Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14CoP/37/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Priehdu a sudcov JUDr. Márie Podhorovej a JUDr. Anny Snopčokovej, v právnej veci manžela W. O., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom S., B. XXXX/X, prechodne bytom I., S. XX, právne zastúpený JUDr. Petrom Šramkom, advokátom, so sídlom Brezno, Moyzesova 12, proti manželke B.. W. O., rod. D., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom S., B. XXXX/X, právne zastúpenej JUDr. Máriou Stahovcovou, advokátkou, so sídlom Brezno, ČSA 18, o návrhu manžela na rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej O. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom ako manželka - matka v konaní zastupovaná opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v S., o odvolaní W. O., proti rozsudku Okresného súdu Brezno č. k. 1P/60/2015 - 237, zo dňa 22. 03. 2017 do výroku o povinnosti platiť výživné na maloleté dieťa, takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku III. p o t v r d z u j e .

II. Ostatných nenapadnutých výrokov rozsudku súdu prvej inštancie s a krajský súd n e d o t ý k a .

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd manželstvo W. O., XX. XX. XXXX a manželky B.. W. O., rod. D., nar. XX. XX. XXXX uzavreté XX. XX. XXXX v S., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu S. vo zv. XX, ročník XXXX na strane XXX, pod poradovým číslom XX rozviedol, maloletú O. O., nar. XX. XX. XXXX na čas po rozvode manželstva zveril do osobnej starostlivosti matky B.. W. O. a otcovi W. O. uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej O. O. sumou 200,- eur mesačne, a to vždy do 15 dňa každého mesiaca vopred k rukám matky počínajúc právoplatnosťou rozsudku. Súčasne upravil styk otca s maloletou O. tak, že je tento oprávnený sa s maloletou stretávať každý párny kalendárny týždeň v sobotu od 15.00 hod. do 19.00 hod v meste S. za prítomnosti matky maloletej. Otcovi bolo uložené maloletú na adrese trvalého bydliska maloletú prevziať a po skončení styku maloletú odovzdať matke. Matke taktiež bola uložená povinnosť dieťa na styk s otcom pripraviť a otcovi styk s maloletým dieťaťom umožniť. Náhradu trov konania žiadnemu z účastníkov nepriznal. Rozhodol tak s odôvodnením, že vzťahy medzi manželmi boli tak vážne rozvrátené, že nebolo možné očakávať obnovenie manželského spolužitia rodičov maloletého dieťaťa. Vzhľadom na rozvod manželstva rodičov maloletého dieťaťa na čas po rozvode upravil práva a povinnosti rodičov takým spôsobom, že dieťa zveril do výchovy a opatery matky a otcovi uložil platiť výživné a súčasne upravil styk otca s maloletým dieťaťom. O trovách konania rozhodol s odkazom na ust. § 52 Civilného mimosporového poriadku.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie otec maloletého dieťaťa W. O., nar. XX. XX. XXXX. Podaným odvolaním napadol len výrok III. rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bolo rozhodnuté o tom, že otec maloletého dieťaťa má povinnosť platiť na maloleté dieťa výživné vo výške 200,- eur mesačne. Rozhodnutie súdu prvej inštancie nepovažoval za správne z dôvodu, že v čase rozhodovania súdu prvej inštancie nemal žiadny reálny príjem a súd mal túto okolnosť zohľadniť takým spôsobom, že mal určiť

otcovi len výživné len v minimálnej základnej výške určenej zákonom. Keďže súd tak nepostupoval, navrhoval v napadnutom výroku zmeniť rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle podaného odvolania.

3. Na odvolanie otca dieťaťa sa vyjadrila matka maloletého dieťaťa, ktorá odvolanie otca považovala len za účelové. V tejto súvislosti poukazovala na správanie otca maloletého dieťaťa, pretože musela podať návrh na exekúciu pre neplatenie výživného zo strany otca. V rámci exekučného konania otec navrhol uzatvoriť dohodu o splátkach na zameškané výživné, pričom neskôr zaplatil celú dlžnú čiastku ako aj trovy exekúcie. Za daných okolností je teda nepochybné, že musel mať finančné prostriedky. Otec maloletého dieťa na jednej strane prezentoval svoje profesie, pričom na druhej strane nebolo preukázané, žeby vyvíjal akúkoľvek aktivitu, smerujúcu k získaniu zamestnania. V tomto smere poukazovala tiež na postoj otca, ktorý sa vyjadril takým spôsobom, že vie o ponukách na trhu práce, ale chce si vybrať takú prácu, ktorá ho bude baviť. Nebral teda ohľad na to, že má vyživovaciu povinnosť vo vzťahu k maloletému dieťaťu.

4. Na vyjadrenie matky maloletého dieťaťa sa vyjadril otec dieťaťa, ktorý považoval dôvody uvádzané v podanom odvolaní za také, ktoré majú podstatný vplyv na rozhodnutie o vyživovacej povinnosti a žiadal ich zohľadniť v zmysle podaného odvolania.

5. Na toto vyjadrenie reagovala matka maloletého dieťaťa, ktorá poukazovala na to, že zotrváva na podanom vyjadrení ako aj na tom, že otec maloletého dieťaťa nemá seriózny záujem o zamestnanie, z dôvodu aby si nemusel riadne plniť vyživovaciu povinnosť vo vzťahu k maloletému dieťaťu.

6. Na odvolanie otca maloletého dieťaťa sa vyjadril aj opatrovník maloletého dieťaťa, ktorý považoval rozhodnutie súdu prvej inštancie za vecne správne a žiadal ho v napadnutom výroku potvrdiť.

7. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 Zákona 160/2015 Z. z. - Civilný sporový poriadok - preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu danom ust. § 65 Zákona 161/2015 Z. z. - v spojení aj s § 2 ods. Zák. č. 161/2015 Z. z. a to bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 a tento v zmysle ust. § 387 ods. 1/, 2/ v napadnutom výroku o výživnom ako vecne správny potvrdil.

8. Z obsahu spisu je nesporné, že súd prvej inštancie konal už za účinnosti zákona 160/2015 Z. z. - Civilného sporového poriadku ako aj Zákona 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku.

9. Postupoval teda už podľa nových procesných predpisov. Vzhľadom na podané odvolanie zo strany otca maloletého dieťa, krajský súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie len v napadnutom výroku III. ktorým bola otcovi maloletého dieťaťa na čas po rozvode určená vyživovacia povinnosť vo vzťahu k maloletému dieťaťu. Podaným odvolaním zo strany otca dieťaťa ďalšie výroky rozsudku súdu prvej inštancie napadnuté neboli, preto ich krajský súd nepreskúmaval a vo výrokovej časti rozsudku krajského súdu sa týchto výrokov preto krajský súd ani nedotýkal.

10. Na základe podaného odvolania otca maloletého dieťaťa preskúmal krajský súd len rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým bola otcovi uložená povinnosť platiť na maloleté dieťa výživné na čas po rozvode vo výške 200,- eur mesačne.

11. V zmysle ust. § 387 ods. 1/, 2/ odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže svoje dôvody obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

12. Na základe podaného odvolania otca maloletého dieťaťa preskúmal krajský súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o výživnom a po preskúmaní veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočný stav v danej veci a vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s § 191 ods. 1 Zák. č. 160/2015 Z. z. - a svoje rozhodnutie aj riadnym spôsobom odôvodnil v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP. S dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie sa krajský súd stotožňuje a na tieto poukazuje.

13. V podanom odvolaní otec maloletého dieťaťa namieta, že rozhodnutie súdu prvej inštancie o uložení vyživovacej povinnosti vo výške 200,- eur nie je správne, pretože súd nezohľadnil skutkové okolnosti v danej veci, a to najmä to, že v čase rozhodnutia o vyživovacej povinnosti otec nemal žiadny reálny príjem.

14. Z dôvodov rozsudku súdu prvej inštancie, a to bodu 23. nesporne vyplýva, že týmito okolnosťami sa súd prvej inštancie náležitým spôsobom zaoberal a skúmal či v danej veci ide o takú okolnosť, ktorá má vplyv na rozhodnutie o vyživovacej povinnosti otca maloletého dieťaťa najmä hlavne v otázke výšky výživného vo vzťahu k maloletému dieťaťu. Súd v tomto smere správne vyhodnotil situáciu otca maloletého dieťa a jeho schopnosť s jeho profesiou sa zamestnať aj v mieste jeho bydliska. Zistil, že takáto ponuka práce bola s výškou 900,- eur mesačne, a preto súd správne vychádzal z možností otca dosiahnuť takýto príjem, a to z dôvodu, že je to v jeho schopnostiach a možnostiach. Správne zohľadnil aj jeho náklady a výdavky a po ich zohľadnení dospel k záveru, že otec môže platiť výživné na maloleté dieťa vo výške 200 eur mesačne.

15. Aj krajský súd je toho názoru, že výživné určené súdom prvej inštancie je v súlade s ust. § 62 ods. 2 ako aj § 75 ods. 1 Zák. o rodine. Zodpovedá teda schopnostiam a možnostiam otca maloletého dieťaťa, ako aj odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa.

16. V tejto súvislosti však treba poukázať aj na postoj otca maloletého dieťaťa vo vzťahu k ponukám práce, keď sa vyjadril, že si vyberie len takú prácu, ktorá ho bude zaujímať. Takýto postoj však nemôže byť na ujmu maloletého dieťaťa a otec vzhľadom na svoju profesiu mal možnosť sa v mieste svojho bydliska zamestnať a získať adekvátnu prácu vo výške 900,- eur mesačne.

17. Súd prvej inštancie preto správne vychádzal z toho, že otec môže dosiahnuť príjem, z ktorého môže platiť výživné a nebol teda právny dôvod k tomu, aby sa zaoberal otázkou priznania výživného otca vo vzťahu k maloletému dieťaťu v minimálnej výške podľa zákona.

18. Za daných skutkových okolností považoval aj krajský súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku za vecne správny a preto ho preto v zmysle ust. 387 ods. 1/, 2/ potvrdil.

19. Krajský súd vo výroku neuvádza výrok o trovách konania a to z dôvodu, že náhrada zaplatených trov konania účastníkovi je v mimosporových konaniach zásadne vylúčená, teda žiaden z účastníkov nemá voči ostatným účastníkom nárok na náhradu trov konania. Keďže neboli výnimky uvedené v ust. § 53 a § 55 Zák. č. 161/2015 Z. z. nebol daný právny dôvod na formálne uvedenie výroku o trovách konania do rozhodnutia krajského súdu.

20. Z vyššie uvedených dôvodov preto krajský súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

21. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ .

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .