec náhrady trov konania nesprávne právne posúdil, keď na prípad bez relevantného dôvodu aplikoval ust. , hoci mal správne postupovať výlučne v zmysle zásady úspešnosti strany v konaní podľa ust. . Vzhľadom na tieto skutočnosti žalovaný navrhol, aby o jeho odvolaní rozhodol tak, že napadnutý výrok rozsudku súdu prvej inštancie zmení tak, že mu prizná náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %. 4. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že z vykonaného dokazovania nepochybne vyplynul záver, že právnym dôvodom, na základe ktorého žalovaný a jeho manželka užívali predmetné nehnuteľnosti, nebol jednostranný súhlas úpadcov (ako to účelovo podáva žalobca vo svojom odvolaní), ale vzájomná dohoda ako viacstranný právny úkon uzavretý medzi úpadcami, žalovaným a jeho manželkou, na základe ktorej si F.. O. P. ako dcéra plnila svoju vyživovaciu povinnosť voči svojim rodičom. Na rozdiel od jednostranných právnych úkonov však zmluvy, či ústne dohody, ktoré dlžník uzavrel pred vyhlásením konkurzu, vyhlásením konkurzu nezanikajú a ani sa nestávajú neplatnými, práva účastníkov zmluvy po tomto okamihu zostávajú zachované a účastníci sú svojimi záväzkami naďalej viazaní. Tým nie je dotknuté právo správcu konkurznej podstaty vstupovať do týchto právnych vzťahov a rovnako aj realizovať úkony smerujúce k ich ukončeniu. Je preto absolútne mylným právny názor žalobcu, podľa ktorého mal k okamihu vyhlásenia konkurzu odpadnúť právny dôvod, ktorý oprávňoval žalovaného a jeho manželku bezodplatne užívať predmetné nehnuteľnosti. Plne sa stotožnil s právnym názorom okresného súdu, podľa ktorého v čase užívania nehnuteľností žalovaným zostala vzájomná dohoda o bezodplatnom užívaní nehnuteľností naďalej v platnosti z dôvodu, že zo strany konkurzného správcu nedošlo k jej ukončeniu. Zo všetkých aj súdom konštatovaných skutočností je evidentné, že pokiaľ došlo k zmareniu možnosti získať príjem z prípadného prenájmu nehnuteľností po vyhlásení konkurzu, takéto zmarenie treba jednoznačne pripísať na ťarchu právnych predchodcov žalobcu (správcov konkurznej podstaty), a to vzhľadom na ich nečinnosť a zjavne aj neodborný prístup, pričom za takto spôsobenú škodu spôsobenú veriteľom zodpovedajú v plnom rozsahu (ust. ). Z vyššie uvedeného vyplýva, že súd prvej inštancie na riadne zistený skutkový stav aplikoval správne zákonné ustanovenia a tieto aj správnym spôsobom vyložil. Listinné dôkazy, na ktoré sa žalobca snaží upriamiť pozornosť, nepreukazujú neexistenciu právneho dôvodu k užívaniu nehnuteľností zo strany žalovaného, ale len tú skutočnosť, že žalovaný, resp. úpadcovia prejavili záujem uzavrieť so správcom konkurznej podstaty nájomnú zmluvu, na základe ktorej by boli žalovaný a jeho manželka oprávnení nehnuteľnosti naďalej nerušene užívať, a to za odplatu v prospech konkurznej podstaty, čo správca konkurznej podstaty odmietol. Akékoľvek úvahy žalobcu o existencii jeho prípadného úmyslu získať bezdôvodné obohatenie, sú nielen že neodôvodnené, ale zároveň aj bezpredmetné, keďže rozhodnutím prvoinštančného súdu bolo bez akýchkoľvek pochybností konštatované, že k žiadnemu bezdôvodnému obohateniu v prospech žalovaného nedošlo. Vykonané dokazovanie preukázalo nielen tú skutočnosť, že poskytnutím nehnuteľností do užívania žalovanému a jeho manželke si F.. O. P. plnila svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť voči svojim rodičom, ale zároveň aj to, že táto vyživovacia povinnosť bola realizovaná na základe vzájomnej dohody ako výsledok súhlasných prejavov vôle všetkých jej účastníkov. To, že vyživovacie vzťahy vznikajú priamo zo zákona, nevylučuje, aby bol rozsah a spôsob plnenia vyživovacej povinnosti určený zmluvou subjektov tohto vzťahu, ústnu dohodu pritom nevynímajúc (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR č.k. Najvyššieho súdu SR z 26. januára 2012, sp. zn. ). Je evidentné, že súhlasnými prejavmi vôle úpadcov, žalovaného a jeho manželky bol v tomto prípade plne zachovaný princíp oferty a akceptácie smerujúci k vzniku vzájomnej dohody a vzhľadom na výsledky dokazovania sa stotožnil s právnym záverom súdu prvej inštancie o naplnení základných obsahových náležitostí zmluvy o výpôžičke v zmysle

ust. . Na uvedenom závere nemení nič ani nález ústavného súdu, na ktorý sa žalobca odvoláva vo svojom odvolaní, keďže toto rozhodnutie nemá z hľadiska predmetného sporu žiadny relevantný význam. Podľa neho napadnutý rozsudok spĺňa všetky obsahové náležitosti odôvodnenia rozhodnutia upravené v ust. Navrhol preto rozhodnutie súdu prvej inštancie v žalobcom napadnutej časti potvrdiť. 5. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že v danej veci ide o spor súvisiaci s konkurzným konaním, nakoľko správca vymáha do konkurznej podstaty peňažné nároky s cieľom uspokojenia veriteľov. 6. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach uplatňovaných odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný ( a ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario v spojení s ) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie ( ) dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné a odvolaniu žalovaného je možné vyhovieť. 7. V preskúmavanej veci sa súd prvej inštancie zaoberal nárokom žalobcu, ktorým sa domáhal vydania bezdôvodného obohatenia, z hľadiska všetkých relevantných prostriedkov procesného útoku, ktorými žalobca preukazoval opodstatnenosť svojej žaloby a prostriedkov procesnej obrany, ktorými sa žalovaný bránil proti uplatňovanému nároku. Na jeho posúdenie si zadovážil potrebné dôkazy, ktoré vykonal zákonom predpísaným spôsobom a správne ich aj vyhodnotil. Jeho skutkové závery sú dostatočne podložené výsledkami vykonaného dokazovania. Ustálený skutkový stav tak umožňoval prijať spoľahlivý záver, že právnym dôvodom užívania sporných nehnuteľností žalovaným bola dohoda o ich bezplatnom užívaní. Vec posúdil správne aj po právnej stránke, keď jeho právne závery vychádzajú zo správnej aplikácie ako i výkladu právnych predpisov a nie sú ani v rozpore s judikatúrou, či súdno- aplikačnou praxou. 8. Odvolací súd sa s právnym záverom súdu prvej inštancie, že v danom prípade k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaného nedošlo, a to aj s právnymi dôsledkami, ktoré z neho vyvodil, plne stotožňuje. Žalobca v podanom odvolaní neargumentuje skutočnosťami, ktoré by mali za následok zmenu súdom prvej inštancie zisteného skutkového stavu alebo jeho právneho hodnotenia, z konania pred súdom prvej inštancie iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva. 9. Rozsudok súdu prvej inštancie je zákonu zodpovedajúcim spôsobom a presvedčivo odôvodnený. Súd prvej inštancie dôkladne uviedol, na akých skutkových a právnych záveroch je jeho rozhodnutie založené, dôsledne vysvetlil k akým právnym záverom dospel a akými úvahami sa pri rozhodovaní riadil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, dôvody vedúce k zamietnutiu žaloby si osvojuje v celom rozsahu a v podrobnostiach na ne odkazuje. Odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie je tak dostatočným podkladom pre uskutočnenie prieskumu v odvolacom konaní z hľadiska správnosti zaujatých skutkových a právnych záverov, proti týmto záverom súdu prvej inštancie mohol žalobca náležite skutkovo a právne argumentovať, a preto v tejto súvislosti bolo zachované jeho právo na spravodlivý súdny proces, nebola mu odňatá možnosť konať pred súdom len z dôvodu, že odôvodnenie rozhodnutia nezodpovedá jeho predstavám a očakávaniam, a preto žalobcom uplatnený odvolací dôvod založený na tvrdení, že bolo porušené jeho právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, nemôže obstáť. 10. Žalobca nedôvodne vytýka súdu prvej inštancie, že nezohľadnil pri svojich záveroch S týmto ustanovením sa súd prvej inštancie s náležitou starostlivosťou vysporiadal, keď dospel k záveru, že úpadcove právne úkony, teda aj zmluvy, resp. dohody, týkajúce sa majetku podliehajúcemu konkurzu, zostávajú po vyhlásení konkurzu v platnosti a nemá na to vplyv ani skutočnosť, že správca vyhlásením konkurzu nadobúda právo s majetkom podliehajúcim konkurzu nakladať. V zmysle § 52 zákona č. 7/2055 Z. z. vyhlásením konkurzu zanikajú všetky jednostranné právne úkony úpadcu týkajúce sa konkurznej podstaty, a preto uvedené ustanovenie nemôže mať za následok zánik dohody o bezplatnom užívaní nehnuteľnosti. Vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu nezanikajú a ani sa nestávajú neplatnými ním uzatvorené dohody pred vyhlásením konkurzu, tie naďalej zostávajú zachované a sú pre strany záväzné. 11. Správne vzal súd prvej inštancie za základ pre svoje skutkové závery výpoveď svedkyne F.. O. P., pravdivosť ktorej nebola vyvrátená ani dôkazmi predloženými žalobcom (e-mail zo dňa 3.7.2019, notárske zápisnice). Vôľa svedkyne F.. P. a jej manžela nepochybne smerovali k prenechaniu sporných nehnuteľností na bezplatné užívanie rodičom svedkyne. Správne súd prvej inštancie vyvodil neformálne uzavretie dohody z existencie úzkych rodinných vzťahov a vzájomných citových väzieb v kontexte spoločnosti prevládajúcich morálno-etických princípov. 12. Nič nenasvedčuje tvrdeniu žalobcu, že by sa úpadcovia snažili vyhnúť splateniu svojich dlhov prostredníctvom dohody o bezodplatnom užívaní sporných nehnuteľností, a preto nebol dôvod

uprednostniť morálno-etickú zásadu, podľa ktorej je elementárnou slušnosťou dlžníka požičané peniaze veriteľovi vrátiť. Žalobca preto nedôvodne namieta, že v tejto súvislosti bola porušená zásada rovnosti strán. Správne súd prvej inštancie postupoval, keď sa nezoberal ani vznesenou námietkou premlčania za stavu, keď právny základ žaloby nebol daný. Bezpredmetná je preto odvolacia námietka žalobcu, že v danom prípade išlo zo strany žalovaného o úmyselné bezdôvodné obohatenie. S ohľadom na existenciu dohody o bezplatnom užívaní sporných nehnuteľností správne súd prvej inštancie už nepovažoval za potrebné zaoberať sa tým, či si F.. P. zároveň plnila voči svojim rodičom vyživovaciu povinnosť. Žalobca nedôvodne v podanom odvolaní argumentuje nesplnením zákonných podmienok pre plnenie si vyživovacej povinnosti, keď na tomto závere nespočíva konajúcim súdom vydaný rozsudok. V tejto súvislosti však možno dodať, že hoci vyživovacie vzťahy vznikajú priamo zo zákona a vyživovacia povinnosť a jej zodpovedajúce právo na poskytovanie výživného sú právami a povinnosťami zákonnými, nemajú teda svoj právny podklad v zmluve alebo v rozhodnutí súdu, neznamená to, že rozsah a spôsob plnenia vyživovacej povinnosti nemôže byť určený dohodou subjektov tohto vzťahu, alebo súdnym rozhodnutím (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. ). 13. Vzhľadom na vyčerpávajúce odôvodnenie súdu prvej inštancie by odvolací súd posudzovaním odvolacích námietok žalobcu už len opakoval správnosť meritórnych záverov súdu prvej inštancie, ktorý po dôkladnej úvahe vydal svoje rozhodnutie v súlade s platnou právnou úpravou. Žalobca len zopakoval skutočnosti, na ktoré poukazoval a ktoré odprezentoval aj pred súdom prvej inštancie, pričom na dôkladnom zvážení a správnom vyhodnotení aj týchto skutočností a tvrdení spočíva prvoinštančným súdom vydaný rozsudok. So zreteľom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd neakceptoval argumenty, na ktoré poukazoval žalobca vo svojom odvolaní, a preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým bola žaloba zamietnutá, ako vecne správny potvrdil podľa , 14. Pokiaľ ide o žalovaným napadnutý výrok o náhrade trov konania, nestotožnil sa odvolací súd s argumentáciou žalovaného založenou na tvrdení, že v danom prípade sa nejedná o konanie súvisiace s konkurzom s poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. , príp. uznesenie sp. zn. . V nich prezentovaný výklad bol totiž daný výlučne pre účely posudzovania vecnej príslušnosti a závery v nich obsiahnuté tak nie je možné automaticky vziať za základ pre výklad ust. Navyše je potrebné konštatovať, že existujú aj rozhodnutia Najvyššieho súdu SR s opačným názorom (napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 4.8.2010). 15. Odvolací súd v tomto smere dospel k záveru, že prípade výkladu ust. je potrebné uprednostniť širší výklad pojmu "konanie súvisiace s konkurzom", a preto pokiaľ ide o spor, v ktorom správca vymáha do konkurznej podstaty peňažné nároky s cieľom uspokojenia veriteľov, jedná sa v zmysle o spor súvisiaci s konkurzom, v dôsledku čoho sú trovy účastníkov vzniknuté účasťou v takomto spore vylúčené z uspokojenia v konkurze. Uvedená prekážka však podľa názoru odvolacieho súdu nepredstavuje dôvod hodný osobitného zreteľa v zmysle vzhľadom na to, že pohľadávky vylúčené z uspokojenia v konkurznom konaní nezanikajú a po zrušení konkurzu je ich možné uspokojiť ak bude mať dlžník majetok. V tejto časti preto odvolací súd výrok o trovách prvoinštančného konania zmenil podľa a žalovanému priznal nárok na ich náhradu. 16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s Žalovanému, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ). 17. Toto rozhodnutie bolo prijaté v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby

uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).