Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16C/253/2016

Uznesenie

Okresný súd Trnava v právnej veci žalobcu: W. B., B.. X.XX.XXXX, O. X. V. XXXX/XX, X.-U. T., proti žalovaným: 1. Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, so sídlom Štúrova 2, 812 65 Bratislava, IČO: 00166481, 2. Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Bratislava, Župné námestie 13, IČO: 00166073, o vyslovenie absolútnej neplatnosti rozsudku, takto

rozhodol:

I. Súd vyhlasuje že nemá právomoc konať vo veci a konanie z a s t a v u j e .

II. Súd žalovaným nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Dňa 30.11.2016 bolo tunajšiemu súdu doručené podanie žalobcu v ktorom sa domáha vydania rozsudku, ktorým 1. uloží povinnosť žalovanému v I. rade aby podal dovolanie s obsahom mimoriadneho opravného prostriedku na Najvyšší súd SR, na základe ktorého dovolací súd vysloví absolútnu neplatnosť rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 4To/74/2013 zo dňa 5.9.2013, a 2. alternatívne súd určí, že žalovaný v II. rade, ktorým je poverený rezortný minister spravodlivosti podal dovolanie s obsahom mimoriadneho opravného prostriedku na Najvyšší súd SR, na základe ktorého dovolací súd vysloví absolútnu neplatnosť rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 4To/74/2013 zo dňa 5.9.2013. 2. Podanie sa týka veci nespadajúcej do právomoci súdu v zmysle § 3 z.č. 160/2015 Civilný sporový poriadok, (ďalej len „CSP“).

3. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 CSP, súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány. 4. Podľa § 9 CSP, Ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví.

5. Podľa ustanovenia § 10 ods. 1 CSP, ak spor alebo vec patrí do právomoci iného orgánu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví a spor alebo vec mu postúpi. Právne účinky spojené s podaním žaloby zostávajú zachované.

6. Podľa § 137 CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

7. Podľa § 161 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky"). (ods. 2) Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. (ods. 3) Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý možno odstrániť, súd urobí vhodné opatrenia na

jeho odstránenie. Pritom spravidla môže pokračovať v konaní, ale nesmie vydať rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok procesnej podmienky odstrániť, súd konanie zastaví. 8. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

9. Judikatúra vymedzuje právomoc ako sumár oprávnení rozhodovacieho charakteru orgánov ochrany práva, uplatňovaných pri ochrane porušených alebo ohrozených subjektívnych práv alebo právnych záujmov jednotlivcov, fyzických alebo právnických osôb. Súdy prejednávajú v režime sporového procesu súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány. V uvedenom normatívnom vymedzení právomocí je dôraz na súkromnoprávny charakter sporov alebo iných „vecí“, ktoré majú základ v súkromnoprávnych vzťahoch, pre ktoré je typické rovné postavenie zúčastnených strán a tzv. autonómia vôle. Právomoc je jednou z tzv. podmienok konania, teda podmienok, za ktorých môže konať a rozhodnúť. Nedostatok právomoci súdu Slovenskej republiky je neodstrániteľným nedostatkom podmienok konania, ktorý vedie vždy k zastaveniu konania, a to v ktoromkoľvek štádiu konania. Súd musí konanie zastaviť bezodkladne, t.j. právomoc slovenského súdu by mal skúmať hneď na začiatku konania a konanie v prípade nedostatku právomoci zastaviť ihneď. Ustanovenie §10 ods. 1 rieši situáciu, ak spor alebo iná vec nemajúca sporový charakter, ktorá bola podaná na súd patrí do právomoci iného orgánu Slovenskej republiky, a nie súdu. Súd je povinný zastaviť konania a po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania vec postúpiť orgánu, do ktorého právomoci spor alebo vec patrí.

10. Žalobca sa podľa obsahu svojho podania domáhal vyslovenia absolútnej neplatnosti trestnom konaní vydaného rozsudku Krajského súdu v Bratislave a to na Najvyšším súdom SR na základe z úradnej povinnosti podaného dovolania s obsahom mimoriadneho opravného prostriedku, pričom tunajší súd žiadal o vydanie rozsudku ukladajúceho generálnemu prokurátorovi, alternatívne ministrovi spravodlivosti, povinnosť ho podať. Súd s právomocou vymedzenou ust. §3 nemôže vydať rozsudok navrhnutého znenia, pretože žalobca súd žiada o vykonanie úkonov spadajúcich do právomoci orgánov činných v trestnom konaní resp. súdov v priebehu náležitého zisťovania trestných činov a trestania ich páchateľov podľa trestného poriadku. Okruh osôb oprávnených podať dovolanie v trestnom konaní je upravený v ustanovení § 369 Trestného poriadku a civilný súd rešpektujúc pravidlá nezávislého výkonu súdnej moci nemôže zasahovať do ich oprávnenia resp. právomoci, a už vôbec nie postupom naznačeným žalobcom, t.j. ukladaním im povinnosti vykonať ním žiadané úkony (podanie dovolania) namiesto neho ako priameho účastníka trestného konania. Pre dosiahnutie nápravy porušení zákona právoplatným rozhodnutím súdu v trestnom konaní slúži inštitút dovolania a všetky ďalšie podmienky a postup je upravený len Trestným poriadkom v ustanoveniach § 368 a nasl.. Keďže existencia právomoci súdu o veci konať je podmienkou konania, jej splnenie súd skúma počas celého konania, a jej nedostatok patrí do kategórie neodstrániteľných nedostatkov a vedie súd k zastaveniu konania. Súd preto majúc za to, že nebola daná jeho právomoc rozhodovať v civilnom spore o žalobcom vymedzenom predmete, konanie postupom podľa §161 ods. 2 zastavil.

11. Pretože súd konanie zastavil z dôvodu nedostatku procesnej podmienky konania spočívajúcej v nedostatku právomoci súdu, súd zisťoval zavinenie strán na zastavení konania. Podľa Ficovej (In: FICOVÁ, S. a kol.: Občianske právo procesné: základné konanie. Bratislava, Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta, Vyd. oddelenie, 2005, 307 s. 4) zavinenie na strane žalobcu existuje aj v prípadoch zastavenia konania pre neodstrániteľnú podmienku konania, napríklad v prípade nedostatku právomoci súdu, existencie prekážky res iudicata alebo nedostatku procesnej nespôsobilosti účastníka konania. Žalobca podľa zistenia súdu zavinil zastavenie konania tým že podal žalobu na súde ktorý nemá právomoc, spôsobil tak neodstrániteľný nedostatok procesnej podmienky.

12. O náhrade trov konania súd preto rozhodol v zmysle § 256 ods. 1 C.s.p., tak, že žalovaným nepriznal nárok na náhradu trov konania, vzhľadom na to, že im doteraz neboli doručované žiadne písomnosti, nemohli im vzniknúť v súvislosti s týmto konaním žiadne trovy konania, nemohli si uplatniť akékoľvek trovy konania, preto by bolo nadbytočné a v rozpore so zásadou hospodárnosti, aby súd v tomto štádiu priznával nárok na náhradu trov konania a následne by ešte raz vydával uznesenie ktorým by určil výšku trov konania 0 eur.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.