Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_9Er-773-2014.pdf
PDF · 74.81 KB
Case nature
Area
Subarea
9Er/773/2014
Uznesenie
Okresný súd Žiar nad Hronom vo veci exekúcie oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35807598, so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, proti povinnému: M. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXX, XXX XX L.Č., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., Exekútorský úrad Bratislava so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, pod značkou N. XXXXX/XX, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu z a s t a v u j e .
odôvodnenie:
1. Dňa Okresný súd Žiar nad Hronom poveril dňa 12.01.2015 súd súdneho exekútora vykonaním exekúcie proti povinnému vymožením pohľadávky oprávneného vo výške 2 312,79 Eur s prísl., trov predchádzajúceho konania vo výške 495,53 € a trov exekúcie a to na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia- rozhodcovského rozsudku vydaného Stálym rozhodcovským súdom zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s, v Bratislave, č.k. SR 01236/14 zo dňa 8.07.2014 a návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 15.11.2014. 2. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.04. 2017, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
3. Dňa 23.12.2015 nadobudla účinnosť novela zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), ktorá zaviedla do Exekučného poriadku nasledovné ustanovenia: 4. 3. Podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona. 5. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú. 6. Podľa § 243f ods. 6 Exekučného poriadku ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie. 7. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.
8. Exekučným titulom v tomto konaní je rozhodcovský rozsudok, ktorým súd priznal oprávnenému nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je označený ako fyzická osoba. Dňa 21.1.2016 bolo súdu doručené vyjadrenie oprávneného k vzniku zmluvného vzťahu medzi ním a povinným, nárok z ktorého bol zabezpečený zmenkou a uplatnený v konaní vedenom Stálym rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. pod sp. zn. SR 01236/14. Z vykonaného dokazovania listinnými dôkazmi (predovšetkým uzavretou zmluvou o úvere zo dňa 15.02.2013) súd zistil, že oprávnený v predmetnom právnom vzťahu pri plnení a uzatváraní zmluvy o úvere s povinným konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, čo mal súd preukázané s ohľadom na predmet činnosti dodávateľa na výpise z obchodného registra, ako aj vzhľadom k tomu, že súdu je z jeho rozhodovacej činnosti známe, že oprávnený v obdobných prípadoch rovnakého druhu a neurčitého počtu vystupuje opätovne. Oprávnený svojim konaním a postavením v predmetnom zmluvnom vzťahu bez akýchkoľvek pochybností naplnil zákonnú definíciu dodávateľa tak, ako je uvedená v § 52 odsek 3 Občianskeho zákonníka, pričom zmluvu uzatvoril s dlžníčkou, ktorá je povinná v predmetnom exekučnom konaní. 9. Vo všeobecnosti každá zmluva obsahuje ako svoju podstatnú náležitosť vymedzenie predmetu zmluvy a označenie zmluvných strán. Z obsahu zmluvy o úvere súd zistil, že zmluvná strana - dlžník je označená údajmi ako meno, priezvisko, obchodné meno, miesto podnikania a identifikačné číslo. V zmluve o úvere je zároveň údaj o čísle živnostenského registra. Uvedené údaje sú nepochybne zistiteľné zo živnostenského registra (aj z údajov na webovom sídle zrsr.sk). Pokiaľ ide o označenie dlžníka číslom občianskeho preukazu a rodným číslom, tieto údaje nie je možné zistiť z verejnej časti živnostenského registra, ani z osvedčenia o živnostenskom oprávnení. Tieto údaje je možné zistiť len z občianskeho preukazu, prípadne z iných verejných listín, ktoré však svojho držiteľa neidentifikujú ako podnikateľa, ale ako fyzickú osobu. Takéto duplicitné označenie zmluvnej strany je podľa názoru súdu nejednoznačné, a ani výkladom zmluvy o úvere nie je možné určiť, ktoré označenie dlžníka by malo mať prednosť, keďže nejde o vzťah individuálne dojednaného zmluvného ustanovenia. Zo znenia zmluvy o úvere (predovšetkým z jej grafickej úpravy) je však možné dospieť k záveru, že predmetná zmluva o úvere tvorí vopred predtlačený formulár, ktorý používa oprávnený ako veriteľ pri svojej podnikateľskej činnosti opakovane, návrh zmluvy bol teda vytvorený veriteľom a dlžník k nemu len „pristúpil“. Platí teda všeobecne platný princíp, podľa ktorého ak sú v zmluve použité formulácie a pojmy, ktoré možno vykladať rozdielne, javí sa byť spravodlivým vykladať ich v neprospech toho, kto ich do zmluvy uložil. Zmyslom tohto princípu je neumožniť strane naformulovať v zmluve ustanovenia pripúšťajúce rozdielny výklad a následne v zlej viere využiť mnohoznačnosti použitých zmluvných ustanovení na úkor záujmov druhej zmluvnej strany. 10. V prejednávanej exekučnej veci (preskúmaním predložených zmluvných listín) nebol preukázaný jednoznačný záver o nespotrebiteľskom charaktere zmluvy o úvere, logicky nemožno vyvodiť z uvedeného právneho a skutkového stavu iné závery ako také, že predmetná zmluva má spotrebiteľský charakter alebo ho môže mať. V prípade ak zmluva má spotrebiteľský charakter je situácia ohľadom aplikácie ustanovení zmluvného spotrebiteľského práva jednoznačná. V kontexte právnej úpravy obsiahnutej v § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka je podľa presvedčenia súdu logicky vylúčené, aby tá istá zmluva uzatvorená medzi tými istými účastníkmi mala pre účely posudzovania neprijateľných podmienok spotrebiteľský, a zároveň aj nespotrebiteľský charakter. Pokiaľ by však zmluva mohla mať spotrebiteľský charakter (§ 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka), a teda existuje pochybnosť, zákonodarca uvedenú situáciu rieši ustanovením § 54 odsek 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Vzhľadom na uvedené súd dospel k názoru, že na právny vzťah medzi oprávneným a povinným je potrebné aplikovať ustanovenia § 52 až 54 Občianskeho zákonníka.
11. Podľa § 17 ods. 3 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, účinného od 1.1.2011 do 30.4.2014, v súvislosti s poskytovaním spotrebiteľského úveru nemožno splniť dlh alebo zabezpečiť jeho splnenie zmenkou alebo šekom.
12. Z predloženej kópie zmenky vyplýva, že zmenka bola vyplnená po zosplatnení dlžnej sumy dňa 10.02.2014, t. j. v čase účinnosti vyššie uvedeného ustanovenia zák. č. 129/2010 Z. z.
13. Na základe vyššie uvedených skutočností s ohľadom na vyššie citované ustanovenia súd dospel k záveru, že pri vydaní rozhodnutia, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie. nebolo prihliadnuté na neprípustnosť, resp. obmedzenie alebo použitia zmenky. Z tohto dôvodu súd exekúciu v súlade s ustanovením § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku zastavil.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje (§ 58 ods. 5 Exekučného poriadku a § 357 písm. m) C.s.p.).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 359 Civilného sporového poriadku).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.