Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PB-3Er/58/2017

Uznesenie

Okresný súd Považská Bystrica v exekučnej veci oprávneného EOS KSI Slovensko, s. r. o. so sídlom Bratislava V, Pajštúnska 5, IČO: 35724803, právne zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o. so sídlom Bratislava V, Pajštúnska 5, proti povinnému Q. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom O., Č.. XXX, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Rybár, s. r. o. so sídlom Košice, Kuzmányho 29, o vymoženie 10 295,57 eur s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., na Exekútorskom úrade so sídlom Bratislava, Záhradnícka 60, pod značkou EX 21021/16, vo veci námietok povinného proti exekúcii, takto

rozhodol:

Námietkam povinného proti exekúcii nevyhovuje.

odôvodnenie:

1. Na návrh oprávneného a na základe vykonateľného exekučného titulu sa na Exekútorskom úrade v Bratislave začalo exekučné konanie voči povinnému na vymoženie sumy 10295,57 eur s príslušenstvom. Tunajší súd vydal poverenie na požadovanú sumu dňa 10.03.2017.

2. V priebehu konania, potom ako súdny exekútor doručil povinnému do vlastných rúk upovedomenie o začatí exekúcie, tento podal v zákonom stanovenej lehote námietky proti exekúcii, v ktorých uviedol, že exekučný titul na základe ktorého bolo vydané poverenie je rozhodcovský rozsudok, ktorý je podľa povinného v rozpore so zákonom. Uviedol, že konajúci rozhodcovský súd nevykonal kontrolu neprijateľnosti zmluvných podmienok úverovej zmluvy uzavretej medzi oprávneným a povinným a zároveň nezistil absenciu podstatných náležitostí zmluvy o úvere. Uzatvorením rozhodcovskej zmluvy k predmetnej zmluve o úvere došlo k jednoznačnému zhoršeniu postavenia povinného v postavení spotrebiteľa. O zjavnú nerovnováhu medzi podnikateľom a spotrebiteľom a neprijateľnú zmluvnú podmienku ide najmä z dôvodu, že oprávnený si priamo a autoritatívne v predformulovanej rozhodcovskej zmluve určil pre prípad vzniku sporu z predmetnej zmluvy, možnosť výberu či prípadný spor predloží stálemu rozhodcovskému súdu alebo príslušnému všeobecnému súdu Slovenskej republiky - teda v konečnom dôsledku ide o oprávneného, ktorý má eminentný záujem na tom, aby boli spory so spotrebiteľmi riešené pred rozhodcovským súdom. Povinný ďalej uviedol, že odplata za poskytnutie úveru dosahuje úroveň 24,10%, čo niekoľkonásobne prevyšuje odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch, čo je v priamom rozpore so zákonom, ako i s dobrými mravmi. V neposlednom rade povinný poukázal na to, že rozsudok je aj v rozpore s verejným záujmom.

3. Oprávnený sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadril k námietkam dňa 15.06.2017, a to tak, že uviedol, že povinný svojím vlastnoručným podpisom na Dohode o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach uzatvorenej dňa 12.05.2014 uznal čo do právneho dôvodu a výšky záväzok voči veriteľovi. Zároveň svojím podpisom vyjadril súhlas s uzatvorením nevýhradnej rozhodcovskej doložky, na základe ktorej mal povinný možnosť riešiť spor buď pred rozhodcovským súdom alebo pred príslušným súdom Slovenskej republiky. Povinný sa uzatvorením tejto rozhodcovskej zmluvy nevzdal

práva na súdnu ochranu poskytovanú všeobecnými súdmi Slovenskej republiky, nakoľko rozhodcovská doložka v sebe obsahuje alternatívu. Povinný zároveň dňa 12.05.2014 vyplnil a podpísal Dotazník k dohode o uznaní záväzku a k Rozhodcovskej zmluve, v ktorom vyjadril jednoznačne súhlasné stanovisko okrem iného aj s tým, že je v prípade nesplnenia záväzku podľa Dohody o uznaní záväzku ochotný podrobiť sa rozhodcovskému konaniu, a zároveň vyhlásil, že chce Rozhodcovskú zmluvu uzavrieť. Oprávnený uviedol, že považuje námietky povinného proti exekúcii za bezpredmetné, nakoľko námietky sú procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorých účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od vykonania exekúcie z dôvodov taxatívne uvedených v zákone. Námietky nemožno využívať ako opravný prostriedok, ktorým by sa napádal exekučný titul, ktorým je v tomto prípade právoplatný a vykonateľný rozsudok.

4. Súd sa oboznámil s obsahom podaných námietok povinného proti exekúcii ako i obsahom spisového materiálu a zistil nasledovné:

5. Exekúcia je vedená na základe Platobného rozsudku Okresného súdu zo dňa 07.05.2015, č.k. 7C/144/2015 právoplatného a vykonateľného dňa 12.06.2015, v ktorom bola povinnému uložená povinnosť, aby do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu zaplatil navrhovateľovi (oprávnenému) sumu 114,23 eur a príslušenstvom.

6. Podľa § 50 ods. 1 veta prvá zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútor a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť.

7. Podľa § 50 ods. 3 Exekučného poriadku, rozhodnutie o námietkach sa doručí oprávnenému, povinnému a po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia exekútorovi poverenému vykonaním exekúcie.

8. Podľa § 50 ods. 4 Exekučného poriadku, proti rozhodnutiu, ktorým sa vyhovelo námietkam, je prípustné odvolanie.

9. Podľa § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

10. Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

11. Podľa § 45 ods. 1 z.č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) alebo b) alebo c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

12. Podľa § 45 ods. 2 z.č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

13. Podľa § 45 ods.3 z.č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, proti rozhodnutiu súdu podľa odsekov 1a 2 je prípustný opravný prostriedok.

14. Námietky sú procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorých účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od vykonania exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Námietky nie sú opravným prostriedkom, ktorým by sa napádalo rozhodnutie štátneho orgánu (exekučný titul). Je to procesný prostriedok, ktorým možno vyvolať začiatok incidenčného sporu o prípustnosť

exekúcie. Smeruje proti exekúcii, nie proti exekučnému titulu, proti upovedomeniu o začatí exekúcie, prípadne povereniu na vykonanie exekúcie. Pri vznesení námietok sa uplatňuje koncentračná zásada. Námietky musia byť predovšetkým odôvodnené, pričom na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Predmetom námietok môžu byť skutočnosti procesného i hmotného práva. Ich spoločným znakom je, že tieto skutočnosti nastali až po vzniku exekučného titulu. Včas podané a odôvodnené námietky proti exekúcii majú odkladný účinok. Kým sa o námietkach nerozhodne, nemožno vydať exekučný príkaz a pokračovať vo vykonávaní exekúcie.

15. Exekučný súd skúmal, či žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul sú v súlade so zákonom. Exekučný titul sa totiž skúma z materiálnej a formálnej stránky. Z formálne stránky sa skúma či exekučný titul v tomto prípade rozhodcovský rozsudok má všetky formálne náležitosti, ktoré vyžaduje § 34 z.č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní a z materiálnej stránky, či exekučný titul v tomto prípade rozhodcovský rozsudok má splnené všetky hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu a to napríklad jeho rozpor s právom, t.j. dovolenosť, či rozpor s dobrými mravmi a podobne.

16. Pre posúdenie práve materiálnej stránky exekučného titulu, súd pri rozhodovaní v danej exekučnej veci vychádzal predovšetkým zo Zmluvy o pôžičke č. 5004498 uzavretej medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným dňa 24.11.2009. Zároveň pri tomto preskúmaní zohráva dôležitú úlohu zistenie súdu, že táto zmluva, na základe ktorej vznikol exekučný titul sa zaraďuje medzi zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pričom bola uzatvorená medzi tzv. dodávateľom - veriteľom - oprávneným a spotrebiteľom - dlžníkom - povinným, a preto sa v danom prípade používajú právne normy spotrebiteľského práva. Len pri spotrebiteľských vzťahoch totiž mohol a môže exekučný súd takto postupovať a rozhodnúť, pretože ak by napríklad uvedený rozhodcovský rozsudok riešil podnikateľské vzťahy, exekučný súd by takto postupovať a rozhodnúť nemohol.

17. Podľa § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom do 31.12.2007), spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

18. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

19. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

20. Podľa§ 35 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu. Právoplatný rozhodcovský rozsudok ukladajúci vykonať prejav vôle nahrádza tento prejav vôle.

21. Podľa § 25 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní ak sa účastníci rozhodcovského konania nedohodli inak, písomnosti sa považujú za doručené, ak boli doručené adresátovi osobne alebo do sídla, alebo na miesto podnikania adresáta, alebo na miesto jeho trvalého pobytu. Ak nemožno doručiť písomnosť adresátovi na nijakom z uvedených miest ani po vynaložení primeraného úsilia na zistenie tejto skutočnosti, písomnosti sa považujú za doručené, ak sú zaslané do posledného známeho sídla alebo miesta výkonu podnikania, alebo miesta trvalého pobytu adresáta doporučenou zásielkou alebo iným spôsobom, ktorý umožňuje overiť snahu doručiť písomnosti.

22. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia ak sa účastníci rozhodcovského konania nedohodli inak, písomnosti sa považujú za prijaté odo dňa ich doručenia.

23. Oprávnený predložil rozhodcovskú zmluvu zo dňa 05.05. 2014, ktorá bola uzavretá vo forme samostatnej zmluvy. Listina je zreteľne označená za rozhodcovskú zmluvu, preto aj priemerne pozornému čitateľovi by muselo byť jasné, že má pred sebou listinu odlišnú od zmluvy o úvere. Povinný po oboznámení sa so znením rozhodcovskej zmluvy mohol a nemusel túto potvrdiť svojim podpisom, teda mal reálnu možnosť odmietnuť rozhodcovskú zmluvu, ktorá mu bola predložená. Odmietnutie uzavrieť rozhodcovskú zmluvu by nemalo vplyv na obsah zmluvného vzťahu vzniknutého z uzavretej zmluvy o úvere. V tomto smere teda ide o individuálne dohodnutú zmluvnú podmienku. V zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v účinnom znení súdnej kontrole nepodliehajú zmluvné dojednania, ktoré sú individuálne dohodnuté. Z tohto dôvodu uzavretú rozhodcovskú zmluvu nemožno považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá by bola neplatná s ohľadom na znenie ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Za tohto stavu súd konštatuje, že právomoc rozhodcovského súdu bola založená platne dojednanou rozhodcovskou zmluvou. Predložený exekučný titul preto nemožno pokladať za nulitný právny akt.

Z predloženej fotokópie spisu Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a. s. sp. zn. SRSAspA 10433/16 súd zistil, že žalobný návrh bol spolu s výzvou na žalobnú odpoveď doručený povinnému. Taktiež mu bol doručený aj rozhodcovský rozsudok. Z predložených dokladov teda vyplýva, že povinnému bola daná možnosť vyjadriť sa k návrhu podanému oprávneným a právne účinným spôsobom mu bol doručený aj rozhodcovský rozsudok, ktorý je exekučným titulom v tomto konaní. Doručením rozhodcovského rozsudku začala plynúť 15-dňová lehota na preskúmanie rozhodcovského rozsudku, o čom bol povinný aj poučený. Po márnom uplynutí tejto lehoty sa stal rozhodcovský rozsudok právoplatným a uplynutím určenej lehoty na plnenie aj vykonateľným. Súd preto konštatuje, že predložený rozhodcovský rozsudok nevykazuje vady namietané povinným a tvorí spôsobilý exekučný titul. Z uvedeného dôvodu námietkam povinného proti exekúcii ako nedôvodným nevyhovel.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Podľa § 239 ods. 1 CSP, proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť.

Podľa § 242 CPS, sťažnosť sa podáva v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresný súd Považská Bystrica v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 127 ods. 2 CSP, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis.

Podľa § 243 CSP, v sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.