Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Co/58/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členiek senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Elišky Wagshalovej v spore žalobkyne: H. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom O., XXX XX L., právne zastúpená Advokátskou kanceláriou JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom ul. Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35807598, o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 1 133,90 Eur a určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 25. 11. 2016, č. k. 29C/2/2016-55 takto jednohlasne

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok okrem výroku, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá.

Náhradu trov odvolacieho konania žalobkyni nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol cit.:

„I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 1.133,92 Eur s 5,05 % úrokom z omeškania ročne od 3.2.2016 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku,

II. určuje, že zmluvná podmienka v zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXX uvedená v bode 13 všeobecných podmienok o tej časti poplatku, ktorej zodpovedajú 2/3 zahŕňajúce náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou je neprijateľnou zmluvnou podmienkou,

III. v prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a ,

III. p r i z n á v a žalobkyni voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %“.

2. Vo svojom rozhodnutí súd prvej inštancie okrem iného uviedol, že medzi účastníkmi konania bol založený záväzkový vzťah na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXX zo dňa 12. 05. 2008. Podľa predložených listinných dôkazov žalobkyňou vyplýva, že žalovaný poskytol žalobkyni úver vo výške 40 000 Sk, ktorý sa táto zaviazala splatiť spolu s poplatkom vo výške 34 160 Sk v 12.mesačných splátkach vo výške 6 180 Sk počnúc dňom 09. 06. 2008. V danom prípade podľa bodu 13 všeobecných obchodných podmienok žalovaného 1/3 poplatku predstavuje dohodnutý úrok a 2/3 náklady za vypracovanie a uzatvorenie zmluvy vrátane s tým spojenej administratívy. So žalobkyňou predložených listinných dôkazov zároveň vyplýva, že jej bola poskytnutá finančná čiastka v zmysle zmluvy o úvere 1 327,76 Eur (40 000 Sk), ktorú mala splatiť v 12.mesačných splátkach po 205,14 Eur a ktorú aj žalovanému uhradila, čoho dôkazom je samotné potvrdenie vystavené žalovaným zo dňa 26. 11. 2015 (č. l. 6

spisu). Z neho je zrejmé, že žalobkyňa uhradila dlžnú sumu v plnej výške, t. j. 2 461,68 Eur. Súd skonštatoval, že je nesporné, a to vzhľadom na povahu účastníkov tejto zmluvy, že predmetný zmluvný vzťah je vzťahom spotrebiteľským, keďže žalovaný ako dodávateľ pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a žalobkyňa predmetnú zmluvu uzatvárala ako fyzická osoba

- nepodnikateľ, nakoľko v úverovej zmluve bola označená identifikačnými znakmi typickými pre fyzické osoby - nepodnikateľov, t. j. menom, priezviskom, bydliskom a rodným číslom.

3. V prejednávanej veci zmluva o úvere je zmluvou, ktorá podlieha úprave zmlúv o spotrebiteľských úveroch, pričom podľa bodu 13 všeobecných obchodných podmienok žalovaného 1/3 poplatku predstavuje dohodnutý úrok a 2/3 náklady za vypracovanie a uzatvorenie zmluvy, vrátane s tým spojenej administratívy. V prípade žalobkyne teda úrok predstavoval 11 386,66 Sk (377,97 Eur) a administratívny poplatok 22 773,33 Sk (755,93 Eur) za 12 mesiacov; teda úrok predstavuje 28,46 % ročne a administratívny poplatok 56,93 % ročne. Účelom právnej úpravy podľa § 4 ods. 3 a 4 zákona č. 258/2001 Z. z. je bez akýchkoľvek pochybností aj poskytnutie ochrany spotrebiteľovi. Ten má totiž právo byť informovaný o výške úrokovej sadzby úveru, poplatkoch, RPMN, ako aj o priemernej hodnote RPMN. Žalovaný ako dodávateľ má preto zákonnú povinnosť v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedené údaje uviesť, a to priamo v zmluve so sankciou bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru. Zo samotnej zmluvy nevyplýva za čo spotrebiteľ poplatok platí, pričom v zmluve uvedený poplatok značne navyšuje odplatu veriteľa spočívajúcu v úrokoch bez toho, aby bolo zrejmé, za čo spotrebiteľ uvedený administratívny poplatok platí. Aj keď zo všeobecných obchodných podmienok vyplýva, že ide o poplatok za vypracovanie a uzatvorenie zmluvy, vrátane administratívnych úkonov, zo žiadneho zo zmluvných dojednaní medzi účastníkmi konania nevyplýva, aké konkrétne služby, či protiplnenia žalovaný žalobkyni poskytne. Z uvedeného dôvodu súd dospel k záveru o neprijateľnosti zmluvného dojednania v časti administratívneho poplatku na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou a žalobe v tejto časti vyhovel.

4. Nakoľko žalobkyňa v prospech žalovaného vykonala úhrady v celkovej výške 2 461,68 Eur vznikla žalovanému povinnosť v zmysle ust. § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie nad sumu 1 327,76 Eur v celkovej výške 1 133,92 Eur. Žalovaný vzniesol námietku premlčania tohto nároku žalobkyne, pričom poukazoval na uplynutie 2-ročnej premlčacej doby. Vo vzťahu k tejto námietke súd dospel k záveru o dôvodnosti uplatneného nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia a námietku premlčania vyhodnotil ako nedôvodnú. V danom prípade je podľa názoru súdu objektívna premlčacia doba 10-ročná, pretože bezdôvodné obohatenie žalovaného súd považoval za úmyselné. Žalovaný má v predmete činnosti ako nebankový subjekt dlhodobo poskytovanie úverov a je jeho povinnosťou preto poznať a dodržiavať právne predpisy vzťahujúce sa na poskytovanie úverov. Preto, ak žalovaný použil neprijateľnú zmluvnú podmienku a obchádzal zákon o spotrebiteľských úveroch neuvedením ročnej percentuálnej miery nákladov v zmluve o úvere, je dôvodné predpokladať, že žalovaný minimálne vedel, že neuvedením všetkých obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere nastane zákonom predpokladaná sankcia, t. j., že ako veriteľ nebude môcť od dlžníka žiadať úroky a poplatky z úveru a pre prípad, že tak urobí bol s uvedenou zákonnou sankciou uzrozumený (tzv. nepriamy úmysel).

5. Konanie žalovaného preto nemožno hodnotiť inak ako konanie zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu, minimálne s nepriamym úmyslom získať majetkový prospech. Keďže zákonodarca pri úmyselnom bezdôvodnom obohatení počíta s 10-ročnou objektívnou premlčacou lehotou, ktorá sa počíta odo dňa, keď k nemu došlo (§ 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka) je dôvodný záver, že nedošlo k premlčaniu nároku žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia, lebo ku dňu podania žaloby neuplynula 10-ročná premlčacia doba (rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 7Co/84/2011, 3Co/41/2012).

6. Na základe uvedeného preto súd vyhovel žalobe v časti o vydanie bezdôvodného obohatenia 1 133,92 Eur spolu s úrokom z omeškania určeným v súlade s ust. § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. a v prevyšujúcej časti žalobu v uplatnenom nároku o úrok z omeškania, zamietol.

7. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 255 a § 262 Civilného sporového poriadku. Keďže žalobkyňa bola úspešná v plnom rozsahu, súd jej priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

8. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný namietajúc, že súd prvej inštancie rozsudok nedostatočne odôvodnil, čím mu odňal možnosť konať pred súdom, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniami a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Zdôraznil, že vo vyjadrení k návrhu na začatie konania vzniesol námietku premlčania, ktorú považuje za dôvodnú. Účinné vznesenie námietky premlčania znamená, že súd oprávnenej osobe nemôže premlčané právo priznať, keďže vznesením námietky premlčania zaniká nárok na autoritatívnu vynútiteľnosť uplatneného práva. Tento inštitút poskytuje východisko ako predísť, resp. riešiť situácie, kedy až po dlhej dobe dochádza k uplatneniu majetkového práva. Vydania bezdôvodného obohatenia sa žalobca v zmysle ustanovení Občianskeho súdneho poriadku môže domáhať v subjektívnej (2-ročnej) lehote najneskôr do uplynutia 3-ročnej objektívnej premlčacej lehoty. Ich začiatok je upravený odlišne a tieto premlčacie doby začínajú plynúť a končia nezávisle od seba. Ich vzájomný vzťah je taký, že ak sa skončí plynutie jednej z nich, právo sa premlčí, a to aj napriek tomu, že poškodenému ešte plynie druhá premlčacia doba. Odvolateľ zároveň zdôraznil, že právny status žalobcu ako spotrebiteľa popiera. V zmysle VPPÚ sa zmluvné strany dohodli, že ich vzťahy sa budú spravovať ustanoveniami Obchodného zákonníka. Zmluva sa uzatvorila v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, z čoho jasne vyplýva, že iný zákon ani na daný zmluvný vzťah nie je možné aplikovať. Je to kogentné ustanovenie, ktoré nepripúšťa dohodu strán o voľbe predpisu, ktorým sa budú ich ďalšie právne vzťahy riešiť. Keďže po vzájomnej dohode strany sporu uzatvorili zmluvu podľa Obchodného zákonníka, aplikácia Občianskeho zákonníka či iných zákonov, ktoré slúžia prioritne na ochranu spotrebiteľa je vylúčená. K odplate a úrokom za poskytnutý úver uviedol, že výška úrokov nie je podstatnou náležitosťou zmluvy o úvere uzavretej podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Podstatnou náležitosťou totiž je len záväzok dlžníka popri istine zaplatiť úroky (bez uvedenia ich výšky). Zdôraznil, že v čase uzavretia zmluvy neexistoval a nebol účinný žiaden všeobecne záväzný právny predpis, podľa ktorého by bola stanovená maximálna prípustná výška úrokov za poskytnutie peňažných prostriedkov. Žalobca teda musí preukázať, že v čase a mieste uzavretia zmluvy išlo o odplatu, ktorá výrazne (podstatne) vybočovala z trhového priemeru odplát poskytovaných inými subjektmi poskytujúcimi financovanie z vlastných zdrojov. Pokiaľ sa žalobca dovoláva údajov bánk, koná tak v priamom rozpore s ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je ako merítko považovaná odplata obvykle požadovaná na finančnom trhu, t. j. nielen bankami, ale aj inými účastníkmi finančného trhu. Navyše žalobca sa opiera o úrokovú sadzbu stanovenú pre banky, ktorá je samozrejme nižšia; správne by mal prihliadať na úrokovú sadzbu stanovenú pre nebankové, lízingové a iné spoločnosti, pod ktoré spadá aj žalovaný. Je logické, že s ohľadom na výrazne vyššie podnikateľské riziko sú úroky požadované nebankovými veriteľmi vyššie ako obvyklé bankové úroky. Pre zistenie obvyklého úroku pre tento typ pôžičky je nutné zistiť, aká výška úrokov bola požadovaná obdobnými podnikateľskými subjektmi v prípade zmlúv o krátkodobej pôžičke a úvere v určitom období. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobu zamietol, alternatívne žiadal rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

9. Žalobkyňa sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.

10. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) preskúmal vec spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa zásad uvedených v § 379 až § 381 zákona č. 160/2015 Civilného sporového poriadku (ďalej len , bez nariadenia pojednávania. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli súdu. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol vo výroku vecne správne.

11. Základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje Občiansky zákonník v ustanovení § 52. Podľa tohto ustanovenia spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania, alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

12. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Zmluva o úvere zo dňa 12. 05. 2008 uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným túto charakteristiku spĺňa. Žalovaný má v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov a v priebehu konania nebolo žalovaným preukázané, aby úver poskytol žalobkyni za účelom výkonu jej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. S prihliadnutím na možný výskyt zastierania skutočného účelu uzatvorenia zmluvy má v prípade pochybnosti dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ. Existujúce pochybnosti treba odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie, čo znamená, že nespotrebiteľský charakter musí byť preukázaný bezpečne spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti. Všeobecne známou skutočnosťou sú nekalé praktiky žalovaného aplikované pri vyplňovaní základných údajov dlžníka, vrátane účelu poskytnutia finančných prostriedkov. Za daného stavu je dôvodné žalobkyni priznať postavenie spotrebiteľa.

13. účinný v čase uzatvorenia zmluvy úpravu neprijateľných podmienok spotrebiteľských zmlúv neobsahoval. Tento právny predpis v širšom rámci súkromnoprávnej úpravy, ktorej základným všeobecným predpisom je Občiansky zákonník, má postavenie predpisu špeciálneho. Ust. § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka priamo ukladá riešiť otázky Obchodným zákonníkom neupravené podľa predpisov občianskeho práva. V tejto súvislosti je právne významné ust. § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené ani týmto ani iným zákonom sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom im najbližšie. Vychádzajúc z uvedeného v dôsledku nedostatku inej právnej úpravy neprijateľných podmienok pri zmluvách o úvere, ktoré síce boli uzatvorené podľa prísl. ustanovení Obchodného zákonníka, avšak majú spotrebiteľský charakter v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka, je potrebné vychádzať z ust. § 53 Občianskeho zákonníka upravujúceho analogický prípad. Inak by sa minula účinkom do nášho právneho poriadku implementovaná Smernica Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

14. Ako vyplýva z obsahu spisového materiálu na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXX. zo dňa 12. 05. 2008 žalovaný ako nebankový subjekt poskytol žalobkyni úver 40 000 Sk (1 327,76 Eur) za poplatok

- odplatu 34 160 Sk (1 133,90 Eur) s tým, že celkovú čiastku vo výške 74 160 Sk (2 461,66 Eur) žalobkyňa zaplatí žalovanému v 12.splátkach po 6 180 Sk (205,14 Eur). Poplatok z predmetného úveru tak predstavuje 85,40 % navýšenie. Už len samotná táto skutočnosť je zarážajúca a odôvodňujúca zvýšenú pozornosť z hľadiska prvku úžery a vadnosti právneho úkonu.

15. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ale aj Najvyšší súd Českej republiky uzavreli, že nie každá dohoda o úrokoch pri úvere je akceptovateľná (porov. uznesenie NS SR 1MCdo 1/09, rozsudok NS ČR 21Cdo 1484/2004).

16. Najvyšší súd ČR dospel k záveru o rozpore neprimeranej ceny úveru bez ohľadu na to, či dlžník peniaze prevzal alebo rozhodoval sa dobrovoľne. Odvolací súd nemá dôvod na odklon od uvedenej judikatúry najvyššieho súdu. „Nemohou byt žádné pochybnosti o tom, že nepřiměřeně vysoké úroky sjednané při peněžité půjčce sou považovaný za odporující obecně uznávaným pravidlům chování (NS ČR 21Cdo 1484/04).“

17. V prípade žalobkyne, teda úrok predstavoval 377,97 Eur (28,46 % ročne) a administratívny poplatok 755,93 Eur (56,93 % ročne). Odvolací súd túto extrémnu až úžernú odplatu za úver považuje za dôvod neplatnosti dojednania o odplate bez ďalšieho (§ 3, § 39 Občianskeho zákonníka). Tak neprimeraná odplata za úver ohrozuje najmä sociálne slabšie obyvateľstvo a úverový právny úkon za takéto úžerné protiplnenie je ťažko možné podrobiť moderácii. Z celospoločenského hľadiska sú takéto úverové praktiky nebezpečné v súvislosti s neprimeraným úverovým zaťažením obyvateľstva. Pre porovnanie nemecká judikatúra stabilizovala závery o úplnej neplatnosti úveru, ak boli dohodnuté úroky vyššie ako 12 % nad priemer na trhu (BGR AZ: XI. ZR 252/89).

18. Odvolací súd vo svetle komparatistiky poukazuje na viaceré právne úpravy, kde cena úverov spravidla neprevyšuje 20 % (viď. prehľad úrokových stropov v rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3Co 67/2008).

19. Vo vzťahu k samotným nákladom na uzatvorenie a vypracovanie zmluvy, ktoré predstavujú 2/3 poplatku (755,93 Eur) odvolací súd uvádza, že tieto náklady sú sami o sebe neúmerne vysoké. Dojednanie o administratívnom poplatku je vágnym ustanovením, ktoré vôbec nešpecifikuje, o aké konkrétne administratívne činnosti ide.

20. V konaní absentuje dôkaz, že žalobca ako spotrebiteľ bol s jeho podstatou oboznámený, poplatok nie je náležite špecifikovaný a viaže sa na bližšie neurčené náklady na vypracovanie a uzavretie zmluvy spolu so všetkou administratívou s tým spojenou. Podstatou administratívneho poplatku je pridanie bližšie nešpecifikovaných a spotrebiteľovi nevysvetlených nákladov, ktoré nie sú preukázané. Je za hranicou rozumného úsudku, aby poplatok vo výške presahujúcej polovicu sumy poskytnutého úveru sledoval výdavky spojené s administratívnou činnosťou.

21. Zmluvná podmienka v zmluve o úvere zo dňa 12. 05. 2008 - dojednanie administratívneho poplatku nepochybne spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa, oprávňuje dodávateľa na neprimerane vysoké plnenie, a preto je v zmysle generálnej klauzuly uvedenej v § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka a v súvislosti s porušením princípu dobrých mravov neprijateľná.

22. Keďže pre neplatnosť dojednania o odplate mal žalovaný na základe zmluvy právo len na vrátenie sumy zodpovedajúcej poskytnutému úveru, prijatím plnenia od žalobkyne nad tento rozsah došlo na strane žalovaného k bezdôvodnému obohatenia (plnenie bez právneho dôvodu), ktoré je žalovaný povinný v zmysle § 451 Občianskeho zákonníka vydať.

23. K odvolacej námietke, že požadovaný nárok žalobkyne sa stal premlčaný, odvolací súd v zhode s názorom súdu prvej inštancie má za to, že na strane žalovaného v predmetnej veci došlo k vzniku úmyselného bezdôvodného obohatenia, v dôsledku čoho sa inak 3-ročná objektívna premlčacia doba predĺžila na 10 rokov odo dňa, keď k bezdôvodnému obohateniu došlo (§ 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka). V predmetnej veci žalovaný poukazuje na skutočnosť, že so žalobkyňou uzatvoril zmluvu o úvere v zmysle Obchodného zákonníka. K tomu odvolací súd uvádza, že esenciálnou náležitosťou zmluvy o úvere je dojednanie o úroku, tento údaj však v zmluve uvedený nie je. Výšku úrokovej sadzby je možné vyvodiť z výšky poplatku uvedeného v zmluve a počtu splátok v spojení s bodom 3 všeobecných podmienok poskytnutia úveru, čo spôsobuje neprehľadnosť a spotrebiteľovi de facto znemožňuje získať zrozumiteľné náležité informácie o základných podmienkach zmluvného vzťahu, do ktorého vstupuje.

24. Odvolaciemu súdu je z jeho činnosti známe, že žalovaný dlhodobo ignoruje právnu úpravu zameranú na ochranu spotrebiteľov (absencia obligatórnych náležitostí zmluvy, uvádzanie neprijateľných zmluvných podmienok v zmluve, ako napr. rozhodcovská doložka, administratívny poplatok, dohoda o vyplnení zmenky). Uvedené sa nedá hodnotiť inak ako úmyselné konanie zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu. Aj keby súd pripustil, že žalovaný nechcel dojednať zmluvu so žalobcom v snahe získať prospech, ťažko možno uveriť, že žalovaný nevedel, čo môže takýmto konaním spôsobiť a pre prípad, že sa tak stane, že s tým nebol uzrozumený.

25. Zmluva o úvere bola uzavretá dňa 12. 05. 2008. Žalobkyňa právo na vydanie bezdôvodného obohatenia uplatnil žalobou na súde dňa 04. 01. 2016. Z uvedeného vyplýva, že 10 ročná premlčacia doba neuplynula ani od uzavretia zmluvy o úvere. O to viac je odôvodnený záver, že 10 ročná premlčacia doba nemohla uplynúť odo dňa, kedy sa žalovaný voči žalobkyni bezdôvodne obohatil, t.j. od okamihu, kedy prijal od žalobcu plnenie prevyšujúce sumu skutočne čerpaného úveru.

26. V súvislosti s namietaným premlčaním sa preto odvolací súd stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že na strane žalovaného v predmetnej veci došlo k vzniku úmyselného bezdôvodného obohatenia, v dôsledku čoho sa inak 3 ročná objektívna premlčacia doba predĺžila na 10 rokov odo dňa, keď k bezdôvodnému obohateniu došlo (§ 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka).

27. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok v jeho napadnutej časti podľa § 387 ods. 1 ako vecne správny potvrdil.

28. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný v odvolacom konaní úspešný nebol a žalobkyni žiadne trovy nevznikli.

29. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .