Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6Co-533-2016.pdf
PDF · 134.67 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/533/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Bajzovej a členiek senátu JUDr. Stanislavy Markovej a Mgr. Martiny Trnavskej v právnej veci žalobcu: S. C., nar. XX.XX.XXXX, občana I. republiky, bytom D. nad D., I. XXXX/X, právne zastúpeného : N. T., advokátom, so sídlom D. nad D., R. XXXX/XX, proti žalovanému: N. C., nar. XX.XX.XXXX, občanovi I. republiky, bytom Q. XXX, H. nad C., právne zastúpenému: Mgr. W. B., advokátom so sídlom N., L. XX, o zaplatenie 1.659,70 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č.k. 11C/36/2012-218, zo dňa 17. decembra 2015, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým, v záhlaví identifikovaným rozsudkom, súd prvej inštancie zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 1.659,70 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne od 01.06.2010 do zaplatenia do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca žalobným návrhom žiadal, aby bol žalovaný zaviazaný titulom vydania bezdôvodného obohatenia zaplatiť mu sumu 1.659,70 eur s príslušným úrokom z omeškania a náhradu trov konania dôvodiac, že so žalovaným uzavrel zmluvu o budúcej zmluve, v ktorej sa žalobca zaviazal previesť na žalovaného členský podiel a s ním spojené členské práva a povinnosti v bytovom družstve viažuce sa k bytu č. XX na X. poschodí na ul. U. XXXX/XX v D. nad D., a to najneskôr do 22.06.2007. Súčasne s uzavretím zmluvy o budúcej zmluve, vyplatil žalobca žalovanému zálohu na kúpnu cenu 50.000,- Sk, ktorú sa žalovaný zaviazal vrátiť, pokiaľ kúpnu zmluvu odmietne uzavrieť napriek pripravenosti žalobcu, zaplatiť kúpnu cenu. Kúpna zmluva medzi účastníkmi zmluvy v dohodnutom čase uzavretá nebola. Žalovaný dokonca zmaril jej uzavretie prevodom dotknutých členských práv a povinností na tretiu osobu. Dôvod poskytnutej zálohy na kúpnu cenu tým odpadol a záloha sa stala bezdôvodným obohatením na strane žalobcu. Poskytnutá záloha sa stala bezdôvodným obohatením na strane žalovaného v okamžiku, keď tento vytvoril situáciu, z ktorej bolo zrejmé, že k prevodu už nedôjde, čo bolo dňom 09.04.2009, kedy nadobudol právoplatnosť rozsudok Okresného súdu Trnava, ktorým bol nadobúdací titul žalovaného k členskému podielu určený za neplatný. Až od tohto okamžiku sa z poskytnutej zálohy stalo bezdôvodné obohatenie a začala plynúť objektívna premlčacia doba. Súčasne týmto okamžikom začala plynúť i subjektívna premlčacia doba, pretože až vtedy sa žalobca dozvedel, že k prevodu nedôjde. Avšak aj v prípade, ak by sa záloha stala bezdôvodným obohatením prevodom členského podielu zo žalovaného na tretiu osobu (01.08.2007) objektívna premlčacia doba neuplynula, pretože zo strany žalovaného ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie. Úmysel obohatiť sa odvodzuje žalobca zo skutočnosti, že žalovaný prevzal zálohu a uzavrel
zmluvu o budúcej zmluve v čase, kedy bol prevod členského podielu blokovaný políciou a súčasne sa viedlo konanie o neplatnosť nadobúdacieho titulu žalovaného k predmetnému členskému podielu. Žalovaným požadovaná zmluvná pokuta nebola dojednaná platne pre absenciu výšky kúpnej ceny v zmluve o budúcej zmluve a nároky žalovaného uplatnené z tohto titulu sú nedôvodné.
3. Žalovaný nespochybňoval, že so žalobcom uzavrel zmluvu o budúcej kúpnej zmluve s obsahom tvrdeným žalobcom a prvotne tiež to, že od žalobcu prevzal zálohu na kúpnu cenu. V ostatnom však považoval tvrdenia žalobcu za nepravdivé. K neuzavretiu kúpnej zmluvy podľa žalovaného nedošlo z dôvodov na jeho strane, ale z dôvodov na strane žalobcu, ktorý nemal finančné prostriedky na kúpu členského podielu a o byt nemal viac záujem. Nárok na vrátenie zálohy tým nebol daný a naopak, vznikol tým nárok žalovaného na zaplatenie zmluvnej pokuty od žalobcu dohodnutej pre tento prípad, a to vo výške 50.000,- Sk. Zaplatenie zmluvnej pokuty žalovaný od žalobcu viackrát žiadal, až napokon z dôvodu právnej istoty započítal svoj nárok na zmluvnú pokutu s údajným nárokom žalobcu na vrátenie zálohy. V rámci svojej obrany vzniesol žalovaný tiež námietku premlčania, uplatnené právo považoval za premlčané pre uplynutie subjektívnej i objektívnej premlčacej doby podľa § 107 Občianskeho zákonníka.
4. Na zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval ust. § 451 ods. 1, 2, § 498, § 101, § 107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka s odkazom na ktoré uplatnený nárok na vrátenie zaplateného preddavku vo výške 1.659,70 eur poskytnutého žalovanému so zamýšľanou kúpou nehnuteľnosti
- bytu č. XX na X. poschodí na ul. U. XXXX/XX v D. nad D., ktorá sa však nerealizovala, po právnej stránke posúdil ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia získaného plnením, ktorého právny dôvod odpadol (§ 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Vychádzal zo skutkových zistení v prejednávanej veci, spočívajúcich v tom, že strany jednali o predaji predmetných nehnuteľností, teda aj uvažovali o uzatvorení kúpnej zmluvy, v súvislosti s čím žalobca preddavok na kúpnu cenu žalovanému zaplatil a to prostredníctvom svedkyne Z. K., ktorá túto skutočnosť vo svojej výpovedi potvrdila. Keďže nedošlo k uzavretiu kúpnej zmluvy, má žalobca, ktorý preddavok poskytol, právo na jeho vrátenie, inak by sa druhá strana bezdôvodne obohatila, lebo právny dôvod, na základe ktorého bola záloha na budúcu kúpu prijatá, odpadol. Žalovaným vznesenú námietku premlčania vyhodnotil súd ako nedôvodnú. Pre stanovenie počiatku plynutia objektívnej premlčacej doby v zmysle § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka je rozhodujúci okamžik, kedy bezdôvodné obohatenie vzniklo. K začatiu plynutia subjektívnej premlčacej doby podľa ustanovenia § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka nemôže dôjsť skôr, než bezdôvodné obohatenie vznikne. Subjektívna premlčacia doba preto môže začať plynúť najskôr začiatkom objektívnej premlčacej doby. Bezdôvodné obohatenie získané plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol (§ 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka), vzniká okamžikom, kedy odpadol právny dôvod už poskytnutého plnenia. Ak teda v súvislosti so zamýšľanou kúpou predmetných nehnuteľností žalobca zaplatil žalovanému peňažnú čiastku vo výške 1. 659,70 eur prostredníctvom svedkyne Z. K., ktorá na základe žiadosti žalovaného a v jeho prospech túto čiastku prijala ako preddavok (zálohu) na budúce plnenia zo zamýšľanej kúpnej zmluvy, stala sa táto bezdôvodným obohatením vo chvíli, kedy žalovaný vytvoril stav z ktorého bolo zrejmé, že kúpa nebude realizovaná, teda prevodom členských práv na p. K., ku ktorému došlo dňom 01.08.2007. Až týmto okamžikom odpadol právny dôvod, na základe ktorého žalobca mal plniť žalovanému. Vykonaným dokazovaním sa nepodarilo bezpečne a jednoznačne zistiť, kedy sa žalobca dozvedel, že uvažovaná kúpa nebude uskutočnená, pretože až týmto okamihom začína plynúť (v danom prípade) subjektívna premlčacia doba na vrátenie zálohy (teda nie už odo dňa jej odovzdania). Žalobca, ako aj jeho manželka J. sa dozvedeli o výsledku konania vedeného Okresným súdom Trnava pod sp. zn. 16C/35/2008 koncom marca, alebo začiatkom apríla 2009, kedy bola jednoznačne vyjasnená situácia ohľadom prevodu členských práv a povinností k predmetnému bytu, teda až v danom období mohol žalobca zistiť, kto sa na jeho úkor obohatil. Žalobca mal sťaženú situáciu aj z toho dôvodu, že príjmový pokladničný doklad preukazujúci poskytnutie preddavku zo dňa 17.05.2007 bol vystavený v mene príjemcu M-M R., spol. s r.o.. Dôvody a okolnosti vystavenia príjmového pokladničného dokladu, ako aj odovzdania preddavku žalovanému boli zistené až z výpovede svedkyne Z. K.. Vychádzajúc z vyššie uvedeného mal súd za to, že nedošlo ani k uplynutiu subjektívnej premlčacej doby vo vzťahu k uplatnenému nároku, z ktorého dôvodu ho vyhodnotil ako dôvodný a žalovaného zaviazal vrátiť žalovanému získané bezdôvodné obohatenie vo výške 1.659,70 eur. Keďže žalovaný riadne a včas nevrátil získané bezdôvodné obohatenie, dostal sa v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka s plnením do omeškania, a to dňom nasledujúcim po lehote určenej vo výzve na vrátenie získaného bezdôvodného obohatenia. Základná úroková sadzba ECB platná ku dňu splatnosti bola vo výške 1 %. Keďže súd považoval žalobu za dôvodnú aj v tejto časti, uložil žalovanému zaplatiť tiež úrok z omeškania vo výške určenej v zmysle § 3 ods. 1 v spojení s § 10c nariadenia vlády
SR č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.01.2013. O povinnosti žalovaného plniť žalobcovi rozhodol v súlade s § 160 ods. 1 veta prvá O.s.p. do troch dní od právoplatnosti rozsudku, keďže nezistil dôvody na určenie dlhšej lehoty.
5. Súčasne si súd vymienil, že o náhrade trov štátu a náhrade trov konania strán rozhodne po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku vo veci samej v súlade s § 151 ods. 1 veta prvá O.s.p..
6. Rozsudok súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote odvolaním napadol žalovaný, prostredníctvom svojho právneho zástupcu, navrhujúc odvolaciemu súdu jeho zmenu a to tak, že žaloba bude v celom rozsahu zamietnutá a jemu bude priznaná náhrada trov tak prvostupňového, ako aj odvolacieho konania, prípadne navrhoval, aby napadnutý rozsudok bol v celom rozsahu zrušený a vec bola vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uplatňujúc dôvody na odvolanie uvedené v ust. § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ OSP (nesprávne skutkové a právne závery), nerozporoval uzavretie zmluvy o budúcej kúpnej zmluve so žalobcom, ktorou sa zaviazal, že do dňa 22.06.2007 uzavrie s týmto zmluvu o prevode členských práv a povinností k dotknutému bytu, avšak pre prípad, že žalobca nepreukáže do 22.06.2007, že má k dispozícií finančnú sumu na zaplatenie kúpnej ceny, ako odplaty za prevod členských práv a povinností, tak tento sa súčasne zaviazal, že žalovanému zaplatí zmluvnú pokutu vo výške 50.000,- Sk. Dňa 22.06.2007 za prítomnosti svedka T. N. (ktorého účasť na pojednávaní chce zabezpečiť) vyzval žalobcu pred D. družstvom D. nad D., aby s ním uzavrel dohodnutú zmluvu o prevode členských práv a povinností a tiež ho vyzval, aby mu zaplatil dohodnutú sumu za prevod členských práv a povinností. Žalobca mu však oznámil, že nemá peniaze a o byt nemá záujem. On ho niekoľkokrát navštívil v mesiaci jún 2007 s výzvou na zaplatenie zmluvnej pokuty, naposledy tak urobil dňa 30.06.2007 a keďže ani dovtedy menovaný nemal prostriedky na úhradu zmluvnej pokuty, oznámil mu, že túto z dôvodu opatrnosti započítava s jeho údajným nárokom na vrátenie poskytnutej zálohy. Žalovaný sa nezaviazal, že poskytnutú zálohu žalobcovi vráti, ak nedôjde k uzavretiu dohodnutej zmluvy. Zaviazal sa k jej vráteniu len pre prípad, že v stanovenej lehote on sám dohodnutú zmluvu odmietne, k čomu však nedošlo. On mal záujem a vôľu členské práva na žalobcu previesť. K realizácii dohodnutej zmluvy nedošlo výlučne z dôvodov na strane žalobcu. Jeho pohľadávka na zaplatenie zmluvnej pokuty sa stretla so žalobcovou údajnou pohľadávkou na vrátenie poskytnutej zálohy dňa 23.07.2007. Dňa 30.07.2007 urobil voči žalobcovi prejav smerujúci k započítaniu. Z uvedeného dôvodu nemá vedomosť o tom, že by sa voči žalobcovi mal bezdôvodne obohatiť a to ani úmyselne, ani neúmyselne. Tým, že svoju pohľadávku na zaplatenie zmluvnej pokuty započítal, jeho záväzok zanikol. Nebolo preukázané, že by skutočne obdržal od žalobcu sumu 50.000,- Sk. Nemá vedomosť o tom, že by mu túto sumu Z. K. odovzdala. Domnieva sa, že menovaná túto sumu zadržala, nakoľko mala slúžiť ako jej odmena za sprostredkovanie prevodu členských práv a povinností na žalobcu. Žaloba o vydanie bezdôvodného obohatenia bola súdu doručená dňa 30.12.2010, teda po uplynutí tak objektívnej dvojročnej, ako aj subjektívnej trojročnej premlčacej doby. Keďže si žalobca svoj nárok neuplatnil riadne a včas, tento je premlčaný. Cieľom žalovaného nebolo ponechať si poskytnutú zálohu, ale chcel previesť predmetné členské práva a povinnosti k dotknutému bytu, ale práve konaním žalobcu bolo spôsobené, že k uzavretiu kúpnej zmluvy nedošlo. Za právne najvýznamnejšiu považoval skutočnosť, že svedkyňa J. na pojednávaní dňa 28.05.2015 jednoznačne uviedla, že o prevode členských práv a povinností zo žalovaného na tretiu osobu sa dozvedela náhodne, pravdepodobne až po predaji svokrinho bytu, po odovzdaní zálohy a podpísaní zmluvy. Výslovne tiež uviedla, že prvýkrát vyzvali žalovaného na vrátenie zálohy za odplatu za prevod členských práv a povinností v septembri, alebo v októbri 2007, z čoho je zrejmé, že najneskôr v októbri 2007, už nemal žalovaný záujem na uzavretí predmetnej zmluvy a teda subjektívna premlčacia doba začala plynúť najneskôr 01.11.2007. Uvedené je v súlade aj so zabezpečeným dôkazom a to listinou o vzájomnej dohode o prevode členských práv medzi žalovaným a C. K. zo dňa 01.08.2007, s ktorou je výzva žalobcu na vrátenie zaplatenej zálohy z októbra 2007 v plnom súlade.
7. Žalobca nevyužil svoje právo písomne sa vyjadriť k podanému odvolaniu.
8. Od 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. (O.s.p.) v znení neskorších predpisov.
9. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom jeho účinnosti.
10. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
11. Odvolací súd, ktorý pristúpil k rozhodovaniu v tejto veci po 01.07.2016, postupoval v odvolacom konaní v súlade s prechodným ustanovením § 470 ods. 1 CSP podľa tohto zákona, pričom v súlade s § 470 ods. 2 CSP posudzoval procesné podmienky podľa právneho stavu existujúceho v čase rozhodnutia veci súdom prvej inštancie a odvolania podaného za platnosti a účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len O.s.p.). Odvolací súd tak rešpektuje základné princípy CSP o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených záujmov a naplnenie princípu právnej istoty odvolacieho konania, ktoré začalo za platnosti a účinnosti skoršej úpravy procesného práva (článok 2 ods. 1, 2 CSP).
12. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana v spore, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané podľa § 359 a § 262 ods. 1 CSP, že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 127 ods. 1 CSP aj náležitosti podľa § 363 CSP s uvedením dôvodov odvolania vo veci samej, vykonal preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania.
13. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, keďže v danej veci nebolo potrebné zopakovať, alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.
14. Odvolací súd za aplikácie § 380 ods. 2 CSP z úradnej povinnosti predovšetkým posudzoval, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré prechádzalo rozhodnutiu vo veci a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. a/, rovnako ani podľa písm. b/ uvedeného ust. CSP. Postupom súdu prvej inštancie nedošlo k odňatiu možnosti stranám sporu konať pred súdom, od 01.07.2016 k takému nesprávnemu procesnému postupu, ktorý by znemožnil stranám uskutočňovať im patriace procesné práva v takej miere, že by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a nebola zistená ani žiadna tzv. iná vada konania, spôsobilá viesť k záveru, že jej následkom došlo k nesprávnemu rozhodnutiu vo veci.
15. Posúdením obsahu odvolania, považoval odvolací súd za podstatné odvolacie námietky žalovaného, a to jeho tvrdenia o tom, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil (ne)účinnosť ním vznesenej námietky premlčania uplatneného nároku žalobcu, ktorý naviac zanikol započítaním, nesprávnosť ktorých skutkových a právnych záverov, viedla podľa jeho názoru k naplneniu dôvodov na odvolanie, uvedených v ust. § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p. - teraz § 365 ods. 1 písm. f/, h/ CSP. 16. Nesprávny skutkový záver je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd prvej inštancie nepostupuje pri hodnotení dôkazov podľa § 132 O.s.p. (teraz § 191 CSP). Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Pri hodnotení dôkazov v súdnom konaní platí zásada voľného hodnotenia dôkazov sudcom z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť súdu prvej inštancie len v prípade, ak by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, alebo prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré neboli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že v hodnotení dôkazov, či poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán, alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo vierohodnosti, je logický rozpor. Odvolacím dôvodom podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p., možno teda napadnúť výsledok činnosti súdu pri hodnotení dôkazov, na nesprávnosť ktorého je možné usudzovať len zo spôsobu, ako k nemu súd dospel. Ak nie je možné súdu v tomto smere vytknúť žiadne pochybenie, nie je možné ani polemizovať s jeho skutkovými závermi.
17. Nesprávne právne posúdenie veci je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd pochybí pri aplikácii práva na zistený skutkový stav, teda prípad, kedy bol skutkový stav posúdený podľa iného právneho predpisu, než ktorý správne mal byť použitý, alebo ak síce bol aplikovaný správne určený právny predpis, ale súd ho nesprávne interpretoval (nesprávne vyložil podmienky všeobecne vyjadrené v hypotéze právnej normy a v dôsledku toho nesprávne aplikoval vlastné pravidlo, stanovené dispozíciou právnej normy).
18. Vyššie uvedené odvolacie námietky žalovaného, vyhodnotil odvolací súd ako neopodstatnené, bez opory v zistenom a ustálenom skutkovom stave a v následnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie dostatočným spôsobom, dostatočne sa zaoberal tvrdeniami a dôkazmi strán v spore, dôkazy vyhodnotil v súlade so zásadami podľa § 191 CSP (do 30.06.2016 podľa § 132 O.s.p.) a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver, keď zaplatený preddavok vo výške 1.659,70 eur poskytnutý žalovanému v súvislosti so zamýšľanou kúpou dotknutej nehnuteľnosti, ktorá sa však nerealizovala, po právnej stránke posúdil ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia získaného plnením, ktorého právny dôvod odpadol (§ 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka) a vychádzajúc zo správneho záveru o neúčinne vznesenej námietke premlčania tohto nároku, na jeho zaplatenie spolu s príslušným úrokom z omeškania žalovaného zaviazal. Žalovaným produkované odvolacie námietky v tomto smere sú v zásade totožné s námietkami, ktoré žalobca prezentoval už v konaní pred súdom prvej inštancie a s ktorými sa súd prvej inštancie dostatočne vysporiadal v odôvodnení svojho rozsudku. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie tiež dostatočne odôvodnil v súlade s požiadavkami § 220 ods. 2 CSP (do 30.6.2016 podľa § 157 ods. 2 OSP). Odvolací súd sa v tomto smere stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 CSP).
19. Na zdôraznenie správnosti a vo vzťahu k odvolacím námietkam žalovaného odvolací súd dodáva nasledovné:
20. Predmetom posudzovanej veci je nárok žalobcu na vrátenie ním zaplateného preddavku žalovanému vo výške 1.659,70 eur, v súvislosti so zamýšľanou kúpou nehnuteľnosti - bytu č. XX na X. poschodí na ul. U. XXXX/XX v D. nad D., ktorá kúpa sa nerealizovala.
21. Podľa ust. § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
22. Podľa ust. § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
23. Podľa ust. § 498 Občianskeho zákonníka na to, čo dal pred uzatvorením zmluvy niektorý účastník, hľadí sa ako na preddavok.
24. Súd prvej inštancie predovšetkým správne vychádzajúc z ustanovenia § 498 Občianskeho zákonníka a skutkových zistení spočívajúcich v tom, že strany nesporne spolu jednali o uzavretí kúpnej zmluvy, predmetom ktorej mal byť prevod vlastníckeho práva k dotknutým nehnuteľnostiam na žalobcu, pred uzatvorením ktorej žalobca poskytol žalovanému v súvislosti s ňou plnenie v žalobou nárokovanej výške, posúdil toto plnenie ako preddavok na zaplatenie kúpnej ceny, ktorá mala byť predmetom budúceho záväzku žalobcu zo zmluvy, teda ako splátku na dohodnuté budúce plnenie, keďže bolo poskytnuté predtým, než malo dôjsť k uzatvoreniu kúpnej zmluvy a bolo poskytnuté a druhou stranou (žalovaným) prijaté jednoznačne v súvislosti so zamýšľanou kúpou. Vzhľadom na to, že plnenie bolo teda poskytnuté predtým, ako došlo k zmluvnému dojednaniu a nesporne napokon k uzatvoreniu zmluvy o kúpe v konečnom dôsledku nedošlo, takéto plnenie má charakter bezdôvodného obohatenia, ku ktorému dochádza okamihom, keď je zrejmé, že k uzavretiu predpokladanej zmluvy nedôjde. Po právnej stránke je potom správne posúdenie nároku žalobcu, ako nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia získaného plnením, ktorého právny dôvod odpadol (§ 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka), čo zakladá na strane žalovaného povinnosť toto vydať.
25. Pokiaľ žalovaný v odvolaní namieta, že nebolo preukázané, že žalovaným zaplatený preddavok aj skutočne obdržal, toto jeho tvrdenie s poukazom na výpoveď svedkyne Z. ako aj ďalšie vzájomné
súvislosti nemožno vyhodnotiť inak, ako nedôveryhodné a účelové. Žalovaný nespochybňoval, že menovanú svedkyňu požiadal o prevzatie uvedenej zálohy v jeho mene od žalobcu, ako ani skutočnosť, že táto skutočne zálohu od žalobcu v uvedenej výške aj prevzala, tomuto vystavila doklad o jej zaplatení, čo vo svojej výpovedi tiež potvrdila s tým, že zálohu skutočne aj žalovanému následne odovzdala. V prospech pravdivosti tejto výpovede jednoznačne svedčí fakt, že žalovaný prevzatie zálohy v priebehu konania prvotne vôbec nespochybňoval, ako aj skutočnosť, že vo vzťahu k žalobcovmu nároku na jej vrátenie, uplatňoval započítací prejav s ním tvrdeným nárokom na jeho strane na zaplatenie zmluvnej pokuty v dôsledku čoho tiež tvrdil, že uplatnený nárok žalobcu zanikol započítaním. Uvedené skutkové tvrdenia produkoval tiež v rámci odvolacích námietok, ktoré potom vo výsledku pôsobia kontraproduktívne vo vzťahu k tvrdeniu, že zálohu neprevzal. Pokiaľ by si existencie nároku žalobcu na vrátenie preddavku nebol vedomý (napr. z dôvodu, že tento neprevzal), odporuje akýmkoľvek pravidlám logiky, aby vo vzťahu k nemu produkoval započítací prejav. Z uvedených dôvodov nebolo možné túto odvolaciu námietku vyhodnotiť ako dôvodnú. 26. Pokiaľ ide o samotný žalovaným tvrdený započítací prejav, ktorý podľa neho mal za následok zánik pohľadávky (nároku) žalobcu na vrátenie preddavku, tak ani toto jeho tvrdenie nie je spôsobilé k záveru o vecnej nesprávnosti napadnutého rozhodnutia.
27. Je pravdou, že započítanie je spôsobom zániku navzájom sa kryjúcich pohľadávok veriteľa a dlžníka, ktorý nastáva okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie a boli splnené všetky zákonné podmienky na to potrebné (§ 580 Obč. zák.). Nevyhnutnými podmienkami zániku pohľadávok započítaním teda o.i. je, že pohľadávky veriteľa a dlžníka sú vzájomné (existujúce v čase započítacieho prejavu) a musia byť tiež spôsobilé na započítanie. Neexistencia pohľadávky v čase započítacieho prejavu, má za následok jeho neplatnosť. Žalovaný tvrdil existenciu pohľadávky voči žalobcovi spočívajúcej v povinnosti žalobcu zaplatiť mu dojednanú zmluvnú pokutu 50.000,- Sk, ktorý záväzok má mať pôvod v zmluve o budúcej kúpnej zmluve, ktorú strany sporu uzatvorili dňa 23.05.2007. Platnosťou uvedenej zmluvy, ako aj z nej plynúcej žalovaným nárokovanej zmluvnej pokuty sa súd prvej inštancie vysporiadal už v predchádzajúcom rozhodnutí, keď dospel k záveru, že k platnému uzatvoreniu tejto zmluvy nedošlo pre absenciu kúpnej ceny, ako podstatnej náležitosti tejto zmluvy (§ 50a OZ), s ktorým právnym názorom sa odvolací súd plne identifikuje, v dôsledku ktorého záveru o jej absolútnej neplatnosti, nemôže zaväzovať zmluva žalobcu k povinnosti dohodnutého plnenia z nej, teda aj zmluvnej pokuty. Keďže tu nie je teda (ani nebola) existencia pohľadávky na strane žalovaného spôsobilej k započítaniu oproti žalobou uplatnenému nároku žalobcu, nemohlo dôjsť ani k platnému započítaciemu prejavu a z tohto právneho dôvodu pohľadávka žalobcu zaniknúť nemohla. Z vyššie uvedených dôvodov (neplatnosť zmluvy o budúcej kúpnej zmluve), sú tiež bez právneho významu odvolacie námietky žalovaného spočívajúce v tom, že zmluva ho nezaväzovala k vráteniu zálohy žalobcovi pre prípad neuzatvorenia kúpnej zmluvy.
28. Rovnako ako nedôvodnú, nespôsobilú privodiť v prospech žalovaného priaznivejšie rozhodnutie vo veci, vyhodnotil odvolací súd tiež jeho námietku spočívajúcu v tom, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil neúčinnosť ním vznesenej námietky premlčania.
29. Pre premlčanie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia platí špeciálna právna úprava (odlišná od všeobecnej právnej úpravy), uvedená v ustanovení § 107 Občianskeho zákonníka.
30. Podľa ustanovenia § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
31. Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
32. V prvom odseku citovaného ustanovenia, je upravená tzv. subjektívna premlčacia doba, v odseku druhom potom premlčacia doba objektívna. Obidve doby začínajú a plynú nezávisle na sebe a ich vzájomný vzťah je taký, že ak skončí plynutie jednej z nich, právo sa premlčí a ak je vznesená námietka premlčania, nemožno právo priznať. Počiatok subjektívnej premlčacej doby práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa neviaže k dátumu splatnosti, ako je to pri začiatku všeobecnej premlčacej doby podľa § 101 Občianskeho zákonníka, ale k inej skutočnosti, ktorou je vedomosť oprávneného o tom,
že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa obohatil. Pre stanovenie počiatku plynutia objektívnej premlčacej doby v zmysle § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, je rozhodujúci okamžik, kedy bezdôvodné obohatenie vzniklo. K splneniu predpokladov pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby podľa ustanovenia § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka nemôže dôjsť preto skôr, než bezdôvodné obohatenie vôbec vznikne. Subjektívna premlčacia doba preto môže začať plynúť najskôr začiatkom objektívnej premlčacej doby.
33. Vychádzajúc z vyššie uvedeného potom správne ustálil súd prvej inštancie, že žalobcom zaplatená záloha vo výške 1.659,70 eur, ako preddavok na kúpnu cenu v súvislosti so zamýšľaným uzatvorením kúpnej zmluvy, sa stala bezdôvodným obohatením vo chvíli, kedy žalovaný vytvoril stav, z ktorého bolo zrejmé, že kúpa nebude realizovaná, k čomu došlo prevodom členských práv na tretiu osobu p. K. teda dňom 01.08.2007, ktorým dňom odpadol právny dôvod, na základe ktorého žalobca plnil žalovanému a ktorý deň je potrebné považovať aj za začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby v zmysle § 107 ods. 2 OZ, ktorá je v danom prípade desaťročná, keďže úmysel žalovaného získať v prospech seba bezdôvodné obohatenie na úkor žalobcu, možno opoznať v skutočnostiach, na ktoré poukázal súd prvej inštancie už v predchádzajúcom rozhodnutí. Odvolací súd sa stotožňuje s tým, že úmysel bezdôvodne sa obohatiť na strane žalovaného možno vidieť v tom, že vôľa žalovaného pri preberaní zálohy síce nesmerovala priamo k tomu, že si ju chce i v prípade nerealizovania kúpy ponechať (žalovaný chcel v prvom rade predať členský podiel), avšak pre prípad, ak táto situácia nastane, bol s ňou uzrozumený (teda, že si ponechá zálohu aj keď ku kúpe nedôjde). V prospech záveru o jeho nepriamom úmysle v tomto smere svedčí skutočnosť, že reálna možnosť predaja bytu v lehote zamýšľanej stranami, teda do 22.6.2007 bola významne sťažená blokáciou prevodu členských práv zo strany polície, ktorá trvala od X/XX do X/XX, teda po celú dobu od prevzatia zálohy do dohodnutého dňa na najneskoršie uzavretie kúpnej zmluvy. Žalovaný jednoznačne vedel o prinajmenšom problematickom nadobudnutí členského podielu a o svojom neistom práve k nemu. Zo spisu Okresného súdu Trnava pod sp. zn. 16C/35/2008 bolo totiž zistené, že pred uvedeným súdom sa na základe žaloby p. W. voči spoločnosti E. s.r.o. viedlo konanie o určenie neplatnosti zmluvy o úvere, ako aj neplatnosti zabezpečovacieho prevodu práva k nehnuteľnostiam, ktoré mali byť predmetom kúpnej zmluvy, ktorú zamýšľali uzatvoriť strany sporu, konateľom ktorej spoločnosti bol žalovaný. Napadnutým zabezpečovacím prevodom vlastníckeho práva malo dôjsť k prevodu členského podielu z p. W. na spoločnosť E. s.r.o.. Vo veci bolo právoplatne rozhodnuté (09.04.2009) v prospech žalobkyne a napadnuté právne úkony boli určené za neplatné z dôvodu ich rozporu s dobrými mravmi. Žalovaný vo svojej výpovedi ako konateľ spoločnosti E. s.r.o. pred Okresným súdom Trnava dňa 05.03.2009 uviedol: "V danom prípade bytové družstvo nechcelo realizovať prevod na právnickú osobu, preto po dohode so žalobkyňou (p. W. - pozn. súdu) bol prevod realizovaný na mňa a manželku". A ďalej: "Na spoločnosť bolo prepísaných XX až XX bytov. Niektoré vrátené boli. Traja klienti namietali tie isté skutočnosti ako žalobkyňa, ale vždy sme sa dohodli. Vždy niekto peniaze vyplatil." Napriek uvedenému svojmu neistému právnemu postaveniu k dotknutým nehnuteľnostiam, zálohu na kúpu bytu od žalobcu požadoval a prevzal. Naviac žalovaný vytvoril pri dojednávaní zmluvy veľmi neprehľadnú situáciu, keď na prevzatie zálohy (i jej potvrdenie) použil úplne odlišný subjekt od seba, či spoločnosti, ktorej bol konateľom. Uvedené skutočnosti nasvedčujú dôvodne v prospech podozrenia o nepoctivých úmysloch na strane žalovaného, čomu nasvedčuje aj následné faktické nevrátenie zálohy, jeho obrana, že zmluva ho k tomu nezaväzuje, prevzatie zálohy napriek veľmi neistému osudu zamýšľaného prevodu musel predpokladať, že mu táto v prípade neuskutočnenia predaja za týchto okolností zostane. Z uvedeného teda možno vyvodiť nepriamy úmysel žalovaného, ponechať si zálohu aj po odpadnutí dôvodu jej poskytnutia, čo opodstatňuje záver, že na premlčanie práva žalobcu dopadá desaťročná objektívna premlčacia lehota, ktorá ku dnu podania žaloby (30.12.2010) neuplynula. Z hľadiska stanovenia počiatku plynutia subjektívnej dvojročnej premlčacej lehoty (§ 107 ods. 1 OZ) vykonaným dokazovaním sa nepodarilo bezpečne a jednoznačne zistiť, či sa žalobca, ako aj jeho manželka J. C. dozvedeli o výsledku konania vedeného Okresným súdom Trnava pod sp. zn. 16C/35/2008 koncom marca, alebo začiatkom apríla 2009, kedy bola jednoznačne vyjasnená situácia ohľadom prevodu členských práv a povinností k predmetnému bytu, až v ktorom období je možné datovať skutočnú (nie predpokladanú) vedomosť žalobcu o existencii bezdôvodného obohatenia na jeho úkor. V konaní nebola preukázaná vedomosť žalovaného z obdobia predchádzajúceho marcu - aprílu 2009 o skutočnostiach, pre ktoré zamýšľaná kúpa nemôže byť uskutočnená (o prevode členských práv žalovaným na tretiu osobu dňa 01.08.2007), z ktorého dôvodu ani týmto dňom nemožno datovať počiatok plynutia subjektívnej dvojročnej premlčacej lehoty. Táto nemohla začať plynúť ani dňom prevzatia zálohy žalovaným, keďže s touto skutočnosťou samotný vznik bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného spojený nie je. Pokiaľ ide o vedomosť
o osobe povinnej, ktorá sa na jeho úkor obohatila, ktorá musí tvoriť jednotu s vedomosťou o existencii bezdôvodného obohatenia tak, aby tieto skutočnosti boli spôsobilé k uplatneniu jeho nároku na súde, významným je zistenie, že v dôsledku skutočnosti, že doklad o prevzatí zálohy bol vystavený realitnou kanceláriou a záloha bola prevzatá svedkyňou K., teda subjektami diferentnými od žalovaného s ktorým sa na zložení zálohy dohodol, došlo k zásadnému zneprehľadneniu skutkových okolností, znemožňujúcich podľa názoru súdu na strane žalobcu získať preukázateľnú vedomosť o tom, kto je v skutočnosti subjektom, ktorý sa na jeho úkor obohatil. V prospech uvedeného záveru nasvedčuje, že samotný žalovaný v priebehu konania dokonca začal popierať prevzatie tejto zálohy (tvrdil, že svedkyňa K. mu ju nikdy neodovzdala) a v konečnom dôsledku ako správne uvádza súd prvej inštancie, až zo skutkových zistení plynúcich z výsluchu svedkyne K. bolo možné ustáliť, že subjektom, ktorý sa na úkor žalobcu obohatil, je skutočne žalovaný, absencia ktorej vedomosti je rozhodujúcou pre posúdenie počiatku a behu subjektívnej premlčacej doby a má za následok záver, že právo žalobcu nie je ani z tohto pohľadu premlčané. Nedôvodne preto žalovaný namieta, že manželka žalobcu vo svojej výpovedi pred súdom (na pojednávaní dňa 28.05.2015) uviedla, že o predaji bytu žalovaným sa dozvedela náhodne pravdepodobne až po predaji svokrinho bytu, pričom na vrátenie zálohy mali vyzvať žalovaného v septembri - októbri 2007, v dôsledku čoho podľa žalovaného subjektívna premlčacia doba začala plynúť najneskôr 1.11.2007. Je síce pravdou, že vo výpovedi svedkyne J. C. tak, ako je zachytená v zápisnici z uvedeného pojednávania je zaznamenaný v súvislosti s uvádzanou skutočnosťou rok 2007 (ako obdobie kedy mali vyzvať žalovaného na vrátenie zálohy) z kontextu celej výpovede však jednak vyplýva, že ide o zrejmú nesprávnosť, vzhľadom na ňou popisované chronologicky predchádzajúce a nasledujúce udalosti (je zrejmé, že išlo správne o rok 2009, čo samotná svedkyňa následne aj písomným podaním korigovala) a jednak vzhľadom na moment zistenia skutočnej vedomosti žalobcu o subjekte, ktorý sa na jeho úkor obohatil, táto skutočnosť nemôže mať za následok odlišné rozhodnutie. Vyhodnotiac všetky vyššie uvedené skutočnosti tak súd prvej inštancie vyvodil správny záver, že námietka premlčania nie je spôsobilou privodiť účinky v podobe zamietnutia žaloby, keďže právo žalobcu bolo uplatnené v rámci plynutia tak objektívnej, ako aj subjektívnej premlčacej doby.
34. V konečnom dôsledku ako nespôsobilé k odvolaciemu prieskumu vyhodnotil odvolací súd skutkové tvrdenia žalovaného spočívajúce v tom, že dňa 22.06.2007 za prítomnosti svedka T. (ktorého účasť na pojednávaní chcel zabezpečiť) vyzval žalobcu pred D. družstvom D. nad D., aby s ním uzavrel dohodnutú zmluvu o prevode členských práv a povinností a tiež ho vyzval, aby mu zaplatil dohodnutú sumu za prevod členských práv a povinností.
35. Teória procesného práva podmieňuje úspech účastníka konania v spore unesením dvoch bremien. Ide jednak o bremeno tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť jeho úspech v spore a jednak bremeno tieto skutočnosti preukázať. Základnou normou upravujúcou bremeno tvrdenia a preukazovania je ustanovenie § 120 ods. 1 veta prvá O.s.p., podľa ktorého účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Uvedené ustanovenie stanovuje dôkaznú povinnosť účastníkov v sporovom konaní, t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Predpokladom dôkaznej povinnosti je teda tvrdenie skutočností účastníkom, tzv. bremeno tvrdenia. Medzi povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou je úzka vzájomná väzba. Ak účastník nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska hypotézy právnej normy, potom spravidla ani nemôže splniť dôkaznú povinnosť. Nesplnenie povinnosti tvrdenia, teda neunesenie bremena tvrdenia, má za následok, že skutočnosť, ktorú účastník vôbec netvrdil a ktorá nevyšla inak v konaní najavo, spravidla nebude predmetom dokazovania. Ak ide o skutočnosť rozhodnú podľa hmotného práva, potom neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti bude mať pre účastníka väčšinou za následok pre neho nepriaznivé rozhodnutie.
36. Ust. § 120 ods. 4 O.s.p. platné a účinné v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie (so zmenami prevzaté do terajšieho ust. § 182 CSP) vyjadruje princíp koncentrácie čo sa týka možnosti strán sporu produkovať skutočnosti a dôkazy do momentu vyhlásenia rozhodnutia súdom prvej inštancie, čo znamená, že strany musia všetky tvrdenia a dôkazy, ktorými preukazujú svoje tvrdenia predložiť, alebo označiť pred súdom prvej inštancie, a to najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí (vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie - § 115a O.s.p., najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej). Ak súd svoju povinnosť poučiť strany podľa § 120 ods. 4 O.s.p. kvalifikovane splní, strana je v možnosti predkladať tvrdenia a navrhovať dôkazy v ďalšom konaní obmedzená. Na skutočnosti a dôkazy predložené neskôr, odvolací súd prihliadnuť môže len výnimočne, za podmienok stanovených v § 205a O.s.p. (teraz § 366 CSP). Zo zápisníc z pojednávaní pred súdom prvej inštancie, ktoré predchádzali vyhláseniu rozsudku je zjavné, že sudca poučil strany sporu v zmysle § 120 ods. 4
O.s.p.. Keďže skutočnosti tvrdené žalovaným v odvolacom konaní, t.j. že dňa 22.06.2007 za prítomnosti svedka T. (ktorého účasť na pojednávaní chcel zabezpečiť) vyzval žalobcu pred D. družstvom D. nad D., aby s ním uzavrel dohodnutú zmluvu o prevode členských práv a povinností a tiež ho vyzval, aby mu zaplatil dohodnutú sumu za prevod členských práv a povinností sú skutočnosťami novými, ktoré v priebehu konania pred súdom prvej inštancie neprodukoval, ani výsluch menovaného svedka na ich preukázanie nenavrhoval, pričom nejde o skutočnosti spôsobilé k odvolaciemu prieskumu z hľadiska naplnenia zákonných predpokladov vymedzených v ust. § 205a O.s.p. ( za súčasného zistenia, že v tomto smere bol kvalifikovane zo strany súdu prvej inštancie poučený), odvolací súd nemohol na tieto prihliadnuť a vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia z hľadiska nich preskúmavať, pretože ich nemožno považovať za spôsobilý odvolací dôvod.
37. Vyhodnotiac teda všetky vyššie uvedené skutočnosti, súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru o dôvodnosti žalobou uplatneného nároku, keď odvolací súd ani v námietkach produkovaných žalovaným, nevzhliadol dôvody pre odlišné rozhodnutie.
38. Rozsudok súdu prvej inštancie je tak vo výroku vecne správny, preto bolo potrebné tento podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť. Odvolací súd v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie. Žalobca v odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie neuviedol žiadne rozhodujúce skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie v konaní nezaoberal a ktoré by neboli predmetom jeho posudzovania, nad rámec tých, ktoré odvolací súd vyhodnotil ako nespôsobilé k odvolaciemu prieskumu.
39. Náhrada trov sporového konania je ovplyvnená zásadou úspechu a zásadou zavinenia. Zmyslom zásady úspechu, ktorú je dôvodné uplatniť aj v tomto prípade, je priznanie nároku na náhradu trov konania tej strane, ktorá bola v spore úspešnou, pričom trovami konania sú odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním, alebo bránením práva. Za takúto stranu sporu bolo potrebné s ohľadom na neúspech žalovaného v odvolacom konaní nepochybne považovať žalobcu, v prospech ktorého odvolací súd o nároku na náhradu trov odvolacieho konania vo vzťahu k žalovanému v zmysle § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 a § 262 ods. 1 CSP aj rozhodol a to tak, že mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania priznal.
40. O výške náhrady trov odvolacieho konania žalobcu rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 CSP samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
41. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).