Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21C/59/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudcom JUDr. Vladimírom Doničom v spore žalobcu: A. E., F.. XX.XX.XXXX, T. R.Á. XX, H.. Z.. T. XX, XXX XX Z. - H., Č. S. proti žalovanej: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti, Župné námestie 13, 813 11 Bratislava o náhradu majetkovej a nemajetkovej ujmy vo výške 261758,33 eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

Žalobu v celom rozsahu z a m i e t a .

Návrh žalobcu na pribratie Transparency Internacional Slovakia a Aliencie Fair Play do konania z a m i e t a.

Návrh žalobcu na pripustenie vstupu prokurátora do konania z a m i e t a.

Žalovanej p r i z n á v a náhradu trov konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalobca podal na súd dňa XX.XX.XXXX žalobu, ktorou sa domáhal proti žalovanej Slovenskej republike - Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky náhrady majetkovej aa nemajetkovej ujmy vo výške 261758,33 eur spolu s 12% úrokom z omeškania od 01.01.2012 do zaplatenia. Zároveň požadoval náhradu trov konania.

2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že od XX.XX.XXXX vedie na Okresnom súde R. F. Q. exekúciu pod sp. zn. L. XXXX/XX, L. XXX/XX, kde exekučným titulom je platobný rozkaz KS v Košiciach sp. zn. XXRob/XXXX/XX zo dňa XX.X.XXXX, ktorý bol povinnej Obci U. doručený XX.X.XXXX. Na základe neústavného a nezákonného excesu krajského súdu došlo k tomu, že dňa 15.10.2008 súd nezákonne zaslal predmetný platobný rozkaz povinnej znovu po 11 rokoch a povinná C. XX.XX.XXXX podala proti platobnému rozkazu odpor. Krajský súd v Košiciach potom 11 rokov skončené konanie XXRob/XXXX/XX previedol pod č.k. XCb/X/XXXX a od roku 2009 usiluje o nezákonné prejednanie a zamietnutie nároku. Okresný súd R. F. Q. zneužil uvedený exces a dňa XX.X.XXXX zastavil exekúciu L. pre údajný zánik exekučného titulu. Toto uznesením sp. zn. XXCoE/X/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX nezákonne potvrdil Krajský súd v H.. Najvyšší súd SR dovolanie proti tomuto uzneseniu odmietol uznesením sp. zn. XCdo/ XXX/XX zo dňa 01.12.2010. Dňa XX.XX.XXXX bola podaná ústavná sťažnosť. Uvedené však nemôže nič zmeniť na tom, že Krajský súd v Košiciach svoji excesom, teda znovurozoslaním platobného rozkazu dňa XX.XX.XXXX porušil a zneužil zákon za účelom zlikvidovať 11 rokov riadne vykonateľný platobný rozkaz. Tento exces krajského a okresného súdu je v príčinnej súvislosti so vznikom majetkovej ujmy, teda škody žalobcu.

3. Žalobca ďalej v žalobe uviedol, že od 06.11.1997 vedie na Okresnom súde R. F. Q. exekučné konanie pod sp. zn. L. XXXX/XX, L. XXXX/XX, kde exekučným titulom je platobný rozkaz Krajského súdu v Košiciach sp. zn. XXRob/XXXX/XX zo dňa 27.6.1997, ktorý bol povinnej Obci U. doručený XX.X.XXXX. Na základe neústavného a nezákonného excesu krajského súdu došlo k tomu, že dňa XX.XX.XXXX súd nezákonne zaslal povinnej znovu platobný rozkaz po 11 rokoch. Krajský súd v Košiciach potom 11 rokov skončené konanie XXRob/XXXX/XX preradil pod č.k. XCb/X/XXXX a od roku 2009 usiluje o nezákonné prejednanie a zmietnutie nároku. Okresný súd R. F. Q. zneužil uvedený exces a dňa XX.X.XXXX zastavil exekúciu XEr/XXXX/XX pre údajný zánik exekučného titulu. Žalobca podal odvolanie, avšak uvedené už nič nemôže zmeniť na tom, že Krajský súd v Košiciach svojim excesom, teda znovurozoslaním platobného rozkazu dňa 15.10.2008 porušil a zneužil zákon za účelom zlikvidovať 11 rokov riadne vykonateľný platobný rozkaz. Tento exces krajského a okresného súdu je v príčinnej súvislosti so vznikom majetkovej ujmy, teda škody žalobcu.

4. Žalobca poukázal na ust. § 3 a 6 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov. Podľa názoru žalobcu krajský i okresný súd totiž evidentne prekročili svoju právomoc a návrh povinnej Obce U. zo dňa XX.XX.XXXX na zrušenie oboch vyššie uvedených platobných rozkazov boli súdy povinné odmietnuť alebo konanie zastaviť. Povinná zneužila návrh na zrušenie platobného rozkazu. Jediným opravným prostriedkom bol totiž odpor, ktorý nebol podaný, potom návrh na obnovu konania, ktorú povinná podala v roku 1999 a ktorý bol v roku 2006 zamietnutý. Ďalšie prípadné opravné prostriedky ako dovolanie či ústavnú sťažnosť povinná nepodala a rozhodla sa spolu s krajským súdom zneužiť popísaný exces verejnej moci a zlikvidovať obidva 11 rokov vykonateľné platobné rozkazy.

5. Podobne tiež svoju právomoc prekročil Okresný súd R. F. Q., ktorý neústavne, bezdôvodne a svojvoľne zastavil exekučné P. L. XXXX/XX dňa XX.XX.XXXX po 12 rokoch exekúcie vedenej pod sp. zn. L. XXX/XX a teraz XX.X.XXXX tiež neústavne a svojvoľne zastavil exekučné konanie L. XXXX/XX po 14 rokoch vedenej pod zn. L. XXXX/XX.

6. Krajský i okresný súd evidentne prekročil svoju právomoc, keď začal návrh na zrušenie platobných rozkazov prejednávať na Krajskom súde v Košiciach nezákonne určeným sudcom, ktorý nebol určený náhodným výberom, ale bol nasadený, aby rozkazy zlikvidoval. Krajský súd v Košiciach tak vydal niekoľko nezákonných paktov, napr. uznesenie zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým boli obidva vykonateľné platobné rozkazy zrušené. Neskôr súd tajne vypočul starostu povinnej, ktorý lživo uviedol, že platobné rozkazy nikdy neprevzal, na základe čoho krajský súd dňa XX.XX.XXXX po 11 rokoch znovu platobné rozkazy rozoslal.

Konajúci sudca vedel, že starosta povinnej vo svojej výpovedi účelovo klamal, aby vytvoril sudcovi „kvázidôvod“ pre opätovné rozoslanie platobných rozkazov. Sudca vedel, že starosta povinnej bol práve pre prevzatie predmetných platobných rozkazov Kriminálnou políciou Slovenskej republiky v rokoch 2004 až 2005 trestne stíhaný, v roku 2004 obvinený Okresnou prokuratúrou vo R. F. Q. a potom súdený na Okresnom súde R. F. Q., kde v konaní XTXXX/XXXX bol dňa XX.X.XXXX právoplatne odsúdený k podmienečnému trestu odňatia slobody v trvaní dvoch rokov a k peňažnému trestu.

7. V konaní bolo bývalému starostovi preukázané spôsobenie škody a to tým, že mu boli predmetné platobné rozkazy doručené, on ich riadne prevzal a po konzultácii s právnym zástupcom nepodal ani proti jednému z platobných rozkazov odpor. Nielenže bývalému starostovi prevzatie platobných rozkazov preukázané, ale on sám sa v trestnom konaní k ich prevzatiu priznal. Podľa rozsudku XT/XXX/XX zo C.I. XX.X.XXXX starosta obce U. prevzal predmetné platobné rozkazy, o doručených platobných rozkazoch neinformoval obecné zastupiteľstvo, čím porušil ustanovenia čl. 16 ods.2, čl. 15 ods.1 písm. d Štatútu Obce U. a v dôsledku jeho konania vznikla Obci U. škoda vo výške 12000000,-Sk.

8. Je evidentné, že krajský i okresný súd vedeli o existencii predmetného rozhodnutia a všetko nainscenovali tak, aby svojim excesom a svojimi paktmi a prekročením svojich právomocí spôsobili žalobcovi škodu najskôr vo výške 12000000,-Sk vyčíslenej v trestnom konaní a žalobcom prepočítanou ku dňu 30.9.2011 vo výške 4616647,-eur.

9. Svoje nároky žalobca špecifikoval takto:

a) majetková ujma vyplývajúce zo zmarenia vymoženia pohľadávok prekročením právomoci Krajského súdu v Košiciach a Okresného súdu R. F. Q. v konaní OS R. F. Q. L. I. L. za dobu od 01.10.2011 do 31.12.2011 vo výške 62978,40 eur;

b) majetková ujma vyplývajúca zo zmarenia vymoženia pohľadávok prekročením právomoci Krajského súdu R. P. a Okresného súdu R. F. Q. v konaní OS R. F. Q. L. a to odcudzením Návrhu rozvrhu výťažku dražby vo výške 62779,84 eur, ktorý exekútor D.. Š. R. doručil v X/XXXX Z. J. R. F. Q. ; rozvrh bol odcudzený, prejednaný až v roku 2008 a pomocou prekročenia právomocí OS R. F. Q. exekúcia zastavená dňa XX.X.XXXX a suma 62779,84 eur vrátená povinnému;

c) nemajetková ujma vo výške 25000,-eur za prieťahy v konaní XXRob/XXXX/XX na KS v Košiciach, ktoré bolo začaté v roku 1996 a doposiaľ po 16 rokoch nie je skončené, od 11/2008 vedené pod sp. zn. XCb/X/XXXX;

d) nemajetková ujma vo výške 30000,-eur za prieťahy v konaní XXRob/XXXX/XX na KS v Košiciach, ktoré bolo začaté v roku 1996 a doposiaľ nie je po 16 rokoch skončené, od 11/2008 vedené pod sp. zn. XCb/X/XXXX;

e) nemajetková ujma vo výške 40000,-eur za prieťahy v konaní vedenom na Okresnom súde Vranov nad Topľou sp. zn. L., L., začaté XX.XX.XXXX a doposiaľ neskončené;

f) nemajetková ujma vo výške 41000,-eur za prieťahy v konaní vedenom na Okresnom súde R. F. Q. sp. zn. L., L., začaté XX.XX.XXXX a doposiaľ neskončené.

10. Žalovaná žiadala žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Vo svojich vyjadreniach uviedla, že žalobca si uplatnil nárok na náhradu majetkovej škody vo výške 125758,33 eur a nemajetkovej ujmy vo výške 136000,-eur.

V rámci postupu predchádzajúceho podaniu žaloby na náhradu škody na súd si žalobca uplatnil svoj nárok žiadosťou o predbežné prerokovanie, doručenou Ministerstvu spravodlivosti SR dňa 14.10.2011. Nakoľko v predmetnej veci neboli splnené zákonné predpoklady vzniku nároku na náhradu škody spôsobenej výkonom verejnej moci, Ministerstvo spravodlivosti SR v zákonom stanovenej lehote nárok žalobcu neuspokojilo, čo mu písomne oznámilo dňa 26.4.2012.

11. Právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím štátneho orgánu alebo jeho nesprávnym úradným postupom v zmysle čl. 46 ods.3 Ústavy Slovenskej republiky nie je absolútne, ale v záujme zaistenia právnej istoty podlieha (čl. 4 ods.4 v spojení s čl. 51 ods.1 Ústavy Slovenskej republiky) zákonným obmedzenia upravujúcim predpoklady na jej uplatnenie.

Zo žalobcom podanej žaloby nie je jednoznačne zrejmé, čo je právnym titulom, od ktorého odvíja svoj nárok na náhradu škody. Žalobca uvádza viacero skutočností, opisuje postup súdu, ktorým bola podľa jeho názoru prekročená právomoc súdu, poukazuje na prieťahy, avšak nie je jednoznačne zrejmé, od ktorého rozhodnutia alebo úradného postupu odvíja svoj nárok na náhradu škody, pričom niektoré nároky sú zasadené v období pred účinnosťou zákona č. 514/2003 Z.z..

Pri posudzovaní nároku na náhradu škody je potrebné vychádzať z právnej úpravy, ktorá sa na ten ktorý prípad vzťahuje. V zmysle § 27 ods.2 zákona č. 514/2003 Z.z. zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané pred účinnosťou zákona č. 514/2003 Z.z. riadi dovtedajšími predpismi t.j. zákonom č. 58/1969 Zb.. Nakoľko však v tomto štádiu nie je zrejmé, čo považuje žalobca za právny titul vzniku jeho nárokov t.j. nie je možné z textu žaloby jednoznačne určiť rozhodnutie, ktorého nezákonnosťou mu mala vzniknúť škoda alebo úradný postup, ktorého nesprávnosťou mu mala vzniknúť škoda, nie je možné určiť ani právnu úpravu, ktorá sa na toto konanie bude vzťahovať.

12. Žalovaná mala za to, že žalobcom uplatnený nárok na náhradu škody nespĺňa podmienky vymedzené tak zákonom č. 58/1969 Zb. ako aj zákonom č. 514/2003 Z.z.. Zodpovednosť štátu za škodu je jednou z foriem objektívnej zodpovednosti štátu, pričom štát zodpovedá za škodu podľa citovaného zákona za súčasného splnenia zákonných podmienok, ktorými sú:

- nezákonné rozhodnutie resp. nesprávny úradný postup

- existencia škody

- príčinná súvislosť medzi škodou a nezákonným rozhodnutím resp. nesprávnym úradným postupom orgánu štátu. Existencia týchto podmienok musí byť v súdnom konaní bezpečne preukázaná a nestačí len pravdepodobnostný záver o splnení niektorej z nich. Dôkazné bremeno v tomto smere leží na poškodenom.

13. Pokiaľ ide o existenciu nezákonného rozhodnutia či nesprávneho úradného postupu, je povinnosťou žalobcu rozhodnutie či nesprávny úradný postup, ktorých nezákonnosťou mu mala byť spôsobená škoda riadne označiť. Podaná žaloba túto kľúčovú náležitosť postráda. Pritom jej preukázanie je nielen jedným zo základných predpokladov pre určenie zodpovednosti štátu za škodu, na ktorú sa viaže aj skúmanie ďalšej podmienky predpokladanej zákonom a to podmienky príčinnej súvislosti, ale predstavuje tiež rozhodujúci moment pre učenie režimu právnej úpravy, podľa ktorého sa posudzuje uplatnený nárok.

14. Čo sa týka existencie škody a príčinnej súvislosti, odhliadnuc od toho, že žalobca nijakým relevantným spôsobom alebo konkrétnym dôkazom okrem abstraktnej kalkulácie nepreukázal, že mu vznikla škoda v ním uplatnenej výške. Vec vedená pod sp. zn. XXRob/XXXX/XX bola prevedená do registra Cb a v súčasnosti je vedená pod sp. zn. XCb/X/XXXX a vec vedená pôvodne pod sp. zn. XXRob/ XXXX/XX bola tiež prevedená do registra Cb a v súčasnosti je vedená pod sp. zn. XCb/X/XXXX, pričom v týchto veciach nebolo doposiaľ právoplatne rozhodnuté. V tomto štádiu konania zatiaľ nie je možné konštatovať vznik ujmy v majetkovej sfére žalobcu, nakoľko žalovaná Obec U. v konaniach XCb/X/ XXXX a XCb/X/XXXX rozporuje pravosť samotných pohľadávok žalobcu. Preto zatiaľ nie je zrejmé, či žalovanej Obci U. bude súdnym rozhodnutím uložená povinnosť žalovanú sumu uhradiť, a teda či vôbec existuje nejaká pohľadávka žalobcovi voči žalovanej Obci U. a v akej výške. Rovnako zatiaľ nie je zrejmé, či v prípade úspechu žalobcu v spore XCb/X/XXXX či spore XCb/X/XXXX nepríde k ich dobrovoľnej resp. nútenej úhrade. Žalovaná má za to, že samotná existencia pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi a ani súdne rozhodnutie zaväzujúce dlžníka na úhradu dlhu nie je skutočnou škodou ani ušlým ziskom v zmysle § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z.. Ak by sa aj existencia pohľadávky žalobcu voči žalovanej Obci U. preukázala, mohol by sa žalobca úspešne domáhať jej úhrady od žalovanej titulom náhrady škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. len v prípade, že by sa mu nepodarilo dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky voči povinnému, a že právo žalobcu voči povinnému sa stalo nevymožiteľným v priamej príčinnej súvislosti s pochybením súdu. V súčasnej dobe vzhľadom na to, že ešte nie je preukázaná existencia samotnej pohľadávky žalobcu voči žalovanej Obci U., má žalovaná za to, že žalobcovi žiadna škoda, ktorej náhrady by sa mohol podľa § 17 ods.1 zákona č. 514/2003 Z.z. domáhať nevznikla. V tomto zmysle považuje žalovaná nárok žalobcu na náhradu škody za neopodstatnený a predčasne uplatnený.

15. Čo sa týka žalobcom uplatneného nároku na náhradu nemajetkovej ujmy, keďže doposiaľ nie je jednoznačne určený právny titul, od ktorého tento nárok odvodzuje, žalovaná len všeobecne konštatuje, že v režime zákona č. 58/1996 Z.z. nie je možné uvažovať o priznaní náhrady nemajetkovej ujmy, pretože tento takýto inštitút nepozná. Ani v prípade, ak by sa pri posudzovaní nároku na náhradu nemajetkovej ujmy brala do úvahy právna úprava stanovená zákonom č. 514/2003 Z.z., nie je možné dospieť k záveru, že zákon spája s nesprávnym úradným postupom akúsi prezumpciu vzniku ujmy; sú nezákonné rozhodnutia a nesprávne úradné postupy, kde jednoducho žiadna ujma nevznikne. Peňažná náhrada nemajetkovej ujmy má zahŕňať ujmu spôsobenú poškodením občianskej cti, ujmu spôsobenú poškodením dobrej povesti, ujmu v dôsledku sťaženia spoločenského uplatnenia alebo inú preukázanú ujmu, ak ju nemožno napraviť inak. Vznik takejto škody žalobca vo svojom návrhu nijakým spôsobom nepreukázal.

16. Rovnako je v zmysle ust. § 17 ods.2 zákona č. 514/2003 Z.z. potrebné pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu nemajetkovej ujmy preukázať, že samotné konštatovanie porušenia práva nie je v tom ktorom prípade dostatočným zadosťučinením vzhľadom na spôsobenú ujmu. Ak by teda aj bol v tomto konaní preukázaný neprimetaný zásah do osobnosti žalobcu v tak značnej miere, že by bol spôsobilý privodiť ujmu (čo žalovaná namieta) priznanie náhrady nemajetkovej ujmy je možné až v tom prípade, ak túto ujmu nie je možné uspokojiť inak. Pri posudzovaní konkrétneho nároku súd zvážiac možnosť, či vzhľadom na závažnosť ujmy spôsobenej poškodenému nepredstavuje použitie iných satisfakčných prostriedkov dostatočnú kompenzáciu následkov tohto zásahu, zohľadní následne pri ustálení výšky ujmy konkrétne skutočnosti posudzovaného prípade prihliadajúc na ust. § 17 ods.3 zákona č. 514/2003

Z.z.. Z návrhu žalobcu nie je možné vyčítať podklady pre zistenia, ktoré súdu umožnia riadne posúdiť uplatnený nárok z hľadiska možností jeho uspokojenia, keď žalobca nepreukázal značnú mieru zásahu do osobnostnej sféry, pričom žalobca nepreukázal ani vznik nemajetkovej ujmy ako takej.

17. Ustanovenia § 17 zákona č. 514/2003 Z.z. hovoria o tom, že zadosťučinenie musí byť primerané, samotné určenie výšky ponechávajú na voľnom uvážení súdu, pričom však v ustanovení § 17 ods.4 vymedzuje zákonodarca explicitne maximálnu hranicu výšky priznanej náhrady nemajetkovej ujmy, keď určuje, že táto nemôže byť vyššia ako výška náhrady poskytovaná osobám poškodeným násilnými trestnými činmi podľa osobitného predpisu, ktorým sa rozumie zákon č. 215/2006 Z.z. o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi. Výška žalobcom uplatneného nároku predstavuje viac ako štvornásobok celkovej sumy, ktorú je možné priznať ako odškodnenie za ublíženie na zdraví, ťažkú ujmu na zdraví, smrť, znásilnenie, sexuálne násilie a sexuálne zneužívanie spôsobené trestným činom. Žalobcom uplatnený nárok na náhradu nemajetkovej ujmy je nepreskúmateľný, keďže žalobca sa v návrhu obmedzil na konštatovanie sumy 136000,-eur, pričom neuviedol žiadne skutočnosti, z ktorých by bolo zrejmé, ako k tejto sume dospel.

18. Okrem posúdenia existencie a charakteru tvrdenej ujmy je potrebné náležite zvážiť aj vzťah príčinnej súvislosti medzi namietaným rozhodnutím a vzniknutou škodou. Vzhľadom na skutočnosť, že z tvrdení žalobcu nie je možné považovať za preukázanú existenciu škody, nie je možné posúdiť, či existuje priama príčinná súvislosť medzi namietaným rozhodnutím a údajnou škodou, pričom preukázanie tohto vzťahu príčinnej súvislosti je zákonnou podmienkou pre určenie zodpovednosti štátu za škodu podľa zákona č. 58/1969 Zb. a zákona č. 514/2003 Z.z.. Pre posúdenie vzniku zodpovednosti štátu za škodu má zásadný význam otázka, v čom konkrétne spočíva škoda, za ktorú je žalobcom požadovaná náhrada v tomto konaní, pretože práve vo vzťahu medzi konkrétnou škodou žalobcu ako poškodeného a konkrétnym rozhodnutím sa zisťuje príčinná súvislosť. V tomto prípade z dôvodu nesplnenia zákonnej podmienky preukázať existenciu škody, ktorej náhrady sa žalobca domáha, nie je možné posúdiť vzťah medzi konkrétnou ujmou žalobcu ako poškodeného a namietaným rozhodnutím.

19. Podaním zo dňa 21.11.2016 žalobca navrhol, aby súd vo veci vydal čiastočný rozsudok a zaviazal žalovanú zaplatiť mu sumu 47681,76 eur spolu s 12% úrokom z omeškania od 20.7.2004 do zaplatenia.

V návrhu uviedol, že vzhľadom na skutočnosť, že predmet žaloby sa skladá zo šiestich nárokov a nároky uvedené v bodoch a, c, - f, sú vecne i časovo náročnejšie, s ohľadom na hospodárnosť konania a naplnenia princípu rozhodovania bez prieťahov v súlade s článkom 48 ods. 2 Ústavy a článku 6 ods.1 Dohovoru navrhuje, aby vydal najprv rozhodnutie o nároku uvedenom v bod b, kde sa jedná o škodu - majetkovú ujmu ako flagrantnú aroganciu zákonov, práva i ústavy v podobe ukradnutia návrhu na rozvrh výťažku dražby zo spisu Okresného súdu R. F. Q. L. XXXX/XX a následné popravenie exekučného titulu podľa pokynov ministra U. z XX.X.XXXX, ktorý presadil prienik výkonnej moci do ním ovládanej justície.

20. V tomto návrhu žalobca uviedol, že pre neho ako oprávneného od roku 1999 vykonával súdny exekútor D.. Š. R. exekúciu L. XXX/XX, L. XXXX/XX proti povinnému dlžníkovi Obec U., na základe exekučného titulu, ktorým bol platobný rozkaz Krajského údu v P. XXRob/XXXX/XX zo dňa XX.X.XXXX, ktorý bol vykonateľný dňom 01.8.1997. Exekúcia prebiehala v rokoch 1999-2004 ešte zákonným spôsobom. Dňa 20.7.2004 však došlo k zvratu, keď exekučný súd prekročil právomoc. Podľa žalobcu v roku 2004 Okresný súd R. F. Q. v roku 2004 prekročil svoje právomoci, keď „nechal“ ukradnúť v 7/2004 zo J. L. XXXX/XX návrh súdneho exekútora D.. R. na rozvrh výťažku dražby zo 04.5.2004 nehnuteľností povinného Obec U. a tým začal vytvárať podmienky pre vznik škody u žalobcu vo výške 47681,76 eur. Podľa žalobcu z ním predložených listín je preukázané, že súdny exekútor D.. R. doručil dňa 21.5.2004 do podateľne Okresného súdu R. F. Q. Návrh na rozvrh výťažku z 04.5.2004 v celkovej výške 1.891.305,60 Sk. Z tohto výťažku mal žalobca obdŕžať už v júli 2004 sumu 1.436.460,70 Sk, t.j. 47.681,76 eur. Žalobca však nič neobdŕžal, namiesto toho v júli 2004 bol predmetný návrh na schválenie výťažku z 04.5.2004 súdu doručený 21.5.2004 zo spisu L. XXXX/XX odcudzený a sudca D.. R. prekročil právomoc a uznesením L. XXXX/XX zo dňa XX.X.XXXX nezákonne zastavil. Súd namiesto svojej povinnosti do 14 dní schváliť bezchybný rozvrh výťažku a júni 2004 tak umožniť, aby exekútor mohol vyplatiť žalobcovi ako oprávnenému jemu určenú sumu 1.436.460,70 Sk, t.j. 47681,76 eur „zvolil“ exces v podobe nesprávneho úradného postupu a „nechal“ si návrh na rozvrh výťažku 04.5.2004 ukradnúť zo spisu, aby ku schváleniu a vyplateniu nemohlo dôjsť. Túto odpornú a zradnú

činnosť Okresný súd R. F. Q. potom dovŕšil uznesením L. XXXX/XX zo dňa 20.7.2004, ktorým exekúciu zastavil. Tato „zrada“ bola napravená až v roku 2005, kedy Krajský súd v H. zrušil predmetné uznesenie pre nezákonnosť a prekročenie právomoci a exekúcia potom pokračovala. Je zjavné, že Okresný súd R. F. Q. sa v rokoch 2004-2007 nezákonne vyhýbal schváleniu rozvrhu výťažku dražby zo dňa 04.5.2004. Zákonný sudca potom až uznesením zo dňa XX.X.XXXX schválil rozvrh výťažku dražby tak, že z rozdeľovanej podstaty 1,891.305,60 Sk sa uspokoja trovy exekúcie vo výške 454.844,90 Sk a zostatok vo výške 1.436.460,70 Sk , t.j. 47.671,76 eur sa poukáže na pohľadávku oprávneného. Toto uznesenie bolo Krajským súdom v H. zrušené uznesením sp. zn. XCoE XX,XX,XX/XXXX zo dňa 28.5.2008 a vrátené na ďalšie konanie prvostupňovému súdu. Je nezvratným faktom, že do konania L. XXXX/XX vstúpil vtedajší minister spravodlivosti D.. U. ako politik dňa XX.X.XXXX svojím vyhlásením, že podozrivé exekúcie obce U. zastaví. Politický exces, prienik výkonnej moci do justície a tlak U. tak zabezpečil, že dňa XX.X.XXXX bola exekúcia Er XXXX/XX zastavená a to bez toho, aby bol k tomu akýkoľvek právny dôvod.

21. Súčasťou škôd napáchaných v exekúcii L. XXXX/XX z nevymožených a žalobcovi nikdy nevyplatených pohľadávok, ktoré mal obdŕžať v rámci tejto exekúcie na základe exekučného Q. XXRob/ XXXX/XX zo dňa XX.X.XXXX je tak zjavne aj sume ukradnutého výťažku a to vo výške 1.436.460,70 Sk. Táto výška škody, t.j. 47.671,76 eur je výška vykonateľnej pohľadávky, teda platobného rozkazu Krajského súde v Košiciach XXRob/XXXX/XX zo dňa 27.6.1997, na základe ktorého je povinná ObeB. U. právoplatne zaviazaná k úhrade.

22. Podaním doručeným súdu dňa XX.X.XXXX žalobca navrhol, aby súd podľa ust. § 95 v záujme ochrany ľudských práv, pribral do konania Transparency Internacional Slovakia a Alianciu Fair Play a zabezpečil vstup prokurátora do konania.

23. Súd vec právne posúdil nasledovne:

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 5 ods. 1 právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

Podľa § 6 ods. 1 ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu. Podľa odseku 2 právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 15 ods. 1 nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť“) s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

24. Zákon nedefinuje „nesprávny úradný postup“, z obsahu tohto pojmu ale vyplýva, že podľa konkrétnych okolností toho - ktorého prípadu môže ísť o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomoci určitého štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi predpismi pre konanie štátneho orgánu alebo porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľov tejto činnosti. Pretože úradný postup nie je spravidla možné v právnom predpise upraviť do najmenších podrobností, treba správnosť úradného postupu posudzovať

i z hľadiska účelu, k dosiahnutiu ktorého postup štátneho orgánu smeruje. K nesprávnemu úradnému postupu môže dôjsť nielen pri úkonoch v rámci činnosti, pri ktorej štátny orgán nerozhoduje, ale tiež v rámci jeho rozhodovacej činnosti. Nesprávnym úradným postupom môže byť aj nevydanie alebo oneskorené vydanie rozhodnutia v dôsledku porušenia stanovených alebo primeraných lehôt na jeho vydanie (nie však samotné vydanie rozhodnutia), lebo znaky nesprávneho úradného postupu má aj nečinnosť štátneho orgánu alebo jeho činnosť, ktorá nie je vykonaná v stanovenej lehote alebo v lehote, ktorá zodpovedá právu na prejednanie veci „bez zbytočných prieťahov“ (čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky).

V prejednávanej veci súd dospel k záveru, že žaloba je podaná predčasne a ako taká je nedôvodná. Podstatou, od ktorej žaloba odvíja svoj nárok na náhradu majetkovej a nemajetkovej ujmy je skutočnosť, že po vydaní platobných rozkazov v sp. zn. XXRob XXXX/XX zo dňa 27.6.1997 a sp. zn. XXRob XXXX/ XX zo dňa 01.7.1997 Krajským súdom v Košiciach bola zrušená ich právoplatnosť a vykonateľnosť a v dôsledku toho došlo k zastaveniu následných exekučných konaní vedených na Okresnom súde Vranov nad Topľou pod sp. zn. L. XXXX/XX I. L. XXXX/XX. V dôsledku toho mala žalobcovi vzniknúť majetková ujma vo výške 62978,40 eur a 62779,84 eur, pričom škoda vo výške 47681,76 eur vznikla v konaní L. XXXX/XX tým, že tým, že súd neschválil rozvrh výťažku dražby v dôsledku čoho neumožnil exekútorovi vyplatiť žalobcovi ako oprávnenému jemu určenú sumu 1.436.460,70 Sk, t.j. 47681,76 eur. V tomto konaní bolo preukázané, že vec vedená pod sp. zn. XXRob/XXXX/XX bola v dôsledku odporu podaného žalovanou Obcou U. bola prevedená do registra Cb a je vedená pod sp. zn. XCb/X/XXXX I. vec vedená pôvodne pod sp. zn. XXRob/XXXX/XX D. z toho istého dôvodu zapísaná v registri Cb a vedená pod sp. zn. XCb/X/XXXX. Doposiaľ tieto konania nie sú právoplatne skončené.

Zákon bližšie nedefinuje pojem škody a ani neupravuje rozsah jej náhrady a preto je potrebné aplikovať príslušné ustanovenia všeobecnej úpravy zakotvenú v ust. § 442 Občianskeho zákonníka a škodu vo všeobecnosti chápať ako ujmu, ktorá a) nastala v majetkovej sfére poškodeného, b) je objektívne vyjadriteľná v peniazoch a c) je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým peňažného.

Podľa § 442 ods.11 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk) Skutočnou škodou je ujma, ktorá znamená zmenšenie majetkového stavu poškodeného oproti stavu pred škodnou udalosťou a ktorá predstavuje majetkové hodnoty, ktoré treba vynaložiť pre uvedenie veci do predošlého stavu (pokiaľ nie je vylúčené). Skutočnou škodou môže byť aj ujma, spočívajúca v poskytnutí finančných prostriedkov na úkony štátneho orgánu alebo na úhradu trov konania pred ním, ktoré sa v dôsledku jeho nesprávneho postupu ukázali ako zbytočne vynaložené. Ušlý zisk predstavuje zmarený majetkový prospech (preukázané zväčšenie alebo rozmnoženie majetku poškodeného), ktorý bolo možné očakávať s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu, no nenastalo v dôsledku škodnej udalosti.

Reálna (majetková) hodnota pohľadávky, ktorá bola veriteľovi priznaná vykonateľným súdnym rozhodnutím, nezávisí len od samotnej sumy, ale od celého súboru okolností vplývajúcich na možnosť uspokojiť vymáhanú pohľadávku, v neposlednom rade od solventnosti dlžníka a možností uspokojenia pohľadávky z jeho majetku. Inú majetkovú hodnotu má súdom priznané peňažné plnenie, ktoré veriteľ môže pri výkone rozhodnutia bez problémov uplatňovať voči „bonitnému“ dlžníkovi, a inú hodnotu, ak dlžník v čase realizácie výkonu majetok buď nemá alebo ho síce má, no je nepatrný alebo nemôže byť postihnutý pri výkone rozhodnutia. Charakter majetkovej ujmy má aj zníženie hodnoty pohľadávky veriteľa (oprávneného),ktoré nastalo v časovej a vecnej súvislosti so zmarením možnosti uspokojenia jeho pohľadávky v konaní o výkon rozhodnutia predajom dlžníkovej nehnuteľnosti, ak k zmareniu predaja a poklesu hodnoty jeho pohľadávky došlo v dôsledku nesprávneho úradného postupu súdu. Rovnako finančné výdavky (zaplatenie súdneho poplatku, odmeny advokátovi a pod.), znižujúce majetkový stav oprávneného, zakladajú vznik jeho majetkovej ujmy, ak by oprávnený o zodpovedajúcu peňažnú čiastku neprišiel pri zachovaní predpísaného úradného postupu. Majetkovou ujmou inej povahy je strata majetkového prínosu, ktorý predstavujú úroky z vkladu v banke zo sumy, ktorú by pri výkone rozhodnutia v prípade, že by nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu. Vo všetkých uvedených súvislostiach ale treba osobitne zdôrazniť, že otázku vzniku majetkovej ujmy a jej výšky treba vždy riešiť so zreteľom na konkrétne okolnosti toho-ktorého prípadu a reálne možnosti

výsledku konania o výkon rozhodnutia. Výšku majetkovej ujmy, ktorá prípadne vznikla nesprávnym úradným postupom súdu v konaní o výkon rozhodnutia, nemožno bez ďalšieho stotožňovať s výškou pohľadávky, pre ktorú bol výkon rozhodnutia nariadený. Majetkovú ujmu spravidla nezakladá samotný nesprávny úradný postup, lebo škoda a zodpovednosť štátu za ňu je daná až vtedy, ak sa právo veriteľ proti dlžníkovi stalo nevymožiteľným v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom a je pritom vylúčené, že by bolo možné uspokojiť inak. O vzťah príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou ide vtedy, ak škoda vznikla v dôsledku nesprávneho úradného postupu, t.j. ak je medzi nimi vzťah príčiny a následku, pri ktorom platí, že ak by nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, nevznikla by ani škoda.

V danom prípade súd dospel k záveru, že žalobcom uplatnený nárok na náhradu škody nespĺňa podmienky vymedzené zákonom, ktorými sú nezákonné rozhodnutie resp. nesprávny úradný postup, existencia škody a príčinná súvislosť medzi škodou a nezákonným rozhodnutím resp. nesprávnym úradným postupom orgánu štátu. Existencia týchto podmienok musí byť v súdnom konaní bezpečne preukázaná a nestačí len pravdepodobnostný záver o splnení niektorej z nich. V podanej žalobe absentuje všetky tri zložky. Žalobca neoznačil nezákonné rozhodnutie súdu a ani z konania nevyplynul nesprávny úradný postup, ktorých nezákonnosťou by mu bola spôsobená škoda. Dokonca ani nebolo preukázané, že by došlo k vzniku škody, keďže konania o zaplatenie pohľadávok v prospech žalobcu od žalovanej Obce U. F. sú doposiaľ právoplatne skončené a teda ani nie je zrejmé, či žalovanej Obci U. bude súdnym rozhodnutím uložená povinnosť žalovanú sumu žalobcovi uhradiť, a teda či vôbec existuje nejaká pohľadávka žalobcu voči žalovanej Obci U. a v akej výške. Rovnako zatiaľ nie je zrejmé, či v prípade úspechu žalobcu v J. XCb/X/XXXX či spore XCb/X/XXXX nepríde k ich dobrovoľnej resp. nútenej úhrade. Súd sa v tomto smere stotožňuje s argumentáciou žalovanej, podľa ktorej samotná existencia pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi a ani súdne rozhodnutie zaväzujúce dlžníka na úhradu dlhu nie je skutočnou škodou ani ušlým ziskom v zmysle § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z.. Ak by sa aj existencia pohľadávky žalobcu voči žalovanej Obci U. preukázala, mohol by sa žalobca úspešne domáhať jej úhrady od žalovanej titulom náhrady škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. len v prípade, že by sa mu nepodarilo dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky voči povinnému, a že právo žalobcu voči povinnému sa stalo nevymožiteľným v priamej príčinnej súvislosti s pochybením súdu. V súčasnej dobe vzhľadom na to, že ešte nie je preukázaná existencia samotnej pohľadávky žalobcu voči žalovanej Obci U.P., má súd za to, že žalobcovi žiadna škoda, ktorej náhrady by sa mohol podľa § 17 ods.1 zákona č. 514/2003 Z.z. domáhať nevznikla. Z uvedených dôvodov súd žalobu v celom rozsahu a to vrátane návrhu žalobcu na pribratie Transparency Internacional Slovakia a Aliencie Fair Play do konania zamietol. Pokiaľ ide o návrh žalobcu na pripustenie vstupu prokurátora do konania, tento vstup súd nepripustil a to s poukazom na oznámenie prokurátora zo dňa XX.XX.XXXX (č.l.99), ktorým prokurátor súdu oznámil, že vzal na vedomie oznámenie súdu o nápade veci zo dňa XX.X.XXXX a do tohto konania nevstupuje.

25. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

V danom prípade bola v konaní úspešná žalovaná, preto jej súd priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu stým, že o ich výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.