Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Co/221/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Iveta Jankovičová a sudkýň: JUDr. Daša Kontríková a JUDr. Ľubica Bundzelová v právnej veci žalobcu: Ing. Rastislav Bezák - BEZÁK

- HOLZ - CHYNORANY, IČO 14 097 486, Nupodská 553/3, 956 33 Chynorany, zastúpený: JUDr. Peter Lukáčka, advokát so sídlom Februárová 1608 5/A, 958 01 Partizánske, proti žalovanému: URBÁR Plavecký Peter, pozem. spol., IČO 42 295 556, 906 35 Plavecký Peter 137, zastúpený: Advokátska kancelária Michal Bouška, s.r.o., IČO 47 254 319, so sídlom Vajnorská 98/D, 831 04 Bratislava, o určenie neplatnosti výpovede z nájomnej zmluvy a určenie platnosti nájomnej zmluvy, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Senica, č. k. 10C/42/2014-303 zo dňa 20. decembra 2016 v zamietajúcej časti o určenie platnosti nájomnej zmluvy, takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu I. inštancie sa v napadnutej časti a v časti náhrady trov konania p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd I. inštancie odsekom I. výroku návrh žalobcu zamietol, odsekom II. výroku konanie o vzájomnom návrhu žalovaného zastavil a odsekom III. výroku žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100%. Po právnej stránke rozsudok odôvodnil aplikáciou § 9, § 10, § 23 ods. 1, § 31 ods. 5, 14 z. č. 97/2013 Z. z. O pozemkových spoločenstvách, § 2 ods. 3 z. č. 181/1995 Z. z o pozemkových spoločenstvách, § 139 ods. 1, 2, 3, § 40 ods. 1, 3, § 46 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 14 ods. 1, § 20 z. č. 504/2003 Z. z. V odôvodnení rozsudku poukázal na to, že v danom prípade mal žalobca naliehavý právny záujem na určení platnosti spornej zmluvy, ako aj na určení, že vypovedanie nájomnej zmluvy zo dňa 17.02.2004 je neplatné, nakoľko žalovaný považoval spornú zmluvu za neplatnú, čím u žalobcu vyvolal právnu neistotu plnenia zo spornej zmluvy. Podaním žaloby (v oboch petitoch) žalobca predišiel vzniku škody, ktorá by mu vznikla nedodržaním podmienok spornej zmluvy zo strany žalovaného.

2. Z vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci vyvodil súd ten právny záver, že návrh nebol podaný dôvodne. Medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného nedošlo k platnému uzatvoreniu nájomnej zmluvy. Žalobca bol pri uzatvorení zmluvy oboznámený s predloženými stanovami združenia, podľa ktorých boli predseda a podpredseda splnomocnení na zastupovanie spoločenstva navonok a konať v jeho mene s inými právnymi subjektmi (čl. 9 bod 7). Žalobca však v konaní nepreukázal, že tieto stanovy boli predložené a schválené spoločníkmi. Súd tak nemal preukázané, že zmluvu za združenie uzavrela na to oprávnená osoba. Sporná zmluva bola uzatvorená už za účinnosti zákona č. 504/2003 Z. z. Pre takúto zmluvu zákon vyžadoval písomnú formu. Nedodržanie zákonom

ustanovenej písomnej formy vyvoláva absolútnu neplatnosť právneho úkonu. Predmetná zmluva nebola podpísaná nato oprávnenou osobou, a preto je neplatná. S poukazom na zákonnú podmienku písomnej formy, dodatočný konkludentný súhlas spoločníkov je právne irelevantný. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, súd zamietol návrh žalobcu v celom rozsahu.

3. Prekážka začatého konania, tzv. prekážka litispendencie, je neodstrániteľným ne-dostatkom podmienok konania, ktorý má za následok zastavenie konania. Ak teda už na súde (ktoromkoľvek) prebieha konanie tých istých strán, týkajúce sa tej istej právnej veci (totožnosť predmetu konania a skutkových okolností, z ktorých sa nárok vyvodzuje), súd konanie, ktoré začalo na základe neskôr podanej žaloby, zastaví. Totožnosť predmetu konania je totožnosť nároku uplatneného z rovnakého skutkového základu či skutkového deja. Totožnosť predmetu konania je daná vtedy, keď ten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, na základe ktorých bol uplatnený (t. j. ak je založený na rovnakých skutkových okolnostiach a rovnakom právnom dôvode). Podmienky totožnosti strán a totožnosti predmetu konania musia byť splnené súčasne (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 20. októbra 2011, sp. zn. 5 Cdo 280/2010). Nakoľko sa žalovaný vzájomným návrhom domáhal určenia neplatnosti spornej zmluvy (totožnosť predmetu konania) uzavretej medzi právnym predchodcom žalovaného ako prenajímateľom a žalobcom ako nájomcom (totožnosť strán), súd konanie o vzájomnom návrhu žalovaného zastavil.

4. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 256 ods. 1,2 a pretože mal žalovaný vo veci plný úspech, súd mu priznal náhradu trov konania. Pokiaľ ide o zastavenie konania o vzájomnom návrhu žalovaného, žalobcovi v súvislosti s rozhodovaním o vzájomnom návrhu žalovaného nevznikli ďalšie trovy, a preto súd priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.

5. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu podal odvolanie proti rozsudku súdu I. inštancie v časti, kde súd žalobu o určenie platnosti nájomnej zmluvy zamietol, a to z dôvodov, že súd I. inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu I. inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že dňa 17.2.2004 uzatvoril s právnym predchodcom žalovaného zmluvu o nájme lesných nehnuteľností, ktorej predmetom bol nájom lesných nehnuteľností špecifikovaných v zmluve o výmere 259,30 ha. Zmluva bola uzatvorená na dobu určitú od 20.2.2004 do 31.12.2018. Uvedený zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným trval bez komplikácií a akýchkoľvek námietok približne 10 rokov a zmluvné strany si plnili všetky svoje povinnosti, ktoré im z predmetnej zmluvy vyplývali. Žalobca riadne hospodáril v predmete nájmu a riadne platil nájom, a to až do 6.9.2013, kedy bolo žalobcovi listom s názvom „Pozastavenie ťažby, predloženie dokladov evidencie v zmysle PSL za obdobie rokov 2009 až 2013 a plán ťažby do konca roka 2013“ oznámené, že právny predchodca žalovaného mu pozastavuje ťažobnú činnosť. Zásadnou otázkou v tomto konaní je posúdenie platnosti predmetnej nájomnej zmluvy. Žalobca považuje z hľadiska posúdenia predmetnej nájomnej zmluvy za dôležitú skutočnosť, že v čase jej podpisovania, ako aj v období cca 10 rokov si riadne a v plnom rozsahu plnil všetky svoje povinnosti nájomcu a konal v dobrej viere a v presvedčení, že je táto zmluva platná. To, že žalobca konal počas celého obdobia od uzatvorenia predmetnej nájomnej zmluvy v súlade s dobrými mravmi vyplýva aj z nasledovných skutočností:

- žalobca uzatvoril nájomnú zmluvu s právnym predchodcom žalovaného na jeho podnet,

- v stanovách, ktoré boli žalobcovi predložené právnym predchodcom žalovaného sa spoločenstvo označovalo za spoločenstvo s právnou subjektivitou a tieto stanovy boli aj v tomto znení zaregistrované v štátnych organizáciách, a z tohto dôvodu a tejto skutočnosti žalobca nemal žiadne pochybnosti o správnosti tohto údaju,

- za spoločenstvo vždy ako štatutárny orgán vystupoval predstavenstvo/výbor, resp. jeho predseda a členovia,

- o tejto skutočnosti svedčí aj fakt, že výbor konal ako štatutárny orgán aj pri zastavení ťažby a výpovedi nájomnej zmluvy, ako aj v iných konaniach, a to až do doby, keď sa spoločenstvo transformovalo na spoločenstvo s právnou subjektivitou,

- žalobca viac ako 10 rokov obhospodaroval predmetné pozemky a riadne si plnil svoje povinnosti voči právnemu predchodcovi žalobcu a štátnym orgánom,

- riadne platil nájom, a tento bol za celé obdobie rozdeľovaný medzi členov spoločenstva,

- žalobca alebo jeho lesný hospodár sa pravidelne zúčastňovali valných zhromaždení právneho predchodcu žalovaného a pravidelne na týchto zhromaždeniach podávali správu o hospodárení žalobcu na lesných pozemkoch,

- žalobca riadne hospodáril na lesných pozemkoch po dobu 10 rokov a okrem ťažby vykonával na týchto pozemkoch aj iné činnosti. Z vykonaného dokazovania a osobitne aj z výpovedi svedkov jednoznačne vyplýva, že členovia právneho predchodcu žalovaného boli s predmetnou nájomnou zmluvou v plnom rozsahu oboznámení na členskej schôdzi a o jej trvaní boli pravidelne informovaní počas celého cca 10 ročného obdobia od jej uzatvorenia. Okrem dôkazov, ktoré žalobca v konaní predložil, a ktoré podľa jeho mienky jednoznačne svedčia v prospech platnosti predmetnej nájomnej zmluvy považuje za podstatné, že súd sa nevysporiadal aj so skutočnosťou, že žalobca v predmetnej veci nepochybne konal v dobrej viere a v súlade s dobrými mravmi, čo nie je možné povedať vo vzťahu ku konaniu žalovaného a jeho právneho predchodcu. Žalovaný postupuje v rozpore s §1 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého výkon práva a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Domnieva sa, že súd I. inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozsudok okresného súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Tento záver vyplýva jednak z dôkazov, ktoré .žalobca v priebehu konania predložil, a to Zmluvu o nájme zo dňa 17.2.2004, oznámenie Okresného úradu Senica zo dňa 11.3.2014, potvrdenie Ministerstva vnútra SR o zápise do registra pozemkových spoločenstiev a stanovy Združenia urbarialistov lesného a pozemkového spoločenstva obce Plavecký Peter zo dňa 24.2.1996, ako aj zo skutočnosti, že platnosť predmetnej Zmluvy o nájme lesných nehnuteľností zo dňa 17.2.2004 vyplýva zo skutočnosti, že žalobca bol pri podpise tejto zmluvy oboznámený so Stanovami Združenia urbarialistov zo dňa 24.2.1996, z ktorých vyplýva, že právny predchodca žalovaného mal riadne ustanovené orgány, ktoré boli oprávnené v mene spoločenstva konať, konkrétne ide o čl. 9 bod 7 týchto stanov. Z uvedeného vyplýva, že právny predchodca mal ustanovený štatutárny orgán, ako aj osoby, ktoré boli oprávnené v jeho mene konať. Ako vyplýva z predložených dôkazov tieto stanovy boli predložené spolu s výpisom uznesení, ktoré potvrdzujú ich schválenie Valným zhromaždením tohto združenia na registráciu právneho predchodcu žalovaného na Slovenský pozemkový fond, ktorý na základe týchto dokumentov vykonal v zmysle zákona č. 181/1995 Zb. z. registráciu právneho predchodcu žalovaného. Pokiaľ by tento dôkaz súdu nepostačoval podotýka, že pokiaľ sa týka uvedených stanov je možné tento právny úkon posudzovať podľa jeho obsahu a jednoznačne v ňom identifikovať splnomocnenie na konanie v mene právneho predchodcu žalovaného v zmysle §31 Občianskeho zákonníka, čím došlo zároveň k splneniu povinnosti spoločníkov právneho predchodcu žalovaného podľa §10 ods. 2 zákona č. 181/1995 Zb. z. Uvedeným úkonom teda právny predchodca žalovaného splnomocnil členov výboru, jeho predsedu a podpredsedu na konanie v jeho mene navonok v zmysle citovaného ustanovenia zákona. Podotýka, že počas celého konania žalovaný nikdy nenamietal, že predmetná nájomná zmluva bola podpísaná predsedom, podpredsedom a ďalšími osobami, ktoré v danom čase boli členmi predstavenstva právneho predchodcu žalovaného. Žalobca jednoznačne preukázal, že konal v dobrej viere a nikdy nemal dôvody pochybovať o platnosti nájomnej zmluvy. Preukázal to, že vynaložil nemalé náklady, aby odstránil nedostatky, ktoré boli vytknuté lesným úradom Združeniu urbarialistov, a za ktoré spoločenstvu hrozili pomerne vysoké sankcie. Konaním bolo jednoznačne preukázané, že žalobca počas doby trvania nájomného vzťahu (10 rokov), konal v dobre viere, riadne na lesných pozemkoch hospodáril, pri jeho hospodárení príslušné štátne orgány nezistili po celú dobu žiadne pochybenia a neporušil žiadne dohodnuté podmienky, z tohto dôvodu pokladá žalobca rozhodnutie súdu I. inštancie za nespravodlivé a žiada aby odvolací súd rozsudok súdu I. inštancie zmenil tak, že zmluva o nájme lesných nehnuteľností zo dňa 17.2.2004, ktorú uzatvorilo Združenie urbarialistov lesného a pozemkového spoločenstva obce Plavecký Peter ako prenajímateľ na strane jednej a Ing. Rastislav Bezák, podnikajúci pod obchodným menom Ing. Rastislav Bezák - BEZÁK - HOLZ

- CHYNORANY, IČO 14097486, s miestom podnikania Hollého 764/47, Chynorany ako nájomca na strane druhej je platná. Zároveň si uplatnil aj náhradu trov odvolacieho konania.

6. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný. Uviedol, že sa stotožňuje s rozsudkom súdu I. inštancie a má za to, že súd sa náležite vysporiadal so všetkými skutočnosťami a zhrnul ich do odôvodnenia rozsudku. Žalobca sa v odvolaní zaoberá viacerými sku-točnosťami, ktoré nesúvisia priamo s meritom veci a nepomôžu k jej riadnemu objasneniu, pričom väčšina uvádzaných skutočností je len prezentácia názoru a dojmu žalobcu bez dôkazov a spôsobilosti ovplyvniť výsledky súdneho konania a rozhodnutia. Žalobca v odvolaní tvrdí, že Zmluva o nájme lesných nehnuteľností uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným, resp. jeho právnym zástupcom, resp. zmluvný vzťah trval bez námietok a komplikácií 10 rokov, pričom

zmluvné strany si plnili svoje povinnosti. Napriek tomu, že tieto skutočnosti nemajú vplyv na platnosť alebo neplatnosť Zmluvy o nájme, považuje za podstatné poukázať na to, že žalobca nezveľaďoval les, nevysádzal sadenice, neošetroval stromy, nerobil prerezávky, pokiaľ vykonal nejaké opravy lesných ciest, resp. mostov a nový nájomca lesných pozemkov po žalobcovi dával do poriadku nevyhovujúci stav. Pre platnosť právneho úkonu treba posudzovať splnenie jeho náležitostí, ktorými sú subjekt, spôsobilý na vykonanie právneho úkonu, ktorý má právnu subjektivitu, vôľu spôsobilého subjektu, ktorá musí byť slobodná, vážna a neomylná, prejav zamýšľanej vôle, ktorý musí byť zrozumiteľný, určitý, jasný a v predpísanej forme a predmet plnenia, ktorý je dovolený a možný. Ak právny úkon trpí vadami alebo trpí vadami prejavu vôle je absolútne neplatný. Právne úkony postihnuté absolútnou neplatnosťou nemajú za následok vznik, zmenu alebo zánik práv alebo povinností. Súd musí na takúto absolútnu neplatnosť prihliadať, resp. musí z nej vyvodzovať dôsledky aj bez návrhu z úradnej povinnosti. Napriek vykonanému dokazovaniu žalobca nepreukázal svoje tvrdenia ohľadom preukázania splnenia náležitostí právneho úkonu. Právny predchodca, s ktorým žalobca uzatvoril Zmluvu o nájme nemal právnu subjektivitu a nemohol konať samostatne. Stanovy spoločenstva, na ktoré sa žalobca často odvoláva neboli prijaté, schválené, rovnako ani Zmluva o nájme nebola členmi spoločenstva schválená. Uvedené skutočnosti vyplývajú aj z početných výpovedí svedkov, pričom dal do pozornosti výpoveď pani P. C., ktorá vykonávala dlhodobú funkciu u žalovaného a pravidelne sa zúčastňovala aj schôdzí. Zmluva nebola schválená, nebola prejednaná, nehlasovalo sa o jej uzavretí, preto nemohol byť nikto ani splnomocnený na jej uzatvorenie. Faktické užívanie lesných pozemkov žalobcom, resp. dlhodobé nenamietanie tejto skutočnosti nespôsobujú platnosť záväzku ani nárok žalobcu. Žalobca v odvolaní poukazuje na dobré mravy, resp. ich porušenie zo strany žalovaného, žalovaný však len chráni svoje záujmy, pričom žalobca nemá právny nárok domáhať sa voči žalovanému plnenia práv a povinností z neplatného právneho úkonu. Konanie žalovaného však nie je možné považovať za rozporné s dobrými mravmi, pričom domnelý rozpor žalobca ani nešpecifikoval. Žiadne porušenie dobrých mravov v konaní žalovaného nemožno postrehnúť. Ďalej uviedol, že zotrváva na svojom prezentovanom názore vyjadrenom v podaní zo dňa 5.12.2016 ohľadom neexistencie naliehavého právneho záujmu žalobcu na podanie určovacej žaloby. Určovacia žaloba má preventívny charakter a má opodstatnenie tam, kde možno eliminovať stav ohrozenia práva alebo právnej neistoty v právnom vzťahu, príp. k náprave takéhoto vzťahu, ktorú nemožno docieliť iným spôsobom. V prípade tohto súdneho konania nie je splnená podmienka preventívneho charakteru určovacej žaloby, ktorý je jedným z hlavných účelov poskytnutia ochrany práva skôr, ako dôjde k jeho porušeniu, nakoľko žalovaný svoje práva považoval v dobe podania žaloby už za porušené. Poukazuje tiež na to, že ani prípadný úspech v tomto konaní by neodstránil vytýkaný nedostatok, a to odňatie možnosti pokračovať vo výkone práv v zmysle vypovedanej Zmluvy o nájme bez toho, aby žalobca podal ďalšiu žalobu. S prihliadnutím na uvedené žiadal odvolací súd, aby rozhodnutie súdu I. inštancie potvrdil, zároveň si uplatnil aj právo na náhradu trov odvolacieho konania.

7. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len , účinného od 01.07.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, pričom podľa § 470 ods. 1 ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku - ďalej len , po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 , oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 , proti rozhodnutiu súdu I. inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 , a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f) a h) , preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 , s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 , súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd I. inštancie (§ 383 , postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže napadnutý rozsudok súdu I. inštancie je vecne správny.

9. Žalobca sa svojou žalobou domáhal určenia, že Zmluva o nájme lesných nehnuteľností zo dňa 17.02.2014, ktorú uzatvorilo Združenie urbarialistov lesného a pozemkového spoločenstva obce Plavecký Peter (právny predchodca žalovaného) ako prenajímateľom a žalobcom ako nájomcom je platná, určenia, že vypovedanie nájomnej zmluvy zo dňa 17.02.2004 je neplatné a zároveň vzájomným návrhom žalovaný určenia, že Zmluva o nájme lesných nehnuteľností uzatvorená dňa 17.02.2004 medzi Združením urbarialistov Plavecký Peter ako prenajímateľom a žalobcom ako nájomcom je neplatná.

10. S poukazom na rozsah odvolania a uplatnené odvolacie dôvody a tiež s prihliadnutím na odôvodnenie preskúmavaného rozsudku bolo posúdiť, či v danom prípade súd I. inštancie správne rozhodol, ak žalobu žalobcu o určenie že Zmluva o nájme lesných nehnuteľností zo dňa 17.02.2014, ktorú uzatvorilo Združenie urbarialistov lesného a pozemkového spoločenstva obce Plavecký Peter (právny predchodca žalovaného) ako prenajímateľom a žalobcom ako nájomcom je platná, ktorá časť rozhodnutia je predmetom prieskumu odvolacieho súdu.

11. I keď odvolací súd zdieľa iný právny názor ohľadom naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe žalobcu o určenie platnosti nájomnej zmluvy, v ostatnom zdieľa právne závery súdu I. inštancie vo veci, ktorý na vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil a odvolací súd už iba odkazuje na správne a presvedčivé písomné vyhotovenie rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu I. inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu I. inštancie a vysporiadanie sa s odvolacími argumentmi žalobcu, ale i k naliehavému právnemu záujmu na požadovanom určení sa potom žiada dodať ešte nasledovné:

12. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení (podľa § 80 písm. c/ OSP uvedeného už v odôvodnení napadnutého rozsudku a dnes podľa ust. § 137 písm. c) je základným procesným predpokladom každej tzv. určovacej žaloby (s výnimkou určení s prezumovaným, teda predpokladaným naliehavým právnym záujmom, o taký prípad však v prejednávanej veci nešlo). Bez existencie tohto predpokladu je tak vylúčené zaoberanie sa konkrétnym návrhom vecne. Uvedené teda znamená, že v konaní o určenie existencie či neexistencie práva (alebo právneho vzťahu) je vyriešenie si otázky existencie naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení prvou povinnosťou súdu, pretože len kladná odpoveď na takúto otázku poskytuje priestor pre ďalšie konanie vo veci samej (teda najmä pre pristúpenie k dokazovaniu zameranému na vecnú podstatu problému).

13. Určovacie návrhy všeobecne majú podľa teórie procesného práva aj relevantných záverov rozhodovacej praxe súdov v tejto oblasti opodstatnenie tam, kde je ešte len stav ohrozenia práva a nie už jeho porušenia. Okrem toho tu však musí byť stav právnej neistoty žalobcu, ktorý má určovací návrh odstrániť, pričom naliehavosť právneho záujmu na požadovanom určení je v tom, že práve takéto určenie (nie teda žiadne iné) vyrieši všetky sporné právne otázky medzi účastníkmi a vytvorí tak aj pevný právny podklad pre ich budúce právne vzťahy (čiže najmä vytvorí prekážku pre prípadné ďalšie určenia a podľa možnosti predíde aj sporom o plnenia). Práve z toho však plynie, že naliehavý právny záujem nemôže byť daný tam, kde právna otázka majúca sa vyriešiť v konaní o určenie má len povahu otázky predbežnej či čiastkovej vo vzťahu k inej právnej otázke, ktorá by sa mohla sama stať predmetom určovacieho návrhu. Z uvádzaného evidentne vychádza aj rozhodná úprava procesného práva, ktorá priamo ani nepredpokladá návrhy o neplatnosť právnych úkonov (pri uvedomovaní si len predbežného významu otázok platnosti či neplatnosti právnych úkonov pre otázky existencie či neexistencie práv alebo právnych vzťahov, ktoré majú byť takýmito úkonmi založené).

14. Pri otázke naliehavého právneho záujmu treba upozorniť na konštantnú súdnu judikatúru, pričom je potrebné upriamiť pozornosť, že naliehavý právny záujem sa viaže na konkrétny určovací petit, to čoho sa žalobca v konaní domáha súvisí s vyriešením otázky, či sa návrhom na začatie konania daným petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva alebo právnej neistoty. Záver súdu o (existencii naliehavého právneho záujmu žalobcu) predpokladá posúdenie, či podaný určovací návrh je vhodný (správne zvoleným a prípustným) procesným nástrojom ochrany jeho práva alebo návrhom, ktorý spornosť neodstraňuje a len zbytočne vyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať ešte iné konanie (pozri napr. uznesenie Najvyššieho súdu z 20.10.2010 spis. zn. 4Cdo 136/2009).

15. V danom prípade sa žalobca svojou žalobou domáhal dvoch určovacích výrokov uvedených už vyššie. Odvolací súd však poukazuje na to, že pokiaľ sa žalobca domáhal aj určenia neplatnosti

výpovede, na prvom určovacom výroku, to je o určenie platnosti nájomnej zmluvy nemohol mať žalobca naliehavý právny záujem a to z dôvodu, že otázku platnosti nájomnej zmluvy si musel súd vyriešiť ako predbežnú vo vzťahu k druhému posudzovanému nároku žalobcu. S ohľadom na už vyššie uvedené, súd I. inštancie nesprávne uviedol, ak konštatoval, že žalobca mal naliehavý právny záujem na oboch určeniach. Navyše tak ako uviedol i žalovaný, predmetná určovacia žaloba nemá preventívny charakter za situácie, ak podľa tvrdenia žalobcu k porušeniu jeho práva už prišlo. Preto uvedený žalobný nárok na určenie platnosti nájomnej zmluvy mal byť zamietnutý pre nepreukázanie naliehavého právneho záujmu zo strany žalobcu.

16. Napriek uvedenému, však odvolací súd má za potrebu vyjadriť sa i k otázke platnosti nájomnej zmluvy. Z obsahu spisu vyplýva, že dňa 17.02.2004 žalobca uzatvoril s právnym predchodcom žalovaného, Združením urbarialistov lesného a pozemkového spoločenstva obce Plavecký Peter, Zmluvu o nájme lesných nehnuteľností v zmysle ustanovení MV SR č. 208/1994 Z. z., ktorej predmetom bol nájom lesných nehnuteľností špecifikovaných v zmluve. Zmluva bola uzatvorená na dobu určitú od 20.02.2004 do 31.12.2018. Zmluvu za právneho predchodcu žalovaného podpísal jeho predseda N. C. a traja členovia výboru, P. C., J. H. a ďalší člen výboru. Právne nástupníctvo medzi právnym predchodcom žalovaného a žalovaným vyplýva zo zákona č. 97/2013 Z. z. a z oznámenia Okresného úradu Senica o registrácii subjektu Urbár Plavecký Peter, pozemkové spoločenstvo, dňom 20.11.2013. Z uvedeného oznámenia zo dňa 11.03.2014 tiež vyplýva, že do uvedeného termínu predmetné pozemkové spoločenstvo bolo na tamojšom úrade zaevidované ako „Združenie urbarialistov lesného a pozemkového spoločenstva obce Plavecký Peter“ bez právnej subjektivity.

17. Odvolateľ tiež poukazoval na stanovy Združenia zo dňa 24.02.1996. Podľa nich v čl. 3 je uvedené, že malo ísť o Združenie urbarialistov v obci Plavecký Peter s právnou subjektivitou. Uvedené stanovy boli podpísané starostom obce Plavecký Peter.

18. Podľa § 10 ods. 1 a 2 zák. č. 181/1995 Z. z., platného a účinného v čase podpísania a nájomnej zmluvy, Spoločenstvo bez právnej subjektivity zakladajú vlastníci podielov spoločnej nehnuteľnosti (ďalej len "spoločníci") zápisom do zoznamu spoločníkov. Podmienkou zápisu je aj písomné vyhlásenie spoločníkov o združení sa. Na vznik spoločenstva bez právnej subjektivity je potrebný zápis spoločníkov vlastniacich najmenej dve tretiny spoločnej nehnuteľnosti a súhlas Slovenského pozemkového fondu za vlastnícke podiely spoločnej nehnuteľnosti v jeho správe.

(2) Spoločníci sú povinní oznámiť vznik spoločenstva bez právnej subjektivity obvodnému úradu, ktorý vedie register pozemkových spoločenstiev, a príslušnému lesnému úradu. Spoločníci súčasne oznámia, kto je splnomocnený v ich mene konať navonok. 16)

19. Podľa § 12 ods. 1, 2 a 3 zák. č. 181/1995 Z. z., platného a účinného v čase podpísania a nájomnej zmluvy, (1) Zmluva o založení musí byť písomná a musí obsahovať a) názov a sídlo spoločenstva, b) účel spoločenstva, c) orgány spoločenstva, ich oprávnenia a povinnosti, d) spôsob voľby, odvolávania a volebné obdobie orgánov spoločenstva, e) základné práva a povinnosti členov spoločenstva, f) podmienky obmedzenia drobenia vlastníckych podielov spoločnej nehnuteľnosti, g) ďalšie skutočnosti, o ktorých to ustanovuje tento zákon alebo dohoda členov spoločenstva, najmä skutočnosť, či spoločenstvo vykonáva činnosť podľa § 3 ods. 2. (2) V zmluve o založení možno určiť, že spoločenstvo vydá svoje stanovy, ktoré podrobnejšie upravia práva a povinnosti členov spoločenstva, vnútornú organizačnú štruktúru spoločenstva, pôsobnosť jeho orgánov, zásady hospodárenia spoločenstva, prípadne ďalšie otázky, na ktorých sa členovia dohodli. (3) Súčasťou zmluvy o založení je aj zoznam vlastníkov podielov spoločnej nehnuteľnosti, ktorí zmluvu uzatvárajú.

20. Podľa § 31 ods. 1 a 2 zák. č. 181/1995 Z. z., platného a účinného v čase podpísania nájomnej zmluvy, Spoločenstvá fyzických osôb, ktoré doteraz vznikli a boli založené podľa osobitných predpisov, 25) sa považujú za spoločenstvá založené podľa tohto zákona.

(2) Spoločenstvá podľa odseku 1 sú povinné prispôsobiť svoje právne pomery ustanoveniam tohto zákona do šiestich mesiacov odo dňa účinnosti tohto zákona a podať návrh na zápis do registra pozemkových spoločenstiev.

21. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že právny predchodca žalovaného bol subjekt bez právnej subjektivity a už v čase podpísania nájomnej zmluvy muselo spĺňať určité podmienky (uvedené vyššie v zmysle citovaného zákona). Medzi týmito podmienkami bolo i to, že spoločníci mali oznámiť obvodnému úradu, ktorý vedie register pozemkových spoločenstiev, osoby, ktoré boli splnomocnené konať v ich mene (spoločníkov) navonok. Z vykonaného dokazovania, však nevyplynulo, či predmetnému úradu bolo oznámené, ktoré osoby sú splnomocnené konať navonok za spoločníkov a pokiaľ žalobca poukazuje na stanovy z r. 1996, nebolo preukázané, že tieto boli schválené na členskej schôdzi a už vôbec nie, ktoré konkrétne osoby boli takto splnomocnené konať. Súd tak nemal preukázané, že zmluvu za združenie uzavrela na to oprávnená osoba.

22. Súd I. inštancie sa preto správne vysporiadal s tým, že pokiaľ v zmysle zákona malo združenie úradu oznámiť, ktoré osoby sú oprávnené konať za združenie navonok, čo z vykonaného dokazovania nevyplynulo, právne úkony týkajúce sa nehnuteľností v podielovom spoluvlastníctve členov mohli byť uskutočňované len podľa § 139 OZ. Na uzavretie spornej zmluvy sa vyžadoval súhlas nadpolovičnej väčšiny členov podľa veľkosti podielov. Žalobca v konaní nepredložil, ani neoznačil žiaden dôkaz, ktoré osoby zo spoluvlastníkov súhlasili s uzavretím tejto zmluvy a ani vykonaným dokazovaním (výsluchom svedkov) uvedené preukázané nebolo.

23. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorí z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí. (uznesenie NS SR z 24. júna 2010 sp. zn. 5 Obo/52/2010). Zásadne sa dokazuje skutok, teda fakty, ktoré sú podstatné pre rozhodnutia vo veci samej, prostredníctvom dokazovania však súd získava nielen hmotnoprávne poznatky, ale i poznatky procesné.

24. Za predpokladu preukázania naliehavého právneho záujmu, predpokladom úspechu žalobcu v konaní o určenie platnosti nájomnej zmluvy bolo preukázať, že osoby, ktoré zmluvu podpísali mali splnomocnenie na jej podpísanie. Žalobca však nezvládol dôkazné bremeno preukázania uzavretia platnej nájomnej zmluvy. Na uvedenom závere nemôže zavážiť ani skutočnosť, že žalobca nehnuteľnosť (ktorá bola predmetom nájmu) riadne užíval a obhospodaroval dlhšiu dobu, že za jej užívanie riadne platil a žalovaný nikdy platnosť zmluvy nenamietal a napokon na platnosť nájomnej zmluvy nemôže mať vplyv ani to, ak by sa preukázalo, že žalovaný konal v rozpore s dobrými mravmi.

25. Vzhľadom k vyššie uvedenému, za uvedenej procesnej situácie bez ďalšieho však je zrejmé, že právna argumentácia žalobcu prezentovaná v odvolaní prima facie nie je rozhodnou (nemá význam pre rozhodnutie). S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd preto vecne správny rozsudok súdu I. inštancie v napadnutej časti a tiež v časti trov konania (osobitne nenapadnutých), s použitím § 387 ods. 1 potvrdil.

26. V odvolacom konaní plne úspešnému žalovanému vznikol nárok podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 na náhradu trov konania voči v odvolaní neúspešnému žalobcovi. O jej výške rozhodne súd I. inštancie v zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP.

27. Senát odvolacieho súdu tento rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je podľa § 421 prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu I. inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 . Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde I. inštancie (§ 422 ods. 2 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 . Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 .

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 . Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 . Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 . Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 . V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 .