Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_10P-44-2016.pdf
PDF · 83.03 KB
No categories available
10P/44/2016
Uznesenie
Okresný súd Galanta, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: T. C., V. XX. E. XXXX D. T. D. C., V. XX. J. XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta, dieťa rodičov - matky: T. C., V. XX. D. XXXX, P. L. XXXX/X, H., a otca: Y. C., V. XX. R. XXXX, B. P. L. XXXX/X, Š., zastúpený: JUDr. Ľudovítom Štanglovičom, advokátom, Jarmočná 2264/3, Šaľa, o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd nariaďuje neodkladné opatrenie, ktorým sa maloleté deti ponechávajú v starostlivosti matky až do právoplatného skončenia konania o úprave rodičovských práv a povinností k maloletým deťom.
II. Otec je povinný platiť výživné na maloletého T. D. C. vo výške 100,- Eur mesačne a na maloletého T. C. vo výške 60,-Eur počnúc dňom vykonateľnosti tohto uznesenia vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred, k rukám matky maloletých detí.
III. Otec je oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi každý párny týždeň v sobotu od 9.00 hod. do 18.00 hod. s tým, že otec si maloleté deti prevezme v určený čas pred bydliskom matky a po skončení styku maloleté deti na tom istom mieste odovzdá.
odôvodnenie:
1. Matka návrhom doručeným na tunajší súd 6. júla 2017 žiadala vydať neodkladné opatrenie vo veci sp. zn. 10P/44/2016 na tom skutkovom základe, že v predmetnej veci sa konalo pojednávanie 29. júna 2017, ktoré bolo odročené na 4. decembra 2017 z dôvodu neúčasti otca maloletých detí pre jeho práceneschopnosť. Žiadala, aby súd neodkladným opatrením upravil dočasne práva a povinnosti rodičov k maloletým deťom, pretože otec až po podaní návrhu na rozvod manželstva 20. januára 2017 začal platiť výživné vo výške 100,-Eur na obidve deti. Otec opustil spoločnú domácnosť v roku 2016 v mesiaci september a do augusta 2016 neplnil si vyživovaciu povinnosť. Ďalej uviedla, že jej priemerný mesačný zárobok činí 438,87,-Eur a otcov 699,45,-Eur.
2. Do spisu spolu s návrhom súdu zaslala potvrdenie o poberaní prídavku na deti, potvrdenie o príjme, zápisnicu o pojednávaní z 20. apríla 2017 sp. zn. 12P/16/2017, potvrdenie Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Galante D.Ú.: XXX//XXXX.
3. Súd sa oboznámil so správou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta zo 7. júla 2017 za účelom nariadenia neodkladného opatrenia, z ktorej súd zistil, že s maloletými deťmi bol vykonaný pohovor, z ktorého vyplýva, že maloleté deti majú otca radi a chcú sa s ním stretávať, ako aj so starými rodičmi zo Šale. Maloletý T. však nechce spávať u otca. Maloletá T. by sa chcel stretávať s otcom u starých rodičov v Šali. Maloletý T. potvrdil, že bol svedkom bitky otca so starými rodičmi zo strany matky, ktorých otec zbil. Maloletý T. uviedol, že v roku 2015 videl, ako sa otec s matkou hádali a otec začal matku škrtiť, vytiahol nožík a začal sa jej vyhrážať.
3. Zo spisového materiálu vyplýva, že maloleté deti pochádzajú z manželského zväzku ich rodičov. Na tunajšom súde sa vedie konanie o rozvod manželstva rodičov maloletých detí sp. zn. 12P/16/2017, pričom rozhodnutie nie je právoplatne skončené. Zo zápisnice predmetného konania, a to z výpovede matky vyplýva, že otec od januára 2017 na maloleté deti platí mesačne 100,-Eur. Matka uviedla, že otcovi nebránila v styku s maloletými deťmi, avšak teraz otec chodí za deťmi každý piatok o 12.30 hodine a domov ich prinesie o 17.00 hodine.
4. Matka maloletých detí je riadne zapojená do pracovného poriadku s priemerným mesačným zárobkom netto 438,87,-Eur. Je poberateľkou rodinných prídavkov na dve maloleté deti vo výške 47,04,-Eur. Maloletý T. D. C. je vo veku 11 rokov a maloletý T.Á. vo veku 5 rokov. Starostlivosť o maloleté deti zabezpečuje matka. Otcov netto zárobok činí 641,16-Eur.
5. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p., pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
6. Podľa § 324 ods. 2 C.s.p., na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd.
7. Podľa § 324 ods. 3 C.s.p., neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
8. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
9. Podľa § 325 ods. 2 C.s.p., neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje, b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde, c) nenakladala s určitými vecami alebo právami, d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala, e nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia, f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje, g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená, h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
10. Podľa § 329 ods. 1 C.s.p., súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
11. Podľa § 329 ods. 2 C.s.p., pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
12. Podľa § 330 ods. 1 C.s.p., súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.
13. Podľa § 330 ods. 2 C.s.p., ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.
14. Podľa § 360 ods. 1 C.m.p., neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu.
15. Podľa § 366 C.m.p., neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.
16. Rozhodovanie a rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v súdnom konaní možno považovať za súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa článku 46 Ústavy Slovenskej republiky. Zmyslom neodkladného opatrenia je dočasná úprava pomerov medzi stranami / nie s konečnou splatnosťou /, pričom musí byť poskytnutá úprava tomu, kto o vydanie neodkladného opatrenia žiada, ako aj tomu, voči ktorému neodkladné opatrenie smeruje. Ide o dočasné opatrenie, ktorého trvanie je obmedzené a môže byť na návrh zrušené a nie je rozhodnutím prejudikovaný konečný výsledok sporu, ale ide o prostriedok, ktorým sa zabezpečuje, aby konečné rozhodnutie mohlo mať vôbec reálny význam. Vyžaduje sa, aby žalobca osvedčil súdu základné skutočnosti, teda sám nárok a osvedčil aj pravdepodobnosť možného ohrozenia exekúcie. Pri nariadení neodkladného rozhodnutia súd nie je povinný vykonávať dokazovanie a vypočúvať strany. Musí vychádzať zo skutočností, preukázaných alebo osvedčených žalobcom. Pri osvedčení nároku nie je potrebné dbať na formálne požiadavky, inak platné pre dokazovanie, vrátane požiadavky, aby sa druhá strana sporu mohla vyjadriť k obsahu listín, ovplyvňujúcich úsudok súdu o splnení predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
17. Súd v danej veci rozhodoval o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadala, aby súd zveril maloleté deti do jej osobnej starostlivosti, zaviazal otca na platenie výživného a upravil styk otca s maloletými deťmi.
18. Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a tvrdení v ňom obsiahnutých mal súd dostatočne osvedčené, že sú tu dôvody na nariadenie neodkladného opatrenia, a to najmä z dôvodu konfliktného vzťahu medzi rodičmi, ktorý od októbra 2016 nežijú v spoločnej domácnosti. Od uvedeného obdobia otec na výživu maloletých detí pravidelne neprispieval do januára 2017, od ktorej doby matke z titulu výživného platí 100,-Eur na obidve maloleté deti. pričom ako konfliktná sa javí aj realizácia styku otca s maloletými deťmi vzhľadom na pomery v rodine, keď otec napadol starých rodičov zo strany matky a zo zápisnice z pojednávania vo veci rozvodu manželstva vyplýva, že rodičia sa majú zúčastniť psychologického poradenstva. Matka spolu s maloletými deťmi býva v byte, kde žila aj s manželom do doby, kedy opustil spoločnú domácnosť. Na starostlivosť matky o maloleté deti neboli vznesené žiadne výhrady, z ktorého dôvodu súd ponechal maloleté deti v starostlivosti matky na základe nariadeného neodkladného opatrenia.
20. Každý rodič je povinný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť, pričom nie je možné vylúčiť rodiča z plnenia vyživovacej povinnosti k dieťaťu. Nakoľko otec pravidelne finančne neprispieval na starostlivosť o maloleté dieťa, súd považoval za opodstatnené, dočasne otca zaviazať platiť výživné. Z dôvodu, že v konaní o neodkladnom opatrení nie je priestor na širšie dokazovanie a zisťovanie pomerov na strane povinného rodiča, zaviazal otca na platenie výživného maloletým deťom predbežne vo výške 160,- Eur mesačne vzhľadom na predložené mzdové listy rodičov pri zohľadnení veku maloletých detí. Otec je povinný platiť výživné počnúc vykonateľnosťou tohto uznesenia až do právoplatného skončenia konania o úprave rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, a to pravidelne k 15. dňu každého kalendárneho mesiaca vopred k rukám matky.
21. Súd musí pri akomkoľvek opatrení, ktoré sa týka maloletého dieťaťa prihliadať na najlepší záujem dieťaťa. Právna teória uvádza, že záujem dieťaťa treba chápať čo najextenzívnejšie. V záujme dieťaťa je predovšetkým to, aby vyrastalo v atmosfére šťastia, lásky, porozumenia, stability, tolerancie a harmónie, aby jeho výchova smerovala k pozitívnemu rozvoju jeho osobnosti, nadania, rozumových a fyzických schopností, mravnému, duchovnému a sociálnemu rozvoju a aby boli rešpektované jeho práva uvedené v Dohovore o právach dieťaťa, ako aj v iných právnych predpisoch. V prípade, keď všeobecné súdy rozhodujú o úprave styku, je potrebné vychádzať z toho, že právom oboch rodičov je sa v zásade rovnakou mierou starať o dieťa a podieľať sa na jeho výchove, s čím korešponduje aj právo samotného dieťaťa na starostlivosť oboch rodičov, a preto ak je rozhodnutím súdu zverené do starostlivosti jedného z rodičov, potom by tomu dieťaťu malo byť umožnené stýkať sa s druhým rodičom v takej miere, aby bol postulát rovnakej rodičovskej starostlivosti čo najviac naplnený. Takéto usporiadanie je spravidla vždy v „najlepšom záujme dieťaťa“, pričom odchýlky od tohto princípu musia byť odôvodnené ochranou nejakého iného, dostatočne silného legitímneho záujmu, pričom konkrétne skutočnosti, o ktoré sa tento
záujem opiera, musia byť v danom konaní preukázané. Na základe už vyššie uvedeného skutkového a právneho stavu súd dospel k záveru, že je v záujme rodičov a maloletých detí dočasne upraviť aj styk otca s maloletými deťmi, a to tak, ako je uvedené v enunciáte uznesenia. Súd nevyhovel návrhu matky, aby sa otec s maloletými deťmi stýkal v jej prítomnosti, pretože doposiaľ styk otca s deťmi sa realizoval v jej neprítomnosti, deti sa vyjadrili na pohovore so sociálnou pracovníčkou, že otca majú radi a chcú sa s ním stretávať. Matka neosvedčila, ani jedným dôkazom, že by bolo potrebné realizovať styk otca s maloletými deťmi v jej prítomnosti.
22. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd rozhodol tak, ako je to uvedené v enunciáte tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje (§ 357 písm. d) CSP). Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostí podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 CMP).
V prípade, ak povinný dobrovoľne nesplní svoju povinnosť vyplývajúcu mu z právoplatného a vykonateľného súdneho rozhodnutia, môže oprávnený podať návrh na exekúciu podľa osobitného zákona. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z .z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 231/1995 Z. z.).
Podľa štvrtej časti Cmp sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému. Podľa štvrtej časti Cmp sa postupuje aj pri výkone rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní.