Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27CoP/26/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Martiny Trnavskej a sudkýň JUDr. Ľubice Bajzovej a JUDr. Aleny Záhumenskej v právnej veci Q., zastúpenej procesným opatrovníkom G., o návrhu navrhovateľov 1/ X. a 2/ Q., na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony menovanej, za účasti S. na odvolanie Q. proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 23.februára 2022 č.k. -145, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 23. februára 2022, č.k. -145 výrokom I. obmedzil spôsobilosť na právne úkony Q. Z., nar. XX.XX.XXXX, rodné číslo XXXXXX/XXXX, bytom O., J. XXXX/ XX tak, že nie je spôsobilá nakladať s hnuteľným a nehnuteľným majetkom, akýmkoľvek spôsobom ho zaťažovať, spísať závet, preberať dôchodok, resp. iné dávky či finančnú hotovosť, nie je spôsobilá uzatvárať akékoľvek zmluvy, úverové zmluvy, pôžičky a iné zmluvy s právnickými a fyzickými osobami, ani byť ručiteľom iným osobám, nie je spôsobilá konať pred štátnymi orgánmi, orgánmi verejnej správy, samosprávy, finančnými inštitúciami, nie je spôsobilá vyjadriť súhlas či odmietnuť poskytnutie zdravotnej starostlivosti a sociálnej pomoci svojej osobe; je spôsobilá samostatne hospodáriť s finančnou hotovosťou v sume 25,- eur týždenne. Výrokom II. za opatrovníka Q. Z., nar. XX.XX.XXXX, ustanovil Q. Z., nar. XX.XX.XXXX, rodné číslo XXXXXX/XXX, bytom O., J. XXXX/XX.Výrokom III. určil, že oprávnením a povinnosťou opatrovníka je starať sa o opatrovanú, hnuteľný a nehnuteľný majetok opatrovanej, preberať za ňu dôchodok, resp. iné dávky či finančnú hotovosť, zastupovať ju pred finančnými a peňažnými ústavmi, nebankovými subjektmi, súdmi, orgánmi štátnej správy, samosprávy, pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti a sociálnej pomoci a spravovať jej veci tak, aby neutrpela žiadnu ujmu na svojich majetkových právach. Úkony presahujúce rámec bežnej veci podliehajú schváleniu súdom. Výrokom IV. uložil ustanovenému opatrovníkovi povinnosť dvakrát ročne podávať súdu správu o hospodárení s majetkom Q. Z. do 15.1. a 15.7. toho ktorého kalendárneho roka. Výrokom V. štátu náhradu trov konania nepriznal. Výrokom VI. o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. K dôvodom rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že o obmedzení spôsobilosti na právne úkony rozhodol na návrh navrhovateľov v 1. a 2. rade ( rodičov posudzovanej) a vec právne posúdil podľa § ust. ,, , ,,, , . Na základe výsledkov vykonaného dokazovania, najmä výpovede navrhovateľov v 1. a 2. rade, procesnej opatrovníčky posudzovanej, navrhovaného hmotnoprávneho opatrovníka posudzovanej, zástupcu Okresnej prokuratúry V. a záverov znaleckého posudku znalca z odvetvia psychiatrie a jeho výpovede na pojednávaní mal súd prvej inštancie preukázané, že

posudzovaná dlhodobo trpí duševnou poruchou, t.j. paranoidnou schizofréniou s prítomnou trvalou zmenou osobnosti, ktorá je postpsychoticky zmenená. Posudzovaná si nie je svojho hendikepu a prítomnosti porúch plne vedomá a nie je kritická ku svojmu stavu. Ochorenie sa u posudzovanej prejavuje zmenami v myslení, veku a vzdelaniu neprimeranému vôľovému konaniu, sociálnou naivitou a izoláciou, sugestibilitou, podliehaním negatívnym vplyvom z okolia, odmietaním invalidného dôchodku, ničením zdravotnej dokumentácie - všetko bez racionálneho uváženia. V dôsledku duševnej choroby nie je schopná samostatne konať, ovládať svoje konanie, zodpovedne vybavovať niektoré svoje záležitosti, spravovať majetok, hospodáriť s financiami. Vzhľadom na zistený zdravotný stav nie je spôsobilá na majetkovoprávne a dedičské úkony - uzatvárať kúpne zmluvy, darovacie zmluvy, zmluvy o úvere, prevádzať svoj hnuteľný a nehnuteľný majetok na iné osoby, akýmkoľvek spôsobom ho zaťažiť a spísať závet a zároveň ,nie je schopná zmysluplne vysloviť súhlas, resp. odmietnuť poskytnutie zdravotnej starostlivosti podľa Preto prihliadnuc na skutočnosť, že posudzovaná trpí duševnou poruchou trvalého charakteru, súd prvej inštancie podanému návrhu vyhovel a obmedzil v spôsobilosti na právne úkony Q. Z., a to v rozsahu, ako uviedol vo výroku I. napadnutého rozsudku. Zo znaleckého posudku znalca Q.. U. W., V.. č. XX/XXXX vyplynul popis duševného ochorenia a duševného stavu, ktorý stav odôvodňuje obmedzenie spôsobilosti na právne úkony u posudzovanej. Zistenia znalca neboli účastníkmi konania spochybnené. Súd prvej inštancie v konaní a rozhodovaní o obmedzení spôsobilosti na právne úkony obligatórne rozhodol aj o ustanovení opatrovníka posudzovanej v zmysle zákonných ustanovení , a a nasl. . Súd prvej inštancie sa vysporiadal s návrhom navrhovateľov v 1. a v 2. rade, ktorým navrhli za opatrovníka brata posudzovanej. Vykonaným dokazovaním však bolo zistené, že navrhovaný opatrovník nežije v spoločnej domácnosti s posudzovanou a navyše posudzovaná k nemu prechováva negatívny vzťah. Súd prvej inštancie ako vhodnejšiu osobu vyhodnotil navrhovateľa v 2. rade, t.j. matku posudzovanej, ktorá s posudzovanou žije dlhodobo v spoločnej domácnosti a osobne sa o ňu stará. Súd prvej inštancie dodal, že navrhovateľka v 2. rade s ustanovením za opatrovníka súhlasila. Súhlas s ustanovením za opatrovníka nenamietali ani ostatní účastníci. V súlade s súd prvej inštancie zároveň vymedzil rozsah opatrovníckych práv a povinností tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku. Podľa trovy dôkazov platí štát. Keďže štátu vznikli trovy konania zaplatením odmeny v súvislosti so znaleckým dokazovaním, v danom prípade súd prvej inštancie rozhodol o náhrade trov štátu tak, že štátu náhradu trov konania nepriznal. O náhrade trov konania účastníkov súd prvej inštancie rozhodol podľa tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

2. Rozhodnutie súdu prvej inštancie v zákonnom stanovej lehote odvolaním napadla posudzovaná Q. Z.. Dôvodila, že rozhodnutie, ktorým jej bola obmedzená spôsobilosť na právne úkony považuje za nesprávne, nakoľko na základe uvedeného nemôže pracovať, spravovať svoj majetok a takto obmedzená na právne úkony nemôže prežiť. Uviedla, že už 4 a pol roka nenavštevuje psychiatrickú ambulanciu, nelieči sa, funguje bez liekov. Bola presvedčená, že vie sama fungovať, spravovať svoj majetok a hospodáriť s financiami. Poukázala na to, že dokáže pracovať nepretržite. Nesúhlasila so závermi znaleckého posudku Q.. U. W., V.. č.XX/XXXX, ktoré sa podľa jej názoru nezakladajú na pravde. Tvrdila, že bol vypracovaný na podklade lekárskej správy Q.. I. O., pričom znalec len opísal skutočnosti vyplývajúce s obsahu lekárskej dokumentácie. V ďalšom súdu prvej inštancie vytkla, že znalec sa s posudzovanou osobne nestretol, a tak bol predmetný znalecký posudok vypracovaný bez jej prítomnosti. Domáhala sa vypracovania nového znaleckého posudku, a toho aby bola vypočutá sudkyňou, nakoľko sa nemohla predošlých súdnych pojednávaní zúčastniť, a tak ovplyvniť napadnuté rozhodnutie.

3. K odvolaniu sa písomne vyjadril prokurátor Okresnej prokuratúry. Stotožnil sa plne so záverom súdu prvej inštancie v tom, že u posudzovanej boli naplnené podmienky na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony v takom rozsahu, ako je vymedzené vo výrokovej časti rozsudku. Poukazoval na závery znaleckého posudku. Uviedol, že v konaní bolo preukázané, že posudzovaná Q. Z. trpí duševnou poruchou trvalého charakteru - paranoidnou schizofrénou s prítomnou trvalou zmenou osobnosti. K tvrdeniam posudzovanej (odvolateľky) v odvolaní uviedol, že ide len o tvrdenia ničím nepodložené bez opory v dôkazoch. Počas znaleckého skúmania bola posudzovaná osobne vyšetrená znalcom, znalec svoje závery o duševnom stave posudzovanej potvrdil na súdnom pojednávaní. K danej veci sa posudzovaná vyjadrila počas jej vzhliadnutia dňa 03.08.2021.

4. Procesný opatrovník posudzovanej sa k odvolaniu nevyjadril.

5. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie bolo podané v lehote a má predpísané náležitosti, preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie bez toho, aby bol viazaný rozsahom odvolania a dôvodmi odvolania podľa a , prihliadnuc i na prípadné vady konania podľa a po jeho preskúmaní bez nariadenia pojednávania podľa a contrario , keďže nebolo potrebné zopakovať, ani doplniť dokazovanie a nevyžadoval to ani dôležitý verejný záujem, v spojení s , dospel k záveru, že toto je potrebné podľa , ako vecne správne potvrdiť.

6. Vyššie uvedené odvolacie námietky odvolateľky vyhodnotil odvolací súd ako neopodstatnené, bez opory v zistenom skutkovom stave a v následnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie a rovnako v procesnom postupe, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia. Na základe preskúmania rozsudku odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo veci, dospel k správnym skutkovým záverom, ktoré majú oporu vo vykonaných dôkazoch a vec správne skutkovo i právne posúdil. Odvolací súd sa preto v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými závermi, ako aj s právnym posúdením veci v odôvodnení rozsudku súdu prvej inštancie a podľa na ne v plnom rozsahu poukazuje.

7. Odvolací súd považuje za potrebné dodať, že podľa jeho názoru sa súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku náležitým spôsobom vyporiadal so všetkými dôvodmi podaného odvolania. Na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd k jednotlivým námietkam odvolateľky v odvolaní uvádza nasledovné skutočnosti.

8. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie sa náležitým spôsobom vysporiadal s viacerými dôkazmi, ktoré opodstatňovali postup podľa citovaných ustanovení . Dôvodnosť obmedzenia odvolateľky v spôsobilosti na právne úkony bola preukázaná výsluchom navrhovateľov 1/ a 2/, posudzovanej, procesnej opatrovníčky posudzovanej, navrhovaného hmotnoprávneho opatrovníka posudzovanej a najmä znaleckým posudkom.

9. Podľa , ak fyzická osoba pre duševnú poruchu, ktorá nie je len prechodná, alebo pre nadmerné požívanie alkoholických nápojov alebo omamných prostriedkov či jedov je schopná robiť len niektoré právne úkony, súd obmedzí jej spôsobilosť na právne úkony a rozsah obmedzenia určí v rozhodnutí.

10. Obmedzenie spôsobilosti na právne úkony je u každej fyzickej osoby veľmi závažným zásahom do jej základných práv a slobôd a preto rozhodnutie o obmedzení spôsobilosti na právne úkony môže vydať jedine súd v osobitnom súdnom konaní, a to výlučne z dôvodov, ktoré sú výslovne uvedené v zákone. V zmysle ust. takýmto dôvodom môže byť iba tá skutočnosť, že fyzická osoba je v reálnom živote schopná robiť iba niektoré právne úkony, pretože: a) trpí duševnou poruchou, b) nadmerne požíva alkoholické nápoje, iné omamné prostriedky alebo jedy. V konaní o spôsobilosti na právne úkony je preto potrebné predovšetkým zamerať dokazovanie na preukázane niektorého z vyššie uvedených dôvodov. V predmetnom konaní o spôsobilosti na právne úkony do úvahy prichádza dôvod, ktorým je existencia duševnej poruchy. V kontexte právnej úpravy, ktorá umožňuje, aby súd rozhodol len o obmedzení spôsobilosti na právne úkony (a teda nie už o pozbavení spôsobilosti na právne úkony) tak, ako to vyplýva z ustanovení , je súd, v prípade preukázania existencie duševnej poruchy, povinný skúmať rozsah, v akom má byť z tohto dôvodu spôsobilosť fyzickej osoby obmedzená. V zmysle ustanovenia je súd povinný ustanoviť a vyslúchnuť znalca, ak nepostačuje vyslúchnuť ošetrujúceho lekára podľa . Je tak zrejmé, že z hľadiska dôkazov v tomto konaní je znalecký posudok jedným zo základných dôkazných prostriedkov v konaní, nakoľko nie je možné očakávať, že súd bude disponovať takými odbornými znalosťami, z ktorých by pri posudzovaní relevantných otázok v konaní o spôsobilosti na právne úkony mohol vychádzať. Zároveň však platí, že súd sa nemôže uspokojiť len so znaleckým posudkom ako s jediným dôkazom a prevziať jeho závery bez toho, aby ich aj iným spôsobom overil. Súd preto v konaní o spôsobilosti na právne úkony musí vykonať aj iné dôkazy (a to najmä výsluch postihovaného človeka), a dôkazy smerujúce k posúdeniu jeho mnohovrstevných sociálnych a právnych interakcií (vzťah medzi postihovanou osobou a inými osobami v spoločnosti), majetkových, rodinných a podobne. Potrebné je posudzovať schopnosť uskutočňovať právne úkony s prihliadnutím na všetky individuálne pomery osoby, ako aj na sociálnu stránku prostredia, v ktorom existuje. Iba súhrnným hodnotením všetkých týchto

okolností možno dospieť k záveru, či sú splnené podmienky na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony.

11. Vychádzajúc z citovaného ustanovenia bolo pre rozhodnutie súdu prvej inštancie potrebné vykonať posúdenie zdravotného stavu odvolateľky. Keďže posúdenie zdravotného stavu vyžaduje odborné znalosti, postupoval súd prvej inštancie správne podľa , keď v konaní ustanovil súdneho znalca z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvie psychiatria a sexuológia, ktorému uložil posúdiť zdravotný stav odvolateľky. Rozhodujúcim dôkazom v tomto smere je posudok súdom ustanoveného znalca Q.. U. W., V.., ktorý konštatoval, že u odvolateľky bola zistená duševná porucha v pravom slova zmysle, ktorá nie je len prechodného charakteru. Ide o paranoidnú schizofréniu s prítomnou trvalou zmenou osobnosti, ktorá je postpsychoticky zmenená (defektná, poškodená). Posudzovaná je k potrebe liečby negatívne nastavená, na psychiatrické kontroly nechodí, medikamenty, resp. injekčnú liečbu neužíva. V znaleckom posudku tiež uviedol, ktoré konkrétne právne úkony nie je pre svoj súčasný zdravotný stav schopná vykonávať (ide o právne úkony špecifikované vo výroku I. napadnutého rozsudku). Bol toho názoru, že vývoj duševnej poruchy zostáva neistý, najmä z dôvodu nespolupráce pri dodržiavaní liečby.

12. Ďalším dôkazom podporujúcim správnosť úsudku znalca i pravdivosť tvrdení navrhovateľov 1/ a 2/, procesnej opatrovníčky posudzovanej a navrhovaného hmotnoprávneho opatrovníka je lekárska správa odborného lekára - psychiatra odvolateľky Q. Z., Q.. I. O., ktorý potvrdil skutočnosti popierané odvolateľkou v odvolaní a síce, že odvolateľka má stanovenú diagnózu, ktorá odôvodňuje stav vyžadujúci obmedzenie spôsobilosti na právne úkony.

13. Pokiaľ odvolateľka v podanom odvolaní poukazuje na svoju schopnosť samostatne fungovať, nakladať s financiami a nepretržite pracovať, tieto v konaní neboli z jej strany preukázané. Ako uviedol súd prvej inštancie, dôvod pre obmedzenie spôsobilosti na právne úkony je u odvolateľky v oblasti jej zdravotného stavu, ktorý nie je vzhľadom jej duševnej poruchy natoľko priaznivý, aby mohla samostatne fungovať bez pomoci a kontroly inej osoby. Pričom je tu dostupná liečba umožňujúca jej zlepšenie a zastabilizovanie jej stavu, ktorú však odvolateľka odmieta neuvedomujúc si jej potrebu.

14. Odvolateľka spochybnila práve závery vypracovaného znaleckého posudku, nakoľko podľa jej názoru nebola osobne znalcom ani sudkyňou osobne vypočutá a preto považuje napadnuté rozhodnutie súd prvej inštancie za nesprávne.

15. Súd prvej inštancie však postupoval v konaní správne, pokiaľ zo záverov znaleckého posudku vychádzal a neodchýli sa od nich. Závery znaleckého posudku totiž plne obstoja popri výpovediam navrhovateľov 1/ a 2/, procesnej opatrovníčky posudzovanej a navrhovaného opatrovníka posudzovanej

- ktorí uviedli práve také prejavy, ktoré pri stanovenej diagnóze popisuje aj znalecký posudok.

16. Odvolací súd považuje posudok znalca za vierohodný, odôvodnenie znaleckého posudku zodpovedá pravidlám logického myslenia, vo svojich záveroch znalec vychádzal zo skutkových okolností danej veci, zo spisového materiálu a zdravotnej dokumentácie. Odôvodnenie posudku je v súlade so všeobecnými skúsenosťami a poznatkami, je logické a znalec v ňom prihliadol ku všetkému, čo mu bolo predložené (spisový materiál , lekárska správa v spise, zdravotná - psychiatrická dokumentácia posudzovanej, heteroanamnéza od rodičov posudzovanej). Znalec vykonal vlastné psychiatrické vyšetrenie. Posudzovaná bola opakovane ambulantne vyšetrená v jej domácom prostredí, no neprejavila záujem o osobný kontakt so znalcom (bola zavretá v izbe, resp. odmietla vyjsť z izby, z domu). 17. K námietke odvolateľky odvolací súd ďalej uvádza, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie aj jej výsluchom. Vyplývajúc z obsahu spisového materiálu (čl.67) posudzovaná bola sudkyňou súdu prvej inštancie vzhliadnutá dňa 03.08.2021 o 9:30 hod. v domácom prostredí, trvale bytom O., J. XXXX/XX, v prítomnosti navrhovateľky 2/ a procesnej opatrovníčky G. Z.. Z vykonaného procesného úkony bola na mieste samom vyhotovená zápisnica.

19. Vzhľadom na vyššie uvedené rozhodujúce skutočnosti nemožno spochybniť závery súdu prvej inštancie, že posudzovaná mala priestor na to, aby mohla svoje procesné práva v dostatočnej miere realizovať. Odvolací súd dospel k záveru, že v danej veci neboli procesným postupom súdu

prvej inštancie porušené procesné práva odvolateľky, a preto nie je splnená podmienka na zrušenie a vrátenie veci súdu prvej inštancie (zásah do práva na spravodlivý proces).

20. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

21. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

22. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

23. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu krajského súdu 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).