Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_18C-96-2015.pdf
PDF · 77.64 KB
Case nature
Area
Subarea
18C/96/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra sudkyňou JUDr. Marianou Podbehlou v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., IČO: 31575951, Hodžova 11, 010 11 Žilina proti žalovanému: H. L., nar. XX.X.XXXX, J. XXXX/XX, XXX XX Y., o zaplatenie 1006,24 .-eur s prísl. takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 543,63.-eur do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Vo zvyšku súd žalobu zamieta. Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
odôvodnenie:
1.Žalobca sa písomne podanou žalobou zo dňa 20.2.2015 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 1.006,24.-eur istiny s prísl.
2.Na pojednávanie sa nedostavili strany sporu, súd podľa § 180 CSP pojednával v ich neprítomnosti.
3.Súd sa vo veci oboznámil so žalobou, Zmluvou o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb, s Dodatkom k zmluve o účte, s návrhom majiteľa účtu na povolené prečerpanie na osobnom účte, všeobecnými obchodnými podmienkami, výpismi z účtov, s výškou úrokových sadzieb, správami o pobyte žalovaného a zistil nasledovný skutkový stav :
4.Dňa 30.7.2007 bola medzi Dexiou banka Slovensko a.s. a žalovaným uzatvorená Zmluva o poskytovaní bankových produktov a služieb. Na základe predmetnej zmluvy žalobca zriadil a viedol pre žalovaného rastový osobný účet 3013935001 a žalovanému bola poskytnutá platobná karta s denným limitom 5.000.-Sk. K predmetnej zmluve bol dňa 30.7.2007 uzatvorený Dodatok k zmluve o účte-bonus/ zľava. Dňa 9.12.2011 prišlo k vypovedaniu zmluvy z dôvodu porušenia podmienok.
5.Podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.
6.Podľa § 708 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa. Na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma.
7.Podľa § 716 ods. 1, 2, 3 Obchodného zákonníka, zmluvou o vkladovom účte sa zaväzuje banka zriadiť tento účet pre jeho majiteľa v určitej mene a platiť z peňažných prostriedkov na účte úroky a majiteľ účtu
sa zaväzuje vložiť na účet peňažné prostriedky a prenechať ich využitie banke. Ak nie je mena v zmluve určená, platí, že sa účet zriaďuje v eurách. Na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma.
8.Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
9.Podľa § 503 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú. Ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.
10.Podľa § 369 ods. 1, 2, 3 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
11.Podľa § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
12.Podľa § 53 ods. 1, 5, 6 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.
13.Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
14.Vykonaním dokazovaním súd zistil, že medzi stranami sporu bola uzatvorená Zmluva o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb a to dňa 30.7.2007, na základe ktorej bol žalovanému zriadený osobný účet č. 3013935001. Dňa 17.9.2008 uzatvorili strany sporu zmluvu o poskytovaní služby "Povolené prečerpanie na osobnom účte", na základe ktorej bolo žalovanému poskytnuté povolenie prečerpania na tomto osobnom účte, čo vyplýva aj z výpisu z účtu žalovaného. Žalovanému poskytnutá služba Povolené prečerpanie na účte predstavuje nesplátkový úverový produkt, teda existujú iba kreditné operácie predstavujúce priebežné splácanie podľa úverového rámca a debetné operácie predstavujúce čerpanie úverového rámca. Pre porušenie zmluvných podmienok bolo žalovanému zaslané odstúpenie od zmluvy podaním zo dňa 9.12.2011. Nakoľko žalovaný debetný zostatok napriek výzve doposiaľ neuhradil, súd mu uložil túto povinnosť v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení a uložil mu zaplatiť žalobcovi debetný zostatok spolu vo výške 543,63.-eur, čo predstavuje rozdiel medzi debetnými a kreditnými obratmi vykonanými na účte žalovaného.
15. Vo zvyšku súd žalobu zamietol, nakoľko žalobcovi zmluvný úrok odo dňa účinkov zosplatnenia nepatrí. Súd pritom vychádza z uznesenia ÚS IV. 476/2012 z 18.9.2012, v zmysle ktorého Ústavný súd SR odobril názor odvolacieho a prvostupňového súdu, podľa ktorého veriteľovi patria úroky len do splatnosti dlhu, následne sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný platiť iba úroky z omeškania ( 4Obo 143/1998). Veriteľ má právo na zaplatenie zmluvných úrokov len do vyhlásenia predčasnej splatnosti s tým, že následne už právo na dohodnutý úrok z úveru nevzniká, iba právo na úrok z omeškania. V opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťažovaniu v podobe úrokov z úveru, ako i úrokov z omeškania, čo spôsobuje značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi. ÚS SR v citovanom ustanovení konštatuje, že by namietané rozhodnutie bolo možné považovať za svojvoľné, alebo zjavne neodôvodnené, resp., že by popieralo zmysel práva na súdnu ochranu. Súd preto uplatnenú sumu vo výške 462,21.-eur ako vyčíslený úrok nepovažoval za dôvodne podanú, pretože výška úroku bola i neprimeraná a v rozpore s dobrými mravmi.
16.O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 2 CSP a náhradu trov konania pomerne rozdelil. Žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 1006,24.-eur (100%) úspešný bol v časti zaplatenia sumy 543,63.-eur (54%), úspech žalovaného bol 46%. Keďže úspech strán bol približne rovnaký, rozhodol súd tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Nitra v dvoch vyhotoveniach. V prípade, že si povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 365CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.