Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_32P-45-2017.pdf
PDF · 88.62 KB
Case nature
Area
Subarea
32P/45/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava v konaní pred sudcom JUDr. Jozefom Šulekom vo veci navrhovateľky: D. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX F. W. XX, adresa pre doručovanie: X., Y XX F., za účasti manžela: J. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX F. W. XX, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletým deťom: P. S., nar. XX.XX.XXXX a G. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, pracovisko Hlohovec, takto
rozhodol:
I. Súd manželstvo účastníkov konania: D. S., nar. XX.XX.XXXX a J. S., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa 07.07.2001 v Hlohovci zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Hlohovec, vo zväzku C., ročník XXXX, na strane XXX, pod p.č. XX, r o z v á d z a.
II. Súd schvaľuje rodičovskú dohodu nasledovného znenia:
Maloleté deti P. S., nar. XX.XX.XXXX a maloletý G. S., nar. XX.XX.XXXX sa na čas po rozvode manželstva zverujú do osobnej starostlivosti matky, pričom zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok budú obaja rodičia.
K. sa zaväzuje na čas po rozvode manželstva prispievať na výživu maloletej P. S., nar. XX.XX.XXXX sumou 100,- eur mesačne a na maloletého G. S., nar. XX.XX.XXXX, sumou 100,- eur mesačne, a to do 15. dňa mesiaci vopred k rukám matky, počnúc právoplatnosťou rozsudku.
Styk otca s maloletým dieťaťom sa neupravuje.
odôvodnenie:
1. Návrhom podaným na súde 01.06.2017 sa navrhovateľka domáhala rozvodu manželstva. Návrh odôvodnila tým, že uzavrela manželstvo s manželom dňa 07.07.2001 v Hlohovci, pričom z manželstva pochádzajú dve maloleté deti. Manželstvo bolo dlho štastné a harmonické, riešili sa len bežné problémy. Počas kalendárneho roka 2011 sa manžel začal požívať vo väčšej miere alkoholické nápoje, bol často podráždený, manželia sa hádali. V dôsledku uvedených okolností navrhovateľka v roku 2015 opustila spoločnú domácnosť a presťahovala sa do prenajatého bytu v Hlohovci, kde žije s deťmi doposiaľ. Od uvedeného času manželia spolu nehospodária ani intímne nežijú. S manželom sa úplne citovo odcudzili. Navrhovateľka navrhla deti zveriť do svojej starostlivosti a určiť otcovi výživné vo výške 100,- eur na každé dieťa.
2. Manžel sa vyjadril k návrhu podaním doručeným súdu dňa 28.06.2017, a to tak, že s rozvodom súhlasí, ako aj so zverením detí a určením výživného.
3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi (návrhom č.l.1-3, sobášnym listom č.l.5, rodnými listami detí č.l.4,6, lustráciou v registri obyvateľov č.l. 15, lustráciou v sociálnej poisťovni matky č.l. 9-10, lustráciou v sociálne poisťovni otca č.l. 11-12, potvrdením o osobných majetkových a zárobkových pomeroch otca č.l. 23-25, potvrdením o príjme č.l. 26, potvrdením o osobných, zárobkových a majetkových pomeroch matky č.l. 27-29,).
4. Navrhovateľka na pojednávaní zotrvala v celom rozsahu na skutočnostiach, ktoré uviedla v návrhu.
5. Manžel súhlasil s návrhom v celom rozsahu.
6. Podľa § 22 Zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
7. Podľa § 23 Zákona o rodine,
- ods. 1, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
- ods. 2, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
- ods. 3, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinnosti manželov podľa § 18 a 19.
8. Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
9. Podľa § 19 ods.1 a 2 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť. O veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú manželia spoločne.
10. Podľa § 24 Zákona o rodine
- ods. 1, rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
- ods.2, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
- ods. 3, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
- ods. 4, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
- ods. 5, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
11. Podľa § 25 Zákona o rodine:
- odsek 1, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
- odsek 2, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
- odsek 4, ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti.
12. Podľa § 62 Zákona o rodine
- ods. 1, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
- ods. 2, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov, dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
- ods. 3, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
- ods. 4, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd prihliadne aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
- ods. 5, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 13. Podľa § 63 ods. 2 Zákona o rodine, u rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.
14. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
15. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
16. K rozvodu manželstva. Základným predpokladom rozvodu manželstva je existencia vážneho narušenia a trvalého rozvrátenia vzťahov medzi manželmi; toto narušenie nastáva predovšetkým vtedy, ak sa manželia neriadia, resp. nemôžu riadiť vo vzájomnom správaní pravidlami vyplývajúcimi z cit. ust. § 18 až 20 Zákona o rodine. Zrušenie manželstva rozvodom však odôvodňuje len kvalifikované rozvrátenie vzťahov medzi manželmi, ktoré má za následok, že manželstvo prestalo plniť svoj účel. Manželstvo nie je totiž len právny stav či právny pomer, ale je aj životným spoločenstvom, ktoré sa má vyznačovať vzájomným rešpektom, citovou náklonnosťou, úctou, dôverou a pomocou; má vytvárať zdravé rodinné prostredie, kde sa manželia vzájomne správajú ohľaduplne, majú porozumenie pre vzájomné potreby a osobitné záujmy a prípadné rozpory vzniknuté pod vplyvom rôznych okolností sa snažia preklenúť vzájomnou dohodou, resp. odpustením, t. j. aby sa vo všeobecnosti vytvorili priaznivé podmienky pre spolužitie a realizáciu všetkých členov rodiny vrátane maloletých detí. V danej veci súd pri zisťovaní príčin rozvratu manželstva účastníkov konania zistil, že tieto spočívajú v zrušení vzájomného spolužitia, v závažných partnerských nezhodách, strate vzájomného porozumenia a citovom odcudzení. Vzhľadom k uvedenému súd manželstvo účastníkov konania rozviedol, nakoľko mal preukázané, že manželstvo je trvalo rozvrátené bez možnosti obnovy a záchrany.
17. K úprave rodičovských práv a povinností. Podľa § 100 zákona č. 161/2015 Z.z., je s konaním o rozvod manželstva spojené aj konanie o úpravu pomerov manželov k mal. deťom z ich manželstva na čas po rozvode. Nakoľko v doterajšej starostlivosti matky neboli zistené žiadne nedostatky, otec s týmto súhlasil, je v záujme mal. detí, aby zostalo zachovaná doterajšie výchovné prostredie a preto maloleté
deti súd zveril matke, pričom v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou a v súlade s právami oboch rodičov súd rozhodol tak, že právo zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok majú obaja rodičia.
18. Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, otca, maloletého syna a oboznámením sa s listinnými dôkazmi týkajúcimi sa príjmových a výdavkových pomerov účastníkov konania, pričom zistil nasledovný skutkový stav:
- matka spolu s maloletými žije toho času v spoločnej domácnosti, pričom zabezpečuje ich starostlivosť a potreby. Mesačný príjem matky je vo výške 485,46 eur v podobe príjmu zo zamestnania. Matka požadovala výživné vo výške 200,- eur spoločne na obe maloleté deti.
- Otec je zamestnaný s čistým príjmom približne 1.004,- eur (viď lustrácie v Sociálnej poisťovni a potvrdenie (č.l. 23). Otec má bežné výdavky na chod domácnosti a v súčasnosti platí matke výživné vo výške 200,- eur mesačne na obe maloleté deti podľa vzájomnej dohody.
19. S poukazom na uvedené dospel súd k záveru, že navrhovaná rodičovská dohoda je v najlepšom záujme maloletých detí, nakoľko v doterajšej starostlivosti matky neboli zistené žiadne nedostatky a otec s týmto súhlasil a výživné je primerané pomerom účastníkov a potrebám maloletých, preto súd navrhnutú dohodu schválil.
20. Styk otca s maloletým deťmi súd neupravil, nakoľko rodičia uvedené nežiadali a na vzájomnom stretávaní sa vedia dohodnúť.
Poučenie:
Proti výroku I rozsudku nie je prípustné odvolanie, nakoľko sa obaja účastníci vzdali práva na podanie odvolania po vyhlásení rozsudku(§ 368 CSP).
Proti výroku II rozsudku - schválenej dohode rodičov, rodičia nemajú právo podať odvolanie.
Opatrovník maloletých detí môže podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje, a to proti výroku o schválenej dohode rodičov. Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie(§ 38 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z.). Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).
Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia (§ 376 ods. 1 CMP).
Rozsudok, ktorým je rozhodnuté o osobnom stave, je záväzný pre každého.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva oznámiť príslušnému matričnému úradu, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.