Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15Cob/51/2022

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Balegovej a členov senátu JUDr. Pavla Lukáča a JUDr. Vlasty Ondrejkovej, v spore žalobcu: SIZO stav s. r. o., so sídlom Športová 772/28, 941 23 Andovce, IČO: 51 271 575, zastúpený: JUDr. Marcel Habrman, advokát so sídlom Tajovského 12, 940 76 Nové Zámky, proti žalovanému: I. R., nar. XX. XX. XXXX, samostatne zárobkovo činná osoba podnikajúca pod obchodným menom: Pavol Kuruc - IZOKOM, s miestom podnikania: Jarková 9885/51, 940 02 Nové Zámky, IČO: 32 799 802, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Vlasta Suchanová, s. r. o., so sídlom Podzámska 32, 940 01 Nové Zámky, IČO: 53 344 294, o zaplatenie 30 825,38 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č. k. - 172 zo dňa 02. 12. 2021 v spojení s opravným uznesením č. k. - 182 zo dňa 21. 12. 2021, takto

rozhodol:

Odvolací súd r u š í rozsudok Okresného súdu Nové Zámky č. k. - 172 zo dňa 02. 12. 2021 v spojení s opravným uznesením č. k. - 182 zo dňa 21. 12. 2021 a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 30 825,38 eura s úrokom z omeškania vo výške 14 % ročne zo sumy 30 825,38 eura od 22. 08. 2019 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku (I. výrok), vo zvyšku žalobu zamietol (II. výrok) a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému, a to v rozsahu 100 % (III. výrok).

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na a , , , , , , , , , až ods. 4 a v časti trov konania s poukazom na , , (ďalej len „“). Uviedol, že žalobca sa podaným návrhom domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 30 825,38 eura s úrokom z omeškania vo výške 0,05 % denne zo sumy 30 825,38 eura od 16. 07. 2019 do zaplatenia. Písomným podaním ešte v rámci upomínacieho konania upravil výšku uplatňovaného úroku z omeškania na 14 % ročne. Predmetné podanie súd v upomínacom konaní akceptoval a vo veci vydal dňa 19. 05. 2020 platobný rozkaz, ktorým žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 30 825,38 eura s úrokom z omeškania vo výške 14 % ročne zo sumy 30 825,38 eura od 16. 07. 2019 do zaplatenia a náhradu trov konania. Z dôvodu podaného odporu žalovaným bola vec na základe návrhu žalobcu postúpená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie v zmysle v spojení s ustanovením .

3. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalobca ako zhotoviteľ a žalovaný ako objednávateľ uzatvorili dňa 16. 02. 2019 písomnú zmluvu o dielo č. 1/2019, ktorú súd právne posudzoval podľa ustanovení a nasl. . Predmet zmluvy bol špecifikovaný v čl. II zmluvy s názvom ,,W. R. v J. E. - E. Y.“. Predmetom plnenia žalobcu mali byť: pokrývačské

práce - demontáž strešnej krytiny, montáž novej strešnej krytiny, demontáž latovania, montáž latovania, demontáž pôvodnej plechovej krytiny, demontáž plneného debnenia z dosiek, demontáž poškodených častí strešného krovu, montáž nových častí strešného krovu, montáž kontralatovania a fólie, montáž strešnej keramickej krytiny Creaton Bobrovka s komplet doplnkami a montáž odvetrávacích prvkov škridle Creaton, dodanie a montáž spojovacieho materiálu. Cena za dielo bola dohodnutá v čl. IV zmluvy a táto bola splatná v dvoch etapách. Prvá časť v sume 20 000 eur bola splatná do 15. 03. 2019 (táto bola fakturovaná faktúrou splatnou 22. 03. 2019 a bola žalovaným uhradená) a zostatok ceny diela žalobca vyfakturoval žalovanému faktúrou č. 190100011, splatnou 15. 07. 2019, ktorú žalovaný neuhradil, keďže spochybňuje nárok žalobcu. Zo zápisu o odovzdaní a prevzatí diela z 21. 08. 2019 vyplýva, že dielo žalovaný prevzal s drobnými nedorobkami s tým, že rozsah diela bol v tomto zápise uvedený vo výmere 1 438,59 m2 a celková cena diela bola uvedená vo výške 50 825,38 eura. V zápise sa neuvádza, že by bolo dodané niečo iné, ako si objednal, ako ani to, že žalovaný by mal k dielu, spôsobu jeho realizácie nejaké výhrady, resp. že nebola dodaná a realizovaná tá strešná krytina, ktorá bola zmluvnými stranami dojednaná a nacenená. Napriek tomu, že žalovaný dielo prevzal a toto následne v pozícii dodávateľa odovzdal jeho objednávateľovi - B. F., E. Y., odmietol žalobcovi (subdodávateľovi) uhradiť zvyšok dohodnutej ceny diela. V rámci obrany žalovaný poukazoval na nezrovnalosti uvedené v zápise o odovzdaní a prevzatí diela, kde je uvedený dátum odovzdania staveniska 28. 06. 2019, termín dokončenia prác 28. 06. 2019, dátum skutočného začatia prác 20. 02. 2019 a termín dokončenia prác 28. 06. 2019, ktoré skutočnosti nekorešpondujú so zmluvou o dielo a aj nezrovnalosti týkajúce sa faktúry a fakturácie. Ďalej žalovaný namietal aj cenu za vykonané dielo, keďže podľa neho bola cena diela dohodnutá v zmysle čl. IV. bod 1 ústnou dohodou vo výške 35,33 eura za 1 m2 ako cena predbežná s tým, že bolo dohodnuté dvojité kladenie strešnej krytiny v rozsahu ceny 35,33 eura/1 m2 bez DPH a v skutočnosti došlo len k jednoduchému kladeniu, jednovrstvovému, kde sa cena pohybuje max. v rozsahu 16 až 17 eur/1 m2 bez DPH.

4. Podľa názoru súdu prvej inštancie žalovaný v konaní relevantným a hodnoverným spôsobom nespochybnil, že zmluva bola uzavretá, že dielo bolo vykonané, a že bola dohoda o cene. Tvrdenie žalovaného, že žalobca nemá nárok na zaplatenie ceny uvedenej v zmluve, ale v nižšej sume zodpovedajúcej cene 16 až 17 eur za m2 za jednovrstvové kladenie, súd prvej inštancie neakceptoval, pretože strany sporu si v platne uzatvorenej písomnej zmluve dohodli podstatné náležitosti zmluvy o dielo, a to predmet plnenia a cenu diela. Bol toho názoru, že predmet plnenia bol dohodnutý dostatočne. Z výsluchu strán a svedka vyplynulo, že od počiatku bolo zmluvným stranám zrejmé, že žalobca je v pozícii subdodávateľa, že dielo bolo realizované pre E. Y., voči ktorému bol však dodávateľom žalovaný. Je preto logické, že žalobca ako subdodávateľ mal dodať žalovanému to, čo bol ako dodávateľ povinný dodať E. Y.. Žiadna zo strán konania nespochybnila, že dielo bolo vykonaného presne v súlade s tým, čo si biskupský úrad objednal u žalovaného. Nemôže obstáť tvrdenie žalovaného, že bol uvedený do omylu, lebo podľa zmluvy mu mala byť dodaná krytina s dvojvrstvových kladením (t. j. vo vyššej hodnote), ale nakoniec mu bola dodaná taká krytina, ktorá bola síce plne v súlade s tým, čo mal dodať podľa projektovej dokumentácie biskupskému úradu, ale v nižšej hodnote. Uvedené tvrdenie žalovaného súd vyhodnotil ako účelové. Podľa názoru súdu žalovaný nemohol byť zo strany žalobcu nijako uvedený do omylu. Je nelogické, aby očakával podľa tejto zmluvy, že mu bude zo strany subdodávateľa dodané niečo iné, ako to, čo mal dodať ďalej. Keďže dohoda o cene je vecou dohody zmluvných strán, nie je zrejmé, prečo žalovaný až po vykonaní diela začal jeho cenu namietať. Bolo povinnosťou žalovaného si pred uzavretím zmluvy overiť, či cena strešnej krytiny, ktorá mala byť podľa projektovej dokumentácie dodaná biskupskému úradu, a ktorá potom logicky bola predmetom jeho zmluvného vzťahu so subdodávateľom, je primeraná, adekvátna. Že to zistil až neskôr, nemôže byť v súčasnosti na ťarchu žalobcu, pretože dohoda o cene bola súčasťou písomnej zmluvy. Okrem toho žalovaný len tvrdil, že dohoda o cene sa týkala iného typu krytiny, resp. iného spôsobu jej kladenia. Žalobca tieto tvrdenia poprel a žalovaný žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal, že to bolo tak, ako tvrdí. Súd prvej inštancie preto dospel k záveru, že žalobcovi vznikol nárok na doplatenie ceny diela tak, ako si ho uplatnil v tomto konaní. Žalovaný žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal, že by žalobcovi nárok na zaplatenie žalovanej sumy nevznikol, prípadne, že by zanikol. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie zaviazal žalovaného na úhradu istiny 30 825,38 eura.

5. Žalobca si okrem žalovanej istiny uplatnil aj v zmluve dohodnuté úroky z omeškania pôvodne vo výške 0,05 % denne. Neskôr v rámci upomínacieho konania výšku úroku upravil na 14 % ročne, ktoré podanie bolo čiastočným späťvzatím žaloby v časti úroku z omeškania, ku ktorému došlo ešte pred vydaním platobného rozkazu, o ktorom čiastočnom späťvzatí súd nerozhoduje. Výška úroku z omeškania 14 %

ročne neodporuje písomnej dohode strán o úroku z omeškania, podľa ktorej mali strany sporu dohodnutý úrok z omeškania vyšší, a to 0,05 % denne (18,25 % ročne). Súd prvej inštancie priznal žalobcovi aj úrok z omeškania, a to v ním uplatnenej výške 14 % ročne. V danom prípade si žalobca uplatňoval úrok z omeškania od 16. 07. 2019, avšak podľa čl. III. zmluvy sa povinnosť zaplatiť cenu diela viazala aj na jeho odovzdanie, a preto súd prvej inštancie priznal žalobcovi úrok z omeškania od 22. 08. 2019, t. j. odo dňa nasledujúceho po odovzdaní a vo zvyšku, t. j. úroku z omeškania za dni od 16. 07. 2019 do 21. 08. 2019 žalobu zamietol.

6. Ohľadne námietok žalovaného týkajúcich sa nezrovnalostí niektorých dátumov v zápise o odovzdaní diela a toho, že faktúra a fakturácia pôsobia zmätočne, súd prvej inštancie uviedol, že ide o nedôvodné námietky, nemajúce žiaden vplyv na povinnosť žalovaného zaplatiť žalobcovi dohodnutú cenu diela. Rovnako tvrdenie žalovaného, že ešte v mesiaci december, t. j. pred uzavretím písomnej zmluvy o dielo, niečo žalobcovi zaplatil, vyhodnotil súd ako nedôvodné. K tvrdeniu, že zaplatil v decembri, žalovaný nepreukázal žiadne prepojenie, súvis jeho úhrady s písomnou zmluvou o dielo uzavretou neskôr. Pokiaľ to malo byť čiastočné plnenie v zmysle písomnej zmluvy o dielo, mal si vymieniť, aby to bolo zakomponované do písomnej zmluvy. Súd prvej inštancie nepristúpil ani k znaleckému dokazovaniu navrhnutého žalovaným, keďže skutkový stav považoval za dostatočne zistený pre rozhodnutie vo veci. Žalobca preukázal nárok na doplatenie dohodnutej ceny diela, preto nebol dôvod zisťovať inú cenu diela.

7. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný takmer v celom rozsahu a neúspešný len v nepatrnej časti úroku z omeškania, priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v celom rozsahu. O konkrétnej výške trov bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

8. Proti tomuto rozsudku v spojení s opravným uznesením podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov , , , , a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil. Uviedol, že súd prvej inštancie na pojednávaní dňa 02. 12. 2021 vyhlásil rozsudok, ktorým vo výroku I. uviedol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 30 825,38 eura s úrokom z omeškania vo výške 0,05 % denne zo sumy 30 825,38 eura od 22. 08. 2019 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Následne opravným uznesením zo dňa 21. 12. 2021 I. výrok vyhláseného a napísaného rozsudku zmenil na 14 % ročný úrok z omeškania zo sumy 30 825,38 eura od 22. 08. 2019 do zaplatenia s odôvodnením, že pri vyhlasovaní rozsudku došlo k chybe, zrejmej nesprávnosti, keď v I. výroku rozsudku súd uviedol úrok z omeškania vo výške 0,05 % denne. Je pravda, že žalobca si pôvodne okrem žalovanej istiny uplatnil aj zmluvne dohodnuté úroky z omeškania vo výške 0,05 % denne, neskôr však v rámci upomínacieho konania výšku úroku upravil na 14 % ročne, ktoré podanie bolo akceptované ako čiastočné späťvzatie žaloby v časti úroku z omeškania, ku ktorému došlo ešte pred vydaním platobného rozkazu, o ktorom čiastočnom späťvzatí súd v upomínacom konaní nerozhodoval. Preto bol v upomínacom konaní vydaný platobný rozkaz len v rozsahu nároku žalobcu po tomto čiastočnom späťvzatí. Uvedené konštatovanie a odôvodnenie súdu nemá oporu v zákone, či už v , príp. v zákone o upomínacom konaní. Žalovaný je toho názoru, že v rámci upomínacieho konania žalobca nemohol zmeniť žalobu () a pokiaľ by podanie žalobcu malo smerovať k úprave výšky úroku na 14 % ročne, tento návrh mal v zmysle zákona o upomínacom konaní posúdiť súd, ktorému bola vec postúpená, alebo ktorý pokračuje v konaní. Návrh na zmenu žaloby v časti úroku z omeškania nebol žalovanému doručený, žalovaný nemá ani vedomosť o tom, že by bol predložený súdu, a preto súd nesprávnym procesným postupom znemožnil žalovanému, aby vykonával prináležiace procesné práva, čím došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Súd prvej inštancie nad rámec akéhokoľvek dokazovania vydal opravné uznesenie, ktoré je v rozpore s zákona o upomínacom konaní, ako aj v rozpore s a nasl. , kedy zákonným následkom vyhlásenia rozsudku je viazanosť súdu vyhláseným výrokom. Tento výrok už sám nemôže zmeniť a v písomnom vyhotovení musí byť znenie výroku zhodné s vyhláseným výrokom a prípadnú chybu v písaní, počítaní, alebo inú nesprávnosť súd môže opraviť dodatočne osobitným opravným uznesením. V danom prípade však nešlo o zrejmú nesprávnosť v zmysle , keďže predmetom opravy môžu byť len také očividné pochybenia, ku ktorým došlo pri vyhlásení alebo písomnom vyhotovení rozsudku, ktoré sa prejavujú pisárskou chybou alebo sú následkom chyby v počítaní. Právny pojem „iná nesprávnosť“ je relatívne neurčitý, je však potrebné ho vykladať tak, že ide o nesprávnosť podobnej povahy ako chyba v písaní alebo počítaní, ktorá je následkom náhleho a okamžitého zlyhania duševnej či mechanickej činnosti osoby, ktorá rozsudok vyhlasovala, alebo vyhotovovala, a ktoré sú úplne zjavné. Účelom inštitútu opravného uznesenia je napravenie pochybení, ktorých sa dopustil súd, avšak nie

je možné týmto spôsobom opraviť vecnú vadu žaloby, o ktorej súd rozhodol. Nie je v zásade možné opravným uznesením odstraňovať taký nedostatok podania sporovej strany, ktorý spôsobil nesprávnosť v rozsudku. Pokiaľ žalobca v danom prípade menil žalobu podľa § 15 ods. 4 písm. g/ zákona o upomínacom konaní, počas tohto konania sa na takúto zmenu žaloby neprihliadalo a nemalo prihliadať a so zmenou žaloby sa mal vysporiadať súd prvej inštancie v riadnom konaní po zrušení vydaného platobného rozkazu v dôsledku podania odporu. Súd prvej inštancie sa s takýmto návrhom nezaoberal (pokiaľ bol takýto návrh na zmenu žaloby podaný), nevysporiadal sa s takouto zmenou žaloby, pričom takúto zmenu žaloby v písomnom vyhotovení ani nedoručil a žalovaný sa preto nemohol k tejto časti žaloby vyjadriť, a teda bola porušená zásada kontradiktórnosti konania v neprospech žalovaného. Postupom súdu prvej boli porušené aj ustanovenia , kedy žalobca počas konania môže so súhlasom súdu meniť žalobu, pričom o prípustnosti zmeny žaloby súd rozhodne spravidla na pojednávaní, na ktorom bola zmena navrhnutá, alebo na pojednávaní, ktoré nasleduje bezprostredne po tom, ako bola zmena žaloby uplatnená podaním mimo pojednávania. Žalovaný v odvolaní ďalej namietal, že sa súd prvej inštancie nezaoberal jeho argumentmi v časti zmluvy o dielo, ktoré sa týkali ceny diela a platobných vzťahov (čl. 4 zmluvy o dielo č. 1/2019 zo dňa 16. 02. 2019) a ani námietkami, že cena sa týkala iného druhu predmetu diela než v skutočnosti bol predmet vykonaný, že zmluva o dielo a cena mala byť pre druh krytiny, pre ktorý sa vyžaduje iné kladenie, teda iný technologický a stavebný postup ako ten, ktorý bol v skutočnosti zhotovený žalobcom. Rovnako sa nezaoberal argumentáciou, že na základe zálohovej faktúry pod č. 180800010 zo dňa 18. 12. 2018 so splatnosťou 21. 12. 2018 na sumu 42 171,75 eura, prišlo k úhrade sumy 42 171,75 eura, ktorá zahŕňala nákup materiálu, ako aj práce súvisiace s rekonštrukciou strešnej krytiny kláštora v J. E.. Na preukázanie tvrdení o hodnote vykonaných prác navrhol vykonať a doplniť dokazovanie, ktoré odôvodnil aj podaním zo dňa 26. 10. 2021, avšak súd tomuto návrhu nevenoval pozornosť a uviedol len, že dokazovanie nebude vykonané, nakoľko súd mal dostatočne zistený skutkový stav pre rozhodnutie vo veci. Nezaoberal sa ani obranou žalovaného, že v mesiaci december žalovaný zaplatil nielen za krytinu, ale aj za práce, ktoré mali byť vykonané na obnove kláštora v sume 42 171,75 eura, pričom len uviedol, že táto námietka je nedôvodná, keďže nepreukázal žiadne prepojenie a súvis tejto úhrady s písomnou zmluvou o dielo uzavretou neskôr. S uvedeným záverom nesúhlasil, keďže žalobca na pojednávaní dňa 28. 09. 2021 prostredníctvom konateľky a aj svedka P. N. nespochybnil, že projektovú dokumentáciu k rekonštrukčným prácam na obnove strechy kláštora v J. E. mal k dispozícii v roku 2018, že túto krytinu objednával skôr, a že ide o totožnosť predmetu diela so zmluvou o dielo z februára 2019. Konateľka žalobcu Ing. C. N. na pojednávaní dňa 28. 09. 2021 na otázku, prečo je v zálohovej faktúre z roku 2018 uvedené, že sa jedná aj o zálohu za práce, uviedla: „V čase, keď sme vystavovali zálohovú faktúru sme ešte nevedeli, koľko bude cena prác a koľko cena materiálu. Žalovaný túto zálohovú faktúru uhradil a my sme boli podľa daňových predpisov následne do 15 dní povinní vystaviť riadnu faktúru.“ Na ďalšiu otázku, odkiaľ vedel žalobca aká krytina tam pôjde, keď zmluva na práce bola podpísaná až vo februári 2019, konateľka žalobcu uviedla: „Ústne sme sa dohodli, aká krytina tam pôjde.“ C. N. na pojednávaní dňa 28. 09. 2021 uviedol, že osobne objednával krytinu na základe výkresov strechy, ktoré mal od žalovaného, a ktoré mu boli dodané ešte v mesiaci 11/2018 alebo 12/2018. Nezrovnalosti ohľadne tvrdení žalobcu a svedka N. boli v tom, či stavebný denník bol vedený a kde sa nachádza. Na základe uvedeného možno jednoznačne konštatovať, že súvis so zálohovou faktúrou z roku 2018, z ktorej žalovaný zaplatil 42 171,75 eura a následne so zmluvou o dielo z februára 2019 bol preukázaný, a že ide o tú istú stavbu, resp. ten istý predmet rekonštrukčných prác strechy na kláštore v J. E.. Pokiaľ súd prvej inštancie ustálil, že zmluva o dielo v čl. 4 obsahovala konkrétnu cenu za dielo podľa čl. 2 tejto zmluvy, a teda ju uznal v rozsahu 35,33 eura za 1 m2 bez DPH, takýto záver nemá oporu ani v zmluve o dielo, kde je uvedené v bode 2, že táto cena je dohodnutá ako predbežná a nie ako pevná cena 35,33 eura za 1 m2, zvlášť, keď sa vzťahovala na strešnú krytinu, pri ktorej sa vyžadovalo kladenie dvojité (montáž strešnej keramickej krytiny Creaton Bobrovka) a nie zabudovanie a osadenie strešnej krytiny podľa projektovej dokumentácie Creaton Bobrovka profil 181, ťahaná drážková so segmentovým rezom a vlnitým povrchom, ktorá si vyžadovala len jednovrstvové kladenie (menej kusov na 1 m2 a aj menej práce). Postup súdu prvej inštancie, ktorý priznal žalobcovi žalovanú sumu z titulu zmluvy o dielo, nie je v súlade s dobrými mravmi a žalobca by sa bezdôvodne obohatil priznaným nárokom. Počas celého konania žalovaný namietal výšku ceny diela a pokiaľ si žalobca uplatňuje nárok s poukazom na danú zmluvu o dielo, týka sa iného predmetu plnenia, než aký bol v skutočnosti vykonaný. Žalovaný považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie za arbitrárne a neodôvodnené, keďže vec bolo potrebné posúdiť aj z iného hľadiska ako iba z formálno-právneho. Súd sa nevysporiadal s argumentáciou žalovaného, či nárok žalobcu je v súlade s obsahovou náplňou zmluvy o dielo,

obchodnými zvyklosťami a zásadou poctivého obchodného styku. Napadnuté rozhodnutie neobsahuje riadne odôvodnenie, ktoré je jednou zo záruk, že výkon spravodlivosti nie je arbitrárny, neprehľadný, pričom súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu.

9. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a žalobcovi priznať nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Mal za to, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav, tento správne právne posúdil a svoje rozhodnutie správne a dostatočne odôvodnil. Stotožnil sa s názorom súdu prvej inštancie, podľa ktorého pri vyhlasovaní rozsudku došlo k chybe - zrejmej nesprávnosti, keď v prvom výroku rozsudku súd uviedol úrok z omeškania vo výške 0,05 % denne. Túto chybu súd opravil uznesením č. k. - 182 zo dňa 21. 12. 2021. V tejto súvislosti poukázal na to, že listom zo dňa 10. 03. 2020 bol Okresným súdom Banská Bystrica vyzvaný, aby sa v lehote 5 pracovných dní od doručenia výzvy vyjadril, či súhlasí s vydaním platobného rozkazu v časti, ktorej sa rozpor netýka, t. j. s vydaním platobného rozkazu s tým, že úroky z omeškania budú v súlade s nariadenia vlády č. v spojitosti s o upomínacom konaní, maximálne vo výške 14 % ročne. Žalobca podaním zo dňa 13. 03. 2020 oznámil súdu, že súhlasí s vydaním platobného rozkazu v časti, ktorá nie je v rozpore s právnymi predpismi, a ktorej sa rozpor netýka. S poukazom na uvedené bola ešte v rámci upomínacieho konania upravená výška úroku na 14 % ročne. V zmysle zákona o upomínacom konaní bolo podanie žalobcu zo dňa 13. 03. 2020 vyhodnotené ako čiastočné späťvzatie žaloby v časti úroku z omeškania. K tomuto podaniu došlo ešte pred vydaním platobného rozkazu a z uvedeného dôvodu bol v upomínacom konaní vydaný platobný rozkaz len v rozsahu nároku žalobcu po čiastočnom späťvzatí. V danom prípade nedošlo počas konania k zmene žaloby a predmetom konania bol nárok žalobcu na úrok z omeškania vo výške 14 % ročne. Súd pri vyhlásení rozsudku len omylom uviedol, že úrok z omeškania priznáva vo výške 0,05 % denne. Tento omyl si sudkyňa uvedomila bezprostredne po vyhlásení rozsudku. Keďže z jej strany išlo len o zrejmú nesprávnosť pri vyhlasovaní rozhodnutia, súd túto nesprávnosť odstránil opravným uznesením. Žalobca sa stotožnil s názorom súdu, že zmluva o dielo bola uzavretá v písomnej forme a bola uzavretá platne. Predmet plnenia bol dohodnutý dostatočne tak, aby bolo žalobcovi ako dodávateľovi zrejmé, čo si žalovaný ako objednávateľ u žalobcu ako subdodávateľa objednal. Žalobca bol subdodávateľ a dielo, ktoré ako subdodávku dodal žalovanému, tento odovzdal ako dodávateľ E. Y.. Žalovaný nemohol byť zo strany žalobcu nijako uvedený do omylu. Je nelogické, aby žalovaný očakával, že mu bude zo strany subdodávateľa dodané niečo iné, ako to, čo mal on dodať ďalej. Z argumentácie súdu prvej inštancie vyplýva, že cena za dielo bola jednoznačne dojednaná a žalobca má za to, že nebolo potrebné vykonať a dopĺňať dokazovanie ohľadom hodnoty vykonaných prác znaleckým dokazovaním tak, ako to navrhoval žalovaný. Podľa názoru žalobcu súd prvej inštancie správne vyhodnotil aj námietku žalovaného týkajúcu sa faktúry žalobcu vystavenej v decembri 2018 ako nedôvodnú, keďže žalovaný nepreukázal súvis s písomnou zmluvou uhradenou neskôr. Táto faktúra sa týkala dodania materiálu - strešnej krytiny na stavbu, písomná zmluva o dielo a samotný dlh žalovaného v tomto konaní sa týka dodania prác. V písomnej zmluve o dielo sa úhrada zálohy za vykonané práce nespomína, okrem toho právna zástupkyňa žalovaného na pojednávaní dňa 27. 05. 2021 vo svojom prednese uviedla: „Krytina bola žalovaným uhradená ešte v decembri v roku 2018 na základe fa č. ... Tu je potrebné uviesť, že predmetná zálohová faktúra bola vystavená ako záloha na nákup materiálu...“ Ak by aj bolo pravdivé tvrdenie právnej zástupkyne žalovaného, že žalovaný pravdepodobne z optimalizačných dôvodov dojednal so žalobcom úpravu faktúry čo do rozsahu predmetu plnenia, na samotné zmluvné dojednanie potvrdené prednesom právnej zástupkyne nemá vplyv, že predmetom decembrovej fakturácie pred podpisom písomnej zmluvy o dielo bolo len dodanie strešnej krytiny. Iný argument s prihliadnutím na to, že pri zmene obsahu plnenia z vymenenej faktúry by nedošlo zároveň aj k zmene výšky fakturovanej ceny vzhľadom na rozsah realizovaných prác podľa neskoršej zmluvy o dielo, ani neprichádza do úvahy. Žalobca nesúhlasí s tvrdením žalovaného, že cena za dielo nie je v súlade s dobrými mravmi. Nie je pravdou, že si žalobca uplatňuje nárok, ktorý sa týka iného predmetu plnenia, než aký bol v skutočnosti vykonaný. Cena za dielo nebola dohodnutá za dvojité kladenie strešnej krytiny. Cena za dielo bola jednoznačne dohodnutá v zmluve o dielo. Povinnosť dvojitého kladenia strešnej krytiny nevyplýva zo zmluvy medzi žalobcom a žalovaným a ani zo zmluvy medzi žalovaným a B. F., E. Y.. E. Y. strechu prevzalo, jej vyhotovenie nenamietalo a cenu za dielo vrátane diela, ktoré vykonával žalobca,

žalovanému bez výhrad uhradilo. Tieto závery potvrdzujú nielen výsluch svedka P. N. a žalobcu, ale vyplývajú aj aj zo samotného výsluchu žalovaného. Okrem toho svedok N. súdu ozrejmil, že cena nezahŕňala len samotnú montáž strešnej krytiny, ale aj demontáž starej krytiny a opravy poškodených častí krovu.

10. Žalovaný v odvolacej replike zotrval na dôvodoch podaného odvolania. Nesúhlasil s názorom žalobcu, že po podaní návrhu v upomínacom konaní a listu súdu zo dňa 10. 03. 2020 žalobca elektronickým podaním zo dňa 13. 03. 2020 oznámil súdu, že súhlasí s vydaním platobného rozkazu v časti, ktorá nie je v rozpore s právnymi predpismi, a ktorej sa rozpor netýka. V o upomínacom konaní je uvedené, že o tomto následku súd strany upovedomí. Podľa názoru žalovaného žalobca menil žalobu podľa cit. zákona, keďže o postupe podľa posledná veta žalovaný nebol upovedomený.

11. Žalobca v odvolacej duplike opakovane uviedol, že počas konania nedošlo k zmene žaloby a jeho predmetom bol nárok žalobcu na úrok z omeškania vo výške 14 % ročne. Pri vyhlásení rozsudku došlo k omylu a súd zrejmú nesprávnosť opravil opravným uznesením.

12. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal v medziach odvolania podaného žalovaným (, ) a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia zistil, že vydaný rozsudok je potrebné zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania ( ).

13. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva, v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

14. Podľa , ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci patrí.

15. Podľa o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov, ak sa návrhom uplatňuje nárok, ktorý je sčasti v rozpore s právnymi predpismi, súd vyzve žalobcu, aby v lehote piatich pracovných dní od doručenia výzvy uviedol, či súhlasí s vydaním platobného rozkazu v časti, ktorej sa rozpor netýka. Ak tak žalobca urobí, platí, že vo zvyšnej časti vzal návrh späť a konanie sa v tejto časti zastavilo. O tomto následku súd strany upovedomí.

16. Podľa , súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu.

17. Podľa , obsah rozhodnutia vo veci samej vysloví súd vo výroku rozsudku. Vo výroku súd rozhodne tiež o nároku na náhradu trov konania, ak sa o ňom nerozhoduje samostatne.

18. Podľa , rozsudok súd vyhlasuje vždy verejne a v mene Slovenskej republiky. Pritom uvedenie výrok rozsudku spolu s odôvodnením a poučením o odvolaní a možnosti exekúcie.

19. Podľa , len čo súd vyhlási rozsudok, je ním viazaný.

20. Podľa , súd kedykoľvek aj bez návrhu opraví v rozsudku chyby v písaní a počítaní, ako aj iné zrejmé nesprávnosti. O oprave súd vydá opravné uznesenie, ktoré doručí subjektom konania.

21. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu v rámci upomínacieho konania na Okresnom súde Banská Bystrica domáhal zaplatenia sumy 30 825,38 eura s úrokom z omeškania vo výške 0,05 % denne zo sumy 30 825,38 eura od 16. 07. 2019 do zaplatenia a náhrady trov konania. Okresný súd Banská Bystrica výzvou zo dňa 10. 03. 2020 žiadal žalobcu, aby sa v lehote 5 pracovných dní od jej doručenia vyjadril, či súhlasí s vydaním platobného rozkazu v časti, ktorej sa rozpor netýka, t. j. s vydaním platobného rozkazu podľa uplatnenia žalobcom s tým, že úroky z omeškania budú v súlade s nariadenia vlády č. v spojitosti s o upomínacom konaní, t. j. maximálne vo výške 14 % ročne. V predmetnej

výzve bol žalobca súdom upovedomený, že v prípade, ak uvedie, že súhlasí s vydaním platobného rozkazu v časti, ktorá nie je v rozpore s právnymi predpismi, platí, že návrh bol vo zvyšnej časti vzatý späť a konanie sa v tejto časti zastavilo. V opačnom prípade súd návrh odmietne. Žalobca na výzvu súdu uviedol, že súhlasí s vydaním platobného rozkazu v časti, ktorej sa rozpor netýka. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 19. 05. 2020 platobný rozkaz č. k. , ktorým uložil žalovanému povinnosť do 15 dní od doručenia platobného rozkazu zaplatiť žalobcovi istinu 30 825,38 eura, úrok z omeškania 14 % ročne zo sumy 30 825,38 eura od 16. 07. 2019 do zaplatenia alebo v tej istej lehote podať odpor a zároveň žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 2 651,83 eura, a to prostredníctvom jeho zástupcu v konaní. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný v zákonnej lehote odpor a dňa 28. 10. 2020 bola vec postúpená Okresnému súdu Nové Zámky ako súdu miestne príslušnému na jej prejednanie z dôvodu, že žalobca vo vyjadrení k odporu žalovaného podal návrh na pokračovanie v konaní. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní rozhodol vo veci na pojednávaní dňa 02. 12. 2021, na ktorom vyhlásil rozsudok v tomto znení: I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 30 825,38 eura s úrokom z omeškania vo výške 0,05 % denne zo sumy 30 825,38 eura od 22. 08. 2019 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. II. Vo zvyšku súd žalobu zamieta. III. Súd žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalovanému, a to v rozsahu 100 %. Po vypracovaní písomného vyhotovenia rozsudku súd vydal dňa 21. 12. 2021 opravné uznesenie č. k. - 182, ktorým: „opravil I. výrok rozsudku sp. zn. -172 zo dňa 2. 12. 2021 a to v časti výšky úroku z omeškania tak, že správne mal I. výrok rozsudku znieť nasledovne: I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 30 825,38 eur s úrokom z omeškania vo výške 14 % ročne zo sumy 30 825,38 eur od 22. 8. 2019 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.“ Vykonanie opravy súd odôvodnil tým, že žalobca si pôvodne okrem žalovanej istiny uplatnil aj v zmluve dohodnuté úroky z omeškania vo výške 0,05 % denne. Neskôr v rámci upomínacieho konania výšku úroku upravil na 14 % ročne. T. j. podanie žalobcu v upomínacom konaní, v rámci ktorého upravil výšku úroku na 14 % ročne, bolo akceptované ako čiastočné späťvzatie žaloby v časti úroku z omeškania, ku ktorému došlo ešte pred vydaním platobného rozkazu, o ktorom čiastočnom späťvzatí súd v upomínacom konaní nerozhodoval. Preto bol v upomínacom konaní vydaný platobný rozkaz len v rozsahu nároku žalobcu po tomto čiastočnom späťvzatí. T. j. aj v platobnom rozkaze bol úrok z omeškania priznaný vo výške 14 % ročne a na tejto výške úroku z omeškania sa nič nezmenilo ani po tom, ako došlo k zrušeniu platobného rozkazu v dôsledku podaného odporu. Je teda zrejmé, že predmetom konania po postúpení veci prvoinštančnému súdu bol nárok žalobcu na úrok z omeškania len vo výške 14 % ročne, uvedené nebolo v konaní sporné. Súd však pri vyhlásení rozsudku omylom tento vyhlásil tak, že úrok z omeškania priznal vo výške 0,05 % denne. Tento omyl, zrejmú chybu, si sudkyňa uvedomila bezprostredne po vyhlásení rozsudku, a keďže išlo z jej strany o zrejmú nesprávnosť pri vyhlasovaní rozhodnutia, nakoľko v čase vyhlasovania rozhodnutia bol predmetom konania úrok z omeškania 14 % ročne a nie 0,05 % denne (18,25 % ročne), súd uvedenú zrejmú nesprávnosť opravil týmto opravným uznesením.

22. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu dospel k záveru, že sa súd prvej inštancie pri vypracovaní písomného vyhotovenia rozsudku, ktoré v časti úroku z omeškania nekorešpondovalo s jeho vyhláseným znením, dopustil pochybenia, ktoré nemohlo byť zhojené vydaním opravného uznesenia. Ako už bolo vyššie uvedené, predmetom sporu bol pôvodne nárok žalobcu na zaplatenie sumy 30 825,38 eura s úrokom z omeškania vo výške 0,05 % denne zo sumy 30 825,38 eura od 16. 07. 2019 do zaplatenia, ktorý si žalobca uplatňoval od žalovaného v rámci upomínacieho konania s tým, že na výzvu Okresného súdu Banská Bystrica súhlasil s vydaním platobného rozkazu v časti, ktorej sa rozpor netýka, t. j. v časti istiny 30 825,38 eura a v časti úroku z omeškania vo výške 14 % ročne zo sumy 30 825,38 eura od 16. 07. 2019 do zaplatenia. Súhlas žalobcu s vydaním platobného rozkazu v tomto rozsahu mal za následok späťvzatie žaloby v prevyšujúcej časti uplatneného úroku z omeškania a zastavenie konania v tejto časti. Odvolací súd v tejto súvislosti poznamenáva, že uvedený následok nastáva priamo zo zákona ( o upomínacom konaní), nemá charakter zmeny žaloby, a preto o ňom nie je potrebné procesne rozhodnúť. Predmetom sporu tak zostal len nárok žalobcu na zaplatenie sumy 30 825,38 eura s úrokom z omeškania vo výške 14 % ročne od 16. 07. 2019 do zaplatenia a nie pôvodne uplatňovaný úrok z omeškania vo výške 0,05 % denne. S prihliadnutím na odvolacie dôvody žalovaného si odvolací súd vypočul aj nahrávku vyhláseného rozsudku, z ktorej vyplýva, že úrok z omeškania bol súdom priznaný vo výške 0,05 % denne zo sumy 30 825,38 eura od 22. 08. 2019 do zaplatenia, avšak v rámci ústneho odôvodnenia vydaného rozhodnutia nebol bližšie konkretizovaný ani čo do pôvodne uplatnenej výšky a ani v rozsahu, ktorý bol v tom čase predmetom

konania. Z ústneho prejavu konajúcej sudkyne nemožno bez ďalšieho usúdiť, že si svoj omyl uvedomila bezprostredne po vyhlásení rozsudku, keďže úrok z omeškania priznaný v rámci I. výroku ani len stručne nezdôvodnila. Z takto prejavenej vôle nebolo poznateľné, že pri vyhlásení rozsudku došlo k nesprávnosti týkajúcej sa výšky úroku z omeškania, a preto v jeho písomnom vyhotovení mal byť tento zdôvodnený vo výške, v akej bol súdom aj priznaný. Podľa totiž platí, že len čo súd vyhlási rozsudok, je ním viazaný a oprava opísanej nesprávnosti, resp. „omylu“, ktorá nie je v kontexte zistených skutočností ani chybou v písaní či počítaní a ani inou zrejmou nesprávnosťou, nemôže byť zhojená vydaním opravného uznesenia podľa . Odvolací súd preto vyhodnotil odvolanie žalovaného v tejto časti za dôvodné (ďalšími odvolacími dôvodmi sa s prihliadnutím na charakter zisteného pochybenia vecne nezaoberal) a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie ( v spojení s ).

23. V ďalšom konaní súd prvej inštancie opätovne nariadi vo veci pojednávanie, na ktoré predvolá právnych zástupcov obidvoch sporových strán a v prípade, že na tomto pojednávaní vyhlási rozsudok, tento odôvodní v súlade s jeho vyhláseným znením, majúc na zreteli okrem iných relevantných skutočností aj to, že predmetom konania v časti príslušenstva žalovanej pohľadávky je tohto času úrok z omeškania vo výške 14 % ročne zo sumy 30 825,38 eura od 16. 07. 2019 do zaplatenia. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne o všetkých trovách, vrátane trov odvolacieho konania ( ).

24. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v až pripúšťa.

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.