Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_19C-117-2013.pdf
PDF · 116.97 KB
Case nature
Area
Subarea
19C/117/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v konaní pred sudkyňou Mgr. Magdalénou Boškovou v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Debt Finance AG, so sídlom Industriestrasse 13C, 6300 Zug, Švajčiarsko, právne zastúpený advokátom JUDr. Ján Šoltés, Karadžičova 8, 810 00 Bratislava, P.O.BOX 205 proti žalovanému: M. E., J..: XX.XX.XXXX, G. E. XX, Bratislava, právne zastúpený advokátskou kanceláriou ŠROBÁR, s.r.o., Laurinská 12/2012, 811 01 Bratislava, o zaplatenie 986,59 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 202,59 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 202,59 € od 04.04.2013 do zaplatenia a to všetko do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Žalobca m á p r á v o na náhradu trov konania.
Žalovaný m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca pôvodne označený ako Profidebt Slovakia, s.r.o. sa podaným návrhom doručeným dňa 04.04.2013 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného k zaplateniu sumy 986,59 eur s príslušenstvom z titulu neuhradenia poskytnutého úveru vo výške 713,71 eur, zmluvnej pokuty vo výške 272,88 eur, sankčného úroku vo výške 0.05% za každý deň omeškania a titulom úrokov z omeškania vo výške 8,5% ročne od 21.06.2008 do zaplatenia. Žalobca aktívnu legitimáciu v konaní preukázal Zmluvou o postúpení pohľadávok, ktorú uzatvoril so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. dňa 12.09.2011. Predmetom postúpenia bola aj pohľadávka postupníka voči žalovanému vo výške 986,59 eur s prísl. z nesplateného úveru dojednaného zmluvou zo dňa 24.11.2007. V priebehu konania došlo k zmene v osobe žalobcu. Uznesením tunajšieho súdu zo dňa 21.08.2014 súd pripustil, aby na strane žalobcu namiesto spoločnosti Profidebt Slovakia, s.r.o. vstúpila spoločnosť Intrum Justitia Debt Finance, AG. Právnu skutočnosť, na základe ktorej pôvodný žalobca spolu so spoločnosťou Intrum Justitia Debt Finance, AG žiadali o zmenu osvedčili Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 31.01.2014. Žalovanému bolo prostredníctvom zamestnávateľa dňa 02.10.2013 doručený žalobný návrh spolu s poučením a výzvou, aby sa v lehote 15 dni odo dňa doručenia uznesenia písomne vyjadril k pripojenému návrhu a uviedol, či nárok žalobcu uznáva a v prípade ak uplatnený nárok v celom rozsahu neuznáva, nech uvedie vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti. Napriek obsahu tejto výzvy sa žalovaný k žalobe nevyjadril.
2. Súd vykonal dokazovanie oboznámením s listinnými dôkazmi predloženými navrhovateľom, najmä Zmluvou o pôžičke zo dňa 24.11.2007 a jej súčasťami, Všeobecnými obchodnými podmienkami platnými od 10.07.2006, Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 12.09.2011 a zistil nasledovný skutkový stav: Žalovaný uzatvoril dňa 24.11.2007 so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. písomnú
zmluvu označenú ako Zmluvu o pôžičke č. 7112312018, predmetom ktorej bol spotrebiteľský úver vo výške 19.967,- Sk (662,78 eur) na nákup tovaru - kancelárskej a výpočtovej techniky (Notebooku). Žalovaný sa v zmluve zaviazal splatiť poskytnutý úver v 36 mesačných splátkach vo výške po 678,- Sk, a to poštovou poukážkou. Celková suma pôžičky (úveru) bola 24.409,- Sk (t.j. 810,23 eur), RPMN 14,42%. Žalovaný svojim podpisom potvrdil prevzatie tovaru (notebooku) v bezchybnom a funkčnom stave. Žalovaný sa zaviazal splácať poskytnutý úver riadne a včas a to v pravidelným mesačných splátkach v sume a termínoch určených vo faktúre, ktorá bude klientovi zasielaná mesačne spoločnosťou Orange Slovensko, a.s., inak v sume a termínoch určených splátkovým kalendárom zaslaným klientovi spoločnosťou, pričom odporca bol povinný splácať poskytnutú pôžičku na účet Orange Slovensko, a.s. uvedený vo faktúre zasielanej klientovi mesačne spoločnosťou Orange Slovensko, a.s. a/alebo na účet uvedený v splátkovom kalendári zaslanom klientovi spoločnosťou (bod 4. Podmienok k zmluve o pôžičke na čl. 5). Žalovaný poskytnutý úver doposiaľ nesplatil. Žalobca žalovanú sumu rozdelil tak, že sumu 713,71 eur špecifikoval ako neuhradenú časť úveru, sumu 272,88 eur ako zmluvnú pokutu.
3. Na prejednávaný prípad súd aplikoval ustanovenia OZ (§52 a nasl. 2 OZ) ako všeobecný právny predpis, nakoľko na jednej zo zmluvných strán " zmluvy o pôžičke" je dlžník zo spotrebiteľského úveru, ktorý má status spotrebiteľa a na druhej strane je veriteľ, ktorý pri uzatváraní a plnení zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej, resp. podnikateľskej činnosti, a to v súlade so zaužívanou judikatúrou. Ďalej súd vychádzal zo zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Súd podrobil vec z hľadiska súdnej kontroly nekalých obchodných praktík, resp. neprijateľných podmienok. Inštitút nekalej obchodnej praktiky je zákonným termínom, má svoj obsah a nie je možné ho prehliadať ani v rovine súkromného práva. Ak sa uplatňuje právo po použití nekalej obchodnej praktiky, súd môže odmietnuť poskytnúť ochranu uplatnenému právu. Výkon práv okrem iného nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka), a o taký prípad ide aj vtedy, ak sa právo uplatňuje po použití nekalej obchodnej praktiky. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely zákona o ochrane spotrebiteľa rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej dohody (§ 4 ods. 8 zák. o ochrane spotrebiteľa).
4. Predmetom konania bolo zaplatenie istiny 986,59 eur, ktorej výšku žalobca odôvodnil ako aktuálnu výšku nesplateného úveru vo výške 713,71 eur, zmluvnej pokuty vo výške 272,88 eur, pričom žalovaný úver právnemu predchodcovi žalobcu nesplatil. Z odôvodnenia žalobného návrhu ani z predloženej zmluvy o pôžičke zo dňa 24.11.2007 nie je zrejmé, kedy nastala splatnosť jednotlivých mesačných splátok, zo zmluvy vyplýva prepojenie jednotlivých mesačných splátok úveru na splatnosť faktúr zasielaných mesačne spoločnosťou Orange Slovensko, a.s., inak v sume a termínoch určených splátkovým kalendárom zaslaným klientovi spoločnosťou. Predmetný splátkový kalendár nebol súdu predložený. Súd mal teda za to, že viazanosť jednotlivých splátok súvisela so splatnosťou jednotlivých mesačných faktúr zasielaných spoločnosťou Orange Slovensko, a.s., ktorá súdu nie je zrejmá, možno teda len dedukovať, že splatnosť prvej splátky nastala mesiac nasledujúci po uzatvorení Zmluvy, t. j. v decembri 2007, splatnosť poslednej splátky v decembri 2010 (vzhľadom na ich počet "36"). V tejto časti je preto zmluva o pôžičke neurčitá a nejasná a s odkazom na § 37 OZ neplatná, keďže zo zmluvy nie je z určitosťou zrejmé, kedy nastala splatnosť jednotlivých mesačných splátok a splatnosť celého záväzku. Vzhľadom na uvedené preto súd zaviazal odporcu len na zaplatenie nesplatenej istiny vo výške 713,71 eur bez žalovanej zmluvnej pokuty a sankčných úrokov, len z úrokmi z omeškania podľa § 517 ods. 1 a 2 OZ v spojení s § 563 OZ a to počnúc podaním žaloby, keď súd mal za preukázané, že žalobca žiadal splniť dlh minimálne týmto dňom. Žiadnu inú relevantnú výzvu na plnenie adresovanú odporcovi navrhovateľ súdu totiž nepredložil. Základná úroková sadzba ECB ku dňu 4.4.2013 činila 0,75% ročne, s pripočítaním 8% bodov činí 8,75% ročne.
5. Na základe vyššie uvedených skutočností Okresný súd Bratislava I vydal rozsudok č.k. 19C/117/2013
- 54 zo dňa 12.12.2014, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 713,71 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne od 4.4.2013 do zaplatenia a to všetko do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol. O náhrade trov konania súd rozhodol tak, že žalovaný je povinný zaplatiť sumu 25,96 € ako trovy konania a trovy právneho zastúpenia vo výške 62,57 €.
6. Proti výroku rozsudku, ktorým bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi za neuhradené splátky v období od 20.6.2008 do 4.4.2010 sumu v celkovej výške 511,12 eur spolu s 8,75% ročným úrokom z omeškania za obdobie od 4.4.2013 do zaplatenia podal odvolanie žalovaný, rozsudok súdu prvej inštancie žiadal v prisudzujúcej časti zmeniť a zaviazať ho na zaplatenie sumy 202,59 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,75 % od 4.4.2013 do zaplatenia a vo zvyšnej časti žiadal žalobu zamietnuť a žalobcu zaviazať na náhradu jeho trov konania. Vo svojom odvolaní poukázal na či. 4, bod 4.3 podmienok splácania k zmluve o pôžičke, podľa ktorých prvá splátka je splatná spravidla nasledujúci mesiac po uzatvorení zmluvy inak je splátka splatná v termíne uvedenom vo faktúre zaslanej klientovi spoločnosťou Orange Slovensko a.s., alebo v splátkovom kalendári zaslanom spoločnosťou klientovi. Podľa bodu 4.4 týchto podmienok klient je povinný splácať poskytnutú pôžičku na účet Orange Slovensko a.s. alebo na účet uvedený v splátkovom kalendári, zaslanom klientovi. Z obsahu podanej žaloby vyplýva, že žalovaný bol v omeškaní s úhradou splátky splatnej dňa 20.6.2008. Žalovaný ďalej poukázal na to, že žalobca nepreukázal či plnil spoločnosti Orange Slovensko a.s. alebo právnemu predchodcovi žalobcu a je na žalobcovi uniesť dôkazné bremenom v tomto smere, t.j. či a na koho účet žalovaný platil alebo či mu bol doručený splátkový kalendár. Súdu prvej inštancie vytkol, že z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé, či žalobcu vyzval na predloženie listín súvisiacich s preukázaním jeho tvrdenia, teda že žalovaný platil splátky na základe splátkového kalendára. Ďalej žalovaný vzniesol námietku premlčania, odvíjajúcu sa od dátumu doručenia žaloby súdu, dňa 4.4.2013, čoho dôsledkom je premlčanie splátok za obdobie od 20.6.2008 do 4.4.2010. Zostávajúca suma je potom za obdobie od apríla 2010 do decembra 2012 v rozsahu 9-tich neuhradených splátok a predstavuje sumu 202,59 eur. Žalovaný poukázal aj na premlčanie nároku žalobcu na zmluvnú pokutu. 7. K odvolaniu sa vyjadril žalobca, rozsudok súdu prvej inštancie navrhol ako vecne správny v celom rozsahu potvrdiť a žalovaného zaviazať na náhradu trov odvolacieho konania. Uviedol, že právny vzťah medzi stranami sporu vznikol na základe Zmluvy o pôžičke zo dňa 24.11.2007, uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným. Žalovanému bola poskytnutá pôžička vo výške 662,78 eur navýšená o úroky z pôžičky, ktoré majú základ v ročnej percentuálnej miere nákladov uvedenej v zmluve. Žalovaný sa zaviazal zaplatiť poskytnutú pôžičku a úroky formou 36 pravidelných mesačných splátok vo výške 22,51 eur a celkovo zaplatiť sumu 810,36 eur. Zmluvou si zmluvné strany dohodli splatenie pôžičky v lehote 36 mesiacov od splatnosti prvej mesačnej splátky, t.j. od 28.12.2007 do 28.12.2010, kedy nastala konečná splatnosť pôžičky prirodzeným spôsobom. Tento zmluvný vzťah nebol žiadnym spôsobom ukončený, nedošlo k výpovedi (ust. § 582 ods. 2 Obč. zákonníka), ani k odstúpeniu od zmluvy fust. § 517 Obč. zákonníka). V danom prípade zmluva zanikla prirodzeným spôsobom a to konečnou splatnosťou celého úveru dňom splatnosti poslednej zmluvne dojednanej úverovej splátky, ktorý pripadol na deň 28.12.2010. Žalobca uviedol, že slovenské súdy už vo viacerých prípadoch poukázali na skutočnosť, že ak je medzi zmluvnými stranami dohodnuté splácanie v splátkach, nejde o čiastočné plnenie ale o jedno plnenie, ktorého úhrada bola dohodnutá v splátkach, a preto lehotou splatnosti je lehota na splatenie celého záväzku, v danom prípade 28.12.2010, kedy nastala konečná splatnosť úveru. Až v deň nasledujúci po tomto dátume sa žalovaný dostal do omeškania s vrátením nesplatenej časti úveru , a teda až od tohto okamihu začala plynúť premlčacia doba na uplatnenie práva. V tomto smere poukázal na rozsudok NS SR zo dňa 17.6.2008 sp. zn. 4Obo 54/2007. Žalobca vyslovil záver, že vychádzajúc z ust. § 40 ods. 2 Obč. zákonníka bolo možné uzavretú zmluvu o pôžičke predčasne ukončiť iba na základe písomného právneho úkonu niektorého z jej účastníkov, ku ktorému nedošlo atak konečná splatnosť pôžičky nastala prirodzeným spôsobom dňa 29.12.2010. 8. K vyjadreniu žalobcu sa žalovaný nevyjadril. 9. Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 7Co/311/2015 - 68 zo dň 28.12.2016 rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi za neuhradená splátky od 20.06.2008 do 04.04.2010 sumu v celkovej výške 511,12 € spolu s 8,75% ročným úrokom z omeškania za obdobie od 04.04.2013 do zaplatenia a vo výroku o trovách konania zrušil a vec vrátil v rozsahu zrušenia súdu prvej inštancie na ďalší konanie. 10. Vo svojom odôvodnení krajský súd uviedol, že v preskúmavanej veci sa pôvodný žalobca, Profidebt Slovakia, s.r.o., domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 986,59 eur s príslušenstvom, z dôvodu neuhradenia poskytnutého úveru vo výške 713,71 eur, zmluvnej pokuty vo výške 272,88 eur, spolu vo výške 986,59 eur, sankčného úroku vo výške 0,05% za každý deň omeškania a úrokov z omeškania vo výške 8,5% ročne od 21.06.2008 do zaplatenia, titulom nesplnenia záväzku zo Zmluvy o pôžičke č. 7112312018, predmetom ktorej bol spotrebiteľský úver vo výške 662,78 eur na nákup tovaru - kancelárskej a výpočtovej techniky (Notebooku), podľa ktorej sa žalovaný zaviazal splatiť poskytnutý úver v 36 mesačných splátkach vo výške po 22,51 eur. Celková suma pôžičky
(úveru) bola 810,23 eur. Žalovaný sa zaviazal pôžičku splácať v sume a termínoch určených vo faktúre, zasielanej mu mesačne spoločnosťou Orange Slovensko, a.s., inak v sume a termínoch určených splátkovým kalendárom zaslaným klientovi a žalovaný bol povinný splácať poskytnutú pôžičku na účet Orange Slovensko, a.s. uvedený vo faktúre alebo na účet uvedený v splátkovom kalendári, zaslanom klientovi spoločnosťou (bod 4. Podmienok k zmluve o pôžičke na či. 5). 11. Povinnosťou všeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako aj právnej otázky rozhodnutia; avšak len tej, ktorá je pre rozhodnutie vo veci rozhodujúca, nevyhnutná. Z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na zachovanie práva strany sporu na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na každý argument nie je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných stranou sporu, čo sa nepochybne v prejednávanej veci nestalo (porovnaj napr. m.m. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.9.2012 vo veci Vojtechová proti Slovenskej republike /sťažnosť č. 59102/08/, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.9.2011, č. k. I. ÚS 361/2010-34, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.6.2009, sp. zn. 5 M Cdo 8/2008). Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces ale nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/2004), ani právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami (I. ÚS 50/2004). Vychádzajúc z obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia v prepojení na odvolacie dôvody žalovaného, je potrebné dôvodnosti jeho odvolacích námietok prisvedčiť. 12. Krajský súd vytkol súdu prvej inštancie rozpor v skutkových zisteniach a právnom posúdení veci, keď vo svojich dôvodoch na jednej strane uzavrel, že viazanosť jednotlivých faktúr zasielaných spoločnosťou Orange Slovensko, a.s. ich splatnosť nie je súdu zrejmá a možno len dedukovať, že splatnosť prvej splátky nastala mesiac nasledujúci po uzatvorení zmluvy, t.j. v decembri 2007 a splatnosť poslednej splátky nastala v decembri 2010 a pre uvedené zmluvu o pôžičke vyhodnotil ako neurčitú a nejasnú a z týchto dôvodov za neplatnú a na strane druhej výrokovou časťou svojho rozhodnutia zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny 713,71 € s úrokmi z omeškania Neskúmal dôvod rozdielu vzniknutého medzi žalobcom označenou nesplatenou istinou 713,71 eur a výškou poskytnutého úveru 810,23 eur, nezaoberal sa tým, či zo strany žalovaného došlo k nejakému plneniu, ak áno, v akej výške, na základe čoho bolo plnené, uspokojil sa len tvrdeniami žalobcu uvedenými v žalobe, bez ich podloženia akýmikoľvek listinnými, či inými dôkazmi. Jeho pochybenia sú o to zreteľnejšie, že súd prvej inštancie vyhodnotil uvedenú zmluvu ako zmluvu spotrebiteľskú, no jeho postup bol v rozpore so základnými zásadami prijatými na prospech ochrany práv spotrebiteľa. 13. Podľa § 4 ods. 2 písm. a) zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o splátkovom úvere, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ak je to možné treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť. Podľa ods. 4 pri nesplnení podmienok podľa ods. 2 a 3 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať. Podľa ods. 4 od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Keďže v čase podpísania zmluvy znenie zákona o spotrebiteľských úveroch neobsahovalo žiadnu sankciu za absenciu niektorej z náležitostí, treba považovať uvedenú zmluvu za platnú. 14. Odvolací súd okrem nedostatočne zisteného skutkového stavu a tým i nesprávneho právneho posúdenia veci prvoinštančným súdom, zameral svoju pozornosť aj na žalovaným vznesenú námietku premlčania časti záväzku. Podľa § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. účinného od 1.5.2014 orgán rozhodujúci o nároku zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku, alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. V predmetnej veci záväzok žalovaného vznikol zo zmluvy o pôžičke, ktorá podľa Všeobecných obchodných podmienok je zmiešaným typom zmluvy, obsahujúcim kúpnu zmluvu, riadiacu sa ust. Občianskeho zákonníka a úverovú zmluvu, riadiacu sa ust. zákona o spotrebiteľských úveroch a podporne ustanoveniami
Obchodného zákonníka. Napriek tejto povahe záväzku je však zmluva o pôžičke s ohľadom na skutočnosť, že žalovaný ako jedna zo strán tejto zmluvy nebol podnikateľským subjektom a taktiež vzhľadom na skutočnosť, že bola právnym predchodcom žalobcu vopred pripravená, zmluvou spotrebiteľskou v zmysle § 52 a násl. Obč. zákonníka, a preto je potrebné aplikovať spotrebiteľské právo a v rámci neho ustanovenia Občianskeho zákonníka a zákon na ochranu spotrebiteľa. Takže aj na premlčanie predmetnej pohľadávky sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka. 15. Dohoda medzi veriteľom a dlžníkom o splnení dlhu v splátkach umožňuje veriteľovi, aby od dlžníka požadoval vždy iba zaplatenie tej splátky, ktorá sa stala zročnou. Každá zo splátok totiž predstavuje samostatné plnenie a preto pre každú splátku začína plynúť premlčacia doba podľa § 101 Obč. zákonníka samostatne. Z obsahu predmetnej zmluvy o pôžičke vyplýva, že účastníci zmluvy si dohodli jej splatenie v 36 pravidelných mesačných splátkach vo výške 22,51 eur (678,-Sk) so samostatnou splatnosťou každej splátky. Pravdivé je tvrdenie žalobcu v jeho vyjadrení, že nedošlo k ukončeniu zmluvného vzťahu, ktorý vychádzajúc z mesačných splátok určil na deň 28.12.2010, nakoľko splatnosť celého záväzku v zmluve dohodnutá nebola. Pred týmto dátumom žalobca, ani jeho právny predchodca od predmetnej zmluvy neodstúpili, túto nevypovedali, ani iným spôsobom nezrušili. Z toho dôvodu, ale na rozdiel od názoru žalobcu, treba pri premlčaní posudzovať premlčanie každej jednotlivej splátky samostatne, a dôvodné sú tak námietky žalovaného že splátky, ktoré mal zaplatiť v období od 20.6.2008 do 4.4.2010 sú premlčané. Určujúcim pri vymedzení tohto obdobia bol deň podania žaloby na súd ( 4. apríl 2013). 16. Súd prvej inštancie prihliadol na znenie ust. § 54 ods. 1 Obč. zákonníka, podľa ktorého zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa (v súčasnosti účinné ust. § 52 ods. 2 veta tretia Obč. zákonníka vystihuje znenie, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva). Predmetné ustanovenia nadobudli účinnosť 1. mája 2014 a právne predpisy, ktorých súčasťou sú, nemajú prechodné ustanovenia, čo znamená, že od ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom (viď napr. uznesenie NS SR zo dňa 21.4. 2015, sp. zn. 3MCdo/l 2/2014). Súd prvej inštancie rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy bol preto podľa § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. povinný prihliadnuť na zákonný dôvod, ktorý bráni priznať celé plnenie požadované žalobou. 17. Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie vzťahujúce sa k prísudku sumy 511,12 eur predstavujúcej žalobcom neuhradené splátky v období od 20.6.2008 do 4.4.2010, spolu s 8,75% ročným úrokom z omeškania za obdobie od 4.4.2013 do zaplatenia je zmätočné a nepreskúmateľné, nie je z neho zrejmé akými úvahami sa súd pri hodnotení dôkazov riadil, nevysporiadal sa s podstatnými skutkovými zisteniami, nedal odpovede na dôležité sporné otázky, ktoré v konaní vyvstali a vec aj nesprávne právne posúdil. Vzhľadom na tieto nedostatky napadnutého rozhodnutia , majúce za následok porušenie práva na spravodlivý súdny proces, ktorými súd prvej inštancie rozhodnutie zaťažil, tak bude za účelom vysporiadania sa s námietkami vznesenými žalovaným, vyššie prezentovanými pochybeniami a ostatnými pre vec podstatnými otázkami, povinnosťou prvoinštančného súdu vytknuté vady odstrániť a po riadnom vyhodnotení veci o zostávajúcom predmete konania opätovne rozhodnúť a rozhodnutie odôvodniť v súlade s požiadavkami kladenými na jeho štruktúru a obsah ustanovení § 220 C.s.p.. So zreteľom na uvedené mohol odvolací súd uzavrieť len to, že žalovaný dôvodne vytýka súdu prvej inštancie, že jeho rozhodnutie v časti napadnutej odvolaním spočíva na nesprávnych skutkových záveroch, nesprávnom právnom posúdení a teda nesprávnom procesnom postupe, ktorým znemožnil strane uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom. 18. Na základe uvedeného napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil (§ 389 ods. 1 písm. b),c) C.s.p.) a vec mu v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie, v ktorom sa súd prvej inštancie bude dôsledne zaoberať dôvodnosťou žaloby o zaplatenie sumy 511,12 eur s príslušenstvom (predstavujúcej splátky žalovaným neuhradené v období od 20.6.2008 do 4.4.2010) a všetkými námietkami strán, svoje rozhodnutie o zostávajúcom predmete konania riadne, v duchu vyššie prezentovaných princípov odôvodní, riadiac sa právnym názorom odvolacieho súdu, ktorým je viazaný {§ 391 ods. 2 C.s.p.). 19. Súd prvej inštancie rozhodne v rozhodnutí o zostávajúcom predmete konania aj o náhrade trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 C.s.p.). 20. Na základe vyššie uvedených skutočností súd prvej inštancie postupoval podľa § 297 a 219 ods. 2 CSP, kedy na verejnej tabuli súdu a webovej stránke súdu oznámil dňa 01.06.2017, že v danej veci bude dňa 17.07.2017 verejne vyhlásený rozsudok.
21. Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. 22. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. 23. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. 24. Súd v danej veci zistil, že žalobca bol pôvodne označený ako Profidebt Slovakia, ktorý sa domáhal, aby súd zaviazal žalovaného k zaplateniu sumy 986,59 eur s prísl. z titulu neuhradenia poskytnutého úveru vo výške 713,71 eur, zmluvnej pokuty vo výške 272,88 eur, sankčného úroku vo výške 0,05% za každý deň omeškania a titulom úrokov z omeškania vo výške 8,5% ročne od 21.06.2008 do zaplatenia. Žalobca aktívnu legitimáciu v konaní preukázal Zmluvou o postúpení pohľadávok, ktorú uzatvoril so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. dňa 12.09.2011. Predmetom postúpenia bola aj pohľadávka postupníka voči žalovanému vo výške 986,59 eur s príslušenstvom z nesplateného úveru dojednaného zmluvou zo dňa 24.11.2007. V priebehu konania došlo k zmene v osobe žalobcu. Uznesením tunajšieho súdu zo dňa 21.08.2014 súd pripustil, aby na strane žalobcu namiesto spoločnosti Profidebt Slovakia, s.r.o. vstúpila spoločnosť Intrum Justitia Debt Finance, AG. Právnu skutočnosť, na základe ktorej pôvodný žalobca spolu so spoločnosťou Intrum Justitia Debt Finance, AG žiadali o zmenu osvedčili Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 31.01.2014. Žalovaný uzatvoril dňa 24.11.2007 so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. písomnú zmluvu označenú ako Zmluvu o pôžičke č. 7112312018, predmetom ktorej bol spotrebiteľský úver vo výške 19.967,- Sk (662,78 eur) na nákup tovaru - kancelárskej a výpočtovej techniky (Notebooku). Žalovaný sa v zmluve zaviazal splatiť poskytnutý úver v 36 mesačných splátkach vo výške po 678,- Sk, a to poštovou poukážkou. Celková suma pôžičky (úveru) bola 24.409,- Sk (t.j. 810,23 eur), RPMN 14,42%. Žalovaný svojim podpisom potvrdil prevzatie tovaru (notebooku) v bezchybnom a funkčnom stave. Žalovaný sa zaviazal splácať poskytnutý úver riadne a včas a to v pravidelným mesačných splátkach v sume a termínoch určených vo faktúre, ktorá bude klientovi zasielaná mesačne spoločnosťou Orange Slovensko, a.s., inak v sume a termínoch určených splátkovým kalendárom zaslaným klientovi spoločnosťou, pričom odporca bol povinný splácať poskytnutú pôžičku na účet Orange Slovensko, a.s. uvedený vo faktúre zasielanej klientovi mesačne spoločnosťou Orange Slovensko, a.s. a/alebo na účet uvedený v splátkovom kalendári zaslanom klientovi spoločnosťou (bod 4. Podmienok k zmluve o pôžičke na čl. 5). Žalovaný poskytnutý úver doposiaľ nesplatil. 25. Počas odvolacieho konania vzniesol žalovaný námietku premlčania a krajský súd vytkol súdu prvej inštancie viaceré vady v rozhodovacej činnosti. Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania súd je toho názoru, že námietky žalovaného ohľadom premlčania sú dôvodné a teda splátky, ktoré mali byť žalovaným zaplatené od 20.06.2008 do 04.04.2010 sú premlčané. 26. Súd prvej inštancie má za to, že žalovaný svojím podaním zo dňa 05.02.2015, v ktorom namietal aj premlčanie jednotlivých splátok, uznal svoj dlh voči žalobcovi, nakoľko v návrhu na rozhodnutie uviedol, aby bol žalovaný súdom zaviazaný na zaplatenie sumy 202,59 € spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,75 % € od 04.04.2013 do zaplatenia. 27. O náhrade trov konania súd rozhodol tak, že žalobca má podľa § 255 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie. Nakoľko bol žalovaný úspešný v odvolacom konaní, súd mu v zmysle § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP priznal náhradu odvolacieho konania. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia podľa § 262 ods. 2 CSP vyšším súdnym úradníkom.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh) ( § 363 Civilného sporového poriadku).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 364 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 365 Civilného sporového poriadku).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie ( § 366 Civilného sporového poriadku).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.