Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7C-255-2013.pdf
PDF · 100.11 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-7C/255/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Ľudmilou Hrickovou v právnom spore žalobcu: E. O. a. s., so sídlom A. W. 7, K., IČO: XXXXXXXX, zastúpeného JUDr. Q. A., advokátom so sídlom Na vŕšku XX, K., proti žalovanej: B. C., nar. XX.X.XXXX, bytom Z. U. č. XX, Z. U., o zaplatenie XXX,XX eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a .
II. Nepriznáva žalovanej náhradu trov konania voči žalobcovi.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 6.6.2013, doručenou Okresnému súdu Piešťany dňa 11.7.2013, upresnenou podaniami z 5.12.2013 a 17.1.2014, doručenými súdu 9.12.2013 a 24.1.2014, domáhal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu sumu 342,79 eura spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 342,79 eura od 16.9.2010 až do zaplatenia titulom nesplatenia celej časti úveru. Zároveň žiadal priznať náhradu trov konania.
2. Svoj žalobný nárok odvodzoval od zmluvného vzťahu účastníkov založeného zmluvou o úvere z 5.11.2009. Pohľadávku vo výške 342,79 eura si uplatňoval z dôvodu, že žalovaná mu nesplácala dohodnuté splátky úveru riadne a včas. Následne žalobca, v súlade s ust. § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka, oznámil žalovanej stratu výhody splátok, t. j. že splatným sa stal celý (pozn. neuhradený) dlh žalovanej, t. j. istina, úrok a zmluvná odmena v nezaplatenej výške 342,79 eura. Uviedol, že žalovaná ku dňu podania žaloby uhradila 502,21 eura, pričom naposledy uhradila sumu 7,- eur dňa 9.8.2011. Ani po dvoch predžalobných výzvach žalobcu žalovaná predmetný dlh neuhradila.
3. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila.
4. Nakoľko ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné, hodnota sporu neprevyšuje 1.000,- eur a vo veci bolo možné rozhodnúť len na základe listinných dôkazov, súd v súlade s § 297 písm. b) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, v znení zákona č. 87/2017 Z. z. (ďalej len „CSP“), spor prejednal a rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania.
5. Súd vykonal dokazovanie listinami, a to zmluvou o úvere č. XXXXXXXXX z X.XX.XXXX, obchodnými podmienkami, prehľadom splátok, predžalobnou upomienkou z 1.2.2012, oznámením o zosplatnení záväzku zo dňa 7.3.2012, fotokópiami poštových podacích hárkov z 13.2.2012 a 12.3.2012, a zistil tento skutkový stav:
6. Zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX uzavretej medzi stranami dňa 5.11.2009 súd zistil, že žalobca ako veriteľ poskytol žalovanej ako dlžníkovi úver vo výške 500,- eur za odplatu a úrok vo výške 20 % z istiny za celú dobu splácania úveru. Žalovaná sa v zmluve zaviazala vrátiť žalobcovi celý ním poskytnutý úver, t. j. istinu v sume 500,- eur, a zaplatiť mu odplatu za úver (vrátane úroku z úveru) v sume 345,- eur. Celková dlžná suma na úhradu bola dohodnutá vo výške 845,- eur, ktorú sa žalovaná zaviazala zaplatiť žalobcovi v 13-ich mesačných splátkach po 65,- eur s tým, že prvá splátka bola splatná v 10. deň po uzavretí zmluvy a každá ďalšia splátka v 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Strany sa dohodli podľa § 262 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka, v znení neskorších predpisov (ďalej len „OBZ“ alebo „Obchodný zákonník“ v príslušnom tvare), že ich zmluvný vzťah sa bude riadiť Obchodným zákonníkom. Zmluvu uzavreli s odkazom na § 497 a nasl. Obchodného zákonníka a zákon č. 258/2001 Z. z. v platnom znení. Neoddeliteľnú súčasť zmluvy tvorili Obchodné podmienky a rozhodcovská doložka, nachádzajúce sa na rube tlačiva zmluvy. Podľa týchto obchodných podmienok mal žalobca ako veriteľ právo požadovať od žalovanej ako od dlžníka vrátenie celej dlžnej sumy spolu s úrokmi po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením ktorejkoľvek splátky v plnej výške. V bode 3. obchodných podmienok sa strany dohodli, že ak žalovaná nesplní svoj záväzok zo zmluvy, žalobca je oprávnený od nej požadovať zmluvnú pokutu vo výške mesačného poplatku za správu úveru, a to za každý začatý kalendárny mesiac omeškania až do zaplatenia istiny vrátane poplatku za správu úveru (t. j. odplaty za úver zahŕňajúcej aj úrok z úveru) a zákonný úrok z omeškania.
7. Z prehľadu splátok, uvedeného v podaniach žalobcu z 5.12.2013 a 17.1.2014, ktorými upresnil žalobu, súd zistil, že žalovaná uhradila žalobcovi celkom iba 7 po sebe idúcich splátok, pričom riadne a včas uhradila iba prvú splátku s lehotou splatnosti 15.11.2009. Druhá splátka bola splatná 15.12.2009, pričom úplne bola uhradená až 12.2.2010, 3. splátka bola splatná 14.1.2010, ale úplne uhradená bola až 12.2.2010, 4. splátka bola splatná 13.2.2010, avšak úplne uhradená bola až 12.2.2010, 4. splátka bola splatná 13.2.2010, úplne uhradená bola až 9.6.2010, 5. splátka bola splatná 15.3.2010, úplne uhradená bola až 12.10.2010, 6. splátka bola splatná 14.4.2010, úplne uhradená bola až 12.1.2011, 7. splátka s lehotou splatnosti do 14.5.2010 bola úplne uhradená až 11.5.2011. Ôsmu splátku, ktorú bola povinná uhradiť do 14.5.2010, uhradila iba v časti 47,21 eura, a v časti 17,79 eura zostala neuhradená. Ďalších 5 splátok neuhradila vôbec. Žalovaná nenamietala pravdivosť prehľadu úhrady splátok, zostaveného žalobcom.
8. Z predžalobnej upomienky z 1.2.2012 súd zistil, že žalobca ňou vyzval žalovanú na zaplatenie neuhradenej časti úveru v sume 342,79 eura zo zmluvy o úvere č. 220092418, v lehote 5 dní od obdŕžania výzvy s tým, že potom bude žalovanej umožnené pokračovať v splácaní záväzku v splátkach podľa splátkového kalendára. Žalovanú upozornil, že ak nezaplatí tento dlh bezodkladne, po uplynutí 15 - dňovej lehoty v súlade s § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka, bude žalobca požadovať zaplatenie celej pohľadávky a všetkých zmluvne dojednaných sankcií vrátane zmluvnej pokuty.
9. Z fotokópie poštového podacieho hárku z 13.2.2012 súd zistil, že žalobca odoslal dňa 13.2.2012 na poštovú prepravu zásielku adresovanú žalovanej na adresu: Hlavná XX, Z. U..
10. Z oznámenia o zosplatnení záväzku zo dňa 7.3.2012 súd zistil, že ním žalobca oznámil žalovanej, že jej záväzok zo zmluvy o úvere č. 220092418 uzavretej 5.11.2009 bol zosplatnený k 15.9.2010 z dôvodu omeškania žalovanej so splácaním úveru, v súlade so zmluvnými podmienkami. Uviedol, že splatným sa stal celý dlh (jeho nezaplatená časť) v sume 342,79 eura, pozostávajúci z nezaplatenej časti istiny, úroku a zmluvnej odmeny. Zároveň žalovanú vyzval, aby bezodkladne uhradila nesplatenú časť úveru v sume 342,79 eura, zmluvnú pokutu v sume 297,- eur a náhradu nákladov spojených s vymáhaním dlžnej čiastky v sume 100,- eur, t. j. celkom 739,79 eura.
11. Z fotokópie poštového podacieho hárku z 12.3.2012 súd zistil, že žalobca odoslal na poštovú prepravu zásielku adresovanú žalovanej na adresu I. XX, Z. U..
12. Záväzkové vzťahy zo zmluvy o úvere, bez ohľadu na povahu účastníkov, sa spravujú treťou časťou Obchodného zákonníka (§ 261 ods. 3 písm. d/ OBZ v znení účinnom ku dňu uzavretia predmetnej zmluvy).
13. Podľa § 497 OBZ zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
14. Podľa § 262 ods. 1 OBZ strany si môžu dohodnúť, že ich záväzkový vzťah, ktorý nespadá pod vzťahy uvedené v § 261, sa spravuje týmto zákonom.
15. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len „zákon č. 250/2007 Z. z.“), každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.
16. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia predmetnej zmluvy (ďalej len „OZ“ alebo „Občiansky zákonník“ v príslušnom tvare), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
17. Podľa § 53 ods. 1, 2, 3 OZ v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
18. Podľa § 565 OZ ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
19. Podľa § 2 písm. a) a b) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, v znení účinnom ku dňu uzavretia predmetnej zmluvy (ďalej len „zákon č. 258/2001 Z. z.), na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme; b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
20. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať aj ďalšie podstatné náležitosti taxatívne vypočítané v ust. § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z., medzi ktoré patrí aj konečná splatnosť spotrebiteľského úveru (§ 4 ods. 2 písm. g/ citovaného zákona), a výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (§ 4 ods. 2 písm. i/ citovaného zákona).
21. Podľa § 4 ods. 3 poslednej vety zákona č. 258/2001 Z. z. ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
22. Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
23. Podľa § 215 zákona č. zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, v znení zákona č. 87/2017 Z. z. (ďalej len „CSP“), súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu. 24. Vykonaným dokazovaním listinami, ktoré v tomto spore predložila iba žalujúca strana, a to zmluvou o úvere, predžalobnou upomienkou, oznámením o zosplatnení záväzku a fotokópiami poštových podacích hárkov, súd mal za preukázané, že strany uzavreli dňa 5.11.2009 zmluvu o úvere, ktorou žalobca poskytol žalovanej úver pozostávajúci z istiny 500,- eur za odplatu v sume 345,- eur, pričom odplata za úver v sebe zahŕňala aj 20 % úrok z istiny úveru za celú dobu splácania úveru. Odplata za úver bola v zmluve označená ako celkový poplatok za správu úveru s tým, že v sebe zahŕňala tak odplatu (pozn. v užšom slova zmysle) a 20% úrok z istiny úveru za celú dobu splácania úveru. Žalovaná sa zaviazala zaplatiť žalobcovi istinu úveru spolu s dohodnutou odplatou (pozn. v širšom zmysle) v celkovej sume 845,- eur, ktorú sa zaviazala platiť v 13 mesačných splátkach po 65,- eur s tým, že 1. splátka je splatná 10. deň po uzavretí zmluvy, a každá ďalšia splátka až do úplného zaplatenia je splatná v 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Pre prípad nesplácania splátok žalovanou riadne a včas sa strany dohodli, že žalobca je oprávnený od žalovanej požadovať zmluvnú pokutu vo výške mesačného poplatku za správu úveru, a to za každý začatý kalendárny mesiac omeškania až do zaplatenia istiny vrátane poplatku za správu úveru (t. j. odplaty za úver zahŕňajúcej aj úrok z úveru) a zákonný úrok z omeškania. Žalobca mal podľa zmluvy aj právo požadovať od žalovanej vrátenie celej dlžnej sumy spolu s úrokmi po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením ktorejkoľvek splátky v plnej výške. V zmluve sa dohodli, že ich záväzkový vzťah sa bude spravovať Obchodným zákonníkom a zákonom č. 258/2001 Z. z.
25. Z prehľadu úhrady splátok zostaveného žalobcom, o pravdivosti ktorých nemal súd pochybnosti, keďže žalovaná strana nenamietala výšku nesplatenej časti úveru, súd mal za preukázané, že žalovaná uhradila žalobcovi celkom sumu 502,21 eura titulom plnenia svojho záväzku z predmetnej zmluvy. Žalobca využil svoje právo dohodnuté v zmluve na stratu výhody splátok pre prípad, že žalovaná nebude platiť jednotlivé splátky riadne a včas, a oznámil žalovanej, že celý neuhradený dlh, t. j. nezaplatená časť istiny úveru a odplaty v celkovej výške 342,79 eura, sa stal splatným k 15.9.2010. Prvou predžalobnou výzvou požadoval žalobca od žalovanej zaplatenie nesplatenej časti istiny úveru a odplaty za úver. Druhou predžalobnou výzvou požadoval od žalovanej navyše aj zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 297,- eur, ako aj náhradu nákladov žalobcu vynaložených žalobcom v súvislosti s vymáhaním dlžnej čiastky v sume 100,- eur, t. j. celkom od nej požadoval 739,79 eura. Žalovaná nereagovala ani na jednu z predžalobných výziev žalobcu. Táto skutočnosť viedla žalobcu k podaniu žaloby, ktorou sa domáhal od žalovanej zaplatenia neuhradenej časti istiny úveru, vrátane odplaty a úroku za úver v sume 342,79 eura a zákonného úroku z omeškania. Zmluvnú pokutu v sume 297,- eur a náhradu nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky v sume 100,- eur si žalobou neuplatnil, preto sa súd nimi pri rozhodovaní v tomto spore nezaoberal.
26. Predmetná zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou, nakoľko žalobca ňou poskytol plnenie žalovanej v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a žalovaná je fyzickou osobou, ktorá pri uzatváraní zmluvy a pri plnení zo zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. V danom prípade ide o tzv. formulárovú zmluvu na predtlačenom formulári, do ktorej boli rukou dopísané iba niektoré údaje. Keďže žalobca touto zmluvou poskytol žalovanej úver, predmetný záväzkový vzťah súd posudzoval primárne podľa zákona č. 258/2001 Z. z. ako spotrebiteľský úver a podporne podľa zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, ktorý v ust. § 3 ods. 3 v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, priznáva každému spotrebiteľovi právo na ochranu pred neprijateľnými obchodnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktoré sú upravené v ust. § 52 až § 54 OZ. Na aplikácii osobitných zákonov na ochranu spotrebiteľa a Občianskeho zákonníka na predmetný záväzkový vzťah nič nemení skutočnosť, že zmluva o úvere je tzv. absolútnym obchodom (§ 261 ods. 3 písm. d/ OBZ v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), ani dohoda strán podľa § 262 OBZ na tom, že ich záväzkový vzťah sa spravuje Obchodným zákonníkom. Pôsobnosť Obchodného zákonníka je totiž eliminovaná ochranou spotrebiteľa, a dojednania strán podľa § 262 OBZ či uzatváranie tzv. absolútnych obchodov medzi dodávateľom a spotrebiteľom je platné iba v rozsahu obsahujúcom úpravu výhodnejšiu pre spotrebiteľa.
27. Zmluva o spotrebiteľskom úvere v danom prípade neobsahuje dve obligatórne zákonné náležitosti podľa zákona č. 258/2001 Z. z., a to konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru (§ 4 ods. 2 písm. g/ citovaného zákona), a výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (§ 4 ods. 2 písm. i/ citovaného zákona). Zmluva upravuje iba celkovú výšku jednotlivých mesačných splátok bez toho, aby
bolo z nej nepochybné, aká presná časť splátky 65,- eur predstavuje splátku istiny, aká časť splátku úroku z úveru a aká časť splátku iných poplatkov. V zmluve je uvedený iba celkový počet splátok (13), ich periodicita (mesačná), pričom splatnosť jednej splátky sa odvíjala od splatnosti predchádzajúcej splátky. Dohoda je v tejto časti pre spotrebiteľa veľmi zložitá až nezrozumiteľná. Zmluva neobsahuje jednoznačný, jasný a zrozumiteľný údaj o konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.
28. Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu a citovaných zákonných ustanovení súd dospel k záveru, že predmetný, žalobcom poskytnutý, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov podľa § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, nakoľko neobsahuje údaj o konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru ani výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Keďže žalovaná uhradila žalobcovi sumu 502,21 eura, t. j. viac než je výška istiny poskytnutého úveru (500,- eur), a poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, súd žalobu ako skutkovo a právne nedôvodnú zamietol.
29. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
30. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
31. V tomto spore mala vo veci plný úspech žalovaná, preto jej podľa § 255 ods. 1 CSP vzniklo právo na náhradu trov konania proti neúspešnému žalobcovi. Nakoľko z obsahu súdneho spisu je nepochybné, že žalovanej žiadne trovy konania nevznikli, súd rozhodol o jej nároku na náhradu trov konania tak, že jej náhradu trov konania proti žalobcovi nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Piešťany do 15 dní od doručenia rozhodnutia, v dvoch písomných vyhotoveniach [§ 357 písm. a), písm. m), § 362 ods. 1 CSP].
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh; § 363 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (366 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (365 ods. 3 CSP).
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).