Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6Tos-78-2022.pdf
PDF · 76.21 KB
Case nature
Area
Subarea
6Tos/78/2022
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z jeho predsedu Mgr. Pavla Macháča a sudcov JUDr. Kataríny Batisovej a JUDr. Dušana Szabó, v trestnej veci odsúdeného T. K., nar. XX. K. XXXX vo C. J., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou, o žiadosti odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo 25. marca 2022, sp. zn. 12PP/43/2022, na neverejnom zasadnutí konanom 31. mája 2022 v Trnave, takto
rozhodol:
I. Podľa § 194 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku sa napadnuté uznesenie v celom rozsahu z r u š u j e.
II. Podľa § 66 ods. 1, ods. 2, § 67 ods. 1 Trestného zákona sa návrh odsúdeného T. K., nar. XX.XX.XXXX vo C. J., t. č. v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou, o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Veľký Krtíš, sp. zn. 10T/85/2018 z 18. marca 2019, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici zo 14. júla 2020, sp. zn. 5To/65/2020, z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Okresný súd Trnava (ďalej len okresný súd) uznesením z 25. marca 2022, č. k. 12PP/43/2022-55 rozhodol tak, že podľa § 66 ods. 1 písm. b), ods. 2 Trestného zákona (Tr. zák.) návrh T. K. (ďalej len odsúdený) na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Veľký Krtíš, sp. zn. 10T/85/2018 z 18. marca 2019, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici zo 14. júla 2020, sp. zn. 5To/65/2020, zamietol. 2. Po vyhlásení uznesenia na verejnom zasadnutí sa prokurátorka vzdala práva na podanie sťažnosti, no odsúdený voči uzneseniu zahlásil sťažnosť. 3. Podanú sťažnosť odsúdený odôvodnil prostredníctvom ustanoveného obhajcu JUDr. Michala Kruteka osobitným písomným podaním zo dňa 19.04.2022. 4. Obhajca v odôvodnení primárne poukázal na hodnotenie riaditeľa ÚVTOS k návrhu na podmienečné prepustenie, podľa ktorého má odsúdený správanie a vystupovanie na požadovanej úrovni, príkazy a nariadenia rešpektuje a nevyvoláva žiadne konfliktné situácie, bol dvakrát disciplinárne odmenený za plnenie svojich pracovných povinností, svoj čas trávi zmysluplne, preto je toho názoru, že uvedené skutočnosti svedčia o jeho polepšení. V písomnom podaní ďalej poukázal na záruku od A. U., ktorá mu prisľúbila po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody pracovné miesto. Ďalej poukázal na všetky doposiaľ uložené tresty odsúdeného a ich jednotlivý vývoj a skonštatoval, že od odsúdenia z 2. apríla 2009 prešlo 10 rokov, počas ktorých viedol odsúdený riadny život. Záverom skonštatoval, že odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinnosti a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, preto je toho názoru, že si splnil materiálne a formálne požiadavky na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody. Vzhľadom k uvedenému preto navrhuje, aby krajský súd vyhovel žiadosti odsúdeného a podmienečne ho prepustil z výkonu trestu odňatia slobody.
5. Prokurátor sa ku dňu konania neverejného zasadnutia k písomne odôvodnenej sťažnosti odsúdeného nevyjadril. 6. Okresný súd predložil spisový materiál Krajskému súdu v Trnave (ďalej len krajský súd) na rozhodnutie o sťažnosti odsúdeného 25. apríla 2022. 7. Podľa § 192 odsek 1 Trestného poriadku pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia. Podľa § 193 odsek 1 písmeno c) Trestného poriadku nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná. Podľa § 194 odsek 1 písmeno a) Trestného poriadku ak nezamietne nadriadený orgán sťažnosť, zruší napadnuté uznesenie, a ak je podľa povahy veci potrebné nové rozhodnutie a) rozhodne vo veci sám, alebo b) uloží orgánu, proti ktorého rozhodnutiu sťažnosť smeruje, aby vo veci znovu konal a rozhodol, s výnimkou rozhodovania o sťažnosti proti rozhodnutiu o väzbe podľa § 72 ods. 1 písm. a), d) a f), rozhodovania o sťažnosti proti rozhodnutiu o väzbe, ak súd prvého stupňa rozhodol o väzbe po podaní obžaloby alebo návrhu na schválenie dohody o vine a treste podľa § 76 ods. 3 alebo 4, rozhodovania o sťažnosti proti rozhodnutiu o pokračovaní v ochrannom liečení, prepustení z ochranného liečenia alebo ukončení ochranného liečenia, ak predseda senátu rozhodoval pred ukončením výkonu trestu podľa § 446a ods. 3 alebo 4 a rozhodovania o sťažnosti proti rozhodnutiu o návrhu na umiestnenie odsúdeného v detenčnom ústave podľa § 462. 8. Krajský súd ako nadriadený orgán, na základe riadne a včas podanej sťažnosti na to oprávnenou osobou, podľa § 192 ods. 1 písm. a), písm. b) Tr. por. preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému podal odsúdený sťažnosť, ako aj konanie tomuto výroku predchádzajúce a dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného je dôvodná, aj keď z iných ako ním prezentovaných dôvodov. 9. Pokiaľ ide o konanie, ktoré napadnutému výroku predchádzalo, odsúdený mu žiadne pochybenia nevytýkal a krajský súd vlastným prieskumom žiadne chyby nezistil. Okresný súd vykonal všetky potrebné dôkazy pre objektívne a zákonné rozhodnutie, pričom dodržal všetky ust. Trestného poriadku viažuce sa k priebehu verejného zasadnutia. Vyhlásené rozhodnutie následne v zákonom stanovenej lehote vypracoval a doručil stranám trestného konania do vlastných rúk. 10. Pokiaľ ide o splnenie formálnej podmienky na podmienečné prepustenie, k tomu sa krajský súd vyjadrí na záver tohto odôvodnenia. 11. Pokiaľ ide o splnenie prvej z dvoch materiálnych podmienok predpokladaných v ust. § 66 ods. 1 Tr. zák., okresný súd správne skonštatoval, že odsúdený túto podmienku nesplnil. Aj podľa názoru krajského súdu odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním nepreukázal zjavné polepšenie, len sa formálne prispôsobil podmienkam vo výkone trestu. Je to zrejmé z jeho hodnotenia vypracovaného ústavom, na ktoré poukázal okresný súd a jeho obsah podrobne rozviedol v odôvodnení napadnutého uznesenia. Odsúdený okrem toho, že nezachoval zásady slušného správania, bol neustrojený a porušil časový rozvrh dňa, tiež získal počas pomerne dlhého trestu dosiaľ len dve odmeny a neabsolvoval žiadny rekvalifikačný kurz, ani iné formy vzdelávania. 12. Pokiaľ ide o druhú materiálnu podmienku, tu sa krajský súd taktiež plne stotožnil s názorom okresného súdu, že od odsúdeného vzhľadom na jeho predchádzajúcu trestnú minulosť nemožno dôvodne očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život. V tomto smere poukazuje krajský súd na správne a vyčerpávajúce odôvodnenie napadnutého uznesenia, ktoré si v celom rozsahu osvojuje a pripomína, že v konaní o sťažnosti, ktoré je dvoj-inštančné platí, že rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa tvoria vzájomnú jednotu, z ktorého dôvodu je nadbytočné vecne správne argumenty súdu prvého stupňa opakovať v druhostupňovom rozhodnutí. 13. Správne tiež okresný súd pri svojom rozhodovaní zohľadnil v zmysle ust. § 66 ods. 2 Tr. zák., aj povahu spáchaného trestného činu, v tomto prípade obzvlášť závažného zločinu drogového charakteru, za ktorý bol odsúdený potrestaný trestom odňatia slobody výrazne zníženým pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby 10 rokov trestu odňatia slobody, konkrétne trestom mimoriadne zníženým postupom podľa § 39 ods. 1, ods. 3 písm. c) Tr. zák. vo výmere 5 rokov. Uvedené následne okresný súd správne vyjadril aj vo výroku napadnutého uznesenia poukazom na ust. § 66 ods. 2 Tr. zák. 14. Za daného stavu veci krajský súd v celom rozsahu zdieľa názor okresného súdu, že náprava a celkové pozitívne pôsobenie na osobu odsúdeného je možné len počas jeho pobytu vo výkone trestu odňatia slobody, pričom podmienečným prepustením odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody (ani s nariadenou kontrolou technickými prostriedkami) by nebol naplnený jeden zo základných účelov trestu, ktorým je ochrana spoločnosti pred páchateľmi trestných činov.
15. Správne tiež okresný súd poukázal na to, že podmienečným prepustením odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody by nebol naplnený jeden zo základných účelov trestu, ktorým je ochrana spoločnosti pred páchateľmi trestných činov. Je potrebné vziať do úvahy i samotný účel trestu, ktorý obsahuje viac komponentov, na ktoré súdy pri svojom rozhodovaní musia prihliadať. Podstatou úvah je potom v konečnom dôsledku dôvodnosť predpokladu, že odsúdený povedie v budúcnosti aj na slobode riadny život s minimalizáciou rizika jeho recidívy. Pritom posúdenie otázky možnej recidívy je vždy len predpokladom vysloveným s väčšou či menšou mierou pravdepodobnosti, no pri skúmaní tejto miery sa vychádza z objektívnych kritérií, medzi ktoré patrí predchádzajúci spôsob života odsúdeného i jeho sklony k páchaniu trestnej činnosti. Tieto objektívne kritéria okresný súd správne u odsúdeného zhodnotil. 16. Sťažnostné námietky odsúdeného vyhodnotil krajský súd ako nedôvodné. Pokiaľ v sťažnosti odsúdený poukazoval na to, že riaditeľ ústavu ho odporučil podmienečne prepustiť, k tomu krajský súd uvádza, že stanovisko riaditeľa má pre súd len odporúčací charakter, konečné posúdenie splnenia zákonných podmienok na podmienečné prepustenie je vždy na úvahe súdu. Pokiaľ odsúdený v sťažnosti akcentoval, že po prípadnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody má zabezpečené bývanie, chce sa zamestnať u švagrinej, ktorá sa za neho aj zaručí, tieto tvrdenia nie sú podľa názoru krajského súdu dostatočne spôsobilé rozptýliť obavu z toho, že by v prípade podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody na slobodu pokračoval v trestnej činnosti, lebo jeho sklony k páchaniu majetkovej trestnej činnosti sú zjavné. Aktuálne preto niet racionálneho dôvodu sa domnievať, že tieto odsúdeným akcentované faktory by u neho do budúcna riziko recidívy výrazne eliminovali. 17. Okresnému súdu je ale potrebné dôrazne vytknúť, že hoci sa odsúdený domáhal podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za obzvlášť závažný zločin, kde formálnu lehotu na podmienečné prepustenie upravuje ust. § 67 ods. 1 Tr. zák., tak na toto ustanovenie zákona okresný súd vo výroku vôbec nepoukázal, namiesto toho zrejme omylom nesprávne uviedol ust. § 66 ods. 1 písm. b) Tr. zák., ktoré ale upravuje lehotu u osôb odsúdených za zločin, čo nie je tento prípad. 18. Krajský súd však z obsahu spisového materiálu zistil, že okresný súd splnenie tejto zákonnej podmienky podľa § 67 ods. 1 Tr. zák. vyhodnotil v konečnom dôsledku správne, lebo odsúdený dňom 14. marca 2022 vykonal potrebnú časť (3/4) z výmery uloženého trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Veľký Krtíš z 18. marca 2019, sp. zn. 10T/85/2018, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici zo 14. júla 2020, sp. zn. 5To/65/2020, za obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm. c) Tr. zák. s poukazom na ust. § 138 písm. j) Tr. zák. 19. Z prezentovaných dôvodov krajský súd na podklade sťažnosti odsúdeného postupom podľa § 194 ods. 1 písm. a) Tr. por. napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a sám rozhodol spôsobom uvedeným v enunciáte. Z pohľadu odsúdeného pritom na podklade jeho sťažnosti nejde o zmenu k horšiemu v zmysle ust. § 195 ods. 1 Tr. por., keďže precizovanie výroku v konečnom dôsledku nič nemení na fakte, že návrh odsúdeného bol zamietnutý pre nesplnenie oboch vyššie uvedených materiálnych podmienok na podmienečné prepustenie. 20. S poukazom na prezentované skutočnosti krajský súd podľa § 194 ods. 1 písm. a) Tr. por. napadnuté uznesenie zrušil a sám vo veci rozhodol spôsobom uvedeným v enunciáte.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.