Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (10)Rozsudok_12Csp-73-2017.pdf
PDF · 92.98 KB
Case nature
Area
Subarea
12Csp/73/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prievidza sudcom JUDr. Róbertom Matulákom v právnej veci žalobcu: BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom v Bratislave, Vajnorská 100/A, zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., so sídlom Bratislava, Martinčekova 13, proti žalovanému: T. I., nar. XX.X. XXXX, bytom S., J. 683/5, o zaplatenie X.XXX,XX eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalobu zamieta.
II. Žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 1.268,58 eur s prísl.. Žalobu zdôvodnil tým, že jeho právny predchodca, spoločnosť Poštová banka, a.s., v právnom postavení veriteľa a žalovaný, v právnom postavení dlžníka uzavreli dňa 17.8. 2007 zmluvu o úvere č. 6205373407 (ďalej len „UZ“), pričom žalovaný si neplnil svoje zmluvné podmienky a poskytnuté peniaze z úveru riadne nesplácal. Celý úver sa stal splatný dňa 25.9. 2009. Žalobca si v konaní uplatňuje výlučne istinu nesplateného úveru a zákonné úroky z omeškania. Pohľadávka voči žalovanému bola postúpená nasledovnými zmluvami: Zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 15.12.2010, uzavretá medzi spol. Poštová banka, a.s., ako postupcom a spol. BOSSNUT INVESTMENTS LIMITED ako postupníkom. Zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 24.2. 2011, uzavretá medzi spol. BOSSNUT INVESTMENTS LIMITED ako postupcom a spol. PRO CIVITAS s.r.o., ako postupníkom. Zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 15.12. 2014, uzavretá medzi spol. PRO CIVITAS s.r.o., ako postupcom a žalobcom ako postupníkom. Pohľadávka bola voči žalovanému uplatňovaná na rozhodcovskom súde, ktorý žalobe vyhovel v celom rozsahu a vo veci rozhodol rozhodcovským rozsudkom sp. zn. PVB10110302, právoplatným dňa 31.5. 2013 a vykonateľným dňa 4.6. 2013. Dňa 2.3. 2015 bol podaný návrh na vykonanie exekúcie, žiadosť o vydanie poverenia však bola zamietnutá (spis Okresného súdu Prievidza sp. zn. 16Er/1468/2015). Po právoplatnosti uznesenia o zamietnutí poverenia na vykonanie exekúcie súd zastavil exekučné konanie. Legislatívne zmeny, ktoré sa premietli do rozhodovacej praxe súdov pri zastavení exekučného konania, v ktorom sa veriteľ domáhal výkonu rozhodcovského rozsudku na základe dohodnutej rozhodcovskej doložky, aplikáciou § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, spôsobili, že veriteľ, napriek tomu, že postupoval pri uplatnení a vymáhaní svojej pohľadávky podľa platných právnych noriem a právne aprobovaným spôsobom, dostal sa do situácie, v ktorej sú popreté jeho legitímne očakávania, že exekučný titul bude možné vykonať, čo je v príkrom rozpore s princípom právnej istoty. Poukázal tiež na to, že žaloba bola podaná na súd v premlčacej dobe. Podaním žaloby na rozhodcovský súd prestala premlčacia doba plynúť a to počas vedeného rozhodcovského konania a následne v období, keď veriteľ - oprávnený, podal návrh na vykonanie exekúcie až do času, keď z dôvodu posúdenia neprijateľnosti a neplatnosti rozhodcovskej doložky exekučným súdom, došlo k zastaveniu exekučného konania. Účinky zastavenia exekučného konania je potrebné na účely ďalšieho vymáhania pohľadávky v zásade prirovnať k stavu zrušenia rozhodcovského rozsudku, keďže fakticky dochádza k prelomeniu materiálnej vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku, vychádzajúc z tej skutočnosti, že pri zrušení rozhodcovského rozsudku, ako aj pri zastavení exekučného konania na podklade rozhodcovského rozsudku sa pre veriteľa znemožňuje vynútiteľnosť plnenia voči svojmu dlžníkovi na podklade rozhodcovského rozsudku. Na obe situácie je potrebné nazerať analogicky a veriteľovi nemožno odopierať súdnu ochranu a nepriznanie jeho nároku v konaní na štátnom súde, ktoré bude viesť po zastavení exekučného konania len z toho dôvodu, že nedošlo k zrušeniu rozhodcovského rozsudku, ktoré na rozdiel od zastavenia exekučného konania výslovne dáva veriteľovi možnosť pokračovať v konaní o zaplatenie po jeho zrušení rozhodcovského rozsudku, ktorého iniciovanie je závislé výlučne na vôli dlžníka. Premlčacia doba ohľadne žalovanej pohľadávky neuplynula (spočívala od podania rozhodcovskej žaloby po zastavenie exekučného konania) a po zastavení exekučného konania opätovne začala plynúť nasledujúci deň po právoplatnosti uznesenia o zastavení exekučného konania, kedy si veriteľ mohol opätovne uplatniť svoje právo voči dlžníkovi na súde.
2. Žalovaný bol v spore pasívny. Na pojednávanie sa nedostavil, k meritu veci sa nevyjadril. Súd preto konal v jeho neprítomnosti podľa § 180 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a vykonal dokazovanie vypočutím právneho zástupcu žalobcu, oboznámením obsahu Zmluvy o úvere č. 6205373407, Obchodnými podmienkami pre úver, Všeobecnými obchodnými podmienkami, výpisom z úverového účtu, Výzvou na splatenie úveru s príslušenstvom zo dňa 25.9. 2009, obsahom spisu Okresného súdu Prievidza sp. zn. 16Er/1468/2015, ako aj oboznámením obsahu ostatného spisového materiálu a zistil tento skutkový a právny stav:
3. Právny predchodca žalobcu a žalovaný mali uzavrieť dňa 17.8. 2007 UZ, na základe ktorej mala byť žalovanému poskytnutá suma 50.000 Sk. UZ v bode 2 obsahuje žiadosť žalovaného o poskytnutie úveru vo výške 50.000 Sk a dobu splácania úveru 60 mesiacov. UZ žalovaný podpísal dňa 16.8. 2007. V bode 3 UZ vyplnil právny predchodca žalobcu tieto údaje: výška úveru 50.000 Sk, výška mesačnej splátky 1.411 Sk, dátum každej ďalšej platby k 17. dňu v mesiaci, počet pravidelných mesačných splátok 60, dátum 1. platby do 17.9. 2007, RPMN 26,2%, úroková sadzba 23%, celková výška nákladov na poskytnutý úver 35.097,14 Sk.
4. Neoddeliteľnou súčasťou UZ sa podľa žalobcu mali stať aj Obchodné podmienky pre úver a Všeobecné obchodné podmienky. Tieto písomnosti však podpis žalovaného neobsahujú a keďže veriteľ podpísal UZ až následne, po doručení mu žiadosti žalovaného, možno konštatovať, že žalovaný sa s ich obsahom v čase podpisu UZ neoboznámil (žalobca to v konaní ani nepreukázal).
5. Podľa tvrdení žalobcu, ktoré žalovaný nespochybnil, žalovaný úver riadne nesplácal.
6. Podľa tvrdenia žalobcu, na ktorého bola pohľadávka radom postúpení postúpená (viď zmluvy vyššie), sa úver stal predčasne splatným dňa 25.9. 2009. Výzvou z toho istého dňa veriteľ vyzval žalovaného na zaplatenie celkovej sumy z úveru vo výške 1.380,42 eur (41.586,53 Sk) do 10 dní od doručenia výzvy. Suma 1.380,42 eur pozostávala z istiny vo výške 1.268,58 eur, úroku vo výške 73,66 eur a poplatkov za upomienku vo výške 38,18 eur.
7. Na základe identifikačných údajov strán UZ uvedených v UZ možno konštatovať, že žalovaný vystupoval vo vzťahu k žalobcovi (resp. jeho právnemu predchodcovi) ako spotrebiteľ, kým žalobca (jeho právny predchodca), veriteľ, vystupoval vo vzťahu k žalovanému ako dodávateľ. Na predmetný vzťah (poskytnutie peňazí právnym predchodcom žalobcu žalovanému) treba teda prednostne aplikovať normy spotrebiteľského práva.
8. Podľa § 43c ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka, včasné prijatie návrhu nadobúda účinnosť okamihom, keď vyjadrenie súhlasu s obsahom návrhu dôjde navrhovateľovi. Prijatie možno odvolať, ak odvolanie dôjde navrhovateľovi najneskôr súčasne s prijatím. Neskoré prijatie má napriek tomu účinky včasného prijatia, ak navrhovateľ o tom bez odkladu upovedomí osobu, ktorej bol návrh urobený, a to ústne alebo odoslaním správy.
9. Podľa § 44 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť.
10. Podľa § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka, prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Prijatím návrhu je však odpoveď, ktorá vymedzuje obsah navrhovanej zmluvy inými slovami, ak z odpovede nevyplýva zmena obsahu navrhovanej zmluvy.
11. Podľa § 46 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov. Pre uzavretie zmluvy písomnou formou stačí, ak dôjde k písomnému návrhu a k jeho písomnému prijatiu.
12. Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.
13. Podľa § 2 písm. b/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom .
14. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
15. Vychádzajúc zo skutkových zistení v predmetnej veci a citovaných ustanovení zákona, dospel súd k záveru, že žalobu žalobcu je potrebné zamietnuť z dôvodu premlčania jeho práva či už na vydanie bezdôvodného obohatenia, resp. i práva na plnenie zo zmluvy. Žalobca odvíja žalovaný nárok od písomne uzavretej UZ so žalovaným, pričom táto nebola uzavretá za účasti oboch zmluvných strán naraz. Svojou povahou by išlo o zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, podľa ktorého zmluvou o spotrebiteľskom úvere je zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom. Je zrejmé, že v zmysle § 4 ods. 1 citovaného zákona zmluva musí mať písomnú formu a musí mať zákonné náležitosti tak ako predpokladá § 4 ods. 2 tohto zákona. Z obsahu UZ a ostatných listinných dôkazov je zrejmé, že žalovaný najskôr dňa 16.8. 2007 požiadal o úver v sume 60.000 Sk na základe písomnej žiadosti, pričom uviedol len údaje o požadovanej výške pôžičky 60.000 Sk, počte splátok 60 a spôsobe úhrady mesačných splátok prevodom z účtu na účet.
16. Pre uzavretie zmluvy písomnou formou je potrebné, aby došlo k písomnému prijatiu návrhu, pričom platí, že včasné prijatie návrhu nadobúda účinnosť okamihom, keď vyjadrenie súhlasu s obsahom návrhu dôjde navrhovateľovi. V danej veci k takémuto prijatiu návrhu nedošlo, pretože právny predchodca žalobcu ako veriteľ neprijal návrh žalovaného ako dlžníka bez výhrad a zmien, keď oznamuje dlžníkovi prijatie žiadosti schválením úveru vo výške 50.000 Sk, tak ako je uvedené v UZ. V UZ uvádza právny predchodca žalobcu ako veriteľ údaj o výške úveru, počte s plátok, výšku úrokovej sadzby, výšku mesačnej splátky, výšku RPMN, pričom žalovaný ako dlžník nemal vôbec možnosť ovplyvniť napríklad taký základný údaj ako výšku mesačnej splátky. Je preukázané, že veriteľ ako osoba, ktorá mala prijať žiadosť žalovaného o poskytnutie pôžičky, schválil túto žiadosť následne po podaní žiadosti, pričom na základe ním nastavených podmienok aj následne poskytol žalovanému úver, avšak v nižšej, než žalovaným požadovanej výške. Prijatie návrhu so zmenami, doplnkami, ktoré vytvárajú základné zákonné náležitosti zmluvy, nemôže byť účinným prijatím návrhu na uzatvorenie písomnej zmluvy, ale predstavuje len nový návrh na uzatvorenie zmluvy (§ 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka), ktorý ale žalovanému nebol predložený na odsúhlasenie a podpísanie. Pri písomných zmluvách pritom platí, že aj prijatie návrhu musí byť uskutočnené písomne a musí byť žiadateľovi o prijatie návrhu aj doručené. V žiadnom prípade nemôžu žiadosť o poskytnutie úveru nahradzovať napríklad Obchodné podmienky pre úver alebo Všeobecné obchodné podmienky, pretože v čase podávania žiadosti nie je zrejmé aký úver a v akej výške bude schválený. Súd konštatuje, že obdobný názor je vyslovený aj Slovenskou obchodnou inšpekciou Ústredný inšpektorát SOI v Bratislave v rozhodnutí SK/0554/99/2014 zo dňa 20.1. 2015.
17. UZ preto nemohla byť uzavretá platne pre rozpor s citovanými zákonnými ustanoveniami (§ 39 Občianskeho zákonníka, § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Súd ešte dodáva, že veriteľ takto disponuje s úverovou istinou svojho dlžníka ešte v čase, keď k platnému uzavretiu zmluvy nedošlo, pretože až okamihom dôjdenia akceptácie návrhu bez zmien a doplnkov dochádza pri dvojstranných právnych úkonoch k platnému uzavretiu zmluvy (§ 44 ods. 1, § 43c ods. 2 Občianskeho zákonníka).
18. Vzhľadom k tomu, že súd dospel k záveru, že nedošlo k platnému uzavretiu zmluvy, žalobcovi nemôže patriť žiadne plnenie z UZ zo dňa 17.8. 2007 a preto by žalobcovi patril len nárok na vrátenie úverovej istiny, ktorú na účet žalovaného poskytol v sume 50.000 Sk po odpočítaní platieb žalovaného.
19. Vzhľadom k tomu, že súd posúdil zmluvu ako neplatnú, resp. k jej uzavretiu vôbec nedošlo, žalobcovi by patril len nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia z neplatnej zmluvy, resp. zmluvy, ktorá ani nevznikla. V tejto súvislosti ešte súd dodáva, že je bez významu posudzovať úkon žalobcu
- zosplatnenie úveru, ktoré žalobca v konaní ani nepreukázal. Je pravdou, že v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka v zmluve nebolo dohodnuté právo veriteľa zosplatniť úver pri vynechaní splátok, preto pre rozpor s uvedeným ustanovením by bol tento úkon posúdený ako neplatný.
20. Podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
21. Podľa § 107 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
22. S poukazom na § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v platnom znení, bez ohľadu na nečinnosť žalovaného, súd ex offo posudzoval či právo žalobcu, ktoré by inak bolo právom zo spotrebiteľského vzťahu, nie je premlčané. Plnenie veriteľa bolo poskytnuté pravdepodobne dňa 17.8. 2007 (viď Aktuálny stav úverového účtu ku dňu 1.2. 2010 - č. l. 5), po odsúhlasení žiadosti veriteľom, preto začala plynúť dvojročná subjektívna premlčacia doba týmto dňom, pretože veriteľ musel vedieť, že nedochádza k platnému uzavretiu zmluvy, resp. vzhľadom na okolnosti uzatvárania zmluvného vzťahu začala plynúť trojročná objektívna premlčacia doba od momentu, kedy bezdôvodné obohatenie vzniklo, t.j. nepochybne dňom 17.7. 2007 a dvojročná subjektívna premlčacia doba uplynula najneskôr dňom 17.7. 2009 a trojročná objektívna premlčacia doba dňa 17.7. 2010. Právny predchodca žalobcu podal žalobu na súd 10.5. 2017, teda po uplynutí premlčacej doby, preto súd žalobu žalobcu zamietol z dôvodu prihliadnutia na premlčanie jeho práva postupom podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.
23. Vzhľadom na vyššie uvedené neobstojí právna argumentácia žalobcu o nepremlčaní jeho nároku o zaplatenie žalovanej istiny s príslušenstvom. Sám žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu tvrdil a zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. 16Er/1468/2015 bolo preukázané, že žaloba na rozhodcovský súd bola doručená až dňa 17.10. 2011, teda celkom zrejme až po uplynutí dvojročnej subjektívnej i trojročnej objektívnej premlčacej dobe podľa § 107 Občianskeho zákonníka. I v prípade, že by UZ bola platná a premlčacia doba podľa § 103 Občianskeho zákonníka by sa počítala po zosplatnení úveru (ak by bolo platné), teda od 25.9. 2009, podľa právneho názoru súdu by bol v konaní žalobcom uplatnený nárok premlčaný. V danom prípade bola voľba rozhodcovského súdu uskutočnená jednostranne, pretože samotné ustanovenie rozhodcovského súdu na predtlačenom formulári dokonca predchádzalo aj samotnému rozhodnutiu žalovaného si finančné prostriedky touto formou obstarať, teda predtým, ako k uzavretiu UZ žalovaný vôbec pristúpil. Zmluvné dojednanie o voľbe spôsobu riešenia sporu v rozhodcovskom konaní predpokladá v zmysle ust. § 3 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní dohodu obidvoch zmluvných strán vo forme osobitnej zmluvy alebo formou rozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva bola súčasťou UZ ako rozhodcovská doložka. Rovnako dohoda vyžaduje v zmysle ust. § 6 ods. 1 a § 8 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní aj voľba rozhodcu resp. postup jeho dodatočného ustanovenia. Vychádzajúc aj zo záverov exekučného konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 16Er/14698/2015, rozhodcovská doložka obsiahnutá v zmluvných dojednaniach UZ spĺňa všetky podmienky, tak z pohľadu ustanovení §§ 53, 54 Občianskeho zákonníka platného ku dňu uzavretia UZ, ako aj z pohľadu smernice 93/13/EHS, aby bola kvalifikovaná ako nekalá. Táto doložka je v rozpore aj s ust. §§ 6 a 9 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, a teda je neplatná. Táto neplatnosť má formu absolútnej neplatnosti. Existujúca, ale neplatná rozhodcovská doložka nemôže byť potom základom právomoci rozhodcovského súdu. Ak si rozhodca svoju právomoc z takto uzavretej doložky vyvodil, na ktorom základe následne vydal exekučný titul, nemožno takéto rozhodnutie považovať za rozhodnutie vydané osobou na to oprávnenou. Uvedené spôsobuje, že pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie neprebehlo riadne rozhodcovské konanie, ktorého výsledok by bol rozhodcovský rozsudok. Z tohto dôvodu nemohla ani spočívať premlčacia doba od podania žaloby na rozhodcovský súd až do právoplatného zastavenia exekučného konania, ako to tvrdil žalobca.
24. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. V konaní bol v celom rozsahu úspešný žalovaný, náhradu trov konania si však neuplatnil a preto mu súd náhradu trov nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Trenčíne. Odvolanie sa podáva na Okresný súd Prievidza v dvoch vyhotoveniach (§ 357 písm. d/ CSP v spojení s § 362 ods. 1 CSP). Odvolanie musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisovú značku konania, podpis) označenie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie môže byť odôvodnené len skutočnosťami uvedenými v § 365 ods. 1, 2 CSP.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie, podľa osobitného zákona.