Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_25Co-108-2017.pdf
PDF · 109.97 KB
Case nature
Subarea
25Co/108/2017
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Martina Valentová a sudkýň: JUDr. Ľubica Spálová a JUDr. Bibiána Ťažiarová, v právnej veci žalobcov: 1. Z. I., nar. XX.X.XXXX, bytom A., S. XXXX/XX, 2. Z. I., nar. XX.X.XXXX, bytom A., S. XXXX/XX, oboch zastúpených spoločnosťou: Advokátska kancelária Machová s.r.o., so sídlom Skalica, Sasinkova 886/16, IČO: 36 864 544 proti žalovaným: 1. Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom Bratislava, Tomášikova 48, IČO: 00 151 653, zastúpená spoločnosťou: AK JUDr. Marek Hic, s.r.o. so sídlom Martin, P. O. Hviezdoslava 10625/23B, IČO: 36 865 036, 2. Dražobná spoločnosť, a.s., so sídlom Bratislava, Zelinárska 6, IČO: 35 849 703, zastúpená spoločnosťou: STANĚK VETRÁK & PARTNERI, s.r.o., so sídlom Bratislava, Vlčkova 18, IČO: 36 795 038, 3. TAXI 4 - life s.r.o., so sídlom Senica, Nám. Oslobodenia 9/21, IČO: 47 561 882, o nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalovaných 1. a 2. proti uzneseniu Okresného súdu Skalica č.k. 7C/5/2017-69 zo dňa 20.4.2017 - vo vyhovujúcej časti vo vzťahu k žalovaným 1. a 2., takto
rozhodol:
I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti m e n í tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia voči žalovaným 1. a 2. z a m i e t a.
II. Žalovaným 1. a 2. p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil žalovaným 1. až 3. povinnosť zdržať sa akéhokoľvek nakladania s vydraženými nehnuteľnosťami nachádzajúcimi sa v okrese Skalica, obci A., k. ú. A., zapísané na LV č. XXXX Okresným úradom Skalica, katastrálny odbor, a to stavbou - rodinný dom súpisné č. XXXX na parcele č. 124/2, pozemkom - parcela registra „C“ č. 124/2 zastavané plochy a nádvoria vo výmere 71 m2 a parcela registra „C“ č. 124/4 zastavané plochy a nádvoria vo výmere 178 m2 v celosti až do právoplatného skončenia konania o určenie neplatnosti dražby, vedeného na Okresnom súde Skalica pod sp. zn. 3C/6/2017.
2. Rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil hmotnoprávne aplikáciou ust. § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, 2 písm. c), d), § 329 ods. 1, § 330 ods. 1, § 332 Civilného sporového poriadku (ďalej CSP), § 151a, § 151b ods. 1, § 151c, § 151j, § 151l ods. 1, 2, § 151md ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 17 ods. 3, § 21 ods. 2, zákona č. 527/2002 Z.z., čl. 20 ods. 3, 5 Ústavy slovenskej republiky.
3. Vecne súd prvej inštancie argumentoval tým, že účelom neodkladného opatrenia je podľa zákona rýchla i keď len dočasná úprava právnych a faktických pomerov účastníkov alebo zabezpečenie výkonu existujúceho, hoci prípadne ešte nevykonateľného alebo očakávaného rozhodnutia. Vydanie neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva (nároku) a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy. Žalobcovia 1. a 2. v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedli, že sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností a dňa 16.2.2016 sa v Hoteli TATRAN v Skalici uskutočnilo prvé kolo dražby organizovanej žalovaným 2. ako dražobníkom, ktorej navrhovateľom bol žalovaný 1. a predmetom dražby boli nehnuteľnosti. Vykonaným dokazovaním
pritom dospel súd k záveru, že návrh žalobcov 1. a 2. na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný. Súd má za to, že dražba predmetných nehnuteľností bola uskutočnená v rozpore so zákonom č. 527/2002 Z. z. a predovšetkým v rozpore s § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. Súd poukazuje predovšetkým na skutočnosť, že pri vypracovaní znaleckého posudku č. 546/2016 zo dňa 13.10.2016 znalkyňa určila cenu nehnuteľností podstatne nižšiu ako bola určená znaleckým posudkom č. 111/2010 zo dňa 27.08.2010. S poukazom na tvrdenia žalobcov 1. a 2., že vydražené nehnuteľnosti sa od času kedy bol vypracovaný znalecký posudok č. 111/2010 podstatným spôsobom zhodnotili a na skutočnosť, že cena nehnuteľností sa časom zvyšuje má súd za to, že hodnota nehnuteľností určená znaleckým posudkom č. 546/2016 nezodpovedná skutočnosti a je neprimerane nižšia. Keďže žalobcovia 1. a 2. podali na tunajší súd žalobu vo veci samej, ktorej predmetom je určenie neplatnosti dražby, tak aj na základe tejto skutočnosti súd návrhu vyhovel v celom rozsahu, pričom sa so skutkovými a právnymi dôvodmi podrobne uvedenými žalobcami 1. a 2. v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia stotožnil a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
4. Proti tomuto uzneseniu podali odvolania žalovaní 1. a 2., ktorými sa domáhali, aby odvolací súd napadnuté uznesenie voči ním zrušil a priznal im náhradu trov tohto odvolacieho konania.
5. Žalovaný 1. v odvolaní argumentoval tým, že Podľa jeho názoru je tu daný odvolací dôvod v zmysle § 365 ods. 1 písm. a), b), c), d), e), f), g), h) CSP. Predovšetkým namietal relevantné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, z ktorého obsahu nie je možné zistiť skutkové zistenia nevyhnutné pre nariadenie neodkladného opatrenia, ako a čím sa osvedčil nárok žalobcov a aký je reálny súvis konania vo veci samej s obsahom nariadeného neodkladného opatrenia, ako dospel súd k záveru, o existencii ujmy a čím ju mal osvedčenú, keď za tvrdeného stavu je vznik ujmy vylúčený priamo v obsahu kogentných právnych noriem a z akého dôvodu súd nariadil neodkladné opatrenie za situácie, ktoré bola vyvolaná postupom žalobcov, ktorí napriek svojej povinnosti neosvedčili, že zákonne konali a svoje záväzky si plnili. Žalobcovia pritom prednášajú zmätočné tvrdenia, ktoré sa alebo vzájomne vylučujú alebo je zjavné, že nemôžu byť ani teoreticky dôvodné. Žalobcovia ani len nezastierajú najpodstatnejší fakt protiprávneho konania spočívajúceho v dlhotrvajúcom omeškaní so splácaním úverového záväzku. Napriek uvedenému nielenže nebol návrh ako nespôsobilý v súlade s § 327 CSP odmietnutý, ale naopak, bolo o ňom rozhodnuté a to v prospech protiprávne konajúceho subjektu. Súd prvej inštancie pritom rozhodoval bez zákonného dôvodu spôsobom ultrapetitum, pričom rozhodnutie je v časti i nevykonateľné. Súd je zásadne viazaný návrhom rozhodnutia, nesmie ho prekročiť, ktorá požiadavka je premietnutá do § 216 CSP. Súd pritom uložil povinnosti žalovaným zdržať sa akéhokoľvek nakladania s vydraženými nehnuteľnosťami až do právoplatného skončenia konania neplatnosti dražby vedeného na Okresnom súde Skalica pod sp. zn. 3C/6/2017, pričom z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobcovia žiadali zdržať sa nakladania s vydraženými nehnuteľnosťami s ohraničením trvania navrhovaného neodkladného opatrenia neurčitým spôsobom a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej bez toho, aby túto vec určito identifikovali. Neurčitosť návrhu rozhodnutia, návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pritom má za následok postup podľa § 327 CSP a nie jeho opravovanie a dopĺňanie súdom. Podstatou konania o nariadenie neodkladného opatrenia je povinnosť jeho navrhovateľa s vysokou mierou pravdepodobnosti tvrdenia osvedčiť existenciu všetkých podstatných právnych skutočností, ktorých kumulatívna existencia je nevyhnutná preto, aby mohlo byť neodkladné opatrenie zákonne nariadené. Nariadenie neodkladného opatrenia je potom podľa zákonných predpokladov uvedených v civilnom sporovom poriadku prípustne opodstatnené iba vtedy, ak sú splnené kumulatívne podmienky, konkrétne: tvrdí sa, osvedčí sa, že sú tu právne vzťahy medzi účastníkmi, tieto právne vzťahy vyžadujú dočasnú úpravu, táto dočasná úprava je potrebná, v právnych vzťahoch medzi účastníkmi sa nevytvorí nenávratný vzťah, neprimeraným spôsobom sa nezasahuje do právnych vzťahov medzi účastníkmi. Dôvodnosť a trvanie nároku nie je možné osvedčiť bez predbežného právneho posúdenia dôvodnosti nároku a teda rozhodnutiu o tom, či na základe uvedených tvrdení a ich osvedčení relevantnými dôkazmi je možné v rámci rozhodovania prijať relevantný a podložený záver o tom, že s vysokou mierou pravdepodobnosti navrhovateľ svoj nárok osvedčil. Vo vzťahu k nemu ako k záložnému veriteľovi sa v návrhu fakticky nič relevantné ani len netvrdí. On sám nemá akýkoľvek dôvod, ani nezamýšľal, ani nezamýšľa s uvedenými nehnuteľnosťami nakladať
- nič také však a to nielen vo vzťahu k nemu, ale ani k ostatným žalovaným žalobca ani netvrdí, ani neosvedčuje. Pričom predpokladom preukázania potreby nariadenia neodkladného opatrenia je skutočnosť, že tu hrozí ireverzibilný, či veľmi ťažko napraviteľný právny stav. Z ust. § 21 ods. 2, 3, 5 Zákona o dobrovoľných dražbách účinného od 1.6.2014, § 151l ods. 4 Občianskeho zákonníka, § 228 ods. 2 CSP vyplýva, že tu existuje ucelený súbor prostriedkov právnej ochrany, vrátane osobitne
konštruovanej žaloby, kedy sa ten, kto tvrdí, že bolo jeho právne postavenie napríklad nezákonnou dražbou dotknuté, môže bez väčšej právnej zložitosti domôcť ochrany svojho právneho postavenia a to bez akejkoľvek faktickej ujmy na svojich právach, keďže je tu ust. § 21 ods. 5 Zákona o dobrovoľných dražbách, podľa ktorého ak sa žalobe vyhovie, budú účinky príklepu zrušené spätne k okamihu jeho vzniku a teda ani nemôže dôjsť k vzniku žiadnej faktickej ujmy. Za uvedeného stavu nie je splnená podmienka podmieňujúca neodkladné nariadenie zákonne nariadiť. Žalobcovia tak neuviedli a neosvedčili jediný relevantný dôvod, pre ktorý mohlo byť neodkladné opatrenie zákonne nariadené, preto navrhuje, aby bolo napadnuté rozhodnutie v súlade s jeho procesnými návrhmi zrušené a bol mu priznaný vo vzťahu k žalobcom nárok na náhradu trov konania.
6. Žalovaný 2. v odvolaní namietal, že žalobcovia vo svojom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uvádzajú rad skutočností, ktoré by v prípade ich preukázania mali odôvodňovať vyslovenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, ktorú organizoval ako dražobník dňa 16.2.2017 a predmetom ktorej bola nehnuteľnosť. Vo svojom návrhu žalobcovia a ani súd v odôvodnení napadnutého uznesenia neuviedli žiadnu skutočnosť, ktorá by osvedčovala existenciu alebo hrozbu konkrétnych úkonov žalovaných, na základe ktorých sa žalobcovia dôvodne obávajú nenapraviteľnej alebo len ťažko napraviteľnej ujmy. Žalobcovia vo svojom návrhu nepreukázali, neosvedčili, ani len nepoukázali na konanie ktoréhokoľvek zo žalovaných, ktoré by v čase do rozhodnutia vo veci samej bolo spôsobilé privodiť žalobcom nenapraviteľnú alebo len ťažko napraviteľnú ujmu. On sám si splnil zákonnú povinnosť vyplývajúcu mu z § 12 ods. 1 Zákona o dobrovoľných dražbách a zabezpečil ohodnotenie predmetu dražby. Cena nehnuteľnosti stanovená znaleckým posudkom je pre určenie neplatnosti dražby bezpredmetná. Pre posúdenie zákonnosti procesu je dôležitá len skutočnosť, či bol na ohodnotenie predmetu dražby vypracovaný znalecký posudok príslušným znalcom. V tejto súvislosti poukazuje i na § 228 ods. 2 Civilného sporového poriadku v spojení s § 39 ods. 1 zák. č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam, z ktorých ustanovení je zrejmé, že účel navrhovaného neodkladného opatrenia je dosiahnutý aj zápisom informatívnej poznámky a to aj napriek skutočnosti, že takáto poznámka nebráni nadobudnutiu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Súd prvej inštancie tak dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, nakoľko z predložených dôkazov, s ktorými sa súd v zmysle bodu 29 odôvodnenia uznesenia v plnej miere stotožnil, nie je možné vyvodiť záver o dôvodnosti nariadenia neodkladného opatrenia podľa CSP. Navyše ako dražobník svoje oprávnenie vykonať dobrovoľnú dražbu ako jednu z foriem výkonu záložného práva odvodzuje výlučne z oprávnenia záložného veriteľa. Ak oprávnenie záložného veriteľa realizovať záložné právo zanikne, má to automaticky za následok zánik oprávnenia dražobníka vykonať dražbu. V zmysle § 27 ods. 1 Zákona o dobrovoľných dražbách „Ak uhrádza vydražiteľ cenu dosiahnutú vydražením v ustanovenej lehote, prechádza na neho vlastnícke právo alebo iné právo k predmetu dražby udelením príklepu“. Týmto momentom teda prechádza vlastnícke právo, ktoré obsahuje aj právo nakladať s nehnuteľnosťou výlučne na vydražiteľa nehnuteľnosti. Oprávnenie žalovaného 1 a tiež jeho ako dražobníka bolo, ako je uvedené vyššie skonzumované udelením príklepu na dobrovoľnej dražbe. Má teda za to, že výrok uznesenia ukladajúci povinnosť žalovanému 1 a žalovanému 2 zdržať sa akéhokoľvek nakladania s nehnuteľnosťou je neurčitý a nejasný, v dôsledku čoho i nevykonateľný. Uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia vychádza z nesprávnych skutkových zistení, smeruje aj voči subjektom, ktoré nie sú nositeľmi subjektívnych práv alebo povinností, ktoré tvoria predmet takéhoto konania a teda nie je daná dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia v zmysle výroku uznesenia. S poukazom na to žiadajú odvolací súd, aby uznesenie zrušil, vec vrátil súdu prvej inštancie podľa § 391 ods. 2 CSP a zaviazal súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť.
7. Žalobcovia odvolanie nepodali, k doručenému odvolaniam žalovaných 1. a 2. sa písomne nevyjadrili.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že obe odvolania boli podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) CSP), po skonštatovaní, že podané odvolania majú zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolaní (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel
k záveru, že odvolania žalovaných 1. a 2. sú dôvodné, pretože napadnuté uznesenie vo vzťahu k ním nie možné považovať za správne.
8. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na obsah preskúmavaného uznesenia v jeho napadnutej časti i jednotlivé argumenty žalovaných 1. a 2. predostreté nimi v odvolacom konaní, bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol správne, keď vyhovel návrhu žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým návrhom žalobcovia žiadali uložiť žalovanému 1. ako záložnému veriteľovi a žalovanému 2. ako dražobníkovi (osobe, ktorá organizuje dražbu a spĺňa podmienky zák. č. 527/2002 Zb. o dobrovoľných dražbách a vzniklo jej oprávnenie na prevádzkovanie príslušnej živnosti) zákaz nakladať s označenými nehnuteľnosťami už vo vlastníctve žalovaného 3. ako vydražiteľa a to až do právoplatného skončenia konania o určenie neplatnosti dražby.
9. Podľa § 324 ods. 3 <.CSP neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
10. Podľa § 325 ods. 1 <.CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
11. Podľa § 325 ods. 2 písm. c), d) <.CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
12. Podľa § 326 ods. 1, 2 <.CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
13. Podľa § 328 ods. 1 <.CSP ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
14. Podľa § 329 ods. 2 <.CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
15. Z citovaných zákonných ustanovení možno jednoznačne vyvodiť, že právna úprava ohľadom rozhodovania o návrhoch na neodkladné opatrenie popri nevyhnutnosti rýchlo a pružne vyriešiť vzniknutý stav, vyžaduje aj hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, resp. podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia. V Civilnom sporovom poriadku je možnosť nariadenia neodkladného opatrenia uvedená v prípade potreby bezodkladnej úpravy pomerov alebo obavy z ohrozenia exekúcie. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vyžaduje opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
16. Odvolací súd zdôrazňuje, že úspech strany, ktorá sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia, vyžaduje preukázanie danosti hmotnoprávneho nároku (práva) medzi sporovými stranami, ohľadne ktorého majú byť upravené ich pomery (tzv. osvedčenie nároku), a súčasne vyžaduje, aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe neodkladnej (dočasnej) úpravy. Samotný nárok teda nemusí byť preukázaný nepochybne. Podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je súčasne osvedčenie, že bez okamžitej úpravy pomerov, by bolo právo niektorej zo strán ohrozené. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie meritórneho rozhodnutia, čo ale neoslabuje potrebu osvedčenia aspoň základných skutočností potrebných pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako aj osvedčenie potreby bezodkladnej úpravy pomerov.
17. Právo na súdnu ochranu vyplýva nielen z ústavných záruk (Listiny základných práv a slobôd), taktiež z občianskoprávnych (obchodných) predpisov, či už z hmotných alebo procesných. Predpokladom
úspešnosti návrhu je predovšetkým existencia vecnej legitimácie, ktorú v zmysle ustálenej judikatúry všeobecných súdov a právnej náuky má iba ten, kto je zúčastnený právneho vzťahu (práva), o ktorý v konaní ide. I v prípade neodkladného opatrenia, tento zabezpečovací právny inštitút nemožno využiť na dočasnú úpravu iných než právnych vzťahov medzi stranami. Ak medzi stranami nie je vzťah, ktorý je upravený právom, ďalšie predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia netreba skúmať, pretože chýba základný stavebný kameň, na ktorom stojí prípadná opodstatnenosť neodkladného opatrenia. Potvrdením existencie právneho vzťahu medzi subjektmi (stranami) činnosti (konania) súdu o nariadenie neodkladného opatrenia je aj vzťah neodkladnej ochrany k ochrane vo veci samej.
18. Vecná legitimácia je stav vyplývajúci z hmotného práva. Je daná vtedy, ak jedna strana je subjektom práva a opačná strana subjektom povinnosti. Žalobca je aktívne vecne legitimovaný vtedy, ak mu skutočne patrí nárok, ktorý žalobu uplatňuje a žalovaný je pasívne vecne legitimovaný, keď má skutočne povinnosť, ktorej splnenia sa na ňom žalobca domáha. Nedostatok vecnej legitimácie znamená, že žalobca nie je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia a žalovaný nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti. To platí nielen pre konanie vo veci samej, ale i pre konanie o nariadenie neodkladného opatrenia.
19. Podľa § 151a Občianskeho zákonníka záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len "záloh"), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.
20. Podľa § 151j ods. 1 Občianskeho zákonníka ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená, môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva, pričom v rámci výkonu záložného práva záložný veriteľ môže sa uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na dražbe podľa osobitného zákona (ktorým je na základe poznámky č. 3e v Občianskom zákonníku zákon č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona SNR č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti /Notársky poriadok/ v znení neskorších predpisov, sám v znení neskorších zmien a doplnení, ďalej tiež len „ZoDD“ - pozn. odvolacieho súdu) alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných zákonov, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak.
21. Podľa § 151md ods. 1 písm. i) Občianskeho zákonníka záložné právo zaniká, ak sa vykonalo bez ohľadu na rozsah uspokojenia veriteľa.
22. Podľa § 27 ods. 1 ZoDD ak uhradil vydražiteľ cenu dosiahnutú vydražením v ustanovenej lehote, prechádza na neho vlastnícke právo alebo iné právo k predmetu dražby udelením príklepu;
23. Podľa § 21 ods. 2 vety prvej ZoDD v prípade, ak boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby.
24. Zhora citovanými ustanoveniami je vymedzený obsah a základný rámec výkonu záložného práva. Toto právo (ako jedno z vecných práv k cudzím veciam) sa vyznačuje tým, že primárne plní zabezpečovaciu, za určitých okolností však aj uhradzovaciu funkciu a to tak, že okrem hrozby výkonu záložného práva donucujúcej dlžníka plniť zabezpečovanú pohľadávku umožňuje jeho držiteľovi buď sa priamo uspokojiť alebo požadovať uspokojenie z predmetu, na ktorom záložné právo viazne, pokiaľ k splneniu (rozumej aj k postupnému plneniu) zabezpečovanej pohľadávky nepríde riadne a včas. Jednou zo zákonom výslovne predpokladaných foriem uspokojenia záložného veriteľa je predaj zálohu na dražbe podľa ZoDD. Takýto predaj má za následok prechod vlastníckeho práva k zálohu na vydražiteľa udelením príklepu, tu však s podmienkou úhrady ceny dosiahnutej vydražením v zákonom ustanovenej lehote podľa § 26 ods. 5 ZoDD (čo znamená, že z pohľadu terminológie teórie i právnej úpravy občianskeho práva v širšom slova zmysle ide o obdobu rozväzovacej podmienky - tu por. i ust. § 36 ods. 1 vety prvej a ods. 2 vety druhej Občianskeho zákonníka). K už opísanému spôsobu výkonu záložného práva môže záložný veriteľ samozrejme pristúpiť len vtedy, ak jeho záložné právo platne vzniklo a stále trvá. Podmienkou platného vzniku záložného práva je platná zmluva o jeho zriadení a zápis práva v príslušnej evidencii (ktorou je u nehnuteľností kataster nehnuteľností, v tejto súv. por. i § 151b ods. 1 a § 151e ods. 2 Občianskeho zákonníka), na zánik práva potom zákon ustanovuje hneď viacero dôvodov. Jedným z nich prichádzajúci do úvahy v súvislosti s prejednávanou vecou je potom výkon záložného práva v prospech záložného veriteľa. Ak potom z obsahu spisu vyplýva vykonanie dražby spornej nehnuteľnosti, teda vydraženie predmetu dražby žalovaným 3., pri nesporovaní tejto
právnej skutočnosti, malo to za následok nielen nadobudnutie vlastníckeho práva vydražiteľom, ale i praktickú bezpredmetnosť zákazu žalovanému 1. nakladať so spornou nehnuteľnosťou, v prospech ktorého vedené záložné právo jeho vykonaním zaniklo. Bolo to totiž práve docielenie príklepu spojené s povinnosťou vydražiteľa zaplatiť dosiahnutú cenu, ktorým výkon záložného práva prakticky skončil (vyplýva to i z výpisu z príslušného Katastra nehnuteľností ohľadne spornej nehnuteľnosti), to za situácie, v ktorej náprave prípadných nezákonností v procese dražby slúži ďalej osobitná žaloba dražbou dotknutej osoby, tu žalobcov, ktorá nimi podaná i bola.
25. Obdobne to potom platí i pre žalovaného 2., ktorý je dražobníkom v zmysle zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách, ktorému zákonná úprava ukladá celý rad povinností, ktoré je povinný vykonávať, ako i oprávnení, ale výlučne len v súvislosti s postupom pri dražbe, ktorá navyše už bola uskutočnená. Žalovaný 2. potom tiež nie je vecne pasívne legitimovaný k žiadanému neodkladnému opatreniu, keďže nie je a nemôže byť nositeľom - adresátom žiadaného zákazu v zmysle petitu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
26. S poukazom na uvedené potom, pre nedostatok vecnej pasívnej legitimácie žalovaných 1. a 2. pre predmetné konanie o nariadenie neodkladného opatrenia, ktorí tak nie sú podľa hmotného práva nositeľmi povinností a ani práv, ktorých zdržania sa žalobcovia návrhom na nariadenie daného neodkladného opatrenia domáhajú, bolo nevyhnutným návrh na nariadenie neodkladného opatrenia voči týmto žalovaným - odvolateľom, ako v celom rozsahu nedôvodný, zamietnuť.
27. Odvolací súd na základe uvedeného uznesenie súdu prvej inštancie napadnuté odvolaniami žalovaných 1. a 2. v časti vyhovenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia voči nim podľa § 388 CSP, tu už potom bez potreby zaoberanie sa ďalšou odvolacou argumentáciou vychádzajúc zo zásady hospodárnosti konania zmenil tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia voči nim zamietol.
28. V predmetnom konaní o nariadenie neodkladného opatrenia mali potom žalovaní 1. a 2. plný úspech, ktorým v zmysle § 255 CSP v spojení s ust. § 396 ods. 1 a 2 CSP vznikol nárok na plnú náhradu trov konania voči neúspešným žalobcom. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
29. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).