Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Co/44/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členiek senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Elišky Wagshalovej v právnom spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843 proti žalovanému: X. V., nar. X.XX.XXXX, U. XXX, XXX XX U., o zaplatenie 428,96 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bardejov zo dňa 18.07.2016 č. k. 5C/439/2015-33, jednomyseľne takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovanému sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Bardejov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom žalobu v celom rozsahu zamietol a žalovanému priznal voči žalobcovi náhrady trov konania v plnom rozsahu.

2. Rozhodnutie odôvodnil zistením, že žalovaný dňa 09.05.2012 uzavrel so spoločnosťou Consumer Finance Holding a. s. zmluvu o pôžičke číslo XXXXXXXXXX, z obsahu ktorej vyplynulo, že spoločnosť Consumer Finance Holding a. s. poskytla žalovanému pôžičku vo výške 349,- Eur na nákup tovaru s ročnou úrokovou sadzbou 14,85 %, RPMN vo výške 14,85 % a priemernej hodnote RPMN vo výške 45,23 %. Žalovaný sa zaviazal pôžičku splatiť 45-timi mesačnými splátkami po 10,- Eur pri celových nákladoch 101,- Eur a konečnej splatnosti február 2016. Žalobca si uplatňuje voči žalovanému pohľadávku vo výške 428,96 eur, nakoľko žalovaný nezaplatil ani len jednu zmluvne dohodnutú splátku.

3. Súd prvej inštancie ustálil, že zmluvný vzťah medzi stranami sporu je vzťahom spotrebiteľským. Poukázal na skutočnosť, že spoločnosť Consumer Finance Holding, a. s. použila na uzavretie zmluvy o úvere (zmluvy o pôžičke) dňa 09.05.2012 formulár s predtlačeným textom bez možnosti žalovaného ovplyvniť jeho obsah, ktorý je ale voľným okom takmer nečitateľný. Veľkosť písmen tohto textu reálne neumožnila priemernému spotrebiteľovi oboznámiť sa s týmto textom a vyhodnotiť jeho dôsledky.

4. Podľa názoru súdu prvej inštancie dodávateľ Consumer Finance Holding, a.s. takýto typ formulárovej zmluvy na uzavretie zmluvy o pôžičke so žalovaným použil zámerne, v snahe odradiť žalovaného ako spotrebiteľa od možnosti reálne sa oboznámiť s obsahom zmluvy, včítane všeobecných úverových podmienok a tým získať kvalifikovaný obraz o podmienkach poskytnutia úveru a vyhodnotiť ich dôsledky na neho ako spotrebiteľa.

5. Spoločnosť Consumer Finance Holding, a. s. pri uzatváraní úverovej zmluvy (zmluvy o pôžičke) tak konala spôsobom, pre ktorý je táto zmluva neplatná zo skôr uvedených dôvodov. Pre neplatnosť zmluvy ako takej, je potom treba aj jej všetky ostatné podmienky považovať za neprijateľné, a tým aj za neplatné.

6. V dôsledku absolútnej neplatnosti zmluvy dňa 09.05.2012 uzavretej medzi spoločnosťou Consumer Finance Holding, a. s. a žalovaným, každý z nich je podľa § 457 Občianskeho zákonníka povinný vrátiť to, čo na základe tejto zmluvy dostal. Zo zmluvy vyplynulo, že spoločnosť Consumer Finance Holding, a. s. žalovanému poskytla peňažné prostriedky v sume 349,- Eur, ktoré žalovaný nevrátil, čo žalovaný nespochybnil. Na strane žalovaného tak vznikla povinnosť žalobcovi vrátiť 349,- Eur a na strane spoločnosti Consumer Finance Holding, a. s. vzniklo právo vrátenia týchto peňažných prostriedkov sa domáhať z titulu vydania bezdôvodného obohatenia.

7. Keďže spoločnosť Consumer Finance Holding, a. s. sa práva na vrátenie peňažných prostriedkov od žalovaného (vydania bezdôvodného obohatenia) domáhala na súde žalobou podanou dňa 12.10.2015, t. j. po uplynutí zákonom určenej objektívnej premlčacej doby, na ktorú súd prihliadol ex offo, žalobcovi nebolo možné priznať premlčanie práva voči žalovanému (spotrebiteľovi).

8. Súd prvej inštancie ďalej ustálil, že žalobu žalobcu by bolo nutné zamietnuť aj v prípade, že by právo na vydanie bezdôvodného obohatenia premlčané nebolo. Vzhľadom na absolútnu neplatnosť predmetnej zmluvy o úvere je žaloba žalobcu (či už pôvodného alebo terajšieho) o zaplatenie 428,96 Eur z dôvodu vrátenia úveru, nedôvodná. Žalobcovi patrí iba vrátenie tej sumy peňažných prostriedkov, ktoré žalovaný na základe tejto zmluvy prijal a doposiaľ nevrátil, avšak z iného právneho dôvodu, než na ktorom bola postavená žaloba, a to z dôvodu vydania bezdôvodného obohatenia. Ust. § 294 v spojení s § 140 ods. 1, 2 však zmenu žaloby v spotrebiteľských sporoch nepripúšťa, v dôsledku čoho žalobe z iného právneho dôvodu, než na ktorom bola postavená žaloba, vyhovieť nebolo možné.

9. Výrok o trovách konania odôvodnil podľa § 255 ods. 1 tak, že žalovanému priznal právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu voči neúspešnému žalobcovi.

10. Proti tomuto rozsudku, v časti o zaplatenie 349,- eur, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca namietajúc nesprávne právne posúdenie veci. Konštatoval, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil, že predmetná zmluva je neplatná. Následkom porušenia ust. § 9 ods. 1 a 2 a § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch je len bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru a nie neplatnosť samotnej zmluvy o úvere. Odvolateľ poukázal na závery SD EÚ vo veci C-42/15. Vzhľadom na uvedené žiadal rozsudok v jeho napadnutej časti zmeniť a priznať uplatnený nárok v sume 349,- eur s prísl., resp. rozsudok v jeho napadnutej časti zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolateľ si zároveň uplatnil trovy odvolacieho konania.

11. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.

12. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 C.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 357 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

13. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

14. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

15. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedali vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto správnych skutkových zisteniach súdu prvej inštancie sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania.

16. Jedným z hlavných odvolacích dôvodov žalobcu je, že rozsudok súdu prvej inštancie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.

17. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27. júla 2011, sp. zn. 7 Cdo 7/2010).

18. Nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že predmetná vec sa týka sporu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (ZoSU) vzhľadom na čas vzniku zmluvy (09.05.2012). Túto skutočnosť nenamietal ani žalobca v odvolaní.

19. Nie je sporné, že ide o úverový právny vzťah a teda absolútny obchod a že na vec z tohto dôvodu dopadajú aj ustanovenia Obchodného zákonníka. Rovnako nie je sporné, že ide o spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 Občianskeho zákonníka. Tou sa rozumie každá zmluva medzi dodávateľom a spotrebiteľom (§ 52ods.1 .

20. Žalobca podľa údajov z obchodného registra poskytuje úvery a pôžičky z vlastných zdrojov nebankovým spôsobom a žalovaný nesledoval použiť prostriedky z pôžičky na obchodnú alebo inú podnikateľskú činnosť. Z obsahu spisu možno urobiť záver, že ide o typovú zmluvu.

21. Súd prvej inštancie skúmal, či predmetná zmluva je zložená z individuálne vyjednaných zmluvných podmienok. V tejto otázke sa odvolací súd stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že neboli zistené prekážky na vykonanie súdnej kontroly zmluvných podmienok podľa § 53 ods.1 a žalobca neuniesol dôkazné bremeno, že by zmluvné podmienky boli individuálne vyjednané (§ 53ods.3 Občianskeho zákonníka).

22. Správne preto súd prvej inštancie podrobil súdnej kontrole zmluvné ustanovenia tak podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka, ako aj podľa Obchodného zákonníka, Zákona o spotrebiteľských úveroch a podľa ustanovení o súdnej kontrole neprijateľnosti zmluvných podmienok.

23. Odvolací súd zastáva názor, že neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka,, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa, ako slabšej zmluvnej strany, hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s „ratio legis“ zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná (napr. úroky z omeškania nad limit podľa nar. vl. 87/1995 Z. z.).

24. Odvolací súd nie je zástancom teórie zneplatňovania zmlúv, ale naopak teórie zachovania platnosti zmlúv v záujme právnej istoty účastníkov zmluvy („favor contractus“, por. rozsudok KS v Prešove vo veci 3Co/67/2008) . Napriek tejto zásade však odvolací súd, rovnako ako súd prvej inštancie musí konštatovať neplatnosť právneho úkonu v celom rozsahu. Neprihliadal pritom na výhodnosť neplatnosti zmluvy pre toho ktorého účastníka zmluvy, ale na objektívne hľadisko, či je zmluva ako celok neplatná, resp. ďalej možná (cieľ zakotvený v čl. 6 ods. 1 in fine smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách).

25. Odvolací súd sa stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie o neplatnosti predmetnej zmluvy o pôžičke z dôvodu veľkosti písma predtlačeného textu formulárovej zmluvy použitej na uzatvorenie zmluvy, ktorá pre jej nečitateľnosť neumožňovala žalovanému ako spotrebiteľovi sa s obsahom zmluvy a tým aj s podmienkami, za ktorých mu bol úver poskytnutý, náležite oboznámiť.

26. Žalobca v predtlačenom texte formulárovej zmluvy použil drobné, ťažko čitateľné písmo, ktoré sa ani nedá riadne prečítať pri vynaložení úsilia, ktoré možno od spotrebiteľa bežne vyžadovať. Ide o klamlivú praktiku, ktorou žalobca dosahuje, že spotrebiteľ bude viazaný zmluvnými podmienkami, s ktorými sa nemohol reálne fakticky ani oboznámiť, práve z dôvodu používania drobného písma.

27. Takéto praktiky dodávateľov už všeobecné súdy SR opakovane vyhlásili za nekalé obchodné praktiky, napr. aj Okresný súd Žilina č. k. 13C/69/2011-43 zo dňa10.01.2012., ktorý ustálil, že „už len drobné písmo použité v tejto zmluve a v úverových podmienkach, ktoré tvoria jej neoddeliteľnú súčasť, ktoré písmo má za následok, že aj súd musel použiť optickú pomôcku, aby vôbec sa oboznámil s jej obsahom, prekračuje mieru únosnosti, mieru slušnosti, ohľaduplnosti a podľa názoru súdu je použité zo strany žalovaného výlučne s cieľom doslovne ,,odradiť“ spotrebiteľa, aby sa vôbec riadne oboznámil s jej cieľom využívajúc jeho slabšie postavenie. Za neprijateľné určil početné zmluvné podmienky dojednávané zo žalovaným a predkladané na podpis spotrebiteľom.“

28. Drobné písmo, ktoré vyvoláva potrebu používania technických pomôcok na čítanie je podľa názoru odvolacieho súdu jednoducho neprijateľné a predstavuje pre spotrebiteľa klamlivé opomenutie, a teda klamlivú obchodnú praktiku podľa § 8 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa.

29. Odvolací súd má za to, že dodávateľovi nič nebráni v tom, aby pri vynaložení odbornej starostlivosti predložil spotrebiteľom také vyhotovenie zmluvných podmienok, ktoré umožní oboznámiť sa s obsahom zmluvy tak mladému človeku ako aj dôchodcovi so silnými dioptriami.

30. Odvolateľ poukazuje na závery SD EÚ vo veci C-42/15, podľa ktorého: „porušenie povinnosti veriteľa môže byť podľa vnútroštátnej právnej úpravy sankcionované zánikom nároku veriteľa na úroky a poplatky, avšak táto sankcia je primeraná len pri takom porušení povinností veriteľa, ktoré môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku, napr. neuvedenie RPMN, počtu a frekvencie splátok, ako aj neuvedenie prípadnej existencie notárskych poplatkov, požadovaných záruk a poistenia. SD ÉU v predmetnom rozhodnutí judikoval, že za primerané by sa však nemalo považovať, ak pre neuvedenie niektorých náležitostí, ktoré svojou povahou nemôžu mať vplyv na schopnosť dlžníka posúdiť rozsah svojho záväzku, sa bude v súlade s vnútroštátnou úpravou uplatňovať sankcia bezúročnosti a bez poplatkovosti úveru, čo bude vyvolávať voči veriteľovi závažné následky.“

31. Odvolací súd rešpektujúc výklad Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-42/15, poznamenáva, že aj napriek tejto skutočnosti musí byť zachovaná požiadavka dobrej viery v záväzkovoprávnom vzťahu. Odvolací súd pripomína závery Ústavného súdu Českej republiky vo veci sp. zn. I ÚS 3512/11 cit.: „Je třeba zdůraznit, že obchodní podmínky ve spotřebitelských smlouvách na rozdíl třeba od obchodních smluv mají sloužit především k tomu, aby nebylo nezbytné do každé smlouvy přepisovat ujednání technického a vysvětlujícího charakteru. Naopak nesmějí sloužit k tomu, aby do nich v často nepřehledné, složitě formulované a malým písmem psané formě skryl dodavatel ujednání, která jsou pro spotřebitele nevýhodná a o kterých předpokládá, že pozornosti spotřebitele nejspíše uniknou (například rozhodčí doložka nebo ujednání o smluvní pokutě). Pokud tak i přesto dodavatel učiní, nepočíná si v právním vztahu poctivě a takovému jednání nelze přiznat právní ochranu.“ Nepochybil preto súd prvej inštancie, ak uviedol, že predmetná zmluva o pôžičke je neplatná vzhľadom na veľkosť písma predtlačeného textu formulárovej zmluvy použitej na uzatvorenie zmluvy, ktorá pre jej nečitateľnosť neumožňovala žalovanému ako spotrebiteľovi sa s obsahom zmluvy a tým aj s podmienkami, za ktorých mu bol úver poskytnutý, oboznámiť.

32. K citovanému rozhodnutiu SD EÚ, na ktoré žalobca poukazuje v odvolaní odvolací súd uvádza, že v neposlednom rade je potrebné si uvedomiť, že Súdny dvor EÚ vykladá jedine a výlučne právo Európskej únie a ako taký nikdy nie je oprávnený poskytovať výklad práva vnútroštátneho. V súlade s vyššie uvedeným Súdny dvor EÚ aj vo veci C-42/15 poskytol výlučne výklad Smernice a v žiadnom prípade sa nemohol a ani sa nevyjadroval k výkladu zákona č. 129/2010 Z. z. a ani iného vnútroštátneho zákona.

33. Otázka priameho účinku smerníc sa vo všeobecnosti v podstate týka vymedzenia podmienok, za ktorých vnútroštátne orgány môžu určitú normu práva Únie aplikovať priamo, bezprostredne, na prípad, ktorý riešia. Vzhľadom na existenciu ustálenej judikatúry SD EÚ na otázku priameho účinku smerníc v spore medzi jednotlivcami (v tomto konkrétnom prípade veriteľ verzus spotrebiteľ) v zásade platí

zákaz horizontálneho priameho účinku spočívajúci v tom, že žiadne ustanovenie smernice zaručujúce jednotlivcovi práva alebo ukladajúce povinnosti ako také sa nemôže použiť v rámci sporu, v ktorom stoja proti sebe výhradne jednotlivci. Z uvedeného vyplýva, že priamy účinok je tak v zásade možný len v spore medzi jednotlivcom a štátom, kedy sa jednotlivec dovolá svojho práva vyplývajúceho zo smernice priamo voči štátu ako subjektu zodpovednému za nesprávne implementovanie smernice). Uvedený právny záver SD EÚ potvrdil vo viacerých svojich rozhodnutiach.

34. "Smernica nemôže sama o sebe zakladať jednotlivcovi povinnosť a ustanovení smernice nie je možné sa voči takejto osobe dovolávať.“ (bod 13 vo veci Marshall C-152/84).

35. „Ako Súdny dvor zdôraznil v ustálenej judikatúre od rozsudku z 26. februára 1986, Marshall (152/84, Zb. s. 723, bod 48), samotná smernica nemôže ukladať povinnosti jednotlivcovi, takže sa na ňu ako takú nemožno proti nemu odvolávať.“ (bod 14 vo veci Faccini Dori, C-91/92).

36. Celkom zásadným prípadom pre vymedzenie horizontálneho priameho účinku smerníc je vec Pfeiffer, C-397/01 až C-403/01, rozsudok zo dňa 05.10.2004, v zmysle ktorého "Z toho vyplýva, že sa nemôže hoci aj jasné, presné a bezpodmienečné ustanovenie smernice zaručujúce jednotlivcovi práva alebo ukladajúce povinnosti ako také použiť v rámci sporu, v ktorom stoja proti sebe výhradne jednotlivci.“ (bod 15 vo veci Pfeiffer C-397/01 až C-403/01).

37. Vzhľadom na vyššie uvedené závery, súd prvej inštancie správne ustálil, že právny predchodca žalobcu a žalovaný sú si, z dôvodu neplatnosti zmluvy o pôžičke, povinní v zmysle ust. § 457 vrátiť to, čo na základe predmetnej zmluvy dostali.

38. Výška bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného je totožná s výškou pôžičky, ktorú žalovaný od žalobcu obdŕžal v čase uzatvorenia zmluvy o pôžičke, teda 349,- eur.

39. Súd prvej inštancie v zmysle ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa správne prihliadal, aj bez návrhu, na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktorý bráni uplatniť alebo priznať plnenie. Bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného vzniklo dňa 09.05.2011, teda momentom odovzdania peňažných prostriedkov zo strany právneho predchodcu žalobcu žalovanému.

40. Podľa § 107 ods. 1 právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

41. Podľa § 107 ods. 2 najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

42. Nakoľko zo strany žalovaného sa nejednalo o úmyselné bezdôvodné obohatenie, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčalo za tri roky. Trojročná premlčacia lehota tak uplynula dňa 09.05.2014, a právny predchodca žalobcu si svoje právo na vydanie bezdôvodného obohatenia na súde uplatnil až dňa 12.10.2015.

43. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie v predmetnej veci v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver, svoje rozhodnutie odôvodnil riadne a v rozhodnutí sa vysporiadal s podstatnými argumentmi. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, s ktorým sa plne stotožňuje, a ktoré považuje za správne, zodpovedajúce zásadám spravodlivého konania pred súdom.

44. Vychádzajúc z dôvodov, ktoré uviedol, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti ako vecne správny, podľa § 387 ods. 1 a 2 potvrdil.

45. Správnemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo veci samej zodpovedá aj súvisiaci výrok o trovách konania, ktorý odvolací súd podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP, stotožňujúc sa s dôvodmi v rozhodnutí o trovách konania, potvrdil.

46. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia bola skutočnosť, že žalovanému v súvislosti s odvolacím konaním žiadne trovy nevznikli.

47. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .