Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20C/156/2014

Rozhodnutie

Okresný súd Prešov, sudca JUDr. Marek Bujňák, v právnej veci žalobcu X. Q., F. X. V. Q., R.. XX. Z. XXX/XX, IČO: 46 779 264, právne zastúpeného JUDr. Jozefom Karabašom, advokátom, so sídlom Ružová 10, 083 01 Sabinov, proti žalovanému P. J., B. R.. A. XXXX/X, Q., právne zastúpenému JUDr. Branislavom Kahancom, advokátom, so sídlom Vajanského č. 33, 080 01 Prešov, o náhradu škody 148,80 eura, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 74,40 eura do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

III. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca žalobou podanou na súde dňa 15.4.2014 uplatnil proti žalovanému nárok na zaplatenie sumy 148,80 eura s príslušenstvom. Uplatnený nárok odôvodnil tým, že dňa 7.8.2013 v jeho prevádzke došlo k škode na majetku, a to elektronickej registračnej pokladni. K uvedenej škode došlo tak, že maloletý syn žalovaného oblial nealkoholickým nápojom pokladňu, ktorá sa následkom toho pokazila a ostala nefunkčná. Uvedené skutočnosti vie dosvedčiť niekoľko svedkov. Okrem toho táto skutočnosť je známa aj zákonným zástupcom maloletého, nakoľko o tom boli oboznámení na mieste vzniku škody a po vzájomnej dohode upustil od zavolania hliadky polície. Za opravu poškodenej pokladne mu bol vystavený účtovný doklad vo výške 148,80 eura. Táto suma predstavuje jeho náklady na to, aby pokladňa bola uvedená do pôvodného stavu. Vzhľadom na vek maloletého nie je možné dôvodne predpokladať, že tento už mohol rozpoznať následky svojho konania, ako aj ovládnuť svoje konanie, preto za škodu zodpovedá žalovaný, ako osoba, ktorá je povinná vykonávať nad ním dohľad.

2. Vo veci bol vydaný platobný rozkaz proti ktorému podal žalovaný odpor, ktorý odôvodnil tým, že nad synom nezanedbal žiaden dohľad, práve naopak stále bol pri ňom prítomný a dohliadal nad jeho správaním. Ďalej uviedol, že žalobca tým, že umiestnil elektrospotrebič priamo pod výdajný pult, zavinil vznik škody.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, svedkyne a listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise a zistil tento a zistil tento skutkový stav:

4. Žalobca vo svojom vyjadrením k odporu uviedol, že medzi žalovaným a jeho synom došlo k slovnej roztržke, následne sa žalovaný od syna vzdialil, ten si objednal kofolu a po vzatí nápoja z pultu sa mu tento prevrátil na registračnú pokladnicu, čím sa poškodila.

5. Žalobca pri svojom výsluchu na pojednávaní uviedol, že potom čo sa maloletý natiahol za kofolou mu žalovaný drgol do ruky a tým došlo k vyliatiu kofoly a spôsobeniu škody.

6. Žalovaný pri svojom výsluchu uviedol, že objednal maloletému kofolu. V čase, keď čašníčka čapovala kofolu a keď položila kofolu na výčapný pult tak išiel ju zaplatiť a povedal synovi, aby nebral kofolu, pričom tento ju vzal a vylial ju na barový pult. Kofola sa vyliala a stekala po barovom pulte na jednu a druhú stranu. Nakoľko tam bola umiestnená registračná pokladňa tak sa kofola vyliala na ňu.

7. Svedkyňa V. A., ktorá je priateľka žalovaného, pri svojej výpovedi uviedla, že žalovaný prišiel do baru spolu so svojim synom s tým, že si chcú kúpiť kofolu. Následne žalovaný poslal syna ku mame po peniaze a potom odišiel na WC. Po tom, čo sa vrátil z WC, prišiel aj jeho syn, ktorý si objednal kofolu, načapovala ju a keď si ju jeho syn bral tak mu žalovaný drgol do ruky a týmto došlo k vyliatiu kofoly.

8. Súd rozsudkom zo dňa 20.2.2015, č.k. 20C/156/2014 žalobu zamietol a zaviazal žalobcu zaplatiť žalovanému trovy konania vo výške 86,81 eura.

9. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca a navrhol tento zmeniť a návrhu vyhovieť, alebo ho zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Poukázal na to, že žalovaný ani raz počas celého konania nenamietal tú skutočnosť, že ku škode došlo, a to či už pričinením jeho maloletého syna, ktorý držal v ruke predmetný sladený nápoj, ktorý po vyliatí poškodil registračnú pokladňu žalobcu, alebo jeho pričinením po drgnutí mu do ruky, a je teda zrejmé, že ku škode došlo v kauzálnom vzťahu so správaním sa žalovaného a porušením jeho zákonnej povinnosti. Vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 23.1.2015 žalovaný uviedol: „V čase, keď čašníčka čapovala kofolu a keď položila kofolu na výčapný pult, tak som išiel hneď ju zaplatiť a povedal som synovi, aby nebral tú kofolu. Avšak tento ju vzal a vylial ju na barový pult.“ Rovnako žalovaný nijako nepoprel skutočnosť, že bola škoda spôsobená ním, alebo jeho synom, keď uviedol v liste adresovanom žalobcovi zo dňa 2.9.2013 označenom ako návrh na dohodu, ktorý bol založený v súdnom spise ako dôkaz: „Domnievame sa totiž, že aj keď sme spôsobili neúmyselnú škodu, aj poškodená strana si musí byť vedomá vlastnej miery zodpovednosti a usilovať sa o minimalizáciu rizika poškodenia majetku alebo zdravia.“ Jedinou argumentáciou zo strany žalovaného bolo namietanie umiestnenia registračnej pokladne, čo však v rámci dokazovania v súdnom konaní nebolo zo strany žalobcu nijako preukázané, že by táto bola umiestnená nesprávne, resp. v rozpore so zákonom. Žalobca mal za to, že uniesol dôkazné bremeno ako vo vzťahu k vzniku škody tak aj vo vzťahu k príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním žalovaného a vzniknutou škodou na majetku žalobcu, čo bolo preukázané ako listinnými dôkazmi tak aj výpoveďami účastníkov konania a svedka, na ktoré prvostupňový súd neprihliadol. Je preto podľa neho bezpredmetné, či došlo k vyliatiu nápoja z dôvodu neudržania nápoja synom žalovaného, alebo z dôvodu drgnutia žalovaného do synovej ruky, na čo došlo k vyliatiu nápoja na registračnú pokladňu, keďže v konečnom dôsledku je povinným stále žalovaný, či už ako rodič maloletého, ktorý zanedbal povinný dohľad, alebo ako osoba, ktorá spôsobila sama svojím konaním preukázanú vzniknutú škodu. Rovnako tvrdil, že ak by išlo o porušenie povinností žalovaného za zanedbanie povinného dohľadu nad maloletým synom, je dôkazné bremeno na strane žalovaného, keďže v zmysle § 422 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len ako „OZ“) ten, kto je povinný vykonávať dohľad, zbaví sa zodpovednosti, ak preukáže, že náležitý dohľad nezanedbal. Táto otázka však v rámci súdneho konania pred súdom prvého stupňa riešená nebola, keďže súd mal za to, že pre takýto prípad tu bol nedostatok pasívnej legitimácie, pre ktorý v zmysle odôvodnenia napadnutého rozsudku aj žalobu zamietol, keďže z pohľadu konajúceho súdu mala byť žalovanou aj matka maloletého. Tým preto navrhol, aby v zmysle § 92 ods. 1 O.s.p. do konania vstúpila na strane žalovaného aj manželka, X.. D. J., Z.. XX.X.XXXX, B. V. Q., A. XXXX/X.

10. Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa 25.1.2017, č.k. 11Co/132/2015 - 87 zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Vo svojom rozhodnutí uviedol, že súd prvej inštancie vzhľadom na tú okolnosť, že žalobca v jednom prípade uplatňoval zodpovednosť podľa § 420 ods. 1, neskôr podľa § 422 ods. 1 si mal ujasniť, ktorú z týchto zodpovedností za škodu žalobca uplatňuje a podľa toho zamerať aj dokazovanie. Ďalej uviedol, že žalobca najprv odvodzoval zodpovednosť žalovaného v zmysle § 422 ods. 1 OZ. Neskôr však svoj návrh zmenil, a to v tom zmysle, že zodpovednosť žalovaného odvodzoval od ustanovenia § 415 a § 420 ods. 1 OZ, čo vyplýva jednak z jeho vyjadrenia zo dňa 27.11.2014 ale aj z vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu na pojednávaní dňa 23.1.2015, kedy uviedol, že pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného odvodzuje z toho, že škodu spôsobil žalovaný tým, že drgol do synovej ruky, čím došlo k vyliatiu studeného nápoja na elektronickú registračnú pokladnicu žalobcu. O zmenu žaloby ide aj v prípade, že žalobca síce aj naďalej požaduje

rovnaké plnenie, ale na základe iného skutkového základu veci, než ako ho vykreslil v pôvodnej žalobe (viď rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 32Odo/90/2002). Je evidentné, že iné skutkové okolnosti sa zisťujú pri zodpovednosti podľa § 420 ods. 1 a iné pri zodpovednosti podľa § 422 ods. 1, 2 OZ. Súd prvej inštancie o zmene žaloby nerozhodol, a preto nie je zrejmé, o akej zodpovednosti žalovaného rozhodoval, čo o zodpovednosti podľa § 420 ods. 1 alebo o zodpovednosti podľa § 422 ods. 1, 2 OZ.

11. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 29.5.2017 uviedol, že pôvodne si nárok uplatňoval v zmysle § 422 OZ, potom došlo k zmene podľa § 420 a to z dôvodu toho, že nechcel do tohto konania zaťahovať syna žalovaného, avšak ani žalobca, ani svedok si nie je úplne istý, či ku škode došlo pôsobením žalovaného, alebo či škodu spôsobil maloletý. Avšak nárok si uplatňujú v zmysle § 422 ods. 1 a to, že žalovaný zanedbal náležitý dohľad nad svojim synom. Ten túto skutočnosť ani nerozporoval.

12. Nakoľko žalovaný na pojednávaní dňa 29.5.2017 trval na pôvodne uplatnenej žalobe, v zmysle § 422 ods. 1 OZ, súd o zmene žaloby nerozhodoval. Žalobca zároveň netrval na vstupe X.. D. J., Z.. XX.X.XXXX do konania.

13. Žalovaný na pojednávaní dňa 14.7.2017 uviedol, že on objednával kofolu. Keď ju čašníčka načapovala, položila ju na pult, tak syn si ju vzal a vtedy sa kofola vyliala. Jeho syn bol vysoký asi 1,10 m alebo 1,20 m. Kofola bola vo výške jeho očí. V tom čase syn sám nenakupoval. Chodil s ním on alebo manželka, avšak bežne si bral veci z pultu.

14. Žalobca na pojednávaní dňa 14.7.2017 uviedol, že kofolu položil ku mincovníku, ktorý sa nachádza v spise na obrázku na č.l. 50. Za ním sa nachádzala linka, na ktorej boli položené poháre. Šírka tejto linky bola 80 alebo 70 cm. Na linke sa nemohla nachádzať pokladňa byť z dôvodu toho, že zákazník ju musí vidieť. Pokladňa bola prenosná, takže ju mohol dať kdekoľvek.

15. Podľa účtovného dokladu na č.l. 4 oprava pokladnice stála 148,80 eura.

16. Podľa § 415 OZ, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

17. Podľa § 422 ods.1,2 OZ, maloletý alebo ten, kto je postihnutý duševnou poruchou, zodpovedá za škodu ním spôsobenú, ak je schopný ovládnuť svoje konanie a posúdiť jeho následky; spoločne a nerozdielne s ním zodpovedá, kto je povinný vykonávať nad ním dohľad. Ak ten, kto spôsobí škodu, pre maloletosť alebo pre duševnú poruchu nie je schopný ovládnuť svoje konanie alebo posúdiť jeho následky, zodpovedá za škodu ten, kto je povinný vykonávať nad ním dohľad. Kto je povinný vykonávať dohľad, zbaví sa zodpovednosti, ak preukáže, že náležitý dohľad nezanedbal..

18. Podľa § 441 OZ, ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.

19. Na základe vykonaného dokazovania tak ako je to vyššie uvedené s poukazom na vykonané dôkazy súd dospel k záveru, že žaloba je čiastočne dôvodná.

20. Žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 148,80 eura. Súd sa v súlade s pokynom Krajského súdu v Prešove zaoberal, či si žalobca uplatňuje zodpovednosť podľa § 420 ods. 1 alebo podľa § 422 ods. 1,2 OZ. Súd vzhľadom na vyjadrenie právneho zástupcu žalobcu na pojednávaní dňa 29.5.2017 a žalovaného na pojednávaní dňa 14.7.2017 dospel k záveru, že medzi stranami nie je sporné, že škodu spôsobil maloletý syn žalovaného, ktorý potom čo si vzal kofolu, túto vylial a poškodil elektronickú registračnú pokladnicu. V danom prípade teda ide o zodpovednosť § 422 ods. 1,2 OZ. Podľa tohto ustanovenia maloletý zodpovedá za škodu ním spôsobenú, ak je schopný ovládnuť svoje konanie a posúdiť jeho následky; spoločne a nerozdielne s ním zodpovedá, kto je povinný vykonávať nad ním dohľad. Ak maloletý nie je schopný ovládnuť svoje konanie alebo posúdiť jeho následky, zodpovedá za škodu ten, kto je povinný vykonávať nad ním dohľad. Kto je povinný vykonávať dohľad, zbaví sa zodpovednosti, ak preukáže, že náležitý dohľad nezanedbal. V danom prípade ide o solidárnu zodpovednosť a teda žalobca môže svoj nárok na náhradu celej škody uplatniť proti hociktorému zo zodpovedných osôb. Z uvedeného dôvodu súd neskúmal, či maloletý bol schopný posúdiť následky svojho konania, keďže žalobca si uplatnil nárok iba voči žalovanému. V konaní bolo

nesporné, že žalovaný bol povinný vykonávať dohľad na maloletým. Žalovaný sa svojej zodpovednosti môže zbaviť úspešným preukázaním dôkazu o tom, že náležitý dohľad nezanedbal; ide o tzv. vyvinenie sa alebo exkulpáciu. Súd však dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že náležitý dohľad nezanedbal. Žalovaný umožnil svojmu maloletému synovi vziať kofolu z výčapného pultu napriek jeho veku, výške a skutočnosti, že sa jednalo o plastový pohár, kde je väčšie riziko vyliatia nápoja. Tvrdenia o zákaze, tak ako prezentoval pri svojom výsluchu, neboli preukázané. Súd teda dospel k záveru, že žalovaný je zodpovedný za škodu v zmysle ustanovenia § 422 ods. 1 OZ.

21. Následne sa súd zaoberal obranou žalovaného, že žalobca zavinil vznik škody tým, že umiestnil elektrospotrebič priamo pod výdajný pult. V zmysle ust. 441 ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že v čase vzniku škody bola elektronická registračná pokladnica umiestnená pod barovým pultom, tak ako je uvedené na obrázku na č.l. 50. Nápoj podľa vyjadrenia žalobcu bola položená na barový pult ku mincovníku. Súd v danom prípade posúdil mieru účasti poškodeného - žalobcu - na vzniku škody v pomere 50 : 50. K tomuto záveru dospel z dôvodu toho, že žalobca umiestnil elektronickú registračnú pokladnicu pod barovým pultom, čim spolu zavinil vznik škody. Žalobca v danom prípade musel predpokladať, že môže dôjsť k vyliatiu nápoja a teda mal postupovať tak, aby nedochádzalo ku škodám. Žalobca mal možnosť umiestniť pokladnicu na pulte, ktorý sa nachádza na obrázku na č.l. 40. Sám potvrdil, že sa jednalo o prenosnú pokladnicu a pult bol dostatočne široký, aby tam pokladnicu mohol umiestniť. Obrana žalobcu, že pokladnica musí byť umiestnená tak, aby ju zákazník videl neobstojí. Už zo samotného obrázku na č.l. 50 vyplýva, že zákazník na túto pokladnicu vzhľadom na barový pult nemohol vidieť. Naopak na pulte, ktorý sa nachádza na č.l. 40 má zákazník priamy výhľad na pokladnicu bez toho, aby mu niečo bránilo vo výhľade. Je však potrebné dodať, že ak by aj pod barovým pultom bolo jediné miesto, kde môže byť pokladnica umiestnená, tak žalobca mal pokladnicu zabezpečiť pred prípadným poškodením a to napríklad priehľadnou fóliou. Ak teda žalobca neumiestnil pokladnicu na mieste, kde nehrozí škoda, resp. nezabezpečil pokladnicu pred poškodením, spoluzodpovedá za škodu rovnako ako žalovaný. Nakoľko žalobcovi bola spôsobená škoda vo výške 148,80 eura, čo bolo preukázané účtovným dokladom vystaveným za opravu a žalovaný zodpovedá za škodu v zmysle ustanovenia § 422 ods. 1 , súd zaviazal žalovaného na zaplatenie 50%, t.j. 74,40 eura a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

22. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods.2 CSP, podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Vzhľadom na rovnaký úspech strán súd rozhodol, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Odvolanie musí ďalej obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov tak, aby jeden zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).