Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24Cpr-12-2016.pdf
PDF · 92.07 KB
Case nature
Area
Subarea
24Cpr/12/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v Bratislave, v konaní pred sudcom JUDr. Ivanom Bartekom, v spore žalobcu: H.. P. Š., nar. XX.X.XXXX, bytom Q. XXX/XXX, XXX XX G., v konaní zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Henrich Dušek, s.r.o., Staré Grunty 162, 841 04 Bratislava, proti žalovanému: OHL ŽS SK, a.s., IČO: 43 941 664, so sídlom Furmanská 6, 841 03 Bratislava, v konaní zast. PRK Partners s. r. o., Hurbanovo námestie 3, 811 06 Bratislava, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou, takto
rozhodol:
Skončenie pracovného pomeru výpoveďou žalovaného doručenou žalobcovi dňa 8. apríla 2016 je neplatné.
Vo zvyšku sa žaloba zamieta.
Žalobca má nárok na plnú náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 27.9.2016 sa žalobca domáhal voči žalovanému určenia, že skončenie jeho pracovného pomeru výpoveďou žalovaného zo dňa 8.4.2016 je neplatné a pracovný pomer trvá.
2. Žalobca tvrdil, že so žalovaným mal uzavretú pracovnú zmluvu zo dňa 1.7.2008, v znení jej dodatkov č. 1 až 3. Na základe dodatku č. 3 zo dňa 12.7.2010 žalobca vykonával funkciu riaditeľa spoločnosti a v tej súvislosti mal so žalovaným uzatvorenú aj manažérsku zmluvu zo dňa 1.1.2012. V dôsledku rozhodnutia zamestnávateľa o organizačnej zmene zo dňa 8.4.2016 žalovaný skončil v ten istý deň pracovný pomer výpoveďou v zmysle § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Od 1.5. 2016 začala žalobcovi plynúť trojmesačná výpovedná doba a jeho pracovný pomer sa skončil dňa 31.7.2016. Do dňa 18.4.2016 bol žalobca aj členom štatutárneho orgánu žalovaného.
3. Žalobca ďalej uviedol, že jeho základnou povinnosťou vo funkcii riaditeľa spoločnosti bolo v zmysle čl. I.1 manažérskej zmluvy zabezpečovať všetky úlohy, ktoré mu z tejto funkcie a organizačného poriadku vyplývali. Prevažne išlo o povinnosť zabezpečovať dostatočný objem prác pre žalovaného, teda vhodných zákaziek pre obchodnú činnosť. Z rozsahu a charakteru povinností žalobcu je nepochybné, že ak chce obchodná spoločnosť fungovať a vykonávať primárny cieľ, za účelom ktorého bola založená, nemohli tieto povinnosti zaniknúť a najmä neprestali byť vykonávané. V zmysle rozhodnutia o organizačnej zmene úlohy, ktoré vykonával žalobca, nemali byť vykonávané v rámci žiadnej pracovno- právnej pozície u žalovaného, ale boli prevzaté štatutárnym orgánom. Bezprostredne po doručení výpovede a po prijatí organizačnej zmeny boli úlohami na úseku obchodných činností poverovaní iní zamestnanci žalovaného resp. štatutárni zástupcovia. To, že obchodné činnosti nevykonávali členovia štatutárneho orgánu, tak ako to bolo deklarované v rozhodnutí o organizačnej zmene, poukazuje na
skutočnosť, že nadbytočnosť žalobcu nebola v priamej príčinnej súvislosti s rozhodnutím o organizačnej zmene. Žalovaný na obchodné činnosti, ktoré mal vo svojej kompetencii žalobca ako riaditeľ, nielenže nedelegoval členov štatutárneho orgánu, ale dal ich vykonávať iným osobám, ktoré nemali k žalovanému žiadny pracovnoprávny vzťah. Vyvstáva tak otázka, akej efektivite organizácie práce a úspore nákladov došlo na základe organizačnej zmeny. Okrem toho ďalším dôvodom neplatnosti skončenia pracovného pomeru je nedodržanie kľúčovej povinnosti zamestnávateľa - tzv. ponukovej povinnosti zakotvenej v § 63 ods. 2 Zákonníka práce. V čase doručovania výpovede, t.j. dňa 8.4.2016, žalovaný disponoval voľným pracovným miestom na pozíciu špecialista - rozpočtár, na miesto odchádzajúcej H.. O. S.. V čase doručovania výpovede nebola táto pracovná pozícia obsadená žiadnym iným zamestnancom a teda je možné ju považovať za voľné pracovné miesto. Voľnú pracovnú pozíciu žalovaný v čase od 1.3.2016 do 1.4.2016 inzeroval na webovom portále profesia.sk. Táto pracovná pozícia bola obsadzovaná na základe požiadavky obchodného a marketingového riaditeľa H.. V. Q., prostredníctvom personálneho úseku vedeného pani Y. E..
4. Žalobca v konaní predložil listinné dôkazy - pracovnú zmluvu s dodatkami, manažérsku zmluvu, rozhodnutie zamestnávateľa o organizačnej zmene, výpoveď a interné doklady žalovaného. Okrem toho navrhol vykonať dokazovanie ponukou voľného pracovného miesta a výsluchom svedkov H.. Y. I. a H.. S. Z., ktorí boli po výpovedi povarovaní úlohami žalobcu.
5. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe potvrdil, že žalobca u neho pracoval a dňa 8.4.2016 doručil žalobcovi výpoveď z dôvodu nadbytočnosti zamestnanca, a to v dôsledku rozhodnutia žalovaného o organizačnej zmene. Takisto potvrdil, že pracovný pomer H.. S., ktorá u žalovaného pracovala na pozícii špecialista
- rozpočtár, skončil dohodou ku dňu 31.3.2016 a že ponuku práce na tejto pozícii uverejňoval v období od 1.3.2016 do 1.4.2016. Ďalej uviedol, že dňa 28.9.2016 žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu doručil žalovanému oznámenie o tom, že trvá na ďalšom zamestnávaní. Toto oznámenie neobsahovalo popis žiadneho dôvodu, pre ktorý by malo byť skončenie pracovného pomeru neplatné. Listom zo dňa 7.10.2016 žalovaný odpovedal na uvedené oznámenie tak, že výpoveď považuje za platnú.
6. Pokiaľ ide o voľnú pracovnú pozíciu špecialistu - rozpočtára žalovaný ďalej uviedol, že koncom marca a začiatkom apríla 2016 prebiehala u neho optimalizácia činností a racionalizácia nákladov, ktoré súviseli s prijímaním a/alebo zvažovaním viacerých organizačných zmien. Žalovaný sa rozhodol uvedenú pracovnú pozícii ďalej neobsadzovať, pričom ani v súčasnosti nie je osadená. Žalovaný si bol vedomý svojej ponukovej povinnosti, avšak v čase dania výpovede nedisponoval žiadnym voľným miestom, ktoré by mohlo byť žalobcovi v zmysle § 63 ods. 2 Zákonníka práce ponúknuté. t.j. žalovaný nemal možnosť žalobcu ďalej zamestnávať, a to ani na kratší pracovný čas, v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce. Žalovaný neponúkol žalobcovi pracovnú pozíciu špecialista - rozpočtár z dôvodu, že žalobca nespĺňal požiadavky stanovené pre túto pracovnú pozíciu. Nevyhnutnou požiadavkou na túto pozíciu bola a je, okrem iného, znalosť práce s programom Cenkros plus na úrovni pokročilý Ide o štandardnú požiadavku žalovaného pre túto pozíciu, splnenie ktorej sa vždy vyžaduje. Na prácu v tomto programe potrebuje každý jeho užívateľ osobitnú technickú licenciu (protokol), vloženú na špeciálnom USB zariadení. Žalobca nespĺňal požadované predpoklady. Počas trvania pracovného pomeru pracoval u žalovaného na pozíciách: špecialista - energetické stavby, manažér, technický riaditeľ a od 12.7.2010 ako riaditeľ spoločnosti. Ani na jednej z týchto pozícií nebolo úlohou žalobcu pracovať v programe Cenkros plus, nikdy mu nebola poskytnutá technická licencia na prístup do tohto programu a žalovaný nikdy pre žalobcu nezabezpečoval školenie na tento program, ani len čiastkové školenie ohľadom jeho aktualizácie.
7. V súvislosti prenesením úloh riaditeľa na iné osoby žalovaný uviedol, že tak H.. Y. I., ani H.. S. Z., nie sú so žalovaným v žiadnom právnom ani zmluvnom vzťahu a žiadne úlohy žalobcu neprevzali. V každom prípade považoval tvrdenia žalobcu v tomto smere za irelevantné. Prijatie rozhodnutia o organizačnej zmene nemôže žalovaného obmedziť v pokračovaní v optimalizácii jeho činností a prijímaní prípadných ďalších zmien v budúcnosti.
8. Vo veci bolo nariadené pojednávanie.
9. Súd na pojednávaní konštatoval, že dokazovanie bude vykonané iba k jedinej a podľa súdu významnej skutočnosti - či mal žalovaný voľné pracovné miesto rozpočtára alebo iné voľné miesto, ktoré mal ponúknuť žalobcovi. Ostatné dôležité skutočnosti tvrdené stranami neboli sporné (body 2 a 5).
10. Skutočnosti týkajúce sa prenesenia kompetencií riaditeľa spoločnosti na iné osoby neboli pre rozhodnutie dôležité. Súd súhlasil s názorom žalovaného, že je irelevantné, či, kedy a na koho boli tieto kompetencie prenesené. Podľa súdu bolo podstatné, že pracovné miesto riaditeľa spoločnosti bolo zrušené a u žalovaného nevzniklo žiadne iné pracovné miesto s obdobnou pracovnou náplňou. Je v kompetencii samotného zamestnávateľa, príslušných jeho orgánov, prijať rozhodnutie o spôsobe riadenia spoločnosti, ktoré môže byť vykonávané tak zamestnancom v rámci pracovného pomeru, ako aj na základe iných, napr. aj obchodných zmlúv. Takisto je irelevantné, či tieto opatrenia sú vhodné, racionálne, alebo či sa nimi skutočne dosiahne zníženie nákladov.
11. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 1.7.2002, sp. zn. 2 Cdo 14/2000, rozhodnutie o organizačnej zmene musí byť prijaté (vydané) vždy v písomnej forme a zamestnanec sa má o ňom dozvedieť najneskôr z výpovedi o skončení pracovného pomeru. Súd nie je oprávnený preskúmavať rozhodnutie o organizačnej zmene. Medzi organizačnou zmenou a nadbytočnosťou zamestnanca musí byť príčinný vzťah, ktorý v prípade súdneho sporu preukazuje zamestnávateľ (na ňom je totiž dôkazné bremeno).
12. Závery tohto judikátu boli dodržané. Žalovaný vydal rozhodnutie o organizačnej zmene písomne a žalovanému ho uviedol vo výpovedi. Medzi rozhodnutím žalovaného zo dňa 8.4.2016 a nadbytočnosťou žalobcu je aj príčinný vzťah, nakoľko funkcia riaditeľa bola zrušená a žalovaný neprijal žiadneho nového zamestnanca, ktorý by mal takú pracovnú náplň, ani takéto nové pracovné miesto nevzniklo. 13. Uvedený judikát tiež stanovuje, že zamestnávateľ musí ponuku inej vhodnej práce dať zamestnancovi predtým, než mu dá výpoveď z pracovného pomeru, pričom na neskôr vzniknuté okolnosti sa už neprihliada. Vychádza z § 63 ods. 2 písm. b) Zákonníka práce, podľa ktorého zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba vtedy, ak zamestnanec nie je ochotný prejsť na inú pre neho vhodnú prácu, ktorú mu zamestnávateľ ponúkol v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce alebo sa podrobiť predchádzajúcej príprave na túto inú prácu. Tieto podmienky žalovaný podľa súdu nedodržal, preto je výpoveď neplatná.
14. Pracovné miesto, ktoré ku dňu dania výpovede nebolo obsadené na základe pracovnej zmluvy, zostáva voľným pracovným miestom, na ktorom má zamestnávateľ možnosť zamestnanca zamestnávať (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. marca 2011, sp. zn.3 MCdo 14/2010). I keď sa tento judikát týkal tzv. akceptačného listu, ktorým potvrdil niektorému uchádzačovi o zamestnanie zámer obsadiť ním v budúcnosti predmetné pracovné miesto, v zásade definuje voľné pracovné miesto, na ktoré je zamestnávateľ povinný ponúknuť.
15. Nebolo sporné, že dňa 31.3.2016 sa skončil pracovný pomer H.. S., ktorá bola u žalovaného zamestnaná ako rozpočtárka. Žalovaný netvrdil, že by toto pracovné miesto v rámci organizačných zmien zrušil, tvrdil iba, že sa rozhodol ho neobsadzovať. Z výsluchu svedka H.. V. Q., ktorý bol nadriadený H.. S. a požadoval obsadenie jej pracovného miesta, nevyplynulo, že by rozhodol o zrušení alebo o neobsadení tohto pracovného miesta. K rozhodnutiu o zrušení pracovného miesta ani nemal kompetencie. Medzi dňom skončenia pracovného pomeru H.. S. (1.4.2016) a dňom výpovede (8.4.2016) nenastala žiadna skutočnosť, na základe ktorej by bolo možné považovať toto pracovné miesto za zrušené. Žalovaný dňa 8.4.2016 vydal rozhodnutie o organizačnej zmene, ktorým bolo zrušené iba miesto riaditeľa spoločnosti a miesto marketingového a obchodného riaditeľa spoločnosti. Pracovné miesto rozpočtára nebolo zrušené, preto bol žalovaný povinný ponúknuť ho žalobcovi.
16. Žalobca poukazoval na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 27 novembra 2008, sp. zn. 3 Cdo 261/2007, z ktorého vyplýva, že splnenie ponukovej povinnosti musí preukázať zamestnávateľ, naproti tomu tvrdenie a preukazovanie, že ku dňu výpovede mal zamestnávateľ voľné pracovné miesta, je procesná obrana zamestnanca.
17. Žalobca už žalobe tvrdil, že žalovaný mal v čase výpovede voľné pracovné miesto po H.. S.. Táto skutočnosť bola v konaní aj preukázaná predloženou inzerciou a svedeckou výpoveďou H.. V. Q., Bolo potom povinnosťou žalovaného preukázať, že splnil svoju ponukovú povinnosť. Nedalo sa súhlasiť so
záverečným vyjadrením žalovaného, že súd nepripustil dokazovanie k existencii voľného pracovného miesta. Súd na prvom pojednávaní v zmysle § 181 CSP konštatoval, že dokazovanie sa vykoná len ohľadne voľného pracovného miesta. Aby sa žalovaný žalobe ubránil nestačilo len neurčito tvrdiť, že sa rozhodol miesto rozpočtára ďalej neobsadzovať. Žalovaný dokonca tvrdil, že toto pracovné miesto je stále neobsadené, čo len potvrdzuje že miesto bolo stále voľné.
18. V manažérskej zmluve strany nemali dohodnuté žiadne osobitné podmienky týkajúce sa odvolania z funkcie riaditeľa a následného rozviazania pracovného pomeru, iba nároky na odstupné.
19. Argumenty žalovaného, že na prípadné voľné pracovné miesto rozpočtára žalobca i tak nespĺňal požiadavky vyžadované žalovaným, súd neuznal. Žalobca spĺňal obe základné požiadavky uvádzané žalovaným v inzercii na pozíciu rozpočtár / kalkulant stavieb - mal vysokoškolské vzdelanie I. stupňa a požadovaný počet rokov praxe v stavebníctve. Žalobca bol u žalovaného zamestnaný od roku 2008, pričom od roku 2010 v pozícii riaditeľa celej spoločnosti. Ak žalobca zvládol pozíciu riaditeľa (dôvodom odvolania z funkcie a skončenia pracovného pomeru nebola nespokojnosť s jeho prácou), bol dôvod predpokladať, že pracovné činnosti rozpočtára a prácu s programom Cenkros plus by po zaškolení vedel vykonávať. Nakoniec aj svedok V. Q. potvrdil, že žalovaný preškolil niektoré osoby na rozpočtára a pracovať s programom Cenkros sa naučili. V tomto smere sa súd stotožnil s argumentáciou žalobcu. Ak žalobca pracoval ako riaditeľ je logické, že oficiálne nemohol figurovať v zozname zamestnancov, pri ktorých je práca v programe Cenkros plus nevyhnutnou súčasťou ich pracovných úloh a nebola mu preto ani poskytnutá technická licencia na prístup do tohto programu.
20. Nakoľko skončenie pracovného pomeru výpoveďou nebolo v súlade s § 63 ods. 2 písm. b) a žaloba bola podaná na súde v lehote podľa § 77 Zákonníka práce, súd žalobe na určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru vyhovel.
21. Podľa § 79 Zákonníka práce, ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru.
22. Podľa § 137 CSP (Obsah žaloby), žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
23. Možnosť podať určovaciu žalobu o neplatnosť výpovede, ako právnej skutočnosti v zmysle § 137 CSP písm. d) CSP, vyplýva z § 77 Zákonníka práce.
24. Možnosť podať žalobu o určenie, že pracovný pomer trvá, zo žiadneho ustanovenia Zákonníka práce a ani z iného predpisu nevyplýva. Na tomto určení nie je daný ani naliehavý právny záujem, ktorý sa vyžaduje v zmysle § 137 písm. c) CSP. Z ustálenej judikatúry k naliehavému právnemu záujmu vyplýva, že za dovolenú možno podľa práva považovať len takú určovaciu žalobu, ktorá slúži potrebám praktického života a nevedie k zbytočným sporom. O naliehavý právny záujem zásadne ide vtedy, ak bez súdom vysloveného určenia je ohrozené právo žalobcu alebo ak by sa jeho právne postavenie stalo neistým.
25. Žalobca dňa 28.9.2016 oznámil žalovanému, že trvá. na tom, aby ho naďalej aj po 30.9.2016 zamestnával. Dôsledkom rozhodnutia súdu o neplatnosti výpovede je, že pracovný pomer žalobcu dňa 30.9.2016 neskončil a žalovaný je povinný podľa cit § 79 Zákonníka práce poskytnúť žalobcovi náhradu mzdy do času, kedy mu umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru. Keďže žalobca o náhradu mzdy nežiadal, a ani žalovaný nežiadal rozhodnúť o skončení pracovného pomeru, nebol daný naliehavý právny záujem na určení trvania pracovného pomeru.
26. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, hoci žaloba bola čiastočne zamietnutá. Súd vychádzal z toho, že žalobca mal úspech v podstate celého sporu, v dôsledku čoho sa jeho čiastočný neúspech nedá pomerne vyjadriť. O výške náhrady súd rozhodne samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia, na tunajšom súde, písomne, vo dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 a 2) a čoho sa odvolateľ domáha.
Ak povinná strana nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, oprávnená strana môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.