Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5Csp-39-2017.pdf
PDF · 78.5 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BN-5Csp/39/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bánovce nad Bebravou v konaní pred sudcom Mgr. Markom Anovčinom v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, Pajštúnska 5, Bratislava, zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., IČO: 36 613 843, Pajštúnska 5, Bratislava, proti žalovanému: L. J., nar. XX.XX.XXXX, T. XXX/XX, D., o zaplatenie 436,64 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a.
II. Žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou dňa 30.03.2017 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 436,64 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 406,29 eur od 24.10.2015 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 23.10.2015 uzatvorenej medzi spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s., IČO: 00151653 (ďalej aj len „banka“) a žalobcom mu banka postúpila pohľadávku voči žalovanému. Banka a žalovaný uzatvorili dňa 19.08.2013 Z. č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej banka poskytla žalovanému peňažné prostriedky. Pohľadávka žalobcu ku dňu postúpenia predstavovala sumu 436,64 eur, ktorá pozostávala z istiny 406,29 eur a úroku z omeškania 30,35 eur. Žalobca si uplatnil sumu, ktorá zodpovedá súčtu istiny a uvedeného úroku z omeškania spolu s úrokom z omeškania odo dňa nasledujúceho po dni účinnosti postúpenia pohľadávky. Na preukázanie svojho nároku žalobca označil a predložil listinné dôkazy, a to Návrh na uzatvorenie Zmluvy o kreditnej karte, prijatie návrhu na uzatvorenie Zmluvy o kreditnej karte, obchodné podmienky banky pre kreditné karty, oznámenie banky o postúpení pohľadávky, Zmluvu o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/CE, výzvu žalobcu a pokus o zmier.
2. Podaním zo dňa 10.05.2017, doručeným súdu dňa 22.05.2017, žalobca špecifikoval žalovanú sumu a spolu s týmto podaním predložil výzvu banky zo dňa 12.08.2014 a prehľad transakcií od 01.01.2011 do 02.05.2017.
3. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril. Keďže v tejto veci ide o spotrebiteľský spor medzi dodávateľom (žalobcom) a spotrebiteľom (žalovaným), ktorý vyplýva zo spotrebiteľskej zmluvy a zároveň hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000,- eur, pričom ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci a skutkové tvrdenia strán nie sú sporné, súd na prejednanie sporu nenariaďoval pojednávanie a dňa 18.07.2017 vo veci verejne vyhlásil rozsudok.
4. Súd sa oboznámil s písomnými podaniami žalobcu a ním predloženými, vyššie označenými dôkazmi, z ktorých zistil, že banka uzatvorila dňa 19.08.2013 so žalovaným Zmluvu o kreditnej karte, predmetom ktorej bolo poskytnutie spotrebiteľského revolvingového úveru 300,- eur bankou žalovanému. Dňa
12.08.2014 vyhotovila banka výzvu adresovanú žalovanému, podľa ktorej je žalovaný v omeškaní so splácaním pohľadávky banky z uvedenej zmluvy ku dňu 31.07.2014 vo výške 411,48 eur a vyzýva ho na zaplatenie dlžnej sumy do 15 dní od doručenia výzvy. Dňa 23.10.2015 uzatvorila banka ako postupca a žalobca ako postupník Zmluvu o postúpení pohľadávok č. 1237/2015/CE, predmetom ktorej okrem iného bolo postúpenie pohľadávky banky voči žalovanému žalobcovi, a to pohľadávky z uvedeného úveru v sume 436,64 eur s príslušenstvom. Dňa 30.10.2015 vyhotovila banka oznámenie o postúpení pohľadávky adresované žalovanému, ktorým mu oznamuje, že pohľadávku voči nemu z uvedeného úveru postúpila na základe zmluvy o postúpení pohľadávok č. 1237/2015/CE zo dňa 23.10.2015 žalobcovi. Oznámenie podľa poštového podacieho hárku zaslal žalovanému žalobca dňa 12.11.2015.
5. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení ku dňu 19.08.2013 (ďalej len ako „zákon o spotrebiteľských úveroch“) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
6. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v znení do 31.10.2015 - v čase uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávok; ďalej len Zákon o bankách), ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
7. Z vykonaného dokazovania nebola preukázaná vecná aktívna legitimácia žalobcu, keď žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že medzi ním a bankou bola platne uzatvorená zmluva o postúpení pohľadávky banky voči žalovanému, a preto súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Banka uzatvorila so žalovaným zmluvu o spotrebiteľskom úvere a na jej základe poskytla žalovanému spotrebiteľský úver, ktorý žalovaný nesplatil. Banka mohla svoju pohľadávku v zmysle citovaného ustanovenia Zákona o bankách z úverovej zmluvy voči žalovanému postúpiť inému subjektu iba v prípade, že žalovaný bol s úhradou pohľadávky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní po tom, čo ho banka písomne vyzvala na úhradu pohľadávky. Uvedené predpoklady sú zákonnými predpokladmi pre platné postúpenie pohľadávky banky a musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky. Z vykonaného dokazovania nebolo preukázané splnenie týchto predpokladov. Z vykonaného dokazovania nebolo preukázané, že by bol žalovaný v omeškaní viac ako 90 kalendárnych dní aj po výzve banky, keď nebolo preukázané, že banka žalovaného vôbec na úhradu pohľadávky vyzvala. Žalobca síce predložil ako dôkaz výzvu banky zo dňa 12.08.2014 adresovanú žalovanému, podľa ktorej banka žalovaného vyzýva na uhradenie pohľadávky, žalobca však neoznačil a nepredložil žiaden dôkaz, ktorým by preukazoval, že táto výzva sa stala účinnou, teda že bola bankou žalovanému riadne doručená a kedy bola doručená, aby bolo možné jednoznačne ustáliť, že žalovaný bol pred postúpením pohľadávky riadne vyzvaný na úhradu pohľadávky banky a zároveň od doručenia výzvy do dňa postúpenia pohľadávky márne uplynula lehota 90 dní. Na základe uvedených dôvodov súd nemal spoľahlivo preukázanú vecnú aktívnu legitimáciu žalobcu, teda skutočnosť, že by uplatnený nárok vyplýval žalobcovi z hmotného práva, a preto súd žalobu zamietol.
8. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
9. Súd žalobu v celom rozsahu zamietol, a preto by v zmysle citovaného ustanovenia CSP patrila žalovanému náhrada trov konania voči žalobcovi, no súd mu ju nepriznal, keďže žalovaný si náhradu trov konania neuplatnil.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia tohto rozsudku na Okresnom súde Bánovce nad Bebravou. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.