Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8Cbi-14-2017.pdf
PDF · 103.9 KB
Case nature
Area
Subarea
8Cbi/14/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I sudcom JUDr. Milanom Krajčim v spore žalobcu: Stredoslovenská distribučná, a.s., so sídlom Pri Rajčianke 2927/8, 010 47 Žilina, IČO: 36 442 151, proti žalovanému: TATRA SPC27, s.r.o., so sídlom Velehradská 33, 821 08 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 45 365 521, zastúpenému advokátskou kanceláriou Geško s. r. o. , so sídlom Velehradská 33, 821 08Bratislava, IČO: 36 740 101, o určenie popretých pohľadávok, takto
rozhodol:
I. Súd určuje, že pohľadávka žalobcu prihlásená do reštrukturalizácie vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 8R/2/2017 voči dlžníkovi TATRA SPC27, s.r.o., so sídlom Velehradská 33, 821 08 Bratislava, IČO: 45 365 521, v celkovej výške 5.215,46 eur (pohľadávka vo výške 1.733,48 eur ako plnenie z opravnej faktúry č. 9171001743 z 28. februára 2017 za obdobie od 1. januára 2017 do 31. januára 2017; pohľadávka vo výške 1,733,49 eur ako plnenie z faktúry č. 9171002278 z 5. marca 2017 za obdobie od 1. februára 2017 do 28. februára 2017 a pohľadávka vo výške 1.733,49 eur ako plnenie z faktúry č. 9171003470 zo 4. apríla 2017 za obdobie od 1. marca 2017 do 31. marca 2017) je nesporná čo do právneho dôvodu a výšky.
II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou z 19. júla 2017 domáhal, aby súd určil, že jeho pohľadávka v celkovej výške 5.215,46 eur voči žalovanému prihlásená do reštrukturalizácie vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 8R/2/2017 je nesporná čo do právneho dôvodu a výšky.
2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že prihláškou zo 16. mája 2017 si prihlásil pohľadávky v celkovej výške 6.953,92 eur, ktoré vznikli za distribúciu elektriny a regulovaných poplatkov. 2.1. Oznámením z 3. júla 2017 žalobcovi oznámil správca, že prihlásené pohľadávky boli popreté čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti a výšky a ako dôvod popretia uviedol, že prihláška je nepreskúmateľná a odkázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“ v príslušnom gramatickom tvare) z 22. júna 2016, sp. zn. PL. ÚS 17/2014. 2.2. Žalovaný dňa 9. júna 2017 uhradil žalobcovi sumu 1.738,49 eur predstavujúcu poplatok za distribúciu elektriny a regulované poplatky za obdobie od 1. apríla 2017 do 30. apríla 2017, čím zo strany žalovaného došlo k uzneseniu zvyšku dlhu s poukazom na ustanovenie § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka. 2.3. K dôvodom popretia žalobca uviedol, že je prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy a žalovaný je výrobcom elektriny, ktorého zariadenie na výrobu elektriny je pripojené do regionálnej distribučnej sústavy žalobcu. 2.4. Spôsob výpočtu platby za prístup do distribučnej sústavy pre výrobcov, ktorí majú uzatvorenú zmluvu o pripojení, upravuje ustanovenie § 26 ods. 23 Vyhlášky Úradu pre reguláciu sieťových odvetví
č. 221/2013 Z. z. (ďalej aj „Vyhláška“). Povinnosť žalovaného uhrádzať platby za prístup do distribučnej sústavy stanovujú aj rozhodnutia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, ktorým boli schválené Cenníky pre distribúciu elektriny na rok 2017. Mesačná výška platby, ktorú bol žalovaný povinný uhrádzať žalobcovi, bola v sume 1.738,49 eur. 2.5. K žalobe žalobca pripojil súhrnnú prihlášku nezabezpečených pohľadávok, opravnú faktúry č. 9171001743, 9171001037, 9171002278, 9171003470 a 9171004265, oznámenie správcu o popretí pohľadávok z 3. júla 2017 a zmluvu o pripojení zariadenia do distribučnej sústavy z 1. decembra 2010.
3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo 7. marca 2019 navrhol žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietnuť. 3.1. Žalovaný uviedol, že právna úprava platby za prístup do distribučnej sústavy je neústavná, čo bolo dôvodom popretia pohľadávok žalobcu v reštrukturalizačnom konaní. Podľa žalovaného ústavný súd jednoznačne konštatoval, že je neústavné, aby bol výrobca elektriny povinný platiť platbu za prístup do distribučnej sústavy v prípade, ak nemá uzatvorenú zmluvu o prístupe do distribučnej sústavy. Rovnako tak podľa žalovaného ústavný súd konštatoval, že na zavedenie platby za prístup Úrad pre reguláciu sieťových odvetví nebol oprávnený. 3.1. K svojmu vyjadreniu žalovaný pripojil nález ústavného súdu z 22. júna 2016, sp. zn. PL. ÚS 17/2014.
4. Žalobca v replike z 19. novembra 2020 uviedol, že zmluvný vzťah prístupu medzi žalobcom a žalovaným existoval a preto bol žalovaný povinný platiť platby za prístup do distribučnej sústavy. Zvýraznil pritom skutočnosť, že k pripojeniu výrobného zariadenia žalovaného do distribučnej sústavy žalobcu došlo pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 251/2012 Z. z. na základe písomne uzatvorenej zmluvy o pripojení, a preto je nevyhnutné vychádzať pri hodnotení splnenia legislatívnych podmienok pre pripojenie a prístup do distribučnej sústavy zo strany výrobcu z legislatívy platnej v čase uzatvorenia zmluvy o pripojení. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“ v príslušnom gramatickom tvare) z 20. novembra 2019, sp. zn. 3Obdo/18/2019.
5. Žalovaný sa k replike žalobcu písomne nevyjadril.
6. Na prejednanie sporu nariadil súd pojednávanie na termín dňa 31. mája 2022 o 13:30 hod., na ktoré sa dostavil žalobca. Žalovaný a ani je právny zástupca sa na pojednávanie nedostavili a svoju neúčasť včas a vážnymi dôvodmi neospravedlnili. Preto súd spor prejednal a rozhodol podľa ustanovenia § 180 C.s.p. v neprítomnosti žalovaného a jeho právneho zástupcu.
7. Z predložených listinných dôkazov dospel súd k nasledovným skutkovým zisteniam: 7.1. Medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného (obchodnou spoločnosťou SPV Ľadovo 11, s.r.o.) bola dňa 1. decembra 2010 uzatvorená zmluva o pripojení zariadenia výrobcu do distribučnej sústavy, na základe ktorej došlo k pripojeniu odberného miesta Fotovoltaická elektráreň - Ľadovo 29 do distribučnej sústavy žalobcu. 7.2. Opravnou faktúrou č. 9171001743 z 28. februára 2017 žalobca fakturoval žalovanému platbu za prístup do distribučnej sústavy za mesiac január 2017, faktúrou č. 9171002278 z 5. marca 2017 žalobca fakturoval žalovanému platbu za prístup do distribučnej sústavy za mesiac február 2017, faktúrou č. 9171003470 zo 4. apríla 2017 žalobca fakturoval žalovanému platbu za prístup do distribučnej sústavy za mesiac marec 2017 a faktúrou č. 9171004265 z 3. mája 2017 žalobca fakturoval žalovanému platbu za prístup do distribučnej sústavy za mesiac apríl 2017. 7.3. Žalobca si súhrnnou prihláškou zo 16. mája 2017 prihlásil v reštrukturalizačnom konaní pohľadávky v celkovej výšme 6.953,92 eur, ktoré reštrukturalizačný správca žalovaného Advisors k.s., so sídlom kancelárie Koceľova 17, 821 08 Bratislava, značka správcu S 1590 poprel s poukazom na tvrdenie o zmätočnosti a nepreskúmateľnosti prihlášky a s odkazom na nález ústavného súdu z 22. júna 2016, sp. zn. PL. ÚS 17/2014.
8. Podľa ustanovenia § 124 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZKR“), Každú prihlásenú pohľadávku správca s odbornou starostlivosťou preskúma a porovná s účtovnou a inou dokumentáciou dlžníka a so zoznamom záväzkov dlžníka; správca pritom prihliadne aj na vyjadrenia dlžníka a iných osôb, v rozsahu, v akom ich možno považovať za vecne preukázané a právne odôvodnené. Správca vykoná aj vlastné šetrenie s cieľom nestranne zistiť stav a dôvody spornosti prihlásenej pohľadávky. Správca prihlásenú pohľadávku poprie v spornom rozsahu len ak pri skúmaní pohľadávky zistí, že prihlásená pohľadávka je čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky,
zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva sporná v miere, ktorý odôvodňuje predpoklad, že veriteľ prihlásenej pohľadávky nebude v prípade konania podľa odseku 4 úspešný. Dôvodom popretia prihlásenej pohľadávky nemôže byť len skutočnosť, že spornosť vyplýva z účtovnej dokumentácie dlžníka, vyjadrení dlžníka alebo vyjadrení osôb, ktorých záujmy môžu byť ovplyvnené záujmami dlžníka, najmä jeho súčasných alebo predchádzajúcich právnych, účtovných alebo daňových poradcov. 8.1. Prihlásenú pohľadávku môže poprieť len správca do 30 dní od uplynutia lehoty na prihlasovanie pohľadávok. Prihlásenú pohľadávku správca poprie tak, že popretie pohľadávky spolu s dôvodom a rozsahom jej popretia zapíše do zoznamu pohľadávok; ak správca poprie pohľadávku čo do výšky, v zozname pohľadávok uvedie aj zistenú sumu prihlásenej pohľadávky. Uplynutím lehoty na popieranie pohľadávok sa prihlásená pohľadávka v rozsahu, v akom nebola popretá, považuje za zistenú. Na účely výkonu práv spojených s prihlásenou pohľadávkou sa prihlásená pohľadávka považuje za zistenú aj vtedy, ak je popretá len čo do jej výšky. Popretie pohľadávky správca bez zbytočného odkladu po zapísaní do zoznamu pohľadávok písomne oznámi veriteľovi, ktorého pohľadávka bola popretá (ods. 2). 8.2. Dlžník alebo veriteľ, ktorý doručil správcovi prihlášku, je oprávnený podať správcovi podnet, aby prihlásenú pohľadávku poprel. Správca je povinný každý podnet s odbornou starostlivosťou vyhodnotiť a po vyhodnotení podnetu písomne informovať toho, kto podnet podal, ako podnet vybavil. Podnet na popretie pohľadávky a spôsob jeho vybavenia správca zapíše do zoznamu pohľadávok (ods. 3). 8.3. Veriteľ popretej pohľadávky sa môže do 30 dní od uplynutia lehoty na popieranie pohľadávok žalobou podanou voči dlžníkovi domáhať, aby súd určil právny dôvod, vymáhateľnosť, výšku, zabezpečenie zabezpečovacím právom alebo poradie zabezpečovacieho práva popretej pohľadávky; v žalobe sa veriteľ môže domáhať najviac toho, čo uviedol v prihláške (ods. 4). 8.4. Ak veriteľ popretej pohľadávky v zákonnej lehote žalobu na určenie popretej pohľadávky nepodá alebo návrh na určenie popretej pohľadávky vezme späť, na prihlásenú pohľadávku veriteľa sa v reštrukturalizácii v popretom rozsahu už neprihliada a v prípade potvrdenia reštrukturalizačného plánu súdom nemožno pohľadávku v popretom rozsahu voči dlžníkovi vymáhať (ods. 5). 8.5. Rozhodnutie súdu o určení popretej pohľadávky je účinné voči každému. Právoplatnosťou rozhodnutia súdu o určení pohľadávky sa popretá pohľadávka v rozsahu určenom súdom považuje za zistenú; vo zvyšnom rozsahu nemožno pohľadávku voči dlžníkovi vymáhať (ods. 6). 8.6. Kým neuplynula lehota na podanie žaloby na určenie pohľadávky alebo kým súd právoplatne nerozhodne o určení pohľadávky, dlžník môže popretú pohľadávku dodatočne voči jej veriteľovi písomne uznať; týmto uznaním sa popretá pohľadávka v uznanom rozsahu považuje za zistenú. Ak správca poprel pohľadávku z podnetu veriteľa, môže dlžník uznať popretú pohľadávku len so súhlasom tohto veriteľa (ods. 7). 8.7. Zistenie pohľadávky počas reštrukturalizácie sa zapisuje do zoznamu pohľadávok. Správca je povinný zapísať zistenie pohľadávky do zoznamu pohľadávok bezodkladne po tom, čo sa pohľadávka považuje za zistenú alebo čo pohľadávku dlžník uznal (ods. 8).
9. Podľa ustanovenia § 2 písm. a/ bod 23.2. zákona č. 656/2004 Z. z., sa prístupom do sústavy alebo do siete rozumie prístup na základe zmluvy o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny. 9.1. Podľa ustanovenia § 21 ods. 2 písm. a/ zákona č. 656/2004 Z. z., je výrobca elektriny povinný uzatvoriť zmluvu o prístupe a o pripojení k sústave s prevádzkovateľom sústavy 9.2. Podľa ustanovenia § 24 ods. 2 zákona č. 656/2004 Z. z., je prevádzkovateľ distribučnej sústavy okrem iného povinný zabezpečiť spoľahlivé a bezpečné prevádzkovanie sústavy (písm. a/), zabezpečiť užívateľom distribučnej sústavy nediskriminačné podmienky na pripojenie k sústave (písm. b/), zabezpečiť prístup do sústavy na transparentnom a nediskriminačnom princípe s výnimkou plnenia povinností vo všeobecnom hospodárskom záujme (písm. c/) a uzatvoriť zmluvu o prístupe a zmluvu o pripojení k sústave, ak sú splnené technické a obchodné podmienky prístupu a pripojenia k sústave (písm. h/). 9.3. Podľa ustanovenia § 26 ods. 5 zákona č. 251/2012 Z. z., zmluvou o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny sa zaväzuje prevádzkovateľ distribučnej sústavy rezervovať distribučnú kapacitu, umožniť prístup do sústavy a v prípade účastníka trhu s elektrinou iného ako výrobcu elektriny aj prepraviť pre účastníka trhu s elektrinou množstvo elektriny výkonovo obmedzené výškou rezervovanej kapacity, vrátane služieb spojených s používaním prenosovej sústavy, a účastník trhu s elektrinou sa zaväzuje zaplatiť cenu za prístup a cenu za poskytnutie distribučných služieb a súvisiacich služieb. 9.4. Podľa ustanovenia § 96 ods. 7 zákona č. 251/2012 Z. z., zmluvy uzatvorené podľa doterajších predpisov zostávajú v platnosti. Ustanovenia zmlúv uzatvorených podľa doterajších predpisov, ktoré
sú v rozpore s týmto zákonom, sú účastníci zmlúv povinní uviesť do súladu s týmto zákonom do 31. decembra 2012.
10. Úvodom súd konštatuje, že žaloba žalobcu bola podaná včas, v tridsaťdňovej lehote od doručenia popieracieho prejavu reštrukturalizačného správcu z 3. júla 2017, ktorý bol žalobcovi doručený dňa 10. júla 2017 a žalobca podal predmetnú incidenčnú žalobu na Okresnom súde Bratislava I dňa 24. júla 2017.
11. Vo vzťahu k jednotlivým dôvodom popretia pohľadávky súd uvádza, že správca síce v popieracom prejave uviedol, že popiera pohľadávky žalobcu aj do ich vymáhateľnosti, avšak v popieracom prejave neuviedol, z akých konkrétnych dôvodov by mali byť jednotlivé pohľadávky žalobcu nevymáhateľné. 11.1. Z tohto dôvodu súd konštatuje, že popretie prihlásených pohľadávok žalobcu zo strany reštrukturalizačného správcu čo do vymáhateľnosti je nevymáhateľné, a preto na tento dôvod nemohol súd prihliadať. Rovnako tak je z tohto dôvodu pre rozhodnutie v spore irelevantné, že žalobca sa incidenčnou žalobou nedomáhal určenia vymáhateľnosti jeho popretých pohľadávok (t. j. nemôže sa jednať o dôvod pre zamietnutie podanej žaloby).
12. Zároveň súd nepovažuje za dôvodné tvrdenie reštrukturalizačného správcu o zmätočnosti a nepreskúmateľnosti prihlášky žalobcu, keď v prihláške uviedol, že si uplatňuje pohľadávku a distribúciu elektriny a regulované poplatky a vo faktúrach je uvedený dôvod fakturácie - platba za prístup do distribučnej sústavy. 12.1. Súd uvádza, že platba za prístup do distribučnej sústavy, ktorá bola žalobcom fakturovaná žalovanému jednotlivými faktúrami v skutočnosti predstavuje regulovaný poplatok, ktorého výšku (resp. spôsob jej určenia) upravuje regulátor v predmetnej oblasti, a to Úrad pre reguláciu sieťových odvetví. Z uvedeného tak jednoznačne vyplýva, že regulovaný poplatok uvedený v prihláške je synonymum k platbe za prístup do distribučnej sústavy uvedenej na faktúrach, čo znamená, že právny dôvod vzniku pohľadávok uvedený v prihláške je totožný s ich vznikom, ktorý je uvedený v jednotlivých faktúrach vystavených žalobcom.
13. K samotnému dôvodu popretia pohľadávky reštrukturalizačným správcom s odkazom na derogačný nález ústavného súdu z 22. júna 2016, sp. zn. PL. ÚS 17/2014 súd konštatuje, že ani tento dôvod nemôže obstáť. K predmetnému konštatovaniu uvádza súd nasledovné:
14. Ústavný súd svojim derogačným nálezom nerozhodol o neústavnosti právnej úpravy platby za prístup do distribučnej sústavy vo všeobecnosti, ako to vo svojom vyjadrení k žalobe prezentoval žalovaný. Ústavný súd vo výroku svojho nálezu z 22. júna 2016, sp. zn. PL. ÚS 17/2014 rozhodol o tom, že ustanovenie § 26 ods. 23 v časti „a to aj v prípade, ak takýto výrobca elektriny nemá s prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy uzatvorenú zmluvu o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny“ Vyhlášky Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 221/2013 Z. z., ktorou sa ustanovuje cenová regulácia v elektroenergetike v znení neskorších predpisov, nie je v súlade s čl. 13 ods. 1 písm. a/ v spojení s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 20 ods. 1 a čl. 123 ústavy a v spojení s čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Vo zvyšnej časti návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky nevyhovel.
15. V nadväznosti na výrok predmetného nálezu ústavného súdu bolo potrebné posúdiť, že či jediným právnym základom pre požadovanie platby za prístup prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy od výrobcu elektriny je zmluva o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny uzatvorená podľa § 26 ods. 5 zákona č. 251/2012 Z. z., alebo ním môže byť aj zmluva medzi prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy a výrobcom elektriny uzatvorená za účinnosti zákona č. 656/2004 Z. z. Predmetná otázka bola vyriešená v rozhodovacej praxi najvyššieho súdu a ústavného súdu. 15.1. Najvyšší súd v uznesení z 20. novembra 2019, sp. zn. 3Obdo/18/2019 dospel k záveru, že na právne vzťahy medzi výrobcom elektriny a prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy založené zmluvou uzatvorenou podľa zákona č. 656/2004 Z. z. derogačný nález ústavného súdu z 22. júna 2016, sp. zn. PL. ÚS 17/2014 nedopadá, keď základom pre platby za prístup do distribučnej sústavy, tzv. G- komponentu, je zmluva uzatvorená podľa zákona č. 656/2004 Z. z. (rovnako k tomu viď aj uznesenia najvyššieho súdu z 5. marca 2020, sp. zn. 1Obdo/13/2019; z 19. februára 2020, sp. zn. 1Obdo/18/2019
a 1Obdo/25/2019; z 31. marca 2020, sp. zn. 2Obdo/9/2019; z 30. apríla 2020, sp. zn. 2Obdo/15/2019 a z 29. apríla 2020, sp. zn. 4Obdo/95/2018). 15.2. Ústavný súd v náleze zo 14. decembra 2021, sp. zn. III. ÚS 257/2020 poukázal na konštantnú judikatúru najvyššieho súdu týkajúcu sa platieb G-komponentu, a uviedol, že zákon č. 656/2004 Z. z. v § 21 podmieňoval vznik práva výrobcu elektriny pripojiť zariadenie na výrobu elektriny k sústave splnením technických a obchodných podmienok prístupu a pripojenia do sústavy, ukladal výrobcovi elektrickej energie povinnosť uzatvoriť zmluvu o prístupe a o pripojení k sústave s prevádzkovateľom sústavy, nie však povinnosť dojednania o distribúcii elektriny. 15.3. V uznesení z 24. marca 2022, sp. zn. III. ÚS 167/2022 o odmietnutí ústavnej sťažnosti podanej proti uzneseniu najvyššieho súdu z 20. novembra 2019, sp. zn. 3Obdo/18/2019 ústavný súd skonštatoval, že nález ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 17/2014 dopadá len na právnu úpravu, no nie na vzťah strán založený zmluvou.
16. Vychádzajúc z uvedeného právny základ pre požadovanie platieb G-komponentu prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy od výrobcu elektriny za obdobie od 1. januára 2014 do 20. júla 2016 predstavovali
- zmluva o prístupe a pripojení do distribučnej sústavy uzatvorená podľa zákona č. 656/2004 Z. z.
- zmluva o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny podľa § 26 ods. 5 zákona č. 251/2012 Z. z.
- ustanovenie § 26 ods. 23 Vyhlášky, 16.1. V období od 21. júla 2016 boli právnym základom pre požadovanie platieb G-komponentu prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy od výrobcu elektriny
- zmluva o prístupe a pripojení do distribučnej sústavy uzatvorená podľa zákona č. 656/2004 Z. z.
- zmluva o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny podľa § 26 ods. 5 zákona č. 251/2012 Z. z.
17. Právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným bol založený zmluvou o pripojení zariadenia do distribučnej sústavy z 1. decembra 2010 uzatvorenou medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného, t. j. zmluvou uzatvorenou za účinnosti zákona č. 656/2004 Z. z., ktorú zákon upravoval ako zmluvný typ „zmluva o prístupe a pripojení do distribučnej sústavy“. Z uvedeného vyplýva, že na právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným je potrebné aplikovať ustanovenia zákona č. 656/2004 Z. z. 17.1. Predmetné konštatovanie súdu znamená, že žalobca ako prevádzkovateľ regionálnej distribučnej sústavy bol podľa právnej úpravy účinnej v čase vzniku zmluvného vzťahu povinný na základe zmluvy umožniť pripojenie a zároveň prístup do distribučnej sústavy všetkým výrobcom elektriny za rovnakých (t. j. nediskriminačných) podmienok. Bez existencie takéhoto zmluvného vzťahu bezpodmienečne vyžadovaného zákonom č. 656/2004 Z. z. nemohol mať výrobca elektriny prístup do distribučnej sústavy a nemohol byť ani do nej pripojený. 17.2. V zmysle jednotlivých ustanovení zákona č. 656/2004 Z. z. nebolo možné, aby výrobca elektriny uzatvoril s prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy zmluvu o pripojení do distribučnej sústavy bez toho, aby súčasne neuzatvoril aj zmluvu o prístupe (resp. aby táto zmluva nebola súčasťou zmluvy o pripojení). Bez uzatvorenia zmluvy o prístupe - ktorú zákon č. 656/2004 Z. z. priamo vyžadoval - by nemohol výrobca elektriny pôsobiť na trhu s elektrinou, keďže by nespĺňal zákonnú podmienku priamo vyplývajúcu z ustanovenia § 21 ods. 2 písm. a/ zákona č. 656/2004 Z. z. Zjednodušene povedané, aby mohol výrobca elektriny (t. j. žalovaný) vyrábať elektrinu a dosahovať zisk z predmetu svojej činnosti ako základného znaku podnikania, musel rešpektovať zákonnú úpravu a splniť všetky podmienky stanovené zákonom č. 656/2004 Z. z. vrátane uzavretia zmluvy o prístupe a o pripojení k sústave so žalobcom ako prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy. Následne sa výrobca elektriny nemôže s úspechom brániť tvrdením, že jeho vôľou (resp. úmyslom) nebolo uzavrieť zmluvu o prístupe, keďže táto je obsiahnutá už v tom, že chcel ako výrobca pôsobiť na otvorenom trhu s elektrinou, s ktorým je spojené splnenie všetkých zákonných podmienok (resp. povinností). 17.3. Povinnosti prevádzkovateľa regionálnej distribučnej sústavy umožniť výrobcovi elektriny pripojenie a prístup do distribučnej sústavy na základe zmluvy o prístupe a o pripojení k sústave predpokladanej zákonom č. 656/2004 Z. z. (k tomu viď ustanovenie § 21 ods. 2 písm. a/, ako aj § 24 ods. 2 písm. h/ zákona č. 656/2004 Z. z.) zodpovedá právo prevádzkovateľa regionálnej distribučnej sústavy požadovať od výrobcu elektriny odplatu za túto poskytnutú (zákonom predpokladanú a zároveň vyžadovanú) službu, vrátane platby za prístup. 17.4. Na tejto skutočnosti nemení nič ani zmena právnej úpravy obsiahnutá v zákone č. 251/2012 Z. z., ktorý upravuje niektoré zmluvné typy medzi subjektmi vykonávajúcimi činnosť na trhu s
elektrinou odlišne od zákona č. 656/2004 Z. z. Ak však zmluva uzatvorená podľa § 656/2004 Z. z. nie je priamo v rozpore so zákonom č. 251/2012 Z. z., nebolo povinnosťou zmluvných strán uzatvoriť novú zmluvu, keďže táto ostáva platná. Ak bola medzi výrobcom elektriny a prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy zmluva o prístupe a o pripojení k sústave podľa zákona č. 656/2004 Z. z., táto zmluva neodporuje novej právnej úprave, a preto nie je potrebné, aby medzi zmluvnými stranami bola uzatvorená nová zmluva podľa zákona č. 251/2012 Z. z.
18. Je tak zrejmé, že zmluvu o prístupe do distribučnej sústavy musel mať so žalobcom ako prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy za účinnosti zákona č. 656/2004 Z. z. uzatvorenú každý výrobca elektriny v rozhodnom období, t. j. aj žalovaný a v rozhodovanom spore takouto zmluvou je zmluva z 1. decembra 2010. 18.1. Právnym titulom požadovania platieb za prístup do distribučnej sústavy, tzv. G- komponentu, žalobcom od žalovaného preukazujúcim právny dôvod žalobcom prihlásenej pohľadávky do reštrukturalizácie je zmluva o pripojení zariadenia do distribučnej sústavy z 1. decembra 2010, ktorá ako zmluvný typ v sebe priamo zo zákona obsahovala aj zmluvu o prístupe. Derogačný nález ústavného súdu z 22. júna 2016, sp. zn. PL. ÚS 17/2014 tak na vzťah medzi žalobcom a žalovaným a na rozhodovaný spor nedopadá. Totožný právny záver vyplýva aj z vyššie označenej konštantnej judikatúry najvyššieho súdu a ústavného súdu o tejto právnej otázke (o otázke nároku na platbu za prístup do distribučnej sústavy zo zmluvy uzatvorenej za účinnosti zákona č. 656/2004 Z. z.). 18.2. Preto súd uzatvára, že požadovanie platieb G-komponentu žalobcom od žalovaného za obdobie mesiacov január 2017, február 2017 a marec 2017 nie je možné považovať za bezdôvodné obohatenie, ako to mylne prezentoval v spore žalovaný, ale jedná sa o oprávnený nárok žalobcu voči žalovanému vyplývajúci zo zmluvy.
19. S poukazom na vyššie vyslovené právne závery súd konštatuje, že incidenčná žaloba žalobcu je dôvodná, a preto vo výroku rozsudku určil, že pohľadávka žalobcu prihlásená do reštrukturalizácie vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 8R/2/2017 voči žalovanému v celkovej výške 5.215,46 eur je nesporná čo do právneho dôvodu a výšky.
20. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s ustanovením § 262 ods. 1 C.s.p. a žalobcovi, ktorý mal v spore plný úspech, priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %. 20.1. O výške náhrady trov konania žalobcu rozhodne súdny úradník súdu prvej inštancie samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Bratislava I.
Odvolanie má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 a ods. 2 C. s. p.) obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) [§ 363 C. s. p.].
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 C. s. p.).