Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

SI-3Csp/39/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica sudcom JUDr. Jaroslavom Ivanom v spore žalobkyne: S. O., K.. XX.XX.XXXX, O. J. X, W., zastúpenej: JUDr. Jánom Pekarom, advokátom so sídlom Potočná 191/39, Skalica proti žalovanej: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpenej: JUDr. Katarínou Hegedüšovou, advokátkou so sídlom Majerníkova 3/A, Bratislava, o zaplatenie 2.500,82 eura s príslušenstvom a primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 500,- eur, o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, takto

rozhodol:

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobkyni sumu 2.500,82 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2.500,82 eura od 20.09.2019 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Súd u r č u j e , že Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovanou dňa 26.03.2013 je n e p l a t n á .

III. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobkyni primerané finančné zadosťučinenie v sume 500,- eur, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

IV. Vo zvyšnej časti žalobu z a m i e t a .

V. Žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou Okresnému súdu Skalica dňa 24.06.2019 domáhala uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť jej sumu 2.763,25 eura a určenia neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovanou dňa 26.03.2013.

2. Žaloba bola odôvodnená tým, že dňa 26.03.2013 bola uzatvorená Zmluva o úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej len „zmluva o úvere“ alebo „zmluva“) medzi žalobkyňou ako dlžníkom a žalovanou ako veriteľom, jej predmetom bolo poskytnutie úveru v sume 700,- eur pre osobné potreby žalobkyne. V danom prípade sa jednalo o spotrebiteľský právny vzťah. Žalobkyňa uviedla, že danú zmluvu k dispozícii nemá, preto navrhla, aby súd vyzval žalovanú na jej predloženie. Podľa žalobkyne existuje dôvodný predpoklad, že zmluva o úvere neobsahuje zákonné náležitosti v zmysle , a teda žalovaná má právo na vrátenie len sumy, ktorú reálne poskytla. Z výzvy na úhradu dlžnej sumy zo dňa 17.1.2019 zaslanej žalovanou je zrejmé, že istina úveru bola v celom rozsahu splatená. Z výzvy takisto vyplýva, že v prospech žalovanej žalobkyňa uhradila tiež poplatok vo výške 1.380,- eur. Dojednaná výška poplatku je o 97 % vyššia ako poskytnutá istina, pričom za tento poplatok žalovaná neposkytla žiadne reálne plnenie. Takéto ustanovenie jej v rozpore s dobrými mravmi, uvedená zmluvná podmienka je

neprijateľná, čo bolo opakovane súdmi judikované (rozsudok OS Prešov sp. zn. , rozsudok KS Prešov sp. zn. ). Zo mzdy žalobkyne boli v prospech žalovanej za obdobie február až apríl 2019 vykonané zrážky v sume 1.383,25 eura. Vzhľadom k tejto skutočnosti, že na úver v sume 700,- eur žalobkyňa vrátene poplatku a vykonaných zrážok zo mzdy uhradila sumu minimálne 3.463,25 eura (istina 700 € + poplatok 1.380 € + zrážky zo mzdy 1.383,25 €) je zrejmé, že úroky spojené s úverom sú minimálne 394 %. Napriek uvedenému žalovaná k úveru v sume 700,- eur požadovala úhradu ďalších platieb spolu vo výške 5.846,29 eura. Zmluvu o úvere je nutné považovať za neplatnú. Je zrejmé, že žalovaná spoločnosť zneužíva svoje postavenie ako dodávateľ, v danom prípade sa jedná o úmyselné konanie na získanie bezdôvodného obohatenia. Nakoľko žalovaná vyplatila úver vo výške 700,-eur, pričom žalobkyňa uhradila v prospech žalovanej sumu 3.463,25 eura, na strane žalovanej tak došlo k bezdôvodnému obohateniu v sume 2.763,25 eura na úkor žalobkyne. Žalobkyňa súčasne uviedla, že žiada vysloviť neplatnosť Dohody o zrážkach zo mzdy, nakoľko žalovaná tento inštitút nevyužíva ako zabezpečovací prostriedok svojej pohľadávky, ale v danom prípade ide o zneužitie práva, ktoré nepožíva právnu ochranu. Z Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 26.3.2013 je zrejmé, že táto zabezpečuje pohľadávku vzniknutú zo zmenky. Žalobkyňa poukázala na znenie , podľa ktorého v súvislosti s poskytovaním spotrebiteľského úveru nemožno splniť dlh, alebo zabezpečiť jeho splnenie zmenkou. Dohodu o vyplnení zmenky je teda nutné podľa žalobkyne považovať, či už za neprijateľnú zmluvnú podmienku, alebo za obchádzanie zákona, ktoré majú rovnaký právny dôsledok a to neplatnosť takéhoto dojednania. Potom nie je možné na základe zmenky vyžadovať od dlžníka akékoľvek plnenie.

3. Žalovaná sa k doručenej žalobe (doručenej jej dňa 19.9.2019) vyjadrila písomným podaním zo dňa 4.10.2019, v ktorom uviedla s poukazom na , že v zásade nepripúšťa určovacie žaloby o určenie právnej skutočnosti s výnimkou žalôb za podmienky, že to vyplýva z osobitného predpisu, pričom podľa názoru žalovanej určenie neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy nevyplýva zo žiadneho osobitného predpisu, za takýto právny predpis nemožno považovať zákon , a to ani tohto zákona. V prípade ak by súd určil neplatnosť Dohody o zrážkach zo mzdy, nevyriešil by sa s konečnou platnosťou stav právnej neistoty medzi sporovými stranami, nakoľko definitívne vyriešenie tejto otázky možno len v konaní o návrhu na plnenie. K Dohode o zrážkach zo mzdy žalovaná uviedla, že sa jedná o špeciálny zabezpečovací prostriedok, pričom predmetná Dohoda o zrážkach zo mzdy bola podľa nej platne uzavretá podľa , táto bola uzatvorená písomne na zabezpečenie peňažnej pohľadávky vyplývajúcej zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Zrážky v tejto dohode neboli dohodnuté vo výške, ktorá by odporovala , táto dohoda je obsiahnutá na samostatnom dokumente (listine) a žalobkyňa mala možnosť si predmetnú dohodu preštudovať a až následne podpísať. Podľa žalovanej by nerealizovaním Dohody o zrážkach zo mzdy žalobkyni vznikla závažnejšia ujma ako realizovanie tejto dohody. Z týchto dôvodov nie je možné ju vyhlásiť za neplatnú. Žalobkyňa mala jasne možnosť súhlasiť/nesúhlasiť alebo odmietnuť/neodmietnuť dohodu. Nie je pravdou, že v prípade Dohody o zrážkach môže dôjsť k nekontrolovanému konaniu zo strany veriteľa pretože právny predpis ( ) obsahuje zákonný limit výšky vykonávaných zrážok a súčasne v prípade väčšieho rozsahu zrážok než bol oprávnený sa zraziť, by sa veriteľ na úkor dlžníka bezdôvodne obohatil. Aj sám zákonodarca v súlade s príslušnou európskou legislatívou pripúšťa zabezpečenie, preto nemožno považovať námietku žalobkyne o neprijateľnosti tejto dohody za relevantnú. Žalovaná súčasne poukázala na prekážku rozhodnutej veci, keďže o platnosti jednotlivých častí Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX už bolo dňa 12.11.2014 rozhodnuté (či zmluva je bezúročná, bezpoplatková alebo nie) rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre arbitráž pod sp. zn. SR 14966/14 ktorý nadobudol aj právoplatnosť. Žalovaná s poukazom na viaceré rozhodnutia súdov rôznych inštancií sa domáhala uplatnenia námietky rozhodnutej veci, a teda zastavenie konania pre neodstrániteľný nedostatok konania, keďže rozhodcovský súd posúdil Zmluvu o úvere ako platný a odplatný právny úkon a na jeho základe priznal žalovanej voči žalobkyni plnenie. K Zmluve o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 26.3.2013 žalovaná uviedla, že na základe nej poskytla žalobkyni ako dlžníkovi sumu 700,- eur, ktorú sa žalobkyňa zaviazala vrátiť navýšenú o poplatok 680,- eur, teda zaviazala sa zaplatiť celkovú sumu 1.380,- eur do 25.3.2014, a to vo forme jednej splátky, preto nie je možné považovať úver za bezúročný a bezpoplatkový, keďže zmluva obsahuje náležitosť podľa V zmluve je taktiež uvedená ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) vo výške 97,14 %, táto je uvedená správne s tým, že žalobkyňa v zmluve zobrala na vedomie, že priemerná hodnota RPMN je vo výške 36,73 %. Výška RPMN je vypočítaná v zmysle prílohy č. 2 Zákon v čase uzatvorenia Zmluvy o úvere nestanovil maximálnu možnú prípustnú výšku odplaty. Podľa žalovanej slovenské právo poplatok za spracovanie zmluvy nielenže pripúšťa, ale aj výslovne uvádza.

Žalobkyňa voči výške poplatku v čase uzatvorenia zmluvy nič nenamietala. Súčasne žalobkyňa mala možnosť po podpise zmluvy právo od nej odstúpiť bez uvedenia dôvodu do 14-tich kalendárnych dní, žalobkyňa toto právo nevyužila. Žalovaná poukázala vo svojom vyjadrení aj na Rozsudok súdneho dvora z 9.11.2016 C-42/15. Podľa žalovanej zo Zmluvy o úvere nenastala ani jedna z foriem bezdôvodného obohatenia. Žalovaná súčasne namietla výšku požadovanej sumy žalobkyňou v sume 2.763,25 eura, keďže žalobkyňa ku dňu 4.10.2019 na úver číslo XXXXXXXXX uhradila sumu 3.200,82 eura a istina bola 700,- eur, rozdiel tak predstavuje suma 2.500,82 eura a nie suma 2.763,25 eura. Žalovaná v závere navrhla žalobu ako neopodstatnenú v plnom rozsahu zamietnuť.

4. Žalobkyňa sa vo svojej replike zo dňa 22.4.2020 súčasne domáhala aj zmeny žaloby, keď požadovala okrem nároku uplatneného žalobou aj úrok z omeškania vo výške 5 % zo sumy 2.763,25 eura od 16.5.2019 do zaplatenia. Okresný súd Skalica pripustil zmenu žaloby uznesením č.k. -55 zo dňa 13.8.2021, uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 15.9.2021. Žalobkyňa v replike súčasne uviedla, že naliehavý právny záujem na požadovanom určení vyplýva z , čo podporila aj s poukazom na rozsudok NS SR sp. zn. zo dňa 18.11.2015. Súčasne uviedla, že žaloba o určení neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy bola podaná v nadväznosti na II. výrok Uznesenia OS Skalica č.k. -17 zo dňa 20.5.2019, ktorým bolo rozhodnuté o neodkladnom opatrení. Žalobkyňa uviedla, že Dohoda o zrážkach zo mzdy nebola individuálne dojednaná a je neplatným právnym úkonom, pre rozpor zo zákonom a dobrými mravmi, keďže bola ako spotrebiteľka nútená túto podpísať ako jednu z listín, ktoré boli súčasťou Zmluvy o poskytnutí úveru. Nikdy nebola oboznámená o forme tohto zabezpečovacieho inštitútu ani o jeho následkoch. Dohoda je neplatná aj podľa z dôvodu neurčitosti, keďže neobsahuje označenie pohľadávky o uspokojenie ktorej ide. Vo vzťahu k rozhodcovskému rozsudku žalobkyňa uviedla, že právomoc rozhodcovského súdu bola založená rozhodcovskou zmluvou, ktorá je však nepochybne neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa , nakoľko zmluva nebola s ňou individuálne dojednaná, nemala vôbec vedomosť, že takýto dokument podpísala, táto bola v predtlačenom formulárovom znení, ktorý nemala možnosť zmeniť, čo podľa žalobkyne spôsobuje výraznú nevyváženosť v právach a povinnostiach zmluvných strán v jej neprospech ako spotrebiteľa. Rozhodcovský rozsudok vydal teda orgán, ktorý na to nebol oprávnený, ide o nulitný právny úkon bez právnych účinkov. Námietka žalovanej o existencii prekážky veci rozsúdenej je tak nedôvodná. Výška RPMN ako aj poplatku sú drastické a nemajú žiadne opodstatnenie, tieto spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech žalobkyne. Podľa žalobkyne sa žalovaná dostala do omeškania s vydaním bezdôvodného obohatenia v deň nasledujúci po vykonaní príslušnej zrážky zo mzdy, ktorá bola uskutočnená dňa 15.5.2019, preto sa do omeškania dostala dňa 16.5.2019.

5. Žalobkyňa podaním zo dňa 02.11.2021 žiadala pripustiť zmenu žaloby, keď žiadala okrem už uplatneného nároku aj primerané finančné zadosťučinenia v sume 500,-€. Okresný súd Skalica pripustil zmenu žaloby uznesením č.k. zo dňa 3.11.2021, uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 1.12.2021. Žalobkyňa v podaní súčasne uviedla, že až po predložení zmluvy o úvere je zrejmé, že uhradila na úver sumu 3.200,82 €, a teda bezdôvodné obohatenie sa žalovanej (úver je bezúročný a bezpoplatkový) je vo výške 2.500,82 € (3.200,82 € - 700 €). Podľa žalobkyne zmluva o úvere neobsahovala náležitosti podľa , , , , , , , , a teda úver je bezúročným a bez poplatkov. Zo strany žalovanej došlo aj k porušeniu tohto zákona, nakoľko sa jedná s spotrebiteľskú úverovú zmluvu, no v bode 15. Všeobecných podmienok je uvedené, že má ísť o nepomenovanú zmluvu podľa . V bode 12. Všeobecných podmienok sa nachádza vopred pripravená Dohoda o vyplnení zmenky, čo je v rozpore s ZSÚ. Žalovaná do zmluvy neuviedla informácie v zmysle ZSÚ o možnosti splatiť spotrebiteľský úver pred lehotou splatnosti, o postupe pri takomto splatení a spôsob určenia poplatku za takéto splatenie, čím došlo k porušeniu V zmluve nie je ani údaj o spôsobe zániku záväzku ( ZSÚ). Žalobkyňa súčasne uviedla, že žalovaná si svoje nároky voči nej uplatnila využitím dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá zabezpečovala neplatný nárok zo zmenky, t.j. nie samotnú úverovú zmluvu. Z ust. vyplýva, že zrážky so mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia. Žalovaná však do dohody o zrážkach zo mzdy zakomponovala minimálnu zrážku zo mzdy vo výške 115,-€. Dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, je teda absolútne neplatnou. Požadovaná primerané finančné zadosťučinenie vo výške 500,-€ žalobkyňa odôvodnila opakovaným porušením jej spotrebiteľských práv, sumou nezákonných zrážok zo mzdy, trvanie nezákonného výkonu práv žalovanej voči nej a

skutočnosťou, že bola nútená si uplatniť ochranu jej práv prostredníctvom súdu. Bez zásahu súdu by žalovaná aj naďalej pokračovala v nezákonnom postupe.

6. Žalobkyňa v písomnom podaní zo dňa 13.04.2022 uviedla, že rozhodcovská zmluva nebola individuálne dojednaná, táto bola vopred pripravená, ručne boli dopísané len údaje o žalobkyni, číslu zmluvy o úvere, dátumy. Žalobkyňa nemala možnosť vyjednať znenie rozhodcovskej zmluvy, z tohto dôvodu sa jedná o neprijateľnú podmienku v zmysle . U žalobkyne nebola ani vôľa takýto právny úkon uzatvoriť, preto je absolútne neplatným právnym úkonom ( ), a teda rozhodcovský súd nemal právomoc vec prejednať a rozhodnúť. Žalobkyňa uviedla, že nebol žiadnym spôsobom upovedomená o tom, že prebieha konanie proti nej pred Stálym rozhodcovským súdom pod sp. zn. SR 14966/14, rozhodcovský rozsudok je nebol doručený. Na základe predmetného rozhodcovského rozsudku bolo vedené aj exekučné konanie, v ktorom však bola uznesením súdu zo dňa 8.9.2017 č.k. -55 právoplatne zamietnutá žiadosť o vydanie poverenia. Predmetný rozhodcovský rozsudok tak nepredstavuje „res iudicata“, preto námietka žalovanej je nedôvodná.

7. Z uznesenia Okresného súdu Skalica č.k. - 17 zo dňa 20.5.2019 (právoplatného dňa 12.6.2019) vyplýva, že ním súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým žalovanej uložil povinnosť zdržať sa uplatňovania Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov zo dňa 26.3.2013 u zamestnávateľa žalobkyne na úkor žalobkyne, a to až do právoplatnosti rozhodnutia súdu vo veci samej. Súčasne uložil žalobkyni povinnosť, aby do 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia podala proti žalovanej žalobu vo veci samej, predmetom ktorej bude vydanie bezdôvodného obohatenia a určenie neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov zo dňa 26.3.2013.

8. Súd nariadil na prejednanie veci samej pojednávanie, pričom po vyvolaní veci zistil, že sa na pojednávanie nedostavil zástupca žalovanej, ktorý svoju neúčasť, resp. žalovaná žiadala neúčasť ospravedlniť, súhlasila s konaním v jej neprítomnosti. Súd rozhodol, že bude pojednávať v neprítomnosti zástupcu žalovanej, nakoľko jeho účasť na pojednávaní nepovažoval za nevyhnutnú a otvoril pojednávanie ( , ďalej len „CSP“). Súd následne určil, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné, ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy nevykoná. Súd tiež uviedol svoje predbežné právne posúdenie veci ( ).

9. Zástupca žalobkyne na pojednávaní súdu uviedol, že sa pridržiava obsahu písomných podaní. Súčasne uviedol, že bezdôvodné obohatenie žalovanej vzhľadom na právne posúdenie predmetnej zmluvy o úvere ako bezúročnej a bezpoplatkovej spočíva v tom, že nemala právny dôvod na prijatie plnenia presahujúcom poskytnutý úver vo výške 700 eur. Žalovaná prijala sumu 3.200,82 €, a teda výška bezdôvodného obohatenia je v sume 2.500,82 €. K rozhodcovskému rozsudku, resp. k prekážke rozhodnutej veci (námietky žalovanej) uviedol, že žalobkyňa nemá vedomosť, že bol voči nej vydaný predmetný rozhodcovský rozsudok, žalobkyňa si nie je vedomá, že by podpisovala nejakú rozhodcovský doložku, resp. zmluvu.

10. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, listinami: listom žalovanej, žiadosťou o zrážky, dohodou o zrážky zo mzdy a iných príjmov, výpisom zo živnostenského a obchodného registra, výplatnými páskami, vyčíslením úhrad, rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu, všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, zmluvou o úvere, rozhodcovskou zmluvou a zistil tento skutkový stav:

11. Z výsluchu žalobkyne vyplýva, že zmluvu o úvere uzatvárala z finančných dôvodov na strane jej manžela, pri uzatváraní zmluvy bolo uvedené len počet splátok, výška tejto splátky a konečná suma na zaplatenie. Po vyplatení úveru jej prišlo potvrdenie o splatení úveru, no mesiac nato jej začali chodiť, resp. boli vykonávané zrážky zo mzdy. Vykonávanie zrážok zo mzdy malo pre ňu existenčne nepriaznivý účinok, nakoľko už žila len sama so synom. Pri uzatváraní zmluvy o úvere na pobočke jej nebola upozornená, že podpisuje dohodu o zrážkach zo mzdy. ani rozhodcovskú zmluvu. Žalobkyňa uviedla, že nemá vedomosť, že podpísala zmenku, nevedela vysvetliť, čo je zmenka. Na zaplatenie sumy 1.380,- € jej bol vystavený splátkový kalendár. Po vykonaní zrážok zo mzdy jej zostala suma 550,-€, finančne jej pomáhali rodičia, nájomné platila v sume 247,-€.

12. Dňa 26.3.2013 bola medzi žalovanou ako veriteľom a žalobkyňou dlžníkom uzatvorená Zmluva o úvere č. XXXXXXXXX, ktorej predmetom bolo poskytnutie úveru vo výške 700,-€, ktorý sa žalobkyňa zaviazla vrátiť spolu s poplatkom vo výške 680,-€, t.j. celkovo zaplatiť sumu 1.380,- v jednej splátke vo výške 1.380,-€ do 25.03.2014. Úrok bol uvedený vo výške 39,15 % z poskytnutého úveru (274,05 €) a administratívne náklady boli vyčíslené v sume 405,95 €. Výška RPMN bola 97,14 %, priemerná hodnota RPMN 36,73 %. Žalobkyňa podpisom potvrdila prevzatie peňažnej hotovosti dňa 26.03.2013.

13. Z bodu 12. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru vyplýva, že tento obsahuje dohodu o vyplnení zmenky na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmeniek vyplývajúceho z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi, v ktorých nie sú vyplnené zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Podľa bodu 15. sa zmluvné strany dohodli, že všetky ich právne vzťahy sa v zmysle budú spravovať .

14. Dňa 26.03.2013 bola medzi žalovanou ako veriteľom a žalobkyňou ako dlžníkom uzatvorená Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov s tým, že žalovaná ako dlžník (vystaviteľ zmenky) vystavil dňa 26.3.2013 zmenku v ktorej sa zaviazala na rad veriteľa zaplatiť zmenkovú sumu spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25% denne zo zmenkovej sumy a súčasne jej vznikla v prípade omeškania povinnosť zaplatiť zákonný (sankčný) úrok vo výške 6 % ročne z dlžnej sumy odo dňa omeškania dlžníka. Žalobkyňa ako dlžník vyjadrila súhlas s tým, aby sa uspokojenie pohľadávky veriteľa zabezpečilo vykonaním pravidelných mesačných zrážok vo výške 115 eur s tým, že tieto budú uhrádzané na účet veriteľa pod variabilným symbolom: XXXXXXXXXX (číslo zmluvy na zmenke).

15. Dňa 26.03.2013 bola medzi žalobkyňou ako dlžníkom a žalovanou uzatvorená Rozhodcovská zmluva, ktorej predmetom bolo dojednanie, že všetky spory vzniknuté zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 26.03.2013 vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory vzniknuté z dohody o vyplnení zmeniek zabezpečujúcich uvedenú úverovú zmluvu budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na tomto súde, b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde. Zmluva obsahovala dojednanie, že podanie žaloby na všeobecný súd bude rozväzovacou podmienkou tejto rozhodcovskej zmluvy, to neplatí, ak pred podaním žaloby na všeobecný súd bola podaná žaloba na rozhodcovský súd. Zmluva obsahovala dojednanie o možnosti odstúpiť (písomne) od tejto zmluvy v lehote 10 dní od jej uzatvorenia.

16. Z výzvy na úhradu dlžnej sumy zo dňa 17.1.2019 vyplýva, že bola vypracovaná žalovanou pre žalobkyňu, pričom z tejto výzvy vyplýva, že žalobkyňa dňa 15.1.2019 uhradila istinu úveru spolu s poplatkom vo výške 1.380,- eur na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 26.3.2013. Nakoľko nedošlo k úhrade v dohodnutom čase podľa žalovanej, táto ju požiadala súčasne aj o úhradu dohodnutého zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne z dlžnej sumy a zákonného zmenkového úroku vo výške 6% ročne z dlžnej sumy s poukazom na vyplnenú zmenku. Žalovaná ako dlžnú sumu v tejto výzve uviedla čiastku 5.846,29 eura s tým, aby žalobkyňa ju uhradila do 7 dní od doručenia výzvy.

17. Žalovaná písomnou žiadosťou o zrážky zo mzdy zo dňa 12.2.2019 požiadala zamestnávateľa žalobkyne (W.) o vykonávanie zrážok zo mzdy žalobkyne ako dlžníka a to až do úplného splatenia dlhu do výšky 5.846,29 eura a to s poukazom na uzatvorenú Dohodu o zrážkach zo mzdy. Ako variabilný symbol bol uvedený: XXXXXXXXXX.

18. Z výpisu z Obchodného a Živnostenského registra na žalobkyňu vyplýva, že táto nie je vedená v týchto registroch. Z výpisu z Obchodného registra na žalovanú vyplýva, že predmetom jej podnikania je aj poskytovanie spotrebiteľských úverov.

19. Z výplatných pásiek žalobkyne vyplýva, že z výplatnej pásky za február 2019 bola vykonaná zrážka v prospech žalovanej pod číslom XXXXXXXXXX vo výške 397,28 eura, za marec 2019 v sume 417,73 eura, za mesiac apríl 2019 v sume 568,24 eura, t.j. spolu 1.383,25 eura.

20. Z predloženého výpisu splátok a pokút k Zmluve č. XXXXXXXXX na žalobkyňu vyplýva, že súčet všetkých úhrad za obdobie od 7.5.2013 do 15.5.2019 je vo výške 3.200,82 eur.

21. Z rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 14966/14 zo dňa 12.11.2014 vyplýva, že ním bola žalobkyni (v tom konaní ako žalovanej) uložená povinnosť zaplatiť žalovanej (v tom konaní ako žalobkyni) istinu vo výške 470 eur, úrok 45,96 eur, poplatok 405,95 eur spolu s príslušenstvom. Z odôvodnenia tohto rozsudku vyplýva, že rozhodnutie vychádzalo z uzavretej Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 26.3.2013 medzi sporovými stranami na základe ktorej boli poskytnuté finančné prostriedky vo výške 700 eur dlžníkovi (žalobkyni v tomto konaní), ktoré sa zaviazala splatiť spolu s úrokom vo výške 39,15 % ročne a administratívnymi nákladmi 405,95 eura do 25.3.2014, pričom z toho bola uhradená suma 230,- eur. Rozhodcovský súd taktiež uviedol , že jeho právomoc je daná na základe Rozhodcovskej zmluvy uzatvorenou v spore medzi stranami.

22. Podľa , zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

23. Podľa v znení účinnom do 31.5.2014 (ďalej len „OZ“, „“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

24. Podľa , dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

25. Podľa , spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

26. Podľa , záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

27. Podľa , záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

28. Podľa , kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

29. Podľa , bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

30. Podľa prvá veta , predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.

31. Podľa prvá veta , musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením.

32. Podľa , ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

33. Podľa prvá veta , dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

34. Podľa , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

35. Podľa Nariadenia vlády SR č. účinného od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

36. Podľa o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 9.6.2013 (ďalej len „“), tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

37. Podľa § 1 ods. 2 ZoSÚ, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

38. Podľa § 2 písm. a), b), d) ZoSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

39. Podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. Povinnosť podľa prvej vety sa považuje za splnenú, ak je splatenie spotrebiteľského úveru v celom rozsahu zabezpečené peňažnými prostriedkami alebo cennými papiermi; tým nie je dotknuté ustanovenie § 17 ods. 3.

40. Podľa § 11 ods. 2 ZoSÚ, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje najmä posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez údajov o sociálno-ekonomickej situácii spotrebiteľa a účelové použitie údajov o sociálno- ekonomickej situácii spotrebiteľa na vytvorenie zdania väčšej schopnosti spotrebiteľa splácať úver, ako tomu v skutočnosti je.

41. Podľa ZoSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa musí obsahovať: dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

42. Podľa ZoSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa musí obsahovať: celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie.

43. Podľa , , uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia. Proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok okamihom, keď sa platiteľovi dohoda predložila.

44. Podľa , právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

45. Podľa , splnením dlh zanikne.

46. Podľa , žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

47. Podľa o ochrane spotrebiteľa a o zmene o priestupkoch (ďalej len ako „zákon na ochranu spotrebiteľa“), proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len "kolektívne záujmy spotrebiteľov"). Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

48. Podľa § 17 ods. 3 ZoSÚ, v súvislosti s poskytovaním spotrebiteľského úveru nemožno splniť dlh alebo zabezpečiť jeho splnenie zmenkou alebo šekom.

49. Podľa , neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

50. Po vykonanom dokazovaní súd na základe zisteného skutkového stavu dospel k právnemu záveru, že žaloba (po pripustení jej zmeny) o vydanie bezdôvodného obohatenia žalovanou bola dôvodnou v rozsahu uvedenom vo výroku I. tohto rozsudku. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že medzi žalobkyňou ako dlžníkom a žalovanou ako veriteľom bola dňa 26.03.2013 uzatvorená zmluva o úvere č. XXXXXXXXX, ktorú je potrebné v zmysle § 2 písm. d) ZoSÚ považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere, pričom žalovaná mala postavenie veriteľa (§ 2 písm. b/ ZoSÚ) a žalobkyňa postavenie spotrebiteľa (§ 2 písm. a/ ZoSÚ). Predmetom zmluvy bolo poskytnutie finančných prostriedkov žalobkyni ako dlžníkovi (spotrebiteľovi) vo výške 700,-€, ktoré sa žalobkyňa zaviazala uhradiť spolu s poplatkom vo výške 680,-€ (z toho úrok pri sadzbe 39,15 % v sume 274,05 € a administratívny poplatok v sume 405,95 €), t.j. celkovo zaplatiť sumu 1.380,-€ najneskôr do 25.03.2014. Z výpisov zo živnostenského a obchodného registra na žalobkyňu vyplýva, že táto pri uzatváraní zmluvy nekonala v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, nakoľko v danom čase nemala postavenie podnikateľa. Čo sa týka postavenia žalovanej, táto mala postavenie veriteľa (§ 2 písm. b/ ZoSÚ), t.j. právnická osoba, ktorá poskytla spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti (výpis z obchodného registra na žalovanú). Vychádzajúc z ust. § 11 ods. 2 ZoSÚ, podľa ktorého v prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 (posudzovania schopnosti splácať úver veriteľom bez údajov o sociálno-ekonomickej situácii spotrebiteľa) sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, podľa súdu je potrebné predmetný spotrebiteľský úver považovať ako bezúročný a bezpoplatkový, a to z dôvodu hrubého porušenie povinnosti žalovanej ako veriteľa podľa § 7 ods. 1, keďže žalovaná pred uzavretím zmluvy neposúdila s odbornou starostlivosťou schopnosť žalobkyne spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Takýto stav tvrdený nebol a nevyplýval ani z predložených dôkazov. Podľa súdu, vychádzajúc pritom zo zisteného skutkového stavu veci, žalovaná ako veriteľ si tak nesplnila zákonnom uloženú povinnosť v zmysle § 11 ods. 2 ZoSÚ. Uvedený postup bol postup stanovaný zákonom, preto nebolo povinnosťou súdu žalovanú na preukázanie tohto zákonom stanoveného postupu vyzývať, nakoľko by tým súd zasahoval do hmotnoprávnych ustanovení a porušil by tým zásadu „rovnosti“ sporových strán v neprospech žalobkyne (k tomu pozri rozsudok Krajského súdu v Trnave č.k. -222 zo dňa 23.3.2022). Právnym následkom uvedeného stavu je potom v zmysle § 11 ods. 2 ZoSÚ to, že poskytnutý spotrebiteľský úver zo dňa 26.3.2013 sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za bezúročný a bezpoplatkový sa predmetný spotrebiteľský úver považuje podľa súdu aj z dôvodu podľa § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ, v spojení s § 9 ods. 2 písm. f), g) ZoSÚ, nakoľko predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje zákonnom požadovanú náležitosť, a to dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere (§ 9 ods. 2 písm. f/ ZoSÚ), ktorý pojem je potrebné odlišovať od samostatne zákonom definovaného pojmu termín konečnej splatnosti. Predmetná zmluva obsahovala údaj o konečnej splatnosti (25.03.2014), avšak neobsahovala dobu trvania zmluvy. Zmluva taktiež neobsahovala podmienky upravujúce čerpanie úveru (§ 9 ods. 2 písm. g/ ZoSÚ), nič na tom nemení tá skutočnosť, že žalobkyňa ako dlžník v predmetnej zmluve potvrdila prevzatie sumy úveru vo výške 700,-€ vo forme peňažnej hotovosti. Z vyššie uvedených dôvodov preto súd považoval poskytnutý spotrebiteľský úver v sume 700,- € za bezúročný a bezpoplatkový, preto ani

nebolo potrebné sa zo strany súdu vysporiadať s ostatnými námietkami a argumentáciami sporových strán vo vzťahu k predmetnej zmluve, nakoľko by toto skúmanie bolo bez právneho významu k zisteným záverom v zmysle § 11 ods. 1 psím. b) ZoSÚ. Podľa súdu bola zmluva o úvere uzatvorene platne, neboli preukázané žiadna také skutočnosti, ktorý by spôsobovali neplatnosť tejto zmluvy. Čo sa týka ostatných porušení § 9 ods. 2 ZoSÚ, na ktoré poukazovala žalobkyňa, tieto boli podľa súdu bez právneho významu na meritótne rozhodnutie súdu (najmä vo vzťahu k prípadnej bezúročnosti a bezpoplatkovosti predmetného úveru), preto sa súd nimi ani podrobnejšie nevysporiadal. Druh spotrebiteľského úveru podľa súdu bol uvedené, keďže bolo uvedené, že sa jedná o zmluvu o úvere (§ 1 ods. 2 ZoSÚ).

51. Žalobkyňa mala teda právnu povinnosť vrátiť žalovanej ňou poskytnutú sumu úveru, a to vo výške 700,- € (nesporným je čerpanie úveru v sume 700,-€) bez úrokov a poplatkov. Ako však vyplýva zo zisteného skutkového stavu, žalobkyňa žalovanej uhradila celkovo sumu 3.200,82 €, čo vypláva z listiny (č.l. 34 spisu) - výpis splátok a pokút k Zmluve č. XXXXXXXXX (súčet všetkých úhrad za obdobie od 7.5.2013 do 15.5.2019 bol vo výške 3.200,82 eura), teda žalobkyňa zaplatila čiastku o 2.500,82 € vyššiu než bola jej právna povinnosť (3.200,82 € - 700 €). A práve zaplatenia tejto sumy sa žalobkyňa domáhala žalobou, táto suma predstavuje podľa žalobkyne bezdôvodné obohatenie sa žalovanej. Súd sa stotožnil s právnym posúdením nároku uplatňovaného žalobkyňou, t.j. že sa na strane žalovanej jedná o bezdôvodné obohatenie, t.j. majetkový prospech žalovanej získaný bez právneho dôvodu, a to pre právne posúdenie predmetnej zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 26.3.2013 ako bezúročnej a bezpoplatkovej. Žalovaná teda nemala právny dôvod na zaplatenie (prijatie) inej (vyššej) sumy než sumy poskytnutého (bezúročného a bezpoplatkového) úveru vo výške 700,- €. Súd preto žalobe žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia v tejto čiastke ako dôvodnej vyhovel a uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni (vydať jej bezdôvodné obohatenie sa v zmysle §, 458 ) v sume 2.500,82 € tak ako je to uvedené vo výroku I. tohto rozsudku.

52. Nakoľko je žalovaná preukázateľne v omeškaní so splnením peňažného dlhu, má žalobkyňa právo požadovať od nej podľa , úrok z omeškania. Žalobkyňa uplatnila úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po vykonaní príslušnej (poslednej) zrážky zo mzdy, ktorá bola uskutočnená dňa 15.5.2019, t.j. úrok z omeškania žiadala od 16.5.2019, čo však podľa súdu nebolo dôvodné, nakoľko pri bezdôvodnom obohatení nie je čas splnenia dohodnutý ani ustanovený právnym predpisom ani určený v rozhodnutí, a preto je žalovaná ako dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ (žalobkyňa) požiadal. Súd preto vychádzal pri omeškaní žalovanej z dátumu doručenia žaloby žalovanej, čo bolo dňa 19.09.2019 (č.l. 13 spisu), teda do omeškania sa žalovaná tak podľa súdu dostala dňa 20.9.2019 ( v spojení s , ). Súd preto žalobkyni priznal úrok z omeškania uplatnený v zákonnej sadzbe 5 % ročne podľa Nariadenia vlády SR č. , avšak od 20.9.2019 (výrok I.), vo zvyšnej časti preto žalobu žalobkyne vo vzťahu k žiadanému úroku z omeškania ako nedôvodnú zamietol (výrok IV.).

53. Čo sa týka námietky žalovanej na prekážku rozhodnutej veci, keďže o platnosti jednotlivých častí Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX už bolo podľa žalovanej dňa 12.11.2014 rozhodnuté (či zmluva je bezúročná, bezpoplatková alebo nie) rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre arbitráž pod sp. zn. SR 14966/14, ktorý nadobudol aj právoplatnosť, súd uvádza, že táto námietka žalovanej bola súdom vyhodnotená ako nedôvodná. S poukazom na uznesenie Najvyššie súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 30.9.2015 súd uvádza, že aj rozhodcovský rozsudok ukladajúci povinnosť niečo plniť podľa spotrebiteľskej zmluvy môže predstavovať prekážku veci rozsúdenej pre civilné súdne konanie, je však potrebné osobitne zdôrazniť, že tento právny záver je opodstatnený len vtedy, ak bol rozhodcovský rozsudok vydaný na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky. V čase uzavretia zmluvy o úvere úpravu spotrebiteľských zmlúv, včítane neprijateľných podmienok obsahoval aj , v zmysle ktorého spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Súčasťou zmluvného dojednania sporových strán bola rozhodcovská zmluva zo dňa 26.03.2013, v zmysle ktorej všetky ich spory budú riešené pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde. K právnemu posúdeniu rozhodcovskej doložky s takýmto (a obdobným) obsahom už najvyšší súd zaujal právne závery v množstve svojich rozhodnutím, v ktorých konštatoval, že takáto rozhodcovská doložka je neprijateľná a neplatná zmluvná podmienka, ktorá v neprospech spotrebiteľa spôsobuje značnú nerovnováhu v ich právach a povinnostiach, lebo od spotrebiteľa fakticky vyžaduje, aby sa podriadil výlučne rozhodcovskému konaniu. Na neprijateľnosti tejto zmluvnej

podmienky nič nemení ani to, že umožňuje alternatívnu voľbu medzi právomocou rozhodcovského a všeobecného súdu, nakoľko táto voľba prislúcha iba žalujúcemu a nie je možné ju následne zmeniť. S prihliadnutím na povahu daného právneho vzťahu medzi dodávateľom a spotrebiteľom je preto možné konštatovať, že takáto „voľba“ právomoci je iba formálna, iluzórna a zodpovedá len záujmom dodávateľa (viď rozhodnutia najvyššieho súdu sp.zn. , , , , , ). Potom takáto neplatná rozhodcovská doložka (resp. zmluva) nemohla ani v danom prípade založiť právomoc rozhodcovského súdu, preto ním vydaný rozhodcovský rozsudok sp. zn. SR 14966/14 zo dňa 12.11.2014 nemohol založiť prekážku veci právoplatne rozhodnutej.

54. Čo sa týka dôvodnosti tej časti žaloby, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov uzatvorenej medzi ňou ako žalobkyňou a žalovanou dňa 26.03.2013, súd sa v prvom rade zaoberal obranou žalovanej ohľadom prípustnosti žaloby v zmysle . V danom prípade, keďže sa žalobkyňa domáhala neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, sa jednalo o žalobu o určenie právnej skutočnosti v zmysle . Vychádzajúc zo znenia ustanovenia je potrebné uviesť, že zásadne nepripúšťa určovacie žaloby o určenie právnej skutočnosti s výnimkou žalôb o určenie právnej skutočnosti za podmienky, že to vyplýva z osobitného právneho predpisu. Poukazujúc (podporne) aj na právne závery vyplývajúce z rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 24.11.2021 sp. zn. ako i rozsudku Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 28.10.2021 sp. zn. súd uvádza, že predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere zo dňa 26.3.2013 a na ňu nadväzujúca predmetná Dohoda o zrážkach zo mzdy zo dňa 26.03.2013 súd spotrebiteľskými zmluvami v zmysle , kde žalobkyňa mala postavenie spotrebiteľa a žalovaná postavenie dodávateľa. Uvedené právne posúdenie ako spotrebiteľského vzťahu je súdnou praxou ustálené a nebolo ani sporným v tomto konaní. Keďže sa teda jedná o spotrebiteľskú zmluvu, žalobkyňa sa ako spotrebiteľ môže v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa domáhať ochrany svojho práva žalobou na súde (aj) podľa tohto ustanovenia, čím je podľa súdu splnená podmienka stanovená na podanie takejto žaloby žalobcom o určenie právnej skutočnosti (neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy), preto obrana žalovanej bola súdom vyhodnotená v tomto smere ako nedôvodná. Prípustnosť takejto žaloby vyplýva aj z rozhodnutia NS SR sp. zn. zo dňa 18.11.2015 ako i sp. zn. zo dňa 28.3.2019, na ktoré súd odkazuje.

55. Súd preto následne pristúpil k meritórnemu posúdeniu platnosti predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa a dospel k záveru, že táto je neplatná. Z vykonaného dokazovania vyplýva (boli potvrdené tvrdenia žalobkyne), že na jej podklade boli vykonávané zrážky zo mzdy žalobkyne, posledná zrážka zo mzdy bola vykonaná dňa 15.05.209 v sume 568,24 €, pričom ako vyplýva zo znenia predmetnej Dohody o zrážkach zo mzdy, výška zrážok mala byť v sume 115,-€. Súd predmetnú dohodu o zrážkach zo mzdy zo dňa 26.03.2013 s poukazom na ust. posúdil ako neplatnú. Výkladom ust. treba dospieť k záveru, že dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov okrem označenia veriteľa, dlžníka, platiteľa mzdy musí obsahovať aj označenie pohľadávky, o uspokojenie ktorej ide a výšku dohodnutých zrážok. Z obsahu predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 26.03.2013 však vyplýva, že tieto náležitosti neboli v dohode obsiahnuté. Dohoda je v tomto smere neurčitá pri identifikácii pohľadávky. Podľa súdu vymedzenie zabezpečenej pohľadávky v dohode o výkone zrážok zo mzdy by malo byť jednoznačné. Žalobkyňa ako dlžník sa tak dostala do situácie, že nevedela určiť celkovú výšku zabezpečenej pohľadávky. Súčasne bola byť touto dohodou uspokojená pohľadávka žalovanej zo zmenky, pričom v zmysle ZoSÚ v súvislosti s poskytovaním spotrebiteľského úveru nemožno splnenie dlhu zabezpečiť zmenkou. Z tohto dôvodu možno hovoriť o neplatnom právnom úkone ( ), ktorý je v rozpore so zákonom ( ZoSÚ). Súd ďalej poznamenáva, že žalovaná by výkonom práva z predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy vykonávala úhradu jej pohľadávky (ktorá navyše nebola nespochybniteľným spôsobom v dohode vymedzená) voči žalobkyni bez súdnej kontroly, čím by dochádzalo k nežiaducemu, nekontrolovateľnému zásahu do majetku žalobkyne, pričom výška (ostatnej) mesačnej zrážky v sume 568,24 € je značným zásahom do majetku žalobkyne a súčasne je v rozpore s obsahom predmetnej Dohody o zrážkach zo mzdy. Týmto by dochádzalo aj k obchádzaniu súdnej kontroly zmluvných podmienok (dôvodnosti nároku). Súd preto žalobe žalobkyne v tejto časti vyhovel (výrok II.).

56. Čo sa týka nároku žalobkyne na zaplatenie sumy 500,- € ako primeraného finančného zadosťučinenia požadovaného žalobkyňou z dôvodov ňou uvedených, tento nárok súd považoval taktiež za dôvodný v celom rozsahu (výrok III. tohto rozsudku).

57. Ako vyplýva z ust. právo na primerané finančné zadosťučinenie vzniká už úspechom spotrebiteľa na súde v otázke preukázania porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej v znení neskorších predpisov alebo osobitnými predpismi (k tomu KS Prešov sp. zn. zo dňa 30.9.2021). Primerané finančné zadosťučinenie má plniť jednak funkciu satisfakčnú a jednak funkciu sankčnú. Jeho cieľom je predovšetkým odradiť dodávateľov od protiprávneho konania voči spotrebiteľom (k tomu NS SR sp. zn. zo dňa 30.01.2019). Účelom finančného zadosťučinenia je dovŕšiť ochranu porušeného práva spotrebiteľa ako slabšej strany v spotrebiteľských zmluvách. Pod úspešným uplatnením porušenia práva alebo povinnosti v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť, že súd judikuje v prospech spotrebiteľa konkrétny nárok z porušenia práva alebo povinnosti, napr. nárok zo zodpovednosti za škodu, z bezdôvodného obohatenia, alebo vo výroku rozsudku určí neprijateľnosť konkrétne vymedzenej zmluvnej podmienky používanej v spotrebiteľskej zmluve (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. ). Pokiaľ ide o rozsah finančného zadosťučinenia, neustanovuje žiadne kritériá, ktoré by bolo potrebné pri určení výšky zadosťučinenia zohľadniť. Jediným kritériom je primeranosť finančného zadosťučinenia. Bude preto vecou úvahy súdu, aby so zreteľom na všetky okolnosti každého jednotlivého prípadu, stanovil rozsah finančného zadosťučinenia. za nemajetkovú ujmu pre spotrebiteľa je možné považovať obmedzenie spotrebiteľovho komfortu vo všetkých oblastiach jeho života, najmä však vo finančnom obmedzení, ktoré žalobcovi neoprávnenými platbami v prospech dodávateľa vznikli a potom tiež v rovine psychického napätia, stresu a dĺžke trvania závadového stavu. Účelom zadosťučinenia je vyjadriť určité odsúdenie protiprávneho konania dodávateľa a odradiť ho od opakovania podobných porušení právnych predpisov. Uvedené podmienky podľa súdu splnené v danom prípade boli, keď súd judikoval (výrokom I. tohto rozsudku) právo žalobkyni na vydanie bezdôvodného obohatenia sa žalovanej (z dôvodu bezúročného a bezpoplatkového úveru v zmysle osobitného ) a súčasne súd určil (výrokom II.) neplatnosť Dohody o zrážkach zo mzdy, na základe ktorej boli zo mzdy žalobkyne vykonávané zrážky, naposledy dňa 15.5.2019 v sume 568,24 €, pričom podľa predmetnej Dohody mala byť výška zrážky v sume 115,-€. Tieto skutočnosti podľa súdu odôvodňujú nárok žalobkyne na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia, súd tento jej nárok vyhodnotil ako dôvodný. Súd zohľadnil aj tú skutočnosť, že napriek tomu, že žalobkyňa istinu v sume 700,-€ žalovanej uhradila (dňa 15.1.2019), bola napriek tomu žalovanou vyzvaná výzvou zo dňa 17.1.2019 na úhradu údajne dlžnej sumy 5.846,29 €, týmto postupom podľa súdu dochádzalo zo strany žalovanej k porušovania práv žalobkyne ako spotrebiteľky značným spôsobom.

58. Čo sa týka výšky tohto primeraného finančného zadosťučinenia, je potrebné uviesť, že žalovaná je do určitej miery už sankcionovaná tým, že súd posúdil úver, v ktorom má postavenie veriteľa ako bezúročný a bez poplatkov. So zreteľom aj na túto skutočnosť, ako aj na okolnosti uvádzané žalobkyňou súd čo sa týka výšky (rozsahu) primeraného finančného zadosťučinenia postupoval tak, že túto (požadovanú v sume 500,-€) vyhodnotil ako dôvodnú, a to v súlade s právnym názorom KS Trnava sp. zn. zo dňa 26.5.2021, ktorý sa primerané považoval finančné zadosťučinenie v rozsahu 1 úspešného nároku žalobkyne, čo v danom prípade pri sume 2.500,82 € dané bolo.

59. Vo vzťahu k trvaniu neodkladného opatrenia nariadeného uznesením Okresného súdu Skalica č.k. - 17 zo dňa 20.5.2019 (právoplatného dňa 12.6.2019) súd uvádza, že právoplatnosťou tohto konanie jeho trvanie zo zákona zanikne ( ).

60. Súd ďalej uvádza, že v prípade, ak sa v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou strán sporu, urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

61. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

62. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

63. Podľa , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

64. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol aj bez návrhu ( ) tak, že žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100 %. Súd vychádzal z toho, že pomer úspechu a neúspechu strán sporu musí byť vypočítaný s použitím vstupných súm - výška pohľadávky uplatnenej a priznanej. Úrok z omeškania, ktorý nie je samostatným nárokom v konaní, ale príslušenstvom uplatnenej pohľadávky, neovplyvňuje úspech alebo neúspech v konaní. Výška úroku z omeškania nemôže byť zahrnutá do hodnoty výšky uplatnenej pohľadávky, z ktorej je vypočítaný pomer úspechu a neúspechu v súvislosti s náhradou trov konania (uznesenie Krajského súdu v Trnave sp. zn. zo dňa 24.2.2015). Čiastočné zamietnutie žaloby v časti úroku z omeškania teda nemalo vplyv na konštatovanie o plnom úspechu žalobkyne v tomto konaní. Súd v zmysle rozhodol len o nároku na náhradu trov konania, pričom o výške trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Skalica, v dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Z každého podania musí byť zrejmé, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané; ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku ().