Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Cb/45/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Senica sudkyňou JUDr. Vierou Slávikovou v právnej veci žalobcu: CNS EuroGrants s.r.o., so sídlom Bratislavská 264, Kúty, IČO: 45 421 153, právne zastúpený: Biksadský & Partners, s.r.o., so sídlom Michalská 9, Bratislava, IČO: 36 858 552, proti žalovanému: Obec Moravský Svätý Ján so sídlom Moravský Svätý Ján 803, IČO: 00 309 737, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Katarína Filová, s.r.o., so sídlom Konventná 7, Bratislava, IČO: 47 256 460, o zaplatenie 20.506,19 € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 7.403,74 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,05 % ročne zo sumy 7.403,74 € od 6.7.2015 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.

Súd priznáva žalovanému náhradu trov konania vo výške 27,80 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 2.11.2015 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 20.506,19 € s úrokom z omeškania vo výške 9,05 % ročne zo sumy 20.506,19 € od 6.7.2015 do zaplatenia a náhradu trov konania. V odôvodnení žaloby uviedol, že žalobca a žalovaný uzavreli dňa 17.5.2010 Zmluvu o poskytovaní konzultačných činností, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému konzultačné činnosti spojené s vypracovaním žiadosti o nenávratný finančný príspevok z Európskeho fondu regionálneho rozvoja, a to vo veci projektu rekonštrukcie verejného osvetlenia v obci Moravský Svätý Ján. Po podpísaní zmluvy žalobca pripravil pre žalovaného projektový spis, ktorý bol dňa 30.7.2010 vo forme žiadosti o nenávratnú finančnú pomoc žalovaným podaný na Ministerstvo hospodárstva SR (riadiaci orgán). Žalobca v súlade s bodom 4.1 zmluvy vystavil žalovanému dve faktúry na zaplatenie dohodnutej fixnej odplaty vo výške 850,- €, ktoré žalovaný riadne uhradil. Na základe predmetnej žiadosti riadiaci orgán vydal dňa 5.12.2012 rozhodnutie, ktorým žiadosť schválil a priznal žalovanému nenávratnú finančnú pomoc (ďalej len NFP) vo výške 170.884,86 €. Dňa 30.1.2013 žalovaný podpísal s riadiacim orgánom zmluvu o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. KaHR-22VS-1001/0252/75, ktorá nadobudla účinnosť dňa 7.3.2013. V zmysle bodu 4.2.2. zmluvy žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie odplaty vo výške 10 % zo sumy priznanej NFP a preto žalobca vystavil žalovanému faktúru č. 0615046. Žalovaný faktúru nezaplatil a vrátil ju žalobcovi z dôvodu, že ustanovenie bodu 4.2.2 zmluvy považuje za neplatné. Žalovaný až po splnení zmluvy žalobcom, potom čo prijímal plnenia z nej plynúce, spochybňuje jej platnosť, aby sa tak vyhol plateniu riadne dojednanej odmeny. Žalovaný uhradil faktúry za tzv. fixnú odplatu a riadne spolupracoval za účelom plnenia zmluvy a aktívne konzultoval so žalobcom otázky súvisiace s realizáciou projektu. Poslanci obecného zastupiteľstva žalovaného museli mať vedomosť o spolupráci so žalobcom, keďže

na svojom zasadnutí dňa 28.6.2010 prijali uznesenie, ktorým schválili predloženie žiadosti o NFP a práve toto uznesenie predstavuje prejav vôle, ktorým došlo k schváleniu zmluvy so žalobcom. Poslancom obecného zastupiteľstva muselo byť jasné, že žiadosť nebola vypracovaná obcou ale prostredníctvom žalobcu ako odborného konzultanta. V prípade neplatnosti zmluvy je nárok žalobcu aj tak dôvodný z titulu existencie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia. Žalovaný na základe poskytnutých služieb žalobcu získal majetkový prospech, a to NFP, ktorý by bez činnosti žalobcu nebol získal. Hodnota bezdôvodného obohatenia žalovaného za prijaté plnenie od žalobcu zodpovedá obvyklej cene, ktorá je účtovaná poradenskými spoločnosťami za práce spojené s poskytnutím konzultačných služieb, t.j. 10 % zo sumy NFP.

2. Následne tunajší súd žalobe žalobcu vyhovel v celom rozsahu a to platobným rozkazom, č.k. 7Cb/45/2015 - 32 zo dňa 20.5.2016, proti ktorému žalovaný podal včas odôvodnený odpor a preto súd platobný rozkaz uznesením, č.k. 7Cb/45/2015 - 52 zo dňa 30.11.2016, zrušil a vo veci nariadil pojednávanie.

3. Súd vykonal dokazovanie Zmluvou o poskytovaní konzultačných činností, faktúrou č. 0615046, odporom žalovaného, písomnými vyjadreniami a výsluchmi strán, všeobecne záväzným nariadením žalovaného č. 6/1993, rozpočtom žalovaného na rok 2010, žiadosťou o NFP, Zmluvou o dielo zo dňa 4.2.2010, projektovou dokumentáciou a technicko-ekonomickou analýzou, rozpočtom žalovaného na roky 2013 - 2015, 2014 - 2016, 2015 - 2017, výsluchmi svedkov - bývalých poslancov obecného zastupiteľstva, zápisnicou zo zasadnutia obecného zastupiteľstva zo dňa 28.6.2010, ako aj ostatným obsahom spisu a zistil tento stav veci:

4. Dňa 17.5.2010 uzavrel žalobca so žalovaným Zmluvu o poskytovaní konzultačných činností týkajúcu sa projektu rekonštrukcie verejného osvetlenia v Obci Moravský Svätý Ján, predmetom ktorej bol záväzok žalobcu poskytnúť žalovanému dojednané konzultačné služby, a to vypracovanie projektového spisu a jeho predloženie žalovanému, ktorý by bol spôsobilým pre zaradenie do procesu hodnotenia riadiacim orgánom a ďalej poskytovanie operatívneho poradenstva pri príprave podkladov a informácií pre projektový spis, a to formou telefonických konzultácií, mailovej komunikácie a osobných stretnutí. Podľa článku 4 bod 4.1. za poskytovanie konzultačných služieb bol žalovaný povinný uhradiť fixnú zmluvnú odplatu v celkovej výške 850,- €. Podľa bodu 4.2.2 v spojení s bodom 4.3. zmluvná odplata v prípade úspechu alebo čiastočného úspechu v procese hodnotenia riadiacim orgánom a ak bude zhotovením diela poverený iný subjekt ako spoločnosť Enermont s.r.o., bude žalovaný povinný uhradiť žalobcovi odplatu vo výške 10 % zo sumy priznaného finančného príspevku teda maximálnej sumy schválenej riadiacim orgánom a odplata bude splatná do 10 dní od ukončenia procesu verejného obstarávania. Ak sa žalobca stane platcom DPH na každú následne fakturovanú čiastku bude uplatňovať DPH.

5. Dňa 25.6.2015 žalobca vystavil žalovanému faktúru č. 0615046 na odplatu podľa článku 4.2.2 zmluvy o poskytovaní konzultačných činností v rámci projektu rekonštrukcia verejného osvetlenia v obci Moravský Svätý Ján na sumu 17.088,49 € (10 % zo sumy 170.884, 86 €) + 20 % DPH, teda celkom na sumu 20.506,19 €. Faktúra bola splatná dňa 5.7.2015.

6. Žalovaný vo svojom odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že zmluvu o poskytovaní konzultačných činností podpísal vtedajší starosta obce V.. D. Š. bez mandátu obecného zastupiteľstva. Obecné zastupiteľstvo v tejto veci prijalo len jedno uznesenie, č. 30/ 2010 na svojom zasadnutí dňa 28.6.2010, ktorým schválilo predloženie žiadosti o NFP na realizáciu projektu rekonštrukcia verejného osvetlenia a schválilo zabezpečenie realizácie projektu žiadosti o NFP, pričom uvedené uznesenie bolo povinnou prílohou žiadosti o poskytnutie NFP. Poslanci nemali žiadnu informáciu týkajúcu sa predmetnej zmluvy ani pred jej uzavretím ani pri schvaľovaní podania žiadosti o poskytnutie NFP. Podľa § 9 ods. 2 písm. c) zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení účinnom k 17.5.2010 schváleniu obecným zastupiteľstvom podlieha vždy nakladanie s majetkovými právami v určenej hodnote. Ku dňu podpísania predmetnej zmluvy boli v obci Moravský Svätý Ján platné zásady hospodárenia s majetkom obce č. 6/1993. Vzhľadom na výšku záväzku žalovaného nebol starosta obce oprávnený v zmysle zákona a ani podľa zásad hospodárenia platných k 17.5.2010 uzavrieť takúto zmluvu bez súhlasu obecného zastupiteľstva. Rozhodnutie obecného zastupiteľstva o majetkovo-právnom úkone je prejavom vôle obce, ktorý sa prejavuje uznesením obecného zastupiteľstva. Kým obecné zastupiteľstvo nerozhodlo o majetkovo-právnom úkone a prijaté uznesenie nebolo poňaté do zápisu o priebehu schôdze obecného

zastupiteľstva, tak nevznikol prejav vôle spôsobilý založiť právny úkon. Majetkovo-právne úkony, o ktorých rozhoduje obecné zastupiteľstvo, ktoré by urobil len starosta bez platného rozhodnutia obecného zastupiteľstva, by nezaväzovali obec, pretože by tu chýbal prejav vôle obce. Ustanovenie bodu 4.2.2 predmetnej zmluvy je neplatné, pričom ide o neplatnosť absolútnu, keďže chýba podstatná náležitosť právneho úkonu, a to vôľa obce. Platnosť úkonu nemožno dosiahnuť ani dodatočným schválením a žiadnym ďalším konaním žalovaného, napr. spoluprácou. Vôľu nie je možné prejaviť dodatočne po podpise zmluvy.

7. Žalobca vo svojom vyjadrení uviedol, že žalovaný nespochybňuje ostatné ustanovenia zmluvy a ani tvrdenia žalobcu o tom, že žalovaný prijímal plnenia zo zmluvy, riadne spolupracoval za účelom plnenia zo zmluvy a to aj po nástupe novozvoleného starostu. Faktické konanie žalovaného teda jeho aktívna spolupráca pri plnení zmluvy má zásadný význam z pohľadu inštitútu uznania záväzku konkludentným konaním. Je nesporné, že žalovaný žalobcovi zaplatil odmenu v celkovej výške 850,- € a následne riadne prijímal služby a plnenia od žalobcu čím došlo k uznaniu záväzku podľa § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka. Žalovaný vedomý si problému si nechal poskytovať služby, za ktoré následne odmietol zaplatiť argumentujúc neplatnosťou zmluvného ustanovenia a takémuto konaniu nie je možné priznať žiadnu právnu ochranu, keďže platia pravidlá poctivého obchodného styku. Žalobca poukázal na nález Ústavného súdu, sp. zn. I ÚS 184/2015, v zmysle ktorého, ten kto vyvolal určité konanie, sa nesmie ex post dovolávať chýb jednotlivých úkonov, ktoré sám spôsobil. Bezdôvodné obohatenie môže vzniknúť aj získaním majetkovej hodnoty z podaného výkonu napr. vykonanie práce. V dôsledku poskytnutia konzultačných služieb zo strany žalobcu bol žalovaný úspešný v procese hodnotenia projektov a získal NFP. Žalovaný získal majetkový prospech, ktorý by bez činnosti žalobcu nebol získal. Bezdôvodné obohatenie zodpovedá obvyklej cene. Žalobca predložil viacero zmlúv uzatvorených medzi mestami/ obcami a spoločnosťami, ktoré sa zaviazali pre mestá/obce vykonať činnosti súvisiace so žiadosťou o NFP, pričom bola dohodnutá fixná odmena a v prípade schválenia žiadosti/podpísania zmluvy o NFP odmena vo výške 10 % z oprávnených výdavkov/z celkovej sumy.

8. Žalovaný uviedol, že so žalobcom si priamo v predmetnej zmluve v bode 8.2 dohodli, že prípadná neplatnosť niektorého ustanovenia zmluvy sa nedotkne zmluvy ako celku. Preto bolo v súlade so zmluvou, že žalovaný prijímal zmluvné plnenia od žalobcu a tiež uhrádzal žalobcom vystavené faktúry. Žalovaný neplatnosť celej zmluvy nenamieta, namieta len absolútnu neplatnosť bodu 4.2.2 zmluvy, ktorý starosta žalovaného nemohol dojednať bez súčinnosti s obecným zastupiteľstvom. Žalovaný nemá záujem vyhnúť sa zaplateniu záväzkov ale keďže je subjektom verejnej správy a nemôže plniť neexistujúci záväzok, ktorého podkladom je neplatný právny úkon, keďže nakladá s verejnými financiami, inak by došlo k porušeniu rozpočtových pravidiel, ktoré sú pre neho záväzné. Súčasný starosta žalovaného hneď po oboznámení s okolnosťami uzavretia zmluvy žalobcu opakovane upozorňoval na skutočnosť, že sporné ustanovenie zmluvy nie je a nemôže byť platné, keďže bývalý starosta nebol na uzavretie zmluvy za uvedených zmluvných podmienok oprávnený. Z rozpočtu obce na rok 2010 vyplýva, že poslanci vyčlenili výdavky len na 3 aktivity (športový areál, rozvoj turizmu, rekonštrukcia námestia) pričom na úhradu odmeny pre žalobcu nevyčlenili potrebné finančné prostriedky z rozpočtu obce a je zrejmé, že o uzavretí zmluvy nevedeli a nerozhodovali. Uznesenie obecného zastupiteľstva č. 30/2010 zo dňa 28.6.2010 nemôže byť považované za vôľu obce uzavrieť so žalobcom zmluvu, keďže podpis zmluvy časovo predchádza prijatiu uvedeného uznesenia. Prípadným dodatočným schválením nebolo možné sanovať absolútne neplatný právny úkon. Z uvedeného uznesenia nevyplýva ani zmienka obecného zastupiteľstva o schválení akéhokoľvek zmluvného vzťahu so žalobcom. Zo správania žalovaného ani zo žiadnych iných okolností nemožno usudzovať, že by žalovaný uznal svoj záväzok voči žalobcovi, keďže ho na nemožnosť plnenia opakovane upozorňoval a vrátil žalobcovi vystavenú faktúru s vyjadrením. Pokiaľ ide o bezdôvodné obohatenie odmena za spracovanie projektovej žiadosti vo výške 850,- € podľa bodu 4.1 zmluvy bola dohodnutá v primeranej výške a v tejto výške bola aj uhradená. Samotné spracovanie projektovej žiadosti predstavuje 14 strán vyplneného formulára pričom podklady dodal žalobcovi žalovaný a zviazanie žiadosti spolu s prílohami, ktoré opäť pripravil a odovzdal žalobcovi žalovaný. Odplata vo výške 850,- € je primeraná a obvyklá aj vzhľadom na odmeny za spracovanie projektových žiadostí pri príprave iných projektov u žalovaného alebo v iných obciach.

9. Podľa bodu 3.2.2. všeobecne záväzného nariadenia žalovaného č. 6/1993 o zmluvných prevodoch hnuteľného majetku rozhoduje obecné zastupiteľstvo, ak hodnota presahuje 15.000,- Sk a starosta obce, ak ide o hodnotu do 15.000,- Sk. Podľa bodu 7.3. základom finančného hospodárenia obce je rozpočet

obce. Žalovaný predložil zmluvu zo dňa 4.2.2010, ktorú uzatvoril s inou spoločnosťou, ktorá sa zaviazala pre obec vykonať komplexnú prípravu a vypracovanie žiadosti o NFP týkajúcu sa prestavby a prístavby hasičskej zbrojnice, pričom bola dohodnutá odmena za vypracovanie žiadosti o NFP vo výške 2.425,21 € bez DPH pričom nebola dohodnutá žiadna ďalšia percentuálna odmena v prípade schválenia žiadosti.

10. Žalobca uviedol, že za žiadosťou je množstvo duševnej práce viacerých zamestnancov, nejde len o vypísanie nejakého formuláru. Pokiaľ ide o dohodnutú zmluvnú odplatu, tak táto časť zmluvy predstavuje akúsi motiváciu žalobcu, pretože od úspechu sa potom odvíja aj množstvo poskytnutých prostriedkov a aj výška jeho odmeny. Žalobca o uzatvorení zmluvy rokoval so starostom obce - V.. Š.. Bežnou praxou je, že vypracovaný návrh žalobca posiela na posúdenie a až následne dochádza k podpisu zmluvy. Prvé námietky zo strany žalovaného boli asi v roku 2014 a následne ešte pred vystavením faktúry dňa 29.6.2015, kedy na rokovaní žalovaný uviedol, že neuzná odplatu dohodnutú v zmluve. Tie argumentácie spočívali v tom, že projektová dokumentácia, ktorá predchádzala projektovej žiadosti obsahovala také technické riešenia, ktoré už nezodpovedali a postupne sa stali zastaralými, keďže celý proces schvaľovania trval asi 3 roky. Súčasný starosta obce uvádzal, že nesmie z eurofondov vyplatiť dohodnutú odmenu vo výške 10 %. Služby žalobcu nekončia odovzdaním projektu do hodnotenia ale zúčastňuje sa aj konzultácií s riadiacim orgánom. Žalobca si nepamätal žiadne stretnutie s poslancami obecného zastupiteľstva pred podpisom zmluvy.

11. Súčasný starosta žalovaného uviedol, že keď prebral agendu od svojho predchodcu, tak poslancom vysvetlil projekt a zmluvu, najmä čo sa týka podmienok z ekonomického hľadiska a zhodli sa, že takýto projekt je pre obec neekonomický a to najmä z toho dôvodu, že v osvetlení mali byť používané neekonomické lampy. Projekt chceli zmeniť a chceli iné lampy. Takáto zmena však nebola možná v tom čase. Asi v roku 2012 navštívil osobne žalobcu a chcel zrušiť ustanovenie bodu 4.2.2. Bavili sa aj o znížení dohodnutej výšky odplaty a ani v tomto sa nedohodli, pretože žalovaný chcel, aby cena predstavovala 30 % z dohodnutých 10 % zo sumy priznaného NFP a predstava žalobcu bola, že dohodnutá zmluvná odplata by sa mala znížiť len o 30 %. Žalovaný realizoval aj iné projekty. Z hľadiska projektu sú takéto náklady označené ako neoprávnený náklad a sú hradené z vlastných zdrojov obce. V žiadnom projekte nebola dohodnutá %-tuálna odmena v prípade úspešnosti. Podľa inštrukcie audítorky žalovaný mal vyčleniť výdavky z rozpočtu až po podpísaní zmluvy o NFP, teda v roku 2013. Zmluvu začal starosta analyzovať asi v 2. polovici roku 2012, nakoľko dovtedy boli informácie, že výzva bude zrušená. Žalovaný namieta len rozpor v ustanovení odplaty, ktorá je podmienená konkrétnym víťazom pre obstarávanie. Poslanci sa k projektu vyjadrili, že daný projekt aj v prípade úspešnosti obec realizovať nebude, nakoľko je neekonomický z hľadiska nákladov na energie. V decembri 2012 za účelom úpravy dotknutého ustanovenia zmluvy žalovaný ponúkol žalobcovi spoluprácu na inom projekte (napr. kamerový systém) s tým, že začiatok spolupráce by spočíval v zrušení tohto ustanovenia zmluvy.

12. Žalobca uviedol, že je pravda, že od žalovaného dostali ponuku ohľadom manažmentu, pokiaľ by sa zrušilo sporné ustanovenie. Prijať ďalšiu prácu navyše a nedostať zaplatené za tú už odvedenú žalobcovi pripadalo absurdné preto tú ponuku nevyužil. Nevie ani o informácii, že výzva na verejné osvetlenie mala byť zrušená. Medzi zverejnenými zmluvami na stránke žalovaného je aj dohoda o urovnaní s konkurenčnou spoločnosťou, v ktorej sa píše, že nakoľko žalovaný odmietol uhradiť odplatu za konzultačné služby vo výške asi 12.000,- € dohodli sa strany na urovnaní a spoločnosti mala byť vyplatená odplata niečo čosi cez 3.000,- €. Ide len o to, aby žalovaný uznal, že bola odrobená pomerne náročná práca, bez ktorej by obec NFP nezískala. Žalobca nikoho nenútil v akom rozsahu finančných prostriedkov sa má projekt realizovať. Žalovaný mal priestor na to, aby prípadne stopol projekt, ak by sa tento stal pre neho už neúnosným. Z projektovej dokumentácie z roku 2009 muselo byť obom zmluvným stranám jasné o akú sumu pôjde v prípade 10 %-nej odmeny z priznaných prostriedkov NFP. Čl. 8.2 zmluvy obsahuje záväzok partnerov nahradiť príslušné ustanovenie novým platným, účinným a vykonateľným ustanovením, ktoré sa svojim významom a obsahom bude čo najviac približovať nahrádzanému ustanoveniu, čo žalovaný odmietol a odmieta plniť plnenie, ktoré bolo pôvodne dohodnuté. Žalovaný je povinný znášať všetky povinnosti, ktoré mu vyplývajú z ustanovení Obchodného alebo Občianskeho zákonníka v prípade, ak do týchto súkromnoprávnych vzťahov vstúpi. Tvrdenia žalovaného o tom, že rozpočet schválený na rok 2010 nepredvídal náklady spojené s dotknutou zmluvou rovnako nie je účinné, pretože samotná zmluva bola podpísaná až v júni 2010 pričom rozpočet musel byť schvaľovaný koncom roka 2009. Žalovaný je oprávnený kedykoľvek prijať rozpočtové opatrenie. Samotná príprava projektu zahŕňa množstvo činností počnúc od posúdenia územného plánu obce, plánu hospodárskeho, sociálneho rozvoja, prípravy a pripomienkovanie svetelno-tech. štúdie až

po nesenie zodpovednosti za obsahovú a formálnu správnosť, pretože akákoľvek formálna vada projektu by znamenala jeho vyradenie z procesu hodnotenia. Odmena 850,- € v žiadnom prípade nezodpovedá trhovej odmene za daný rozsah poskytnutých služieb.

13. Svedok V.. D. Š. uviedol, že k spracovaniu a podaniu žiadosti bolo potrebné určitých odborných vedomostí, s ktorými obce nemali skúsenosti. Preto obce spolupracovali so spoločnosťami, ktoré im túto možnosť poskytovali. Už v minulosti žalovaný mal skúsenosti so žalobcom, pričom išlo vždy o korektnú spoluprácu a vždy dotiahnutú do konca. Uviedol, že bez mandátu obecného zastupiteľstva by so žalobcom nemohol rokovať ani ohľadne zmluvy. Nepamätá si už presne ako to bolo ale mohlo to byť tak, že mu obecné zastupiteľstvo, teda poslanci povedali „pán starosta konaj“. Pred tým než zmluvu podpísal, s jej obsahom sa oboznámil a nemyslí si, že by ktorékoľvek ustanovenie tejto zmluvy bolo také, že by obec nedokázala splniť povinnosť, ktorá jej z tohto článku zmluvy vyplynula. V čase, keď zmluvu podpisoval, tak nevidel problém v dohodnutých 10 %. Vtedy ešte nevedel v konečnom dôsledku, aká suma finančného príspevku bude priznaná, v tom období bolo bežnou praxou, že provízia za spracovanie žiadosti k poskytnutiu eurofondov bola bežne uvádzaná v %. Poslanci vždy vedeli, ktorá organizácia spracováva projekt. Nepamätal si či mohli poslanci o konkrétnych podmienkach zmluvy vedieť pred podpisom a či bolo prijaté uznesenie o schválení 10 % odmeny z výšky priznaného NFP. Svedkovi bolo známe, že nie je oprávnený neobmedzene nakladať s finančnými prostriedkami žalovaného. Poslanci boli vždy informovaní.

14. Žalovaný uviedol, že žalobca predložil súdu tri zmluvy, ktoré majú preukazovať, že odplata vo výške 10 % zo sumy poskytnutého NFP je bežnou praxou, pričom predmetom diela v uvedených zmluvách je nielen spracovanie projektovej žiadosti, ale aj zhotovenie žiadostí o platbu, zhotovenie monitorovacích správ, zmeny žiadostí a riešenie sťažností na agentúre, a to po dobu 5 rokov od schválenia žiadosti a teda rozsah služieb a doba ich poskytovania sú nepochybne väčšie ako v prípade spornej zmluvy. Navyše odmena zhotoviteľa je zaradená medzi oprávnené výdavky a preto obec z vlastného rozpočtu znáša len 5 % spolufinancovania tejto odmeny. Žalobca v rámci svojich vyjadrení uvádzal, čo všetko zahŕňa samotná príprava projektu ale v tomto prípade žalobca všetky činnosti nevykonával, neposudzoval územný plán obce, nepripravoval svetelnotechnickú štúdiu, ktorá bola spracovaná skôr ako došlo k uzavretiu zmluvy. Odplata vo výške 850,- € bola preto dostatočná a k bezdôvodnému obohateniu nedošlo.

15. Svedok M. H. uviedol, že celý spor vznikol kvôli tomu, že bývalý starosta žalovaného robil mnohé veci tak, že neboli prekonzultované a odsúhlasené zastupiteľstvom. Tak to bolo aj v prípade tejto zmluvy. Svedok sa o zmluve dozvedel až potom, čo bola starostom podpísaná a k zmluve sa dostal až potom, keď sa dozvedel o tomto konaní. Bývalý starosta robil niektoré úkony, ktoré mu ako len starostovi neprináležali bez vedomia a odsúhlasenia obecným zastupiteľstvom. Nemá vedomosť, že by obecný kontrolór o zmluve vedel. Pri schvaľovaní uznesenia o podaní žiadosti do procesu hodnotenia poslanci poverili bývalého starostu, aby začal rokovania so žalobcom, s tým, že im následne povie ďalšie zistené informácie. Pri schvaľovaní uznesenia poslanci vedeli, že obec spolupracuje so žalobcom. Zmluvy boli schvaľované inak ako v tomto prípade, záležalo od projektu a určite sa to robilo štandardne. Poslanci o spornej zmluve nikdy nehlasovali a pri prvej zmienke ani nemali absolútne žiadne informácie. V prípade projektov z EÚ schvaľovalo zastupiteľstvo 5% spoluúčasť na financovaní týchto projektov.

16. Svedok D. Q. uviedol, že v roku 2010 spornú zmluvu nevidel, ani o nej nehlasovali, ani ju neodhlasovali ako poslanci. O žalobcovi v tom čase ako poslanec vôbec nič nevedel a nepočul o ňom. O zmluve sa dozvedel až keď mu prišlo predvolanie na súd. Pri schvaľovaní uznesenia dňa 28.6.2010 schvaľovali, že sa bude robiť výber pre nejakú spoločnosť na verejné osvetlenie z eurofondov ale nie konkrétne pre akú. Od starostu nedostali informáciu, koľko taká rekonštrukcia bude stáť, čakali na nejaké ponuky a o nejakej cene si nepamätá, žeby sa hovorilo.

17. Svedok V.. T. K. uviedol, že na obecnom zastupiteľstve prejednávali a dali bývalému starostovi mandát k tomu, aby rokoval o možnosti poskytnutia prostriedkov z eurofondov a malo sa rokovať so žalobcom. Tento mandát mohol byť zaznamenaný v niektorej zápisnici zo zasadnutia. Poslanci sa neskôr vyjadrovali skôr k technickému charakteru celého projektu, keďže to trvalo dlhšie obdobie a medzičasom sa objavili novšie riešenia obecného osvetlenia. Nepamätal si kto pripravil projekt. Vedel, že sa projekt realizoval. Svedok nevedel o hlasovaní ohľadom zmluvy. O podmienkach zmluvy sa dozvedel až po niekoľkých rokoch, keď sa začali rozoberať otázky týkajúce sa rokovaní so žalobcom predtým než bola

podaná žaloba. Určite sa pýtali, koľko rekonštrukcia bude stáť, ale či dostali od starostu informáciu presne koľko to bude stáť, na to si nepamätal.

18. Svedok I. R. uviedol, že žiadny projekt na rekonštrukciu osvetlenia nevidel a videli nejaké papiere k tomuto projektu ale nie konkrétnu zmluvu. Pokiaľ ide o zmluvu, tak to chápal tak, že žalovaný bude mať 5 %-nú spoluúčasť pri financovaní projektu, že spoločnosti, ktorá poskytne súčinnosť zaplatí nejakú odmenu, ktorá bude započítaná v rámci europrojektu rádovo okolo 1.000,- €, čo je odmena adekvátna za vykonanú prácu. Až po 4 rokoch vysvitlo čo je obsahom zmluvy, čo bolo absolútne prekvapivým zistením, že si niekto do zmluvy dá, že keď výberové konanie vyhrá určitá firma tak sa neplatí nič a keď nevyhrá, že sa jej zaplatí nejaká odmena navyše, ktorá predstavuje 10 % zo získaných prostriedkov, čo je suma vyššia ako je suma spoluúčasti obce na financovaní projektu. O to je to ešte prekvapivejšie, že táto firma sa na výbere ani nezúčastnila. Poslanci schvaľovali potrebné dokumenty k žiadosti, konkrétne zmluvy neschvaľovali a filozofia bola taká, že tieto náklady na ten projekt im budú preplatené do výšky tej spoluúčasti, tak že obec sa bude podieľať na projekte len vo výške spoluúčasti 5 %. Poslanci v roku 2010 rokovali o projekte na rekonštrukciu verejného osvetlenia, nerokovali o zmluve, keďže bolo potrebné k podaniu žiadosti priložiť akýsi papier, že zastupiteľstvo schvaľuje záujem o účasť, tak sa nakoniec rozhodli, že ešte nejde o konečné rozhodnutie a že do toho projektu pôjdu, že prejavia záujem. Myslel si, že projekt pripraví spoločnosť, ktorá takéto projekty pripravuje. Zastupiteľstvo vždy rozhodovalo o iných europrojektoch, o podaní žiadosti a o výške spoluúčasti. Nemali informácie o finančnej odplate. Myslí, že rozpočet bol nejako vyčíslený, ale nespomínal si, či tam bola konkrétna suma.

19. Svedok Š. R. uviedol, že si pamätá, že mali na stole projektovú dokumentáciu, konkrétne to, ako po rekonštrukcii verejné osvetlenie malo vyzerať. Svedok mal len informáciu o koľko sa zvýši spotreba energie a viac o tejto záležitosti nevie. V súvislosti so schválením podania žiadosti si nepamätal žeby sa v tej veci nejako pokračovalo, keďže on to osvetlenie odmietol. Nepamätá si, že by hlasovali o predmetnej zmluve. O podmienkach zmluvy nevedel.

20. Svedkyňa I.. Y. N. uviedla, že si pamätá skôr všeobecné veci technického charakteru. Pamätá si, že bola oslovená spoločnosť Enermont v súvislosti s technickým riešením a pracovník tejto spoločnosti im vysvetľoval technické záležitosti cez telefón a z toho zastupiteľstva sa dohodli, že sa dá vypracovať projektová dokumentácia a potom ich starosta už len informoval, že sa to odkladá. Pripustila, že názov žalobcu sa mohol uvádzať v súvislosti s projektovou dokumentáciou na rekonštrukciu verejného osvetlenia ale vôbec si nepamätá v ktorom roku to bolo. Žiadosť o poskytnutie eurofondov robila firma. O odmene ich bývalý starosta vôbec neinformoval. Nepamätá si či mali informáciu o predbežnom rozpočte projektovej dokumentácie. Povinnú 5 %-nú spoluúčasť pri projektoch schvaľovalo zastupiteľstvo. Zmluvu čítala až v roku 2015, keď ich starosta informoval, že žalobca žiada zaplatiť plnenie z tejto zmluvy.

21. Svedok G. Y. uviedol, že pokiaľ ide o rekonštrukciu verejného osvetlenia, tak si pamätá, že hovorili len o tom, že sa osloví nejaká firma, hovorilo sa o firme Emop, ktorá má sídlo v Moravskom Svätom Jáne a nevie, či nakoniec bola táto firma oslovená. Pamätá si, že mali na zastupiteľstve štúdiu alebo projekt rekonštrukcie osvetlenia, z ktorého však vyplynulo, že v obci by bolo asi trojnásobne viac svetiel ako dovtedy, čo by vyšlo v konečnom dôsledku drahšie a s touto verziou už ďalej nerobili. Pokiaľ ide o spornú zmluvu, tak išlo o súkromnú iniciatívu bývalého starostu. Svedok zmluvu nikdy nevidel. Nejaké zmluvy schvaľovali, má ich poznačené v notese, ale nepamätá si, žeby takúto zmluvu videl. O tejto zmluve sa dozvedel prvýkrát až keď sa žalobca ohlásil, že chce plnenie z tejto zmluvy. Ak na úkony stačila administratíva obecného úradu, tak projekty robila ona, ak išlo o nejaké zložitejšie záležitosti, zrejme si musela obec prizvať odborných konzultantov. Nevedel odpovedať či pri schvaľovaní uznesenia zo dňa 28.6.2010 mali vedomosť o tom, že tento projekt vypracovala nejaká konzultačná firma. Nevedel uviesť či mali informáciu o nákladoch, koľko bude stáť verejné osvetlenie. Určite ich bývalý starosta neinformoval o odmene žalobcu. V prípade iných projektov im starosta spomínal 5%-nú spoluúčasť a hlasovali o tom uznesením.

22. Žalovaný uviedol, že neexistuje zápisnica zo zasadnutia obecného zastupiteľstva, v ktorej by bola obsiahnutá informácia o tom, že bol starosta obce poverený rokovať o poskytnutí poradenstva vo veci rekonštrukcie verejného osvetlenia s konzultačnou spoločnosťou a ani uznesenie obecného zastupiteľstva o schválení zmluvy medzi spoločnosťou Eurocluster, s.r.o. a žalovaným.

23. Zo zápisnice zo zasadnutia obecného zastupiteľstva žalovaného zo dňa 28.6.2010 vyplýva, že starosta informoval poslancov, že je možnosť predložiť žiadosť o dotáciu o NFP. Projektovú dokumentáciu zabezpečila firma Enermont, s.r.o. za odmenu 2.000,- €. Celý projekt bude mať hodnotu cca 133.000,- € a spoluúčasť obce je 5 % z celkového projektu. Žiadosť s prílohami skompletizuje a podá firma CNS EuroGrants s.r.o. Následne obecné zastupiteľstvo prijalo uznesenie č. 30/2010, ktorým schválilo predloženie žiadosti o NFP na realizáciu projektu - rekonštrukcia verejného osvetlenia Moravský Svätý Ján a zabezpečenie realizácie projektu po schválení žiadosti o NFP.

24. Žalobca uviedol, že všeobecne záväzné nariadenie žalovaného č. 6/1993 upravuje len finančné limity pri nadobúdaní hnuteľných vecí, resp. zmluvných prevodoch hnuteľného majetku a zmluva sa v žiadnom prípade netýka nadobúdania hnuteľných vecí a ani ich zmluvného prevodu. V prípade vychádzania z tohto ustanovenia, zmluvných prevodov presahujúcich hodnotu 15.000,- Sk, tak by starosta nemohol vôbec uzavrieť zmluvu, keďže už odmena 850,- € presahuje tento limit. Uzatvorenie zmluvy predstavuje nakladanie s majetkovými právami obce, ktoré je upravené v časti pohľadávky a iné majetkové práva obce, kde bolo taxatívne uvedené, čo schvaľuje obecné zastupiteľstvo vždy, pričom zmluva nepredstavuje ani jeden z uvedených prípadov a iné obmedzenie alebo finančný limit v nariadení nie je stanovený. Starosta obce bol oprávnený konať samostatne, keďže poslanci obecného zastupiteľstva si nepamätali, že by niekedy schvaľovali podobné zmluvy, pričom obec v danom čase realizovala viacero projektov z európskych fondov, pri ktorých využívala služby konzultačných spoločností. Dôkazom je aj zmluva so spoločnosťou Eurocluster, s.r.o., keďže ako uviedol žalovaný, tak neexistuje uznesenie obecného zastupiteľstva, ktorým by túto podobnú zmluvu schválili a takisto odmena v nej dohodnutá, teda 7.170,- € presahuje 15.000,- Sk, resp. 50.000,- Sk uvedených vo VZN č. 6/1993 a teda by mala byť v tej časti neplatná. Žalovaný tejto spoločnosti odmenu napriek tomu uhradil. Zmluvy o poskytovaní služieb nebolo potrebné teda v zmysle VZN č. 6/1993 schvaľovať obecným zastupiteľstvom, čo potvrdzuje prax žalovaného pri uzatváraní zmlúv, inak by obec postupovala vo veľkom množstve prípadov protizákonne a je nepravdepodobné, že by tento protizákonný postup obce nezistil kontrolór obce alebo prokurátor.

25. Žalovaný uviedol, že žalobca nepredložil žiadny dôkaz, že obecné zastupiteľstvo uznesením schválilo zmluvu. Poslanci nepoznali ani obsah zmluvy v roku 2010. Už v novembri 2009 mal bývalý starosta projektovú dokumentáciu a pri podpise zmluvy teda vedel, akú sumu predstavuje odmena vo výške 10 % z danej sumy. Ak by poslanci hlasovali o zmluve, tak by nebolo potrebné, aby im po viac ako mesiaci od uzatvorenia zmluvy starosta oznámil, že projektovú dokumentáciu bude vypracovávať žalobca, čo vyplýva zo zasadnutia obecného zastupiteľstva zo dňa 28.6.2010. Záver, že nebolo potrebné schváliť zmluvu obecným zastupiteľstvom je v rozpore so základnými princípmi fungovania obecnej samosprávy, keďže starosta nemôže neobmedzene nakladať s majetkom obce a jeho oprávnenie je limitované kompetenciami obecného zastupiteľstva. Obecné zastupiteľstvo vo VZN č. 6/1993 jasne určilo limity pre samostatné konanie starostu. Svedkovia potvrdili, že vždy schvaľovali 5 % spolufinancovania projektov, čo tiež preukazuje limity pre konanie starostu a keď poslanci schvaľovali 5 % v rámci spolufinancovania, z NFP, tak mali schvaľovať aj odmenu vo výške 10 % z NFP. Ak viackrát starosta prekročil svoje kompetencie, tak to nespôsobuje platnosť všetkých týchto zmlúv. Súd neposudzuje platnosť iných zmlúv a postup pri uzatváraní iných zmlúv nemôže mať vplyv na platnosť spornej zmluvy. Je nemysliteľné, aby obec bola zaviazaná z úkonu starostu, ktorý koná nad rámec svojich kompetencií. V prípade odstúpenia od zmluvy, neprevzatia projektového spisu alebo ak by nebol podaný včas mal žalovaný uhradiť paušálnu náhradu 1.000,- € žalobcovi a v prípade neúspechu bola odmena 850,- € a takisto bola dohodnutá v rovnakej výške ak bude realizátorom projektu partner žalobcu. Suma 850,- € teda zodpovedá reálnej hodnote prác odvedených žalobcom a bola uhradená. 26. Podľa § 11 ods. 4 písm. a) zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení účinnom od 01.04.2010 do 31.12.2010, teda v čase uzavretia zmluvy obecné zastupiteľstvo rozhoduje o základných otázkach života obce, najmä je mu vyhradené určovať zásady hospodárenia a nakladania s majetkom obce a s majetkom štátu, ktorý užíva, schvaľovať najdôležitejšie úkony týkajúce sa tohto majetku a kontrolovať hospodárenie s ním.

27. Podľa § 13 ods. 4 písm. e) zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení účinnom od 01.04.2010 do 31.12.2010, teda v čase uzavretia zmluvy starosta rozhoduje vo všetkých veciach správy obce, ktoré nie sú zákonom alebo štatútom obce vyhradené obecnému zastupiteľstvu.

28. Podľa § 9 ods. 2 písm. b), c) zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení účinnom od 01.07.2009 do 31.12.2010, teda v čase uzavretia zmluvy schváleniu obecným zastupiteľstvom podliehajú vždy

zmluvné prevody vlastníctva hnuteľného majetku nad hodnotu určenú obecným zastupiteľstvom a nakladanie s majetkovými právami v určenej hodnote.

29. Podľa § 35 ods. 1 Občianskeho zákonníka prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť.

30. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

31. Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

32. Podľa § 536 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

33. Podľa § 365 ods. 1 Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

34. Podľa § 369 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

35. Podľa § 1 ods. 1 nariadenia Vlády SR č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania s plnením peňažného záväzku.

36. Súd z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci vyvodil ten právny záver, že žaloba bola podaná len sčasti dôvodne. Dňa 17.5.2010 uzavrel žalobca so žalovaným Zmluvu o poskytovaní konzultačných činností týkajúcu sa projektu rekonštrukcie verejného osvetlenia v Obci Moravský Svätý Ján, predmetom ktorej bol záväzok žalobcu poskytnúť žalovanému dojednané konzultačné služby. V prípade žalovaného bola zmluva podpísaná Ing. Vladimírom Škrabákom, bývalým starostom obce Moravský Svätý Ján. Žalovaný v konaní namietal neplatnosť bodu 4.2.2 zmluvy, v ktorom bola dohodnutá percentuálna odmena pre žalobcu, keďže bývalý starosta nemohol bez súhlasu obecného zastupiteľstva takéto ustanovenie dojednať. Žalovaný poukazoval na obmedzenie starostu pri nakladaní s majetkom obce uvedenom vo všeobecne záväznom nariadení žalovaného č. 6/1993 a takisto na obmedzenie uvedené v § 9 ods. 2 písm. b), c) zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Súd uzavrel, že ak by aj obmedzenie o nakladaní majetku obce starostom nebolo uvedené vo všeobecne záväznom nariadení žalovaného č. 6/1993, tak obmedzenie starostu nakladať s majetkom obce a teda aj uzatvárať zmluvy, ktorými by starosta zaviazal obec na úhradu vyššej sumy je obmedzená práve § 11 ods. 4 písm. a) zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, v zmysle ktorého obecné zastupiteľstvo rozhoduje o základných otázkach života obce, najmä je mu vyhradené schvaľovať najdôležitejšie úkony týkajúce sa tohto majetku. Je nepochybné, že odplata, ktorá bola dohodnutá v zmluve a ktorá predstavuje sumu 17.088,49 € (10 % zo sumy 170.884, 86 €) + 20 % DPH, teda spolu sumu 20.506,19 € je nepochybne takou sumou, ktorej dohodnutie patrí medzi najdôležitejšie úkony týkajúce sa tohto majetku, keďže v roku 2010 príjmy v rozpočte žalovaného predstavovali celkovo sumu 219.550,- € a žalobcom žiadaná suma presahuje 9 % tejto sumy. Ak by súd prijal výklad žalobcu, tak by to znamenalo, že ak konanie starostu obce nie je obmedzené všeobecne záväzným nariadením, tak starosta môže uzatvárať zmluvy s neobmedzenou výškou plnenia bez súhlasu a vedomia obecného zastupiteľstva. Uvedený názor, ktorý prijal súd, vyplýva aj z nálezu Ústavného súdu, sp. zn. III. ÚS 389/08 zo dňa 1.4.2009, ktorý riešil obdobnú situáciu a zmysle ktorého „ustanovenie § 9 ods. 2 písm. b) a c) zákona o majetku obcí treba vykladať

zužujúco pokiaľ ide o oprávnenie starostu obce uskutočňovať právne úkony vo veciach hnuteľného majetku obce alebo jej majetkových práv v prípade, ak toto nakladanie nie je obmedzené zákonom alebo samotnou obcou prostredníctvom záväzného aktu obecného zastupiteľstva. V tomto kontexte je zároveň potrebné pristúpiť k extenzívnemu výkladu ustanovenia § 11 ods. 4 písm. a) zákona o obecnom zriadení, ktoré priznáva obecnému zastupiteľstvu právo schvaľovať najdôležitejšie úkony týkajúce sa majetku obce. Extenzívny výklad spočíva v tom, že skutočnosť neschválenia zásad hospodárenia a nakladania s majetkom obce obecným zastupiteľstvom neodníma tomuto orgánu obecnej samosprávy právo záväzne sa vyjadrovať k najdôležitejším úkonom týkajúcim sa majetku obce.“ Súd v súlade s týmto názorom uzavrel, že bolo potrebné, aby takúto výšku odmeny schválilo obecné zastupiteľstvo. Súd mal zároveň preukázané, že k takémuto schváleniu nedošlo. Ako vyplynulo zo svedeckých výpovedí bývalých poslancov obecného zastupiteľstva, tak poslanci nevideli žiadnu zmluvu a ani nemali vedomosť o výške odmeny. Zo zápisnice zo zasadnutia obecného zastupiteľstva vyplýva iba to, že žiadosť s prílohami skompletizuje a podá firma CNS EuroGrants s.r.o. pričom nebola oboznámená ani ich odmena a takisto obecné zastupiteľstvo následne prijalo uznesenie, v ktorom sa nespomína, že by schválili zmluvu, vrátane ustanovenia týkajúceho sa výšky odmeny žalobcu. Postup starostu v ostatných prípadoch uzatvárania zmlúv bol v tomto prípade irelevantný. Súd preto nemohol žalobcovi priznať plnenie na základe tohto zmluvného dojednania. Žalobca zároveň v prípade, ak nebude úspešný na základe ustanovenia zmluvy, žiadal priznať požadovanú sumu ako bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného. Žalobca pre žalovaného nepochybne dielo vykonal, keďže pre žalovaného vypracoval projektový spis, ktorý žalovaný následne predložil riadiacemu orgánu, v konaní bol úspešný a na základe ktorého mu bol priznaný NFP. Je teda nepochybné, že žalobca má nárok na odmenu za vykonanie diela. Spornou ale medzi stranami zostala hodnota prác vykonaných žalobcom, keďže podľa žalovaného odmena vo výške 850,- € zodpovedá tejto hodnote. Súdu v rámci konania predložil žalobca celkovo tri a žalovaný jednu zmluvu týkajúce sa poskytovania rovnakých služieb obdobnými spoločnosťami ako žalobca, ktoré boli poskytované obciam/mestám. V prípade dvoch predložených zmlúv bola dohodnutá fixná odmena vo výške 996,- € a v prípade schválenia žiadosti odmena vo výške 10 % z oprávnených výdavkov, najviac 19.999,- €, teda maximálna odmena mohla byť vo výške 20.995,- €. Je nutné ale uviesť, že predmetom diela v uvedených zmluvách je nielen spracovanie projektovej žiadosti, ale aj zhotovenie žiadostí o platbu, zhotovenie monitorovacích správ, zmeny žiadostí a riešenie sťažností na agentúre, a to po dobu 5 rokov od schválenia žiadosti a teda rozsah služieb a doba ich poskytovania sú nepochybne väčšie ako v prípade spornej zmluvy. V prípade ďalšej zmluvy bola dohodnutá fixná odmena vo výške 1.500,- € a v prípade schválenia odmena vo výške 10 % z celkovej schválenej sumy, maximálne do 8.000,- € bez DPH, teda maximálna celková odmena mohla byť vo výške 9.500,- €, pričom predmetom diela bolo len vypracovanie žiadosti o NFP, teda ako v prípade žalobcu. Zo zmluvy predloženej žalovaným týkajúcej sa prestavby a prístavby hasičskej zbrojnice vyplýva, že bola dohodnutá odmena za vypracovanie žiadosti o NFP vo výške 2.425,21 € bez DPH pričom nebola dohodnutá žiadna ďalšia percentuálna odmena v prípade schválenia žiadosti a konečná cena spolu s ďalšími úkonmi (žiadosti o platbu, monitorovacie správy) predstavovala sumu 6.025,21 € bez DPH. Vychádzajúc z posledných dvoch uvedených zmlúv súd potom ustálil, že cena iba za vypracovanie žiadosti o NFP môže byť maximálne vo výške 9.500,- € bez DPH a predstavuje zhruba 40,25 % z celkovej sumy účtovanej pri kompletných službách, teda aj pri žiadosti o platbu a monitorovacích správach. Túto sumu súd potom ustálil ako obvyklú. Súd preto zo žiadanej sumy 17.088,49 € priznal žalobcovi 40,25 %, teda sumu 6.878,12 € + 20 % DPH, teda spolu sumu 8.253,74 €, ktorú znížil o úhradu odmeny vo výške 850,- € a teda celkovo priznal žalobcovi sumu 7.403,74 €. Súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi v súlade s ustanovením § 369 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka s poukazom na ustanovenie § 1 ods. 1 nariadenia Vlády SR č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, úrok z omeškania vo výške 9,05 % ročne zo sumy 7.403,74 € od 6.7.2015 do zaplatenia, keďže žiadaná výška úroku z omeškania nebola v rozpore so zákonom a úrok súd priznal odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti faktúry. Súd žalobu vo zvyšnom rozsahu zamietol.

37. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

38. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a žalovanému priznal náhradu vo výške 27,80 %, nakoľko žalobca žiadal priznať sumu 20.506,19 €, súd mu priznal sumu 7.403,74 €, teda žalobca bol úspešný v 36,10 % a žalovaný bol úspešný v časti, v ktorej bola žaloba zamietnutá, teda v sume 13.102,45 €, čo predstavuje 63,9 % pričom zároveň od jeho úspechu je potrebné odpočítať úspech žalobcu. Čistý úspech žalovaného teda predstavuje 27,80 % (63,9 % mínus

36,10 %). O výške náhrady trov konania súd rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník, a to po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje, v dvoch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 .

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 . Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 . Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 . Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 . Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (§ 38 ods. 2 Exekučného poriadku) Vo veciach starostlivosti súdu o maloletých ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia (§ 376 ods. 1 .